Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoE/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614207987
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5614207987.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného adokátom JUDr. Martinom Máčajom, so
sídlom tamtiež a advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingová 4, Bratislava,
proti povinnej K. K., rod. J., nar. X.X.XXXX, bytom P. D. XXX, o vymoženie pohľadávky 605,47 eur s
príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa

Krutého, PhD., so sídlom úradu Y. XX, I. pod EX 27821/14, v štádiu konania o vydanie poverenia
súdnemu exekútorovi, na základe odvolania oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č. k. 5Er/1758/2014-7 zo dňa 29.5.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 159 ods. 3 O.s.p. exekučné
konanie zastavil. Vychádzal z toho, že oprávnený sa opakovane domáhal voči povinnej plnenia z
rozhodcovského rozsudku pod sp. zn. SR 1598/06, hoci na základe toho istého exekučného titulu, voči
tej istej povinnej, už začalo exekučné pre vymoženie tej istej pohľadávky. Predmetná exekúcia bola
uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 5Er/730/2006-15 zo dňa 6.7.2012 v spojení s

potvrdzujúcimuznesenímKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.10CoE/65/2013zodňa23.10.2013zastavenáz
dôvodu, že nebola platne dojednaná rozhodcovská doložka. Súd už teda právoplatne (dňom 24.2.2014)
rozhodol, že exekúcia vedená na podklade označeného rozhodcovského rozsudku je neprípustná a toto
rozhodnutie predstavuje prekážku veci rozhodnutej, ktorá je prekážkou neodstrániteľnou. Okresný súd
uzavrel, že pokiaľ oprávnený nedisponuje iným exekučným titulom, je vylúčené, aby si novým návrhom
na vykonanie exekúcie uplatnil akékoľvek nároky z listiny, ktorú už súd vyhodnotil ako nespôsobilý

exekučný titul. Dodal, že vzhľadom na to, že Exekučný poriadok neupravuje procesný postup v prípade
res iudicata, subsidiárne vychádzal z ustanovení §§ 104 ods. 1, 159 ods. 3, 251 ods. 4 O.s.p.
Otrováchexekučnéhokonaniarozhodoltak,žeúčastníkomichnáhradunepriznal,lebooprávnenýpodal
nedôvodný návrh a ostatným účastníkom trovy konania nevznikli, resp. si ich neuplatňovali.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal

jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedol, že podal návrh na vykonanie exekúcie a
súdny exekútor požiadal exekučný súd o vydanie poverenia. V tejto fáze exekučného konania exekučný
súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia a buď vydá poverenie na vykonanie
exekúcie,alebouznesenímnávrhnajehovydaniezamietne.Odvolateľtvrdil,ževsúdenejveciexekučný
súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol uznesením o
zastavení exekučného konania. V tejto spojitosti poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

7Cdo 108/2012 z 23.1.2013.Oprávnený tvrdil, že v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré
sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s §
45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, aplikovať zásadu res iudicata. Na vytvorenie prekážky

rozhodnutej veci podľa odvolateľa nestačí, ak sa v konaní nevysloví meritórny záver a konanie skončí
z procesných dôvodov (napr. zastavenie konania pre späťvzatie, zamietnutie žaloby pre absenciu
naliehavého právneho záujmu a pod.). Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej
by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený
výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Akékoľvek skončenie exekučného konania preto nie je spôsobilé

vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Dodal, že ani zákonodarca ju v Exekučnom poriadku „úmyselne“
neuvádza ako prekážku konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu, t.j. nepochybne nemal v úmysle,
aby táto vada konania bola uplatňovaná použitím § 251 ods. 4 O.s.p.

Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods.
1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Odvolateľ vôbec nespochybňuje zistenia okresného súdu o tom, že na základe totožného exekučného

titulu už v minulosti bolo vedené exekučné konanie, resp. exekúcia vo veci totožných účastníkov,
ktorá bola zastavená práve pre „nespôsobilosť“ (tvrdeného) exekučného titulu. Len na okraj odvolací
súd uvádza, že z jeho (rozhodovacej) činnosti (§ 121 O.s.p.) mu je rovnako známe, že predmetná
exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a došlo k jej (právoplatnému) zastaveniu, keďže exekučný titul
označovaný oprávneným predstavoval v konečnom dôsledku nulitný (právny) akt.

Nadväzne je nepochybné, že na základe toho istého exekučného titulu, v prospech toho istého
oprávneného a proti tej istej povinnej už prebiehala exekúcia, ktorá bola právoplatne zastavená pre
(právnu) neexistenciu/neúčinnosť exekučného titulu. To znamená, že tvrdený exekučný titul už bol
podrobený riadnemu súdnemu prieskumu a je vylúčené, aby sa o tejto otázke konalo opätovne.

Skutočnosť, že exekučné konanie, resp. exekúcia je „len“ vykonávacím konaním neznamená, že v jej
rámci nemôže dôjsť k prekážke konania spočívajúcej v už právoplatne rozhodnutej veci. Opačný výklad
- minimálne naznačovaný oprávneným - by viedol k ústavne neudržateľnému (predovšetkým z hľadiska
princípu právnej istoty) stavu, kedy by v podstate do nekonečna mohol oprávnený podávať návrhy na
vykonanie exekúcie na základe toho istého exekučného titulu, o ktorom už bolo právoplatne v súdnom

exekučnom konaní konštatované, že na jeho základe je neprípustné vykonať exekúciu.
Prístup prezentovaný prvostupňovým i odvolacím súdom potvrdzuje tiež rozhodovacia prax Najvyššieho
súdu SR, ktorý v uznesení sp. zn. 4Cdo 311/2012 z 28.3.2013 uviedol, že prekážka právoplatne
rozhodnutej veci sa v exekučnom konaní posudzuje primerane k špecifikám tohto konania. Keďže
Exekučný poriadok nemá ustanovenie upravujúce prekážku právoplatne rozhodnutej veci, je potrebné

aj na exekučné konanie primerane aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p. Primeranosť použitia
tohto ustanovenia sa prejavuje napr. v tom, že v sporovom konaní v zásade platí, že o veci samej súd
rozhoduje rozsudkom (§ 152 ods. 1 veta prvá O.s.p.), pričom zákon stanovuje prípady, v ktorých súd o
veci samej rozhoduje uznesením, zatiaľ čo v exekučnom konaní súd vždy rozhoduje len uznesením.

V súvislosti s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR je nenáležitým poukazovanie oprávneného
na jeho uznesenie sp. zn. 7Cdo 108/2012 z 23.1.2013, v dotknutom veci bol totiž skutkový stav odlišný
od prejednávaného prípadu. Prioritne v tom, že išlo o „prvé“ posudzovanie návrhu na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie. Zároveň jeho podstatou bol záver, že zastavenie exekučného konania podľa §
45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. neprichádza do úvahy pred rozhodnutím exekučného súdu o poverení

súdneho exekútora vykonaním exekúcie; v prejednávanom prípade však k zastaveniu exekučného
konania došlo z iného dôvodu. Navyše, z obsahu odôvodnenia daného uznesenia Najvyššieho súdu
SR je zrejmé, že pripúšťa existenciu prekážky veci rozhodnutej v exekučnom konaní, keď uvádza, že
základom pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, alebo či ide o
prekážku začatého konania, je kolízia - stret súdnych konaní alebo ich vecných výsledkov.

Okresný súd teda postupoval správne, keď zastavil exekučné konanie pre nedostatok podmienky
konania (prekážku veci rozhodnutej), ktorý nemožno odstrániť. Exekučný súd už totiž právoplatne
rozhodol, že exekúcia vedená na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku je neprípustná(t.j. rozhodol meritórne posudzujúc podmienky exekúcie, v danom prípade vykonateľnosť exekučného
titulu). Ak je daná táto prekážka konania, musí súd na ňu prihliadnuť a exekučné konania zastaviť v
ktoromkoľvek jeho štádiu, t.j. aj v štádiu pred vydaním poverenia exekútorovi.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním bezprostredne nenapadnutý, ale od výroku o
zastavení konania závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval
zásadu zavinenia za zastavenie konania i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo

tento procesný nárok nebol vôbec uplatnený (§ 151 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.