Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/198/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315205061
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2315205061.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom 821 08 Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831
154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom 821 08 Bratislava, Karadžičova 8, P.
O. Box 205, proti odporcovi: S. I., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Š., K. XX/XX, o zaplatenie
2097,09 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
Po právoplatnosti tohto rozsudku súd vracia navrhovateľovi prostredníctvom Slovenská pošta, a.s.,

súdny poplatok vo výške 7,30 eura.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca navrhovateľa sa svojím návrhom zo dňa 12. 3. 2015 domáhal, aby súd zaviazal
odporcu na zaplatenie sumy 2097,09 eura s úrokom z omeškania, spolu s náhradou trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom dňa 8. 7. 2011 uzatvoril Zmluvu o pôžičke číslo XXXXXXX, na
základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi celkovú sumu pôžičky vo výške 2934,- eur. Poskytnutú
pôžičku sa odporca zaviazal splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 83,86 eura (t. j. 3018,96 eura),
pričom do dňa podania návrhu uhradil len 655,44 eura.

Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok pôžičky, preto ho navrhovateľ listom zo dňa 22. 3.
2012 vyzval na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo. Celkový dlh odporcu predstavuje sumu
2097,09 eura. Navrhovateľ si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. v znení účinnom k prvému dňu
omeškania.

Odporca sa k návrhu vyjadril na pojednávaní konanom dňa 10. 12. 2015 tak, že navštívil právneho
predchodcu navrhovateľa v jeho kancelárii na Hlavnej ul. v Šali, s tým, že požiadal o poskytnutie
pôžičky vo výške 2000,- eur. Zamestnankyňa s odporcom vyplnila zmluvu a to údaje o požadovanej
pôžičke, túto zmluvu odporca podpísal a zmluva bola predložená právnemu predchodcovi navrhovateľa
na schválenie výšky pôžičky. Peniaze boli pripísané na účet odporcu, avšak odporca zmluvu dodatočne
po tom, ako bola schválená výška pôžičky, opätovne nepodpisoval. Viac kanceláriu nenavštívil, len
pôžičku splácal na účet poskytovateľa pôžičky. Je pravda, že doposiaľ odporca zaplatil 655,44 eura.

Všeobecnépodmienkypriloženékzmluveodporcapredpodpisomzmluvynečítal,tietosizbežneprečítal
až po tom, čo zmluvu podpísal. Čítal ich doma. Zamestnankyňa právneho predchodcu navrhovateľa ho
informovala len o tom, ako dlho a v akej výške bude platiť pôžičku. O výške úrokovej sadzby a RPMN
odporcu určite neinformovala. Overovala si, kde odporca pracuje a aký má príjem. Overovala si, či mávyživovaciu povinnosť. To, či má ďalšie úvery, si neoverovala, a teda ani to, či odporca bude schopný
splácať úver. Po podpise zmluvy zo strany odporcu odporcovi nezostal ani 1 exemplár zmluvy, pretože
nebola vyplnená časť VII. zmluvy. Obe zmluvy boli zaslané právnemu predchodcovi navrhovateľa na

schválenie a vyplnenie časti VII, a až po vyplnení tejto časti si bol odporca až o niekoľko dní v kancelárii
pre kópiu zmluvy.

Súd vo veci vydal dňa 25. 9. 2015 uznesenie pod č. k. 17C/198/2015 - 26, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňom 11. 11. 2015, ktorým vyhovel návrhu na zmenu účastníka na strane navrhovateľa z pôvodného

Consumer Finance Holding a.s., so sídlom v Kežmarku, na Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom v
Bratislave.

Súd vo veci vydal dňa 10. 12. 2015 uznesenie pod č. k. XXC/XXX/XXXX - XX, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňom 12. 2. 2016, ktorým čiastočne zastavil konanie a to v časti uplatnenej zmluvnej
pokutyvovýške236,13euraspríslušenstvom.Predmetomkonaniatakzostalozaplateniesumy1860,96

eura s príslušenstvom.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - zmluva o pôžičke z 8. 7.
2011 č. 7095838 so všeobecnými podmienkami, predžalobná upomienka z 22. 3. 2012 s doručenkou,
prehľad splátok a úhrad a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na
pokyny súdu. Ustanovenie ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom
vynútiteľná. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú

zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné
bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou
kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu
vychádza, musí poznať, aké náležitosti má návrh obsahovať a rovnako musí vedieť, že k návrhu je
potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže

vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti
účastníkovkonania)účastníkakonanianapreukázaniesvojichtvrdení,aprisvojomrozhodovanívmerite
veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj
na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať. S poukazom na nález
Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že

k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti
ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania
musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť
jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne
súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D.,

Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H.
Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na účastníkov sporu, resp.
rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho
rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania.)

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd
nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp.
toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá

účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

Navrhovateľ podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.Dňa 4. 7. 2011 odporca vyplnil časť V. Zmluvy o pôžičke číslo XXXXXXX, na základe ktorej odporca
požadoval poskytnutie pôžičky vo výške 2000,- eur, so splatnosťou 36 mesiacov, časť VII. Zmluvy v čase
podpisu zo strany odporcu nebola vyplnená. Odporca tak spísal návrh na uzatvorenie zmluvy.

Dňa 8. 7. 2011 právny predchodca navrhovateľa schválil pôžičku pre odporcu vo výške 2000,- eur.
Poskytnutú pôžičku mal odporca splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 83,86 eura (vrátane
poistenia 2,36 eura mesačne), ročná úroková sadzba 30,43 %, RPMN 30,43 %, konečná splatnosť
07/2014, celková suma pôžičky 2934,- eura (správne však mal byť uvedený údaj 3018,96 eura.

Čo sa týka vyplnenia zmluvy a jej podpisu zo strany odporcu, súd uveril tvrdeniam odporcu, nakoľko
navrhovateľ ich nijako nespochybnil, nevyvrátil.

Zodpovedá pravde, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi pôžičku 2000,- eur a v tejto
výške mu ich zaslal na účet dňa 8. 7. 2011.

Zodpovedá pravde, keďže to navrhovateľ nijako nepoprel, že odporca v čase pripísania finančných
prostriedkov na jeho účet, nedisponoval písomnou zmluvou.

Podľa § 40 ods. 1, 2 a 3 OZ, účinného k 4. 7. 2011 ako aj 8. 7. 2011, (1) Ak právny úkon nebol urobený

vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
(2) Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
(3) Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré
osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže
nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa § 43a ods. 1, ods. 2 veta prvá OZ, (1) Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený
jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
(2) Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.

Podľa § 43c ods. 1, 2 a 3 OZ, (1) Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné
jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
(2) Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu
dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s

prijatím.
(3) Neskoré prijatie má napriek tomu účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ o tom bez odkladu
upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním správy.

Podľa § 46 ods. 1 a 2 veta prvá OZ, (1) Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností,

ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
(2) Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému
prijatiu.

Súd mal za preukázané, že v čase poskytnutia finančných prostriedkov na účet odporcu (t. j. 8. 7. 2011)

účastníci konania nemali platne uzavretú písomnú zmluvu o pôžičke s poukazom na § 46 ods. 2 veta
prvá OZ.

Zo všeobecných podmienok uvedených na rube zmluvy súd nezistil žiadne relevantné skutočnosti,
nakoľko tieto sú absolútne nečitateľné, uvedené miniatúrnym písmom, preto s istotou možno

skonštatovať, že tieto nemohol čítať ani odporca pred podpisom zmluvy. Súd však zdôrazňuje, že VOP
nespĺňajú písomnú formu podľa 9 ods. 1 ZoSÚ a teda sú neplatné podľa § 40 ods. 3 OZ.

V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko právny predchodca navrhovateľa plnil v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, odporca vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ. Uzatvorená úverová

zmluva podlieha právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasledujúceho Občianskeho zákonníka, ako aj
zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinných k 8. 7. 2011.Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného k 8. 7. 2011, Zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej

podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

S poukazom citované zákonné ustanovenia vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, ktorá je dodržaná podľa § 46 ods. 2 veta prvá OZ. Písomná forma musí byť
dodržaná pred tým, ako dôjde k plneniu zo zmluvy, čo však v danom prípade dodržané nebolo.

Právny predchodca navrhovateľa pripísal finančné prostriedky na účet odporcu pred tým, ako došlo k
písomnému uzatvoreniu zmluvy. To znamená, že právny predchodca navrhovateľa bezdôvodne plnil na
účet odporcu a to vo výške 2000,- eur a to dňa 8. 7. 2011. Tvrdenia odporcu o postupe uzatvorenia
zmluvy potvrdzuje aj nasledovné:

Odporca popísal zmluvu dňa 4. 7. 2011 v Šali, právny predchodca navrhovateľa ju podpísal dňa 8.

7. 2011 v Poprade a v ten istý deň aj pripísal 2000,- eur na účet odporcu. Nie je možné, aby zmluva
bola z Popradu poštou doručená v ten istý deň do Šale, nakoľko zmluva bola podpisovaná osobne, nie
elektronickým zaručeným podpisom, navyše navrhovateľ nijako nevyvrátil tvrdenia odporcu o takomto
postupe.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (účinný k 8. 7. 2011), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V dôsledku uvedeného je odporca povinný navrhovateľovi vrátiť titulom bezdôvodného obohatenia sumu
reálne vyplatenú z titulu pôžičky, t.j. 2000,- eur, pričom vrátil/zaplatil navrhovateľovi 655,44 eura, teda
platí, že odporca by musel vrátiť 1344,56 eura.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 OZ, Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 OZ, Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 veta prvá OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil
svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval
požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych
vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynutiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované

uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie
je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo
bolobývalovykonané,vdôsledkučohopovinnýsubjektmôžečeliťsúdnemuuplatneniuprávanámietkou
premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik
jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.

Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník
môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s
úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká
(narozdielodpreklúzie),lensaoslabuje,atoprávevtejzložke,ktorápredstavujenárok.Avšakaninárok
premlčaním sám osebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou,

na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak
však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho
(prirodzeného) záväzku (obligácie), čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné
splnenie zo strany povinného subjektu. Ale ak povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani
nevedel, nemôže plnené požadovať späť ako bezdôvodné obohatenie.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. súd musí prihliadať na premlčanie ex offo, teda naň prihliada v
spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky odporcu.

Súd sa môže zaoberať premlčaním bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva

veriteľa. Prax súdov v danom prípade uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak súd zistí, že
uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania (v danom spotrebiteľskom vzťahu
aj bez námietky), súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa. Vychádza z toho, že
tak či tak by žaloba s uplatnenou premlčanou pohľadávkou bola v takom prípade zamietnutá.

Aj NS SR v rozsudku zo dňa 21.4.2015, sp. zn. 3MCdo/14/2014, ustálil, že ako § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tak aj § 52 ods. 2 veta tretia občianskeho zákonníka, nadobudli účinnosť 1.
mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že od
ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

Súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že Zmluva o pôžičke je absolútne neplatná
z dôvodu nedodržania písomnej formy podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ a teda, že k plneniu zo strany právneho
predchodcu navrhovateľa v prospech odporcu došlo z titulu bezdôvodného obohatenia a to dňa 8. 7.
2011 (právne predchodca navrhovateľa v tento deň vedel komu plnil a v akej výške). V danom prípade
sa dlh odporcu premlčal, s poukazom na § 107 OZ, v subjektívnej premlčacej dobe dňom 8. 7. 2013,

najneskôr v objektívnej premlčacej dobe dňa 8. 7. 2014. Návrh na súd bol podaný dňa 12. 3. 2015, t.
j. po uplynutí premlčacej doby.

Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa
ustanovenia § 100 ods. 1. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak

v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Začiatok plynutia premlčacích
dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia.Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ podal návrh nedôvodne. Súd vzhľadom na všetky skutkové a
právne zistenia preto rozhodol tak, ako to vyplýva z enucniátu rozhodnutia a návrh ako nedôvodný v
celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odporca ako plne úspešný
účastník konania mal právo na náhradu trov konania, avšak žiadne mu nevznikli, ich náhradu si pred
súdom neuplatnil a preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Tretím výrokom súd rozhodol, že po právoplatnosti tohto rozsudku vracia navrhovateľovi
prostredníctvom Slovenská pošta, a.s., súdny poplatok vo výške 7,30 eura.

Ako je uvedené vyššie, súd vo veci vydal dňa 10. 12. 2015 uznesenie pod č. k. XXC/XXX/XXXX -
XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 12. 2. 2016, ktorým čiastočne zastavil konanie a to v časti
uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 236,13 eura s príslušenstvom. K čiastočnému späťvzatiu návrhu

došlo pred prvým pojednávaním.

Podľa § 11 ods. 3 veta prvá pred bodkočiarkou a ods. 4 cit. zák., (3) Poplatok splatný podaním návrhu
na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie
vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred

prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.
(4) Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok
alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred
zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Podľa § 11 ods. 6 písm. b/ cit. zák., Orgány uvedené v § 3, ktoré b) sú zapojené do centrálneho systému
evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku
alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej
správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe

vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30
dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

Podľa § 7 ods. 1 veta prvá, ods. 11 cit. zák., (1) Pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena
predmetu poplatkového úkonu.

(11) Základ poplatku sa zaokrúhľuje na celé euro nadol.

Podľa § 7a cit. zák., Vypočítaný poplatok sa zaokrúhli s presnosťou na eurocenty tak, že ak suma
prevyšujúca celé číslo je
a) menšia ako 50, poplatok sa zaokrúhli na celé euro nadol,

b) rovná 50, poplatok sa nezaokrúhli,
c) väčšia ako 50, poplatok sa zaokrúhli na pol eura nadol.

Navrhovateľpripodanínávrhuzaplatilsúdnypoplatokvovýške125,50eurazauplatnenieistinyvovýške
2097,09 eura. Navrhovateľ vzal návrh späť v časti istiny 236,13 eura, na ktorú časť pripadá poplatok vo

výške 14,- eur, ktorý sa krátený o 6,70 eura, t.j. vo výške 7,30 eura, vracia navrhovateľovi podľa § 11
ods. 6 písm. b/ cit. zák. prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov.

Keďže Okresný súd Galanta podpísal zmluvu so Slovenskou poštou a.s., o zapojení do centrálneho
systému evidencie poplatkov a to dňa 3. 11. 2014, príslušným na vrátenie súdneho poplatku je preto

prevádzkovateľ centrálneho systému evidencie poplatkov - Slovenská pošta, a.s.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.