Čiastočný rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 29, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11Cpr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615210028
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5615210028.2

Čiastočný rozsudok

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci navrhovateľa L..
O. U., D.. XX. XX. XXXX, bytom S. T. XX/XX, U. C., právne zastúpeného JUDr. Radoslavou Žemličkovou,
advokátkou so sídlom Bajkalská 29/C, Bratislava, proti odporcovi Lesy Slovenskej republiky, štátny
podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, právne zastúpenému JUDr.
Ľubošom Rackom, PhD., advokátom so sídlom Vranovská 517/9, Liptovský Mikuláš, v konaní o určenie

neplatnosti výpovede, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že výpoveď daná navrhovateľovi listom odporcu zo dňa 27. 08. 2015 je n e p l a t n á .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu 30. 12. 2015, sa navrhovateľ domáhal určenia
neplatnosti výpovede zo dňa 27. 08. 2015, náhrady mzdy vo výške 650,- eur mesačne od 01. 11. 2015
a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 21. 08. 2009 uzatvoril s odporcom Pracovnú

zmluvu v znení podľa Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 11. 08. 2011 a Dohody o zmene
pracovnej zmluvy zo dňa 16. 12. 2011, pričom od 11. 08. 2011 vykonával prácu na pozícii vedúceho
expedičného skladu Čierny Váh. Medzi práva a povinnosti navrhovateľa patrilo aj riadiť, organizovať a
kontrolovať vykonávané činnosti v rámci expedičného skladu a ďalších uvedených v pracovnej náplni zo
dňa 11. 08. 2011. Dňa 01. 01. 2015 uzavrel navrhovateľ s odporcom Dohodu o hmotnej zodpovednosti,
a to spoločne s A. B. a L.. S. M., ktorí vykonávali prácu manipulantov v expedičnom sklade Čierny

Váh. U zamestnávateľa sa v zmysle jeho interných predpisov vykonáva inventúra drevných zásob vždy
jedenkrát ročne, a to k 31. augustu príslušného kalendárneho roka. Dňa 01. 07. 2015 bola vykonaná
prvá mimoriadna inventúra, výsledkom ktorej mal byť zistený schodok na zverených hodnotách v objeme
3 900 m3, avšak navrhovateľ nesúhlasil s týmto výsledkom inventúry, namietol spôsob jej vykonania
merania a zápisnicu o meraní nepodpísal. Následne v dňoch 03. až 04. 08. 2015 bola vykonaná druhá
mimoriadna inventúra, na ktorej bol navrhovateľ prítomný, ale zápis aj sčítanie vykonával sám odštepný

závod, ktorý dal k výkonu tejto inventúry poverenie pracovníkovi zriaďovateľa z odboru kontroly. V dňoch
od 07. až 25. 08. 2015 bola vykonaná tretia inventúra, pričom navrhovateľ bol pri nej prítomný len prvé
dva dni nakoľko zvyšné dni mal nariadenú dovolenku. Výsledok inventúry mu nebol oznámený ústne,
ani písomne a nemal ani možnosť sa vyjadriť k spôsobu jej vykonania. Práve v tejto tretej inventúre
mal byť zistený schodok v objeme 5 300 m3. K výsledkom mimoriadnej inventúry sa navrhovateľ
písomne vyjadril odporcovi listom, v ktorom poukázal na to, že inventúra bola vykonaná spoločne pre

obidva sklady, a to expedičný sklad Chmeliec a expedičný sklad Čierny Váh. Tieto sklady sú od seba
vzdialené približne jeden kilometer, pričom strážený je iba dolný sklad a druhá časť skladu (horný
sklad) nie je ani oplotený, ani strážený bezpečnostnou službou. Navrhovateľ na túto skutočnosť už
v minulosti upozorňoval vedúceho, ktorý mu prisľúbil, že na tento sklad sa už nebude ďalej vyvážať
žiadne drevo. Navrhovateľ má za to, že zistený schodok sa týka práve skladu, ktorý nie je žiadnym
spôsobom chránený, a teda je vysoká pravdepodobnosť odcudzenia majetku zamestnávateľa. Podľa

navrhovateľa nebolo v jeho moci zabrániť vzniku akéhokoľvek schodku. Zároveň poukázal na to, že v
personálnom obsadení - vedúci a dvaja manipulanti - nebolo fyzicky ani časovo možné každý príjem,resp. výdaj drevnej hmoty skontrolovať. Denne išlo o 16 až 20 kamiónov. Odporca v reakcii na výsledky
mimoriadnej inventúry dňa 28. 08. 2015 dal navrhovateľovi písomnú výpoveď z pracovného pomeru
podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) v spojení s ods. 2 Zákonníka práce. Táto písomná výpoveď

bola odovzdaná za prítomnosti troch svedkov, a to L.. G. Y., L.. V. A. a L.. A. B.. Písomnú
výpoveď si navrhovateľ síce prečítal, ale ju neprevzal, nakoľko si nebol vedomý akejkoľvek skutočnosti,
ktorá by mohla byť dôvodom pre podanie výpovede z pracovného pomeru. Vo výpovedi, ktorá mu bola v
ten deň predložená bolo uvedené jeho dočasné preloženie do expedičného skladu Ružomberok, ktoré
bolo dojednávané telefonicky s vtedajším vedúcim odštepného závodu a vedúcim expedičného skladu

Ružomberok. Na tomto expedičnom sklade navrhovateľ pôsobil celkovo šesť dní. Vzhľadom k tomu, že
navrhovateľ sa mienil k výpovedi písomne vyjadriť, žiadal dňa 20. 10. 2015 o písomné oboznámenie
s dôvodmi danej výpovede a dňa 22. 10. 2015 o kópiu tejto písomnej výpovede. Odporca mu
odmietol kópiu odovzdať s odôvodnením, že ju pripravuje právnik. V nadväznosti na to, navrhovateľ
poukázal na ustanovenie § 61 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého dôvod výpovede nemožno
dodatočnemeniť.Údajnákópiapísomnejvýpovedebolanavrhovateľovipredloženáaždňa07. 12. 2014

v priestoroch zamestnávateľa, pričom navrhovateľ má za to, že táto výpoveď bola dodatočne menená.
Navrhovateľ návrh odôvodnil aj v tom smere, že schodok na zverených hodnotách nespôsobil on v
dôsledku porušenia svojich povinností, ale tento bol spôsobený výlučne z dôvodov na strane odporcu,
ktorý riadne neochránil svoj majetok a ani nezabezpečil dostatočný počet zamestnancov k tomu, aby
zabránil vzniku akýchkoľvek škôd. Navrhovateľ poukázal na pracovný poriadok, ktorý definuje, ktoré

konanie sa považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pričom len samotné zistenie schodku
niejedôvodompreokamžitéskončeniepracovnéhopomeru.Navrhovateľmázáujemnaďalejvykonávať
prácu u odporcu, a preto si uplatňuje aj nárok na náhradu mzdy v sume 650,- eur mesačne od 01.
11. 2015 až do umožnenia výkonu práce navrhovateľovi.

Z písomného doplnenia návrhu zo dňa 09. 03. 2016, ktorý bol súdu predložený pred pojednávaním,
vyplýva, že inventúru zo dňa 01. 07. 2015 navrhovateľ nepodpísal z dôvodu spôsobu, akým bola táto
vykonávaná, pričom schodok mohol byť z tohto dôvodu nepresný a neobjektívne zistený. Inventúra sa
totiž vykonáva meraním na priestorové metre s prepočtom na metre kubické. Takýto spôsob merania
je však povolený len pre meranie vlákniny a paliva, pričom pre ostatné sortimenty je potrebné fyzické

meranie každého kusu dreva. Celá inventúra prebiehala len meraním na priestorové metre, pričom v
zápisnici je uvedené fyzické meranie, ktoré však nebolo vykonané, a teda zápisnica nie je pravdivá.
Pokiaľideo udalosťzodňa03. 08. 2015,keďpočasinventúrydošlok chybepriciachovaní,navrhovateľ
uviedol, že ku kamiónu prišiel až po jeho kontrole inventarizačnou komisiou a na jeho nakládku a
spôsob jeho nakladania nemal dosah ani možnosť v tom čase nejako ovplyvniť. Vzhľadom k tomu, že v

tom období pripravoval mzdy, poveril vybavením predmetnej záležitosti svojho podriadeného, ktorému
plne dôveroval a chyba, ktorej sa dopustil, bola aj pre navrhovateľa nepochopiteľná a nevysvetliteľná.
Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že pri prvej kontrole dňa 01. 07. 2015 bol zistený schodok
približne 3 900 m3, pričom pri kontrole v dňoch od 07. do 25. 08. 2015 schodok predstavoval
už 5 300 m3. Rozdiel je teda 1 400 m3, čo za obdobie jedného mesiaca je nereálne, aby mohol

vzniknúť takýto rozdiel na výpočte schodku. Pokiaľ ide o nedostatočné zabezpečenie tzv. horného
skladu, navrhovateľ o tomto nedostatku informoval jednotlivých riaditeľov pri pravidelných návštevách
na expedičnom sklade. V roku 2013 bol navrhovateľ informovaný o pripravovanej inštalácii kamerového
systému, ktorý bol aj technikmi zameraný na mieste samom, no nikdy sa neuskutočnil. Horný sklad
nie je oplotený ani strážený bezpečnostnou službou, navyše sa nachádza mimo zorného uhla strážnej

služby za zákrutou, preto nie je možné odsledovať akékoľvek pohyby v tomto sklade. Pokiaľ ide o
tvrdenie odporcu, že len navrhovateľ mal kľúč k rampe tzv. hornému skladu, toto sa nezakladá na
pravde. Kľúče od kovovej rampy dal navrhovateľ na pokyn vtedajšieho riaditeľa aj ostatným, strážnej
službe, ako aj správcovi LS Čierny Váh L.. Ľ. A., čiže prístup k rampe mali viacerí ľudia. Zároveň
je potrebné zobrať do úvahy, že zistený schodok je stále predmetom vyšetrovania orgánov činných

v trestnom konaní, preto navrhovateľ trval na tom, že skončenie pracovného pomeru bolo predčasné
a nedôvodné. Nakoľko navrhovateľ a ďalší zamestnanci zo spoločne uzavretej dohody o hmotnej
zodpovednosti neboli jediní, ktorí mali prístup k predmetnému hornému skladu, navrhovateľ objektívne
nemohol mať reálnu kontrolu nad zverenými hodnotami. Na záver svojho písomného vyjadrenia sa
navrhovateľ dôrazne ohradil voči tvrdeniu odporcu, že vedome postupoval protiprávne a poškodzoval

jemu zverené hodnoty. Zverené hodnoty spravoval vždy podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia,
čestne, hospodárne a v medziach zákona a nikdy vedome či nevedome za účelom poškodenia odporcu
ako svojho zamestnávateľa či hodnôt jemu zverených.Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že inventúra zo dňa 01. 07. 2015 bola vykonaná ako
mimoriadna a na jej výsledok nemá skutočnosť, či bola vykonaná krátko pred dovolenkou navrhovateľa,
alebo by bola vykonaná v iný čas, absolútne žiadny vplyv. Skutočnosť, že navrhovateľ mal výhrady k

tejtoinventúrea nepodpísalzápisnicuo meraní,neznamená,žeschodoknevznikola žehonavrhovateľ
nezavinil. Inventúra bola vykonaná ako mimoriadna práve z dôvodu, že sa opakovane objavovali
pochybnosti o správnosti nakladania so zverenými hodnotami zamestnancami na expedičnom sklade
Čierny Váh, kde navrhovateľ pracoval na vedúcej pracovnej pozícii. Následne boli vykonané ešte
dve inventúry, pričom pri jednej z nich navrhovateľ bez akéhokoľvek zaváhania dal naložiť na odvoz

z expedičného skladu drevo, ktoré nebolo nijako označené, to znamená ciachované, napriek tomu,
že prebiehala kontrolná činnosť. Táto skutočnosť jasne preukazuje, že navrhovateľ porušoval svoje
povinnosti a nesprávne nakladal so zverenými hodnotami, v dôsledku čoho nie je vznik schodku
daného rozsahu žiadnym prekvapením. Odporca zároveň uviedol, že povinnosť oznámiť navrhovateľovi
výsledok kontroly, aby sa navrhovateľ mal možnosť vyjadriť k spôsobu jej vykonávania, neukladá
žiadny právny predpis a o skutočnostiach, ktoré sa odohrali v priebehu predchádzajúcej kontrolnej

činnosti je skutočne absurdné sa na strane navrhovateľa a jeho právneho zástupcu dovolávať plnenia
takejto údajnej povinnosti od odporcu. Vo vzťahu k poukazovaniu navrhovateľa na nedostatočné
opatrenia odporcu na zabezpečenie jeho majetku pred odcudzením z údajného horného skladu
odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že je reálne a prakticky nemožné, aby
schodok predmetného rozsahu vznikol v dôsledku odcudzenia. Tento schodok totiž predstavuje

približne 170 nákladných áut drevnej hmoty, čo znamená, že v prípade odcudzenia by musela byť
značne opakovaná a organizovaná činnosť a je absolútne vylúčené, žeby si takúto činnosť nikto
nevšimol. Tvrdenia navrhovateľa uvádzané v návrhu o tom, že opakovane poukazoval na nedostatky
v strážení, nie sú pravdivé, nakoľko ani v jednom zázname z porady nie je o tejto oznamovacej,
resp. upozorňovacej činnosti navrhovateľa žiadna zmienka. Z tabuľky predloženej navrhovateľom v

návrhu na začatie konania vyplýva, že zistený schodok predstavuje príjem tzv. horného skladu za
obdobie od júna 2014 do februára 2015, t. j. za obdobie deviatich kalendárnych mesiacov. Ako vedúci
pracovník, ktorý jediný okrem strážnej služby mal kľúče od rampy horného skladu, nie je možné, aby
si navrhovateľ nevšimol odcudzovanie drevnej hmoty z horného skladu po dobu takmer deviatich
mesiacov. Takisto nie je pravdivé ani tvrdenie navrhovateľa, že mu nebola odovzdaná kópia výpovede,

ktorú odmietol prevziať dňa 28. 08. 2015. Toto tvrdenie považuje odporca za čistú špekuláciu v
snahe preukázať v konaní neplatnosť výpovede, pre dodatočnú zmenu výpovedného dôvodu, k čomu
však zo strany odporcu nikdy nedošlo a výpoveď bola riadne sformulovaná písomne s vymedzením
výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. e) v spojení s ods. 2 Zákonníka práce. Navrhovateľ
si výpoveď síce prečítal, ale sám uvádza, že ju dňa 28. 08. 2015 neprevzal, z čoho je zrejmé,

že s dôvodmi výpovede bol oboznámený. Preloženie na sklad v Ružomberku v predloženej kópii
písomného vyhotovenia výpovede absentuje, keďže bolo dojednávané telefonicky, čo navrhovateľ v
návrhu sám uvádza. Toto opatrenie bolo len logickým vyústením snahy odporcu predchádzať vzniku
ďalších škôd, nakoľko nebolo v záujme odporcu, zamestnávať navrhovateľa vo výpovednej dobe na
expedičnom sklade Čierny Váh. Odporca uviedol, že podanie výpovede navrhovateľovi z dôvodu

zisteného schodku pri tých skutkových okolnostiach, ktoré panovali pri navrhovateľovi, je exemplárnym
prípadom skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, ktorý je v praxi využívaný v
prípade, že dôjde k nezrovnalostiam pri vyúčtovaní zverených hodnôt takého rozsahu, absolútne bežné
a bolo logickým vyústením udalostí a snahy odporcu predchádzať vzniku škôd. Odporca siahol po
tomto pracovnoprávnom inštitúte absolútne oprávnene, v žiadnom prípade nie predčasne. Odporca

prihliadol na osobu zamestnanca, funkciu, ktorú zastával, najmä na jeho postoj v priebehu kontrolnej
činnosti na expedičnom sklade, na čas a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny,
keďže navrhovateľ zneužil dôveru odporcu a následne došlo k vážnemu narušeniu dôvery medzi
účastníkmi pracovného pomeru, na mieru zavinenia zamestnanca, keďže s prihliadnutím na vyššie
uvedené nie je možné, aby o vznikajúcom schodku navrhovateľ nemal vedomosť. Odporca zároveň

prihliadol aj na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, nakoľko pracoval
ako vedúci zamestnanec, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, lebo spôsobil
odporcovi značné škody a dostal tak do existenčných problémov celý odštepný závod a všetkých jeho
zamestnancov. Pokiaľ sa navrhovateľ odvoláva na pracovný poriadok ako interný predpis odporcu s
tým, že tento pracovný poriadok ustanovuje, aké konanie považuje za závažné porušenie pracovnej

disciplíny, pričom len samotné zistenie schodku nie je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného
pomeru pokiaľ zamestnanec tento schodok nezavinil, podľa ustálenej judikatúry súdov vo vzťahu k
pracovnému poriadku, tento nie je záväzný pre súd a je potrebné ho vziať do úvahy len ako tzv.
vodítko. Na základe vyššie uvedeného má odporca za to, že pri skončení pracovného pomeru za danýchokolností si odporca splnil všetky svoje povinnosti, výpoveď považuje za platný právny úkon a trvá na
tom, že pracovný pomer s navrhovateľom bol zrušený výpoveďou v súlade so zákonom.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom navrhovateľ zotrval na svojom návrhu. Uviedol, že u
odporcu pracoval od 01. 09. 2009 najprv ako praktikant, ale postupne sa vypracoval cez majstra,
keď vykonával funkciu správcu vlečky v Liptovskom Hrádku, až po vedúceho manipulačného skladu.
Ako vedúci na sklade pôsobil od roku 2011, pričom v tomto roku prebehla rekonštrukcia výrobného
skladu, po ktorej mu vtedajší riaditeľ prisľúbil, že na nezabezpečený sklad sa nebude navážať žiadne

drevo. V roku 2013 malo dôjsť k umiestneniu bezpečnostných kamier tak na sklade na Čiernom Váhu,
ako aj v Liptovskom Hrádku a v Ružomberku, ale na expedičnom sklade Čierny Váh takéto kamery
umiestnené nakoniec neboli. Pokiaľ tvrdil, že upozorňoval na poradách o nedôslednom zabezpečení
horného skladu, túto skutočnosť nevie preukázať listinnými dôkazmi, nakoľko medzi ním a riaditeľmi
bola dôvera, a tak nemal za potrebné preukazovať na toto nedostatočné zabezpečenie listinnou formou.
Navrhovateľ nesúhlasí s výpoveďou, nakoľko prácu vykonával vždy zodpovedne a čestne, v žiadnom

prípade nekonal protiprávne. Už si presne nepamätal na konkrétne dôvody prvej výpovede, ktorú
odmietol podpísať, avšak výpoveď mu bola zdôvodnená mankom v rozsahu 5 300 m3, ktorý bol zistený
po tretej inventúre. Navrhovateľ si nevedel vysvetliť, ako mohlo vzniknúť také manko. Hneď po prvej
inventúre sa stretol s riaditeľom odštepného závodu, kde mu prezentoval svoje možné dôvody vzniku
tohto manka. Navrhovateľ poukázal na to, že sú dovolené manipulačné straty, 1 % pri ihličnatých

a 1,5 % pri listnatých stromoch. Zároveň zdôraznil aj to, že niektorým dodávateľom sa tolerujú
prepravné množstvá. Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že príjem a výdaj dreva zabezpečoval
on a dvaja manipulanti. Drevnú hmotu vozila lesná správa prostredníctvom závodu lesnej techniky
alebo prostredníctvom externého dopravcu. Navrhovateľ potvrdil, že nie vždy boli prítomní pri vykládke,
nakoľko to nebolo možné z kapacitných dôvodov. Poukázal na to, že väčšinou prišli vyložiť drevo

štyri autá naraz, a teda nebolo možné, aby bol on, resp. dvaja manipulanti na dvoch miestach naraz.
V období, keď na závode pracovali štyri osoby, tak navrhovateľom poverený zamestnanec bol trvale
umiestnený na hornom nezabezpečenom sklade. Každý kamión s drevom, ktorý išiel vykladať drevo
na horný sklad, musel prejsť popri dolnom sklade. Potom, ako bolo vyskladnené drevo na hornom
sklade, tak išiel vždy niekto fyzicky skontrolovať množstvo dovezeného dreva. Pokiaľ toto nesedelo s

údajmi na dodacom liste, tak navrhovateľ následne kontaktoval príslušného horára s tým, aby tento
rozdiel zosúladil so skutočným stavom. Navrhovateľ zároveň uviedol, že nie je až taký odborník, aby
vedel posúdiť, či rozdiel medzi po sebe nasledujúcimi inventúrami bol spôsobený len spôsobom meraní.
Ozrejmil, že meranie na priestorové metre sa vykoná tak, že určitá kopa dreva sa odmeria na výšku,
šírku a dĺžku a následne sa prepočíta príslušným koeficientom, z čoho vyplynú metre kubické drevnej

hmoty. K samotnej výpovedi navrhovateľ uviedol, že pred 28. augustom 2015, to znamená predtým, ako
mu bola oznámená výpoveď L.. Y. a L.. O. sa s nadriadenými už stretol, pričom na tomto stretnutí mu
bola poskytnutá možnosť ukončiť pracovný pomer dohodou. Na takomto skončení pracovného pomeru
sa dohodol jeden z manipulantov A. B., pričom druhý z manipulantov pán M. odmietol uzatvoriť dohodu
o skončení pracovného pomeru.

Právna zástupkyňa odporcu sa vo svojom prednese plne pridržiavala písomného vyjadrenia k návrhu na
začatie konania, ktoré bolo doručené súdu. V nadväznosti na výpoveď navrhovateľa poukázala na to,
že pri mimosúdnych rokovaniach navrhovateľ žiadal päťmesačné odstupné a z tohto dôvodu nedošlo
k uzatvoreniu žiadnej dohody.

Z výpovede svedka L.. Ľ. O., bývalého riaditeľa Odštepného závodu Liptovský Hrádok, ktorý v mene
odporcu dal navrhovateľovi výpoveď, vyplynulo, že navrhovateľa si pozval na rokovanie potom, ako boli
známe výsledky inventúr, na základe ktorých bola zistená škoda vo výške 270 000,- eur. Z uvedeného
dôvodu navrhovateľovi navrhol ukončiť pracovný pomer, s čím však tento nesúhlasil a odmietol si

výpoveď prevziať. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že sa dožadoval kópie tejto výpovede, tak tieto záležitosti
riešil priamo s personalistkou, nakoľko to spadalo do jej kompetencií. Svedok dostal poverenie od
generálneho riaditeľa Lesov Slovenskej republiky dňa 17. 08. 2015 a vo funkcii riaditeľa závodu pôsobil
do konca októbra 2015. Voči navrhovateľovi vyvodil priamu zodpovednosť z toho dôvodu, že podpísal
pracovnú zmluvu, z ktorej mu ako vedúcemu zamestnancovi vyplývali určité povinnosti. Vzhľadom

na výšku manka svedok teda rozhodol o skončení pracovného pomeru navrhovateľa. Pokiaľ ide o
manipulantov, ktorí vykonávali prácu na expedičnom sklade Čierny Váh, svedok potvrdil, že pán B. sám
navrhol ukončiť pracovný pomer, pričom pán M. so skončením pracovného pomeru nesúhlasil, a preto
svedok rozhodol, že tento bude preložený na inú prácu do Lesnej správy Ľubochňa. Svedok zároveňzdôraznil, že jeho predchodca pán L.. G. bol generálnym riaditeľom odporcu odvolaný z funkcie práve
pre vznik manka na sklade v Čiernom Váhu. K výške manka svedok uviedol, že toto predstavuje jednu
tretinu celoročného snaženia sa odštepného závodu o dosiahnutie zisku. Zároveň podotkol, že 5 000

kubíkov dreva nezmizne len tak z večera do rána. Pokiaľ ide o zabezpečenie predmetného skladu,
tak svedok potvrdil, že by sa to dalo riešiť aj inak, ale v rámci závodu existujú aj iné podobné sklady,
kde k takýmto mankám nikdy nedošlo. Horný sklad je totiž dolinový sklad, okolo ktorého je hora a za
ním je už len lesná cesta v podobe zvážnice, preto je vylúčené, aby sa ku skladu dostal kamión inak
ako popri dolnom sklade.

Svedkyňa V. A., personalistka odporcu, vypovedala, že na základe pokynu riaditeľa odštepného závodu
vypracovala dohodu o skončení pracovného pomeru a zároveň výpoveď z pracovného pomeru. Takto
pripravenú dohodu navrhovateľ odmietol podpísať a následne bola v spolupráci s právnym zástupcom
zamestnávateľa vypracovaná výpoveď. Navrhovateľ bol pozvaný k riaditeľovi, kde však odmietol
prevzatie výpovede podpísať. Následne boli ako dvaja svedkovia privolaní priama nadriadená pani L.. Y.

a zástupca odborov, ktorí podpisom potvrdili, že navrhovateľ si výpoveď odmietol prevziať. Navrhovateľ
bol zároveň oboznámený s výsledkami inventúry, ku ktorým sa bližšie nevyjadril. Sedenia ohľadne
skončenia pracovného pomeru boli celkovo dve, nakoľko navrhovateľ odmietol skončiť pracovný pomer
dohodou a v tom čase ešte prebiehala kontrola nariadená generálnym riaditeľstvom, tak k výpovedi
z pracovného pomeru došlo až na ďalšom stretnutí dňa 28. 08. 2015. V celom procese ukončovania

pracovného pomeru s navrhovateľom nedošlo ku zmene dôvodu výpovede. Svedkyňa potvrdila, že
navrhovateľ žiadal fotokópiu výpovede. Pokiaľ sa zamestnanec domáha fotokópie dokladu z jeho
osobnej zložky, tak tejto žiadosti je možné vyhovieť, nakoľko každý zamestnanec má právo mať listiny
tvoriace jeho osobný spis. Vzhľadom na špecifickú situáciu, s ktorou sa svedkyňa ešte za svojho
pôsobenia nestretla, to znamená, že by si zamestnanec odmietol prevziať písomnú výpoveď, tak žiadosť

navrhovateľa o doručenie fotokópie výpovede, konzultovala s právnym zástupcom a v tom čase
mu táto fotokópia výpovede nebola vyhotovená. Pokiaľ ide o preradenie navrhovateľa na expedičný
sklad Ružomberok, tak svedkyňa uviedla, že oficiálne ani k takémuto preradeniu nedošlo. Navrhovateľ
dostal len ústny pokyn od riaditeľa odštepného závodu, nakoľko zamestnávateľ nemal v úmysle naďalej
zamestnávať navrhovateľa v expedičnom sklade Čierny Váh a bolo potrebné vyriešiť, kde bude

navrhovateľ pracovať počas výpovednej doby. Od času, kedy navrhovateľ odmietol podpísať výpoveď,
sa táto nachádzala v kancelárii svedkyne, pričom k nej nemala prístup žiadna tretia osoba.

Svedok A. Š., vedúci expedičného skladu v Ružomberku vypovedal, že navrhovateľ bol na základe
ústneho pokynu riaditeľa dočasne preložený na výkon práce do expedičného skladu v Ružomberku, a

to potom, ako bolo na expedičnom sklade Čierny Váh zistené manko. O tomto má svedok vedomosť,
nakoľko sa to bytostne dotýka všetkých zamestnancov odporcu a dôsledky toho manka trvajú aj
dodnes. Navrhovateľ pracoval v expedičnom sklade v Ružomberku celkovo šesť dní, následne si čerpal
dovolenku.Zapôsobeniasvedkaakovedúcehoskladunikdynaskladenevzniklomanko.V predmetnom
skladepracujúdvajazamestnanci,pričomročnevybavia55tis.kubíkovdreva,čobymohlopredstavovať

10 kamiónov za deň. K otázke umiestnenia skladu na Čiernom Váhu svedok uviedol, že k hornej
časti skladu vedie len jedna prístupová cesta, ktorá je zabezpečená rampou, pričom inak sa k skladu
vzhľadom k tomu, že sklad je umiestnený v lese nedá. Pokiaľ ide o dohody niektorých odberateľov o
povolených rozdieloch pri dodávkach, tak svedok má za to, že tieto nemôžu byť dôvodom tak vysokého
manka. Svedok zdôraznil, že manko predstavuje drevo v rozsahu desiatich hektárov hory, čiže toto

manko muselo vzniknúť iným spôsobom. Kľúče od rampy sú umiestnené v stole v kancelárii vedúceho
skladu a ich manipulovanie funguje tak, že zamestnanec, ktorý odchádza ako posledný rampu zavrie
a kľúč vráti na svoje miesto.

Svedkyňa L.. G. Y. uviedla, že bežná komunikácia medzi ňou ako bezprostredne nadriadenou osobou

navrhovateľa a ním prebiehala cez návštevy, počas ktorých sa upresňovali bežné prevádzkové
záležitosti. Pri jednej takejto návšteve bol zistený rozdiel, keď stav zásob mal predstavovať 2 500
kubíkov dreva, ale fyzicky sa na predmetnom sklade nachádzalo len 400 kubíkov dreva, pričom ide len
o určitý sortiment dreva na tomto sklade, lebo celkový objem dreva bol väčší. Navrhovateľ sa k tomuto
rozdielu vyjadril v tom zmysle, že ten stav musí sedieť a rozdiel sa dorovná dĺžkami nespracovaných

surových kmeňov. Následne, keď sa objavili v podniku nezrovnalosti so zásobami drevnej hmoty, tak sa
na expedičnom sklade Čierny Váh v réžii Odštepného závodu Liptovský Hrádok vykonali dve inventúry,
a to k 30. 06. 2015 a následne k 31. 07. 2015. Prvá inventarizácia bola robená odhadovo a
nakoľko spôsob vykonania inventarizácie navrhovateľ namietal, vykonala sa druhá inventarizácia k 31.07. 2015 priamym meraním, čo znamená, že sa fyzicky premeral každý jeden kus dreva nachádzajúci
sa na sklade. Vzhľadom na skutočnosť, že bolo podozrenie o nehospodárnom nakladaní so zverenými
hodnotami, generálny riaditeľ Lesov Slovenskej republiky nariadil kontrolu, ktorá sa vykonala 15. 08.

2015. Svedkyňa uviedla, že výsledky tejto kontroly a výsledky poslednej internej kontroly Odštepného
závodu Liptovský Hrádok boli také, že rozdiel bol iba 100 kubíkov dreva, čo je vzhľadom na objem
dreva zanedbateľná hodnota. Na základe tejto kontroly zo strany generálneho riaditeľstva generálny
riaditeľ podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, pričom Odštepnému závodu Liptovský
Hrádok bolo odporučené, aby vyvodili personálne dôsledky zo zisteného manka. Výsledkom kontroly

bolo osobné vyvodenie zodpovednosti, čo je podľa svedkyne v takýchto situáciách u zamestnávateľa
obvyklé. Je vylúčené, že by sa s výpoveďou manipulovalo, a to z dôvodu, že na výpovedi je aj podpis
svedkyne, nakoľko bola prizvaná ako svedok z dôvodu, že navrhovateľ odmietol prevziať výpoveď, a
od podania výpovede za svedkyňou už nikto v tejto veci nebol. Pokiaľ ide o personálne obsadenie
skladu, tak toto svedkyňa považovala za adekvátne. Zdôraznila, že na základe prepočtov generálneho
riaditeľstva došlo k zmene pôvodného obsadenia jeden vedúci a štyria manipulanti na personálne

obsadenie jeden vedúci a dvaja manipulanti, pričom s generálnym riaditeľstvom museli rokovať aspoň
o takomto personálnom obsadení, nakoľko generálne riaditeľstvo vypočítalo, že na tak veľký expedičný
sklad postačí 1,15 človeka. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že mal prisľúbené uzavretie horného skladu, tak
táto skutočnosť je pravdivá. Svedkyňa ako priamy nadriadený navrhovateľa sa však potom dozvedela,
že opätovne došlo k naskladneniu tohto horného skladu, o čom ona ako nadriadená navrhovateľa

nemala žiadnu vedomosť. Poukázala na to, že na pracovných poradách navrhovateľ ani raz nepoukázal
na žiadne problémy alebo nedostatky na tomto sklade. Na záver svedkyňa uviedla, že podľa jej názoru
také manko nemohlo vzniknúť bez vedomia vedúceho expedičného skladu.

Z Pracovnej zmluvy zo dňa 21. 08. 2009, uzatvorenej medzi zamestnávateľom Lesy Slovenskej

republiky, štátny podnik, a zamestnancom L.. O. U. vyplýva, že navrhovateľ nastúpil ako praktikant dňa
01. 09. 2009 na výkon práce do Odštepného závodu Liptovský Hrádok. Predmetná pracovná zmluva
bola zmenená Dohodou zo dňa 11. 08. 2011, na základe ktorej bolo s účinnosťou od
15. 08. 2011 dohodnuté, že navrhovateľ bude vykonávať prácu na novom funkčnom zaradení „vedúci
expedičného skladu Čierny Váh“. Ďalšou Dohodou o zmene pracovnej zmluvy podľa § 54 Zákonníka

práce zo dňa 16. 12. 2011 došlo k zmene pracovnej zmluvy tak, že navrhovateľ s účinnosťou k
31. 12. 2011 ukončil vykonávanie práce ako vedúci pôvodného expedičného skladu Čierny Váh a od
01. 01. 2012 bude vykonávať prácu ako vedúci novovytvoreného expedičného skladu Čierny Váh.

Z pracovnejnáplnevedúcehoexpedičnéhoskladuzodňa11.08.2011,ktorájeneoddeliteľnousúčasťou

pracovnej zmluvy, súd zistil, že okrem všeobecných zodpovedností a povinností vedúceho expedičného
skladu boli dohodnuté aj špecifické zodpovednosti a povinnosti, podľa ktorých bol vedúci expedičného
skladu povinný riadiť, organizovať a kontrolovať vykonávané činnosti v rámci expedičného skladu,
niesol zodpovednosť za zverený majetok v rámci expedičného skladu, bol povinný realizovať príjem
dreva na expedičný sklad a jeho expedíciu odberateľom v zmysle dodávkovo-expedičných príkazov,

bol povinný zabezpečovať vedenie evidencie zásob dreva na expedičnom sklade, ako aj odsúhlasovať
objem dodávateľských prác na expedičnom sklade. Medzi špecifické kompetencie a právomoci okrem
iného patrilo aj zastaviť neodborné, nehospodárne a nekvalitné vykonávanie prác v rámci expedičného
skladu.

Z Pracovného poriadku odporcu, konkrétne z čl. 3.6 nazvanom „Postihy za porušovanie pracovnej
disciplíny“,súdzistil,žezazávažnéporušeniepracovnejdisciplínysapovažujeprítomnosťzamestnanca
na pracovisku pod vplyvom alkoholu alebo omamných a psychotropných látok, odmietnutie podrobiť
sa skúške s cieľom preukázania požitia alkoholu, alebo omamných a psychotropných látok, krádež,
sprenevera, resp. pokus o krádež majetku zamestnávateľa, používanie majetku podniku bez povolenia

zamestnávateľa na súkromné účely, alebo iné konanie zamestnanca, ktorého následkom je úmyselné
zničenie, poškodenie alebo zmenšenie majetku zamestnávateľa, neoprávnený zásah do výkonu práva
poľovníctva, alebo do výkonu rybárskeho práva, neospravedlnene zmeškaná pracovná zmena v
rozsahu dvoch a viac pracovných dní, zámerné vyhýbanie sa absolvovaniu kvalifikačných skúšok s
následkom straty kvalifikačných predpokladov ustanovených právnymi predpismi, fyzické napadnutie

zamestnanca na pracovisku, a konanie zamestnanca, ktoré je v rozpore s bodom 3.5.3.

Navrhovateľuzatvorildňa02. 01. 2013s odporcomDohoduo hmotnejzodpovednosti,a tospoločneso
zamestnancom A. B. a N.. S. M., manipulantmi na expedičnom sklade Čierny Váh. Z predmetnej dohodyvyplýva, že k 01. 01. 2013 došlo k zmenám v personálnom obsadení expedičného skladu Čierny
Váh, čím sa zmenil aj okruh zamestnancov, ktorí uzatvorili spoločnú dohodu o hmotnej zodpovednosti.
Navrhovateľ bol zaviazaný všetky hodnoty riadne a priebežne vyúčtovať a urobiť všetko, aby nevznikali

škody na zverenom majetku, prebral na základe tejto dohody hmotnú zodpovednosť za prevzaté a
zverené hodnoty uvedené v bode 1, ako aj hodnoty, ktoré prevezme v súvislosti s vykonaním svojej
funkcie, a prebral zodpovednosť i za prípadný schodok na týchto hodnotách, pokiaľ by nepreukázal,
že tento schodok nezavinil. Pre prípad zisteného schodku na zverených hodnotách, za ktoré prevzal
hmotnú zodpovednosť, sa navrhovateľ zaviazal nahradiť ho v plnej finančnej hodnote. Navrhovateľ sa

zároveň zaviazal písomne upozorniť bez meškania svojho nadriadeného na všetky nedostatky, ktoré by
znemožňovali správne vykonávať svoju funkciu spojenú s hmotnou zodpovednosťou.

Zo zápisnice zo zasadnutia ČIK pre mimoriadnu fyzickú inventarizáciu drevných zásob k 30. 06. 2015
vyplynulo, že celkovo bolo zistené skutočné manko vo výške 3 963,07 m3 drevnej hmoty.
Spôsob zisťovania skutočného stavu sa vykonal fyzickým meraním a meraním v priestorových mierach

prepočtom pomocou koeficientu.

Súd zo zápisnice zo zasadnutia UIK pre mimoriadnu fyzickú inventúru drevných zásob na expedičnom
sklade Čierny Váh zo dňa 12. 08. 2015 zistil, že inventarizáciou bol zistený skutočný prebytok 444,40
m3 a skutočné manko 5 838,97 m3, to znamená celkovo bolo zistené skutočné manko 5394,57 m3,

čo v hodnotovom vyjadrení predstavuje sumu 269 728,50 eur. Inventúra bola vykonaná zisťovaním
skutočných stavov, t. j. guľatinové sortimenty fyzickým meraním v zmysle STN 480009, vláknina,
agregát, palivo priestorovým meraním v zmysle „postupov uplatňovaných pri meraní dreva, zmeny a
doplnenia platné od 01. 01. 2013“.

Z výpovede zo dňa 27. 08. 2015 vyplýva, že navrhovateľ ju odmietol prevziať za účasti svedkov
L.. G. Y. a L.. A. B. dňa 28. 08. 2015. Výpovedný dôvod bol daný podľa ustanovenia § 63 ods.
1 písm. e) v spojení s ods. 2 Zákonníka práce. Z odôvodnenia výpovede súd zistil, že tematickou
kontrolouzameranounavykonaniemimoriadnejinventúrydrevnýchzásobnaexpedičnomskladeČierny
Váh bol zistený značný schodok na zverených hodnotách. Navrhovateľ doposiaľ nepreukázal, že tento

schodok nezavinil, pričom prednostný záujem zamestnávateľa predchádzať takýmto značným škodám
spôsobuje, že u zamestnanca sú dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť
pracovný pomer a zároveň zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani
na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce.

Listinou označenou ako Žiadosť o plnenie si povinnosti zamestnávateľa, ktorú adresoval navrhovateľ
odporcovi, mu oznámil, že dodatočná formulácia a úprava dôvodov ukončenia pracovného pomeru vo
výpovedi je neprípustná, čo považuje za jeden z ďalších dôvodov neplatnosti skončenia pracovného
pomeru. Navrhovateľ má za to, že je skončenie pracovného pomeru neplatné, pričom pracovný pomer
stále trvá a touto listinou sa dožadoval ďalšieho prideľovania práce v zmysle povinností na strane

zamestnávateľa podľa § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce.

Podľa § 59 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť výpoveďou.

Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno

dodatočne zmeniť.

Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť
pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie

pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch len v
súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.Podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce, pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno
okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch
mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine

aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod
výpovede vznikol.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ pracoval u odporcu na
základe Pracovnej zmluvy zo dňa 21. 08. 2009, ktorá bola zmenená dvoma dohodami podľa § 54
Zákonníka práce tak, že navrhovateľ s účinnosťou od 15. 08. 2011 vykonával prácu vo funkčnom
zaradení vedúci expedičného skladu Čierny Váh. Navrhovateľ podpísal dňa 02. 01. 2013 spoločnú

dohodu o hmotnej zodpovednosti z dôvodu, že dňa 01. 01. 2012 prevzal funkciu vedúceho
expedičného skladu na novovytvorenom expedičnom sklade Čierny Váh, v súvislosti s čím mu boli
zverené aj zásoby drevnej hmoty na uvedenom expedičnom sklade v stave podľa inventarizácie k
01. 01. 2012. Dňa 28. 08. 2015 bola zo strany odporcu daná navrhovateľovi výpoveď z dôvodu,
pre ktorý je možné okamžite skončiť pracovný pomer. Z výpovede vyplýva, že jej dôvodom bolo

zistenie manka značného schodku na zverených hodnotách, čo zamestnávateľ považuje za závažné
porušenie pracovnej disciplíny. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca odmietol prevziať výpoveď,
čo bolo potvrdené priamo na výpovedi podpismi dvoch svedkov. S poukazom na ustanovenie § 38
ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo
zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne, tak možno uzavrieť, že navrhovateľovi bola písomná

výpoveď riadne doručená dňa 28. 08. 2015. Navrhovateľ namietal platnosť výpovede aj z dôvodu,
že malo dôjsť k dodatočnej zmene dôvodov výpovede. Toto svoje tvrdenie však nedokázal, pričom
ani nevedel uviesť aký iný dôvod mal byť uvedený v písomnej výpovedi doručenej dňa 28. 08. 2015.
Účastníci v konaní nepoukázali na žiadne iné skutočnosti, pre ktoré by mohol odporca z iných dôvodov
vypovedať pracovný pomer s navrhovateľom. Z vykonaného dokazovania je naopak zrejmé, že jediným

dôvodom, pre ktorý sa odporca rozhodol skončiť pracovný pomer s navrhovateľom, bol práve zistený
schodok na expedičnom sklade Čierny Váh. Skutočnosť, že vo výpovedi nebol menený dôvod, potvrdila
aj svedkyňa L.. G. Y., tým, že potom ako svojím podpisom potvrdila to, že navrhovateľ si dňa 28. 08. 2015
odmietol prevziať výpoveď, ju už nikto vo veci nekontaktoval. Jej výpovedi nemal súd dôvod neveriť o to
viac,žesvedkyňanebolazostranynavrhovateľažiadnymspôsobomkonfrontovaná.Naviac, výpovedný

dôvod, tak ako bol formulovaný vo výpovedi doručenej navrhovateľovi dňa 28. 08. 2015, je vyústením
vzniknutej situácie, ktorá nebola medzi účastníkmi konania sporná. Účastníci zhodne tvrdili, že celkovo
troma inventúrami bol zistený schodok značného rozsahu na expedičnom sklade, ktorého vedúcim bol
navrhovateľ a pokiaľ je vznik tohto schodku uvedený v súdu predloženej výpovedi, súd nemá žiadne
pochybnosti o tom, že tento dôvod nebol dodatočne menený.

V konaní zostala spornou otázka, či zistené manko v rozsahu 5 394,57 m3 drevnej hmoty možno
považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Existenciu manka, čiže účtovaného rozdielu
medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a medzi údajmi
účtovnej evidencie, o ktorých je skutočný stav nižší, ako stav účtovný, nemožno automaticky bez

ďalšieho stotožňovať so závažným porušením pracovnej disciplíny. K základným povinnostiam každého
zamestnancapatríbezpochybypovinnosťdodržiavaťpracovnúdisciplínu,čoznamená,žezamestnanec
je povinný plniť si riadne a včas svoje pracovné povinnosti ustanovené právnymi predpismi, pracovnou
zmluvou, pracovným poriadkom alebo pokynom nadriadených vedúcich zamestnancov. Zákonník práce
zakazuje dodatočne meniť dôvod výpovede, v čom možno uzatvoriť, že tento dôvod výpovede musí byť

určito a zrozumiteľne vymedzený nielen uvedením zákonného ustanovenia Zákonníka práce, ale aj jeho
opisom, v predmetnej veci teda tým, aké konkrétne konanie navrhovateľa viedlo k porušeniu pracovnej
disciplíny, ktoré odporca ako zamestnávateľ vyhodnotil ako závažné. V spornej výpovedi z dôvodu
závažného porušenia pracovnej disciplíny, však nie sú uvedené žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré
spočívajú v porušení povinnosti navrhovateľom a ktoré je možné kvalifikovať ako závažné porušenie

pracovnej disciplíny. Výpoveď obsahuje len skutočnosti, na základe ktorých došlo k vzniku pracovného
pomeru, ako aj opis povinností vedúceho expedičného skladu, pričom odporca vo výpovedi uviedol,
že na základe vykonanej tematickej kontroly bol zistený značný schodok na zverených hodnotách anakoľko navrhovateľ doposiaľ nepreukázal, že tento schodok nezavinil, odporca pristúpil k výpovedi
podľa ustanovení § 63 ods. 1 písm. e) v spojení s ods. 2 Zákonníka práce.

Skončiť pracovný pomer výpoveďou z dôvodu, pre ktorý možno skončiť pracovný pomer okamžite,
možno iba na základe zavineného porušenia pracovnej disciplíny, čiže musí byť preukázaný úmysel
zamestnanca chcieť porušiť pracovnú disciplínu, pričom nestačí len samotné zistenie, že napríklad
nebol dodržaný určitý pracovný postup, či proces. Medzi základné povinnosti zamestnanca patrí
aj povinnosť hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ a chrániť jeho

majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými
záujmami zamestnávateľa. Vzhľadom na pozíciu navrhovateľa ako vedúceho zamestnanca bol zároveň
v súlade s § 82 Zákonníka práce povinný zabezpečovať prijatie včasných a určených opatrení
na ochranu majetku zamestnávateľa. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, riaditeľ Odštepného
závodu Liptovský Hrádok po výsledkoch inventúry na expedičnom sklade Čierny Váh vyvodil osobnú
zodpovednosť za zistené manko voči navrhovateľovi ako vedúcemu expedičného skladu tak, že s ním

ukončil pracovný pomer výpoveďou. Aj keď sa s poukazom na výšku manka javí ako opodstatnený
krok zamestnávateľa smerujúci k ukončeniu pracovného pomeru s vedúcim zamestnancom, ktorý
mal naviac so zamestnávateľom uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti, z takto určeného
výpovedného dôvodu mohol odporca ukončiť pracovný pomer s navrhovateľom iba v prípade, že
mal preukázané zavinenie navrhovateľa smerujúce k vzniku schodku na zverených hodnotách. Tak

ako aj v písomnej výpovedi ani v priebehu celého konania nebolo tvrdené ani preukázané žiadne
porušenie povinností navrhovateľa ako vedúceho zamestnanca, na základe ktorých malo dôjsť k vzniku
schodku. Pokiaľ odporca vo výpovedi poukázal na obsah pracovnej náplne vedúceho expedičného
skladu, a to predovšetkým na zodpovednosť za zverený majetok v rámci expedičného skladu,
zodpovednosť za zavedenie prvotných dokladov do informačného systému a zabezpečenie vedenia

evidencie zásob dreva na expedičnom sklade, analýzu zásob dreva a vedenie zásob dreva na
expedičnom sklade, ide o výpočet povinností navrhovateľa ako vedúceho skladu, avšak vo výpovedi nie
je špecifikovaný ani jeden konkrétny úkon navrhovateľa, ktorým by závažne porušil pracovnú disciplínu.
Ako už súd skonštatoval, existencia manka bez ohľadu na jeho výšku, nie je sama osebe dôvodom
na konštatovanie, že zodpovedný zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu. Podstatným pre

posúdenie platnosti výpovede z dôvodu podstatného porušenia pracovnej disciplíny sú skutočnosti
obsiahnuté v písomnom vyhotovení takejto výpovede. Nielen z výpovede, ale ani z predmetného
konania nevyplynulo, akým konkrétnym spôsobom mal navrhovateľ porušiť pracovnú disciplínu a tým
pádom nie je preukázané ani zavinenie navrhovateľa smerujúce k vzniku manka na expedičnom
sklade. Konkretizácia dôvodu výpovede z dôvodu, pre ktorý možno skončiť pracovný pomer okamžite

môže byť rôzna, pričom v určitých prípadoch postačí aj celkom stručné uvedenie skutočností, ktoré
odôvodňujú skončenie pracovného pomeru týmto spôsobom, avšak vždy musia byť vymedzené tak,
aby bolo z nich zamestnancovi zrejmé, ktoré konkrétne porušenie pracovnej disciplíny sa mu vytýka.
Predtým, ako sa zamestnávateľ rozhodne pre takéto skončenie pracovného pomeru, musí mať zistený
dôvod na takéto skončenie pracovného pomeru, čiže nestačí iba jeho podozrenie, že tento dôvod

je daný. Pokiaľ ide zavinenie, túto otázku Zákonník práce nerieši, a preto je potrebné vychádzať
z definície zavinenia tak, ako je to uvedené v Trestnom zákone. Vzhľadom k tomu, že odporca
netvrdil ani nepreukázal, že navrhovateľ mal v úmysle či už priamom, alebo nepriamom spôsobiť
manko na zverených hodnotách, možno usudzovať, že pri rozhodnutí o výpovedi z dôvodu závažného
porušenia pracovnej disciplíny vychádzal z toho, že navrhovateľ zavinil porušenie pracovnej disciplíny

nedbanlivostne. To znamená, že navrhovateľ buď vedel, že môže svojím konaním porušiť pracovnú
disciplínu, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že pracovnú disciplínu neporuší, alebo nevedel,
že môže svojím konaním spôsobiť porušenie pracovnej disciplíny, ale vzhľadom na okolnosti a na svoje
osobné pomery to vedieť mal a mohol. Zavinené porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca
však musí byť zo strany zamestnávateľa preukázané, k čomu doposiaľ v konaní nedošlo. Z vykonaného

dokazovania naopak vyplýva, že odporca doposiaľ nevie, akým spôsobom došlo k vzniku manka,
nakoniec práve z toho dôvodu podal vo veci trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Závažné
porušenie pracovnej disciplíny môže a nemusí byť konaním, ktoré je príčinou schodku a naopak,
zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách môže, ale aj nemusí byť spôsobená konaním, ktoré
je závažným porušením pracovnej disciplíny. Na základe uvedeného tak súd konštatuje, že odporca mal

už vo výpovedi doručenej navrhovateľovi dňa 28. 08. 2015 vymedziť dôvod, pre ktorý s navrhovateľom
ukončí pracovný pomer takým spôsobom, aby ho nebolo možné zamedziť s iným dôvodom.Len všeobecnú formuláciu povinností vedúceho zamestnanca, konštatovanie, že došlo k značnému
schodku na zverených hodnotách a uvedenie príslušného ustanovenia Zákonníka práce, nemožno
považovať za také vymedzenie výpovedného dôvodu, ktoré je určité a z ktorého vyplýva, že

zamestnávateľ mal v čase podania výpovede preukázané zavinenie porušenia pracovnej disciplíny zo
strany zamestnanca.
Súd pri rozhodovaní v predmetnej veci prihliadol aj na skutočnosť, že v konaní nebolo tvrdené, že by
si odporca na základe spoločnej dohody o hmotnej zodpovednosti voči navrhovateľovi uplatnil nároky
zo zisteného schodku, čo nasvedčuje tomu, že ani odporca doposiaľ nezadefinoval, akým konkrétnym

spôsobom mal navrhovateľ závažne porušiť pracovnú disciplínu, dôsledkom ktorej bol vznik manka.
Naviac z výpovede svedka L.. Ľ. O. vyplynulo, že po ponúknutí dohody o skončení
pracovného pomeru jeden manipulant túto dohodu priznal, avšak druhý nie a právo tento bol preložený
na iný výkon práce u odporcu. Pokiaľ mienil odporca vyvodiť osobnú zodpovednosť voči všetkým trom
zodpovednýmpracovníkom,súduniejezrejmé,prečos jednýmzamestnancomukončilpracovnýpomer
výpoveďou a druhého zamestnanca len preložil na výkon inej práce. Nie je pritom právne významné,

že navrhovateľ bol vedúcim zamestnancom a druhý zamestnanec, ktorý bol preložený na výkon inej
práce bol manipulant, nakoľko zo spoločnej dohody o hmotnej zodpovednosti vyplýva, že odporca
pri uzatváraní tejto dohody nerobil medzi týmito troma zamestnancami žiadne rozdiely plynúce z ich
funkčného zaradenia. Vo svetle vyššie uvedených skutočností súd z dôvodu, že v konaní nebolo
preukázané, že navrhovateľ ako zamestnanec svojím protiprávnym konaním porušil pracovnú disciplínu

pri výkone práce takým závažným spôsobom, že by to mohlo viesť k okamžitému skončeniu pracovného
pomeru, návrhu vyhovel a určil, že výpoveď daná navrhovateľovi listom zo dňa 27. 08. 2015, ktorá
bola navrhovateľovi doručená 28. 08. 2015 je neplatná.

Navrhovateľ si zároveň uplatnil aj náhradu mzdy vo výške 650,- eur mesačne od 01.

11. 2015. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o tomto uplatnenom nároku je závislé od rozhodnutia
o platnosti, resp. neplatnosti skončenia pracovného (§ 79 ods. 1 Zákonníka práce) a vo vzťahu k
uplatnenej náhrade mzdy je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, súd v súlade s § 152 ods. 2 O.
s. p. rozhodol čiastočným rozsudkom, s tým, že po právoplatnosti tohto rozsudku sa bude v konaní
pokračovať za účelom rozhodnutia o náhrade mzdy ako aj o trovách konania.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.