Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 9, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/544/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206722
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714206722.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému M. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX V. G., štátny občan SR, o vymoženie pohľadávky 1.089,69
Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad

so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 8346/14, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 8Er/303/2014-34 zo dňa 14. augusta 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 8Er/303/2014-34 zo dňa 14. augusta 2014 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 8Er/303/2014-34 zo dňa 14. augusta 2014 žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Na odôvodnenie uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
04389/12zodňa17.10.2012.Okresnýsúdzistil,žeoprávnenýapovinnýuzavrelidňa29.06.2011zmluvu
o úvere. Ďalej zistil, že v článku II. Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa
29.06.2011 zmluvné strany uzavreli rozhodcovskú doložku.

Zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným okresný súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu
podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože mal preukázané, že povinný mal vo vzťahu
vzniknutom z uzatvorenej zmluvy postavenie spotrebiteľa a oprávnený konal pri uzatváraní a plnení z
uzatvorenej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

V posudzovanej veci okresný súd vyslovil názor, že aj napriek tomu, že rozhodcovská doložka je
koncipovaná tak, že dáva na výber, kde podá žalobca žalobu, takto koncipovaná rozhodcovská doložka
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom
podľa názoru okresného súdu treba považovať za skôr teoretické, až nepravdepodobné, nakoľko okruh
možných požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou je na prvý pohľad v značnej
miere obmedzený s tým, že do tohto okruhu nemožno zaradiť žalobu o zrušenie rozhodcovského

rozsudku, keďže to predpokladá prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie sporu zvoleným rozhodcom. Vo
svetle neprijateľnej podmienky sa javí už riziko, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti
podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa
a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Okresný súd konštatoval, že ustanovenia zmluvy, ako zmluvy formulárovej,
vyhotovenej na predtlači sú koncipované predovšetkým v záujme zmluvného partnera spotrebiteľa.

Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z toho dôvodu, že bola koncipovaná tým spôsobom, že
nebola medzi spotrebiteľom a dodávateľom osobitne (individuálne) dojednaná. Síce rozhodcovskádoložka bola samostatne podpísaná s tým však, že bola vytlačená na formulári a odporca nemal
možnosť ovplyvniť jej obsah. Keďže bol obsah rozhodcovskej doložky dodávateľom vopred pripravený,
len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou

dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Zároveň okresný súd považoval za potrebné poukázať
na skutočnosť, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu,
ale na začiatku zmluvného vzťahu, čo takisto oslabuje pozíciu spotrebiteľa. Vychádzajúc z takto
koncipovanej rozhodcovskej doložky mal okresný súd za zrejmé, že oprávnený od počiatku sleduje
riešenie prípadných sporov cestou rozhodcovského konania za účelom reálneho sťaženia uplatnenia

práv spotrebiteľa.

Na záver okresný súd konštatoval, že formulácia rozhodcovskej doložky, a teda rozhodcovská doložka
poskytujúca zmluvným stranám možnosť výberu orgánu majúceho vyriešiť spor vyplývajúci zo zmluvy
a takto i spôsobu vyriešenia prípadného sporu, nemožno považovať za také zmluvné dojednanie,
ktoré je z pohľadu rešpektovania európskych i domácich štandardov ochrany spotrebiteľa k tomuto

účastníkovi zmluvného vzťahu dostatočne šetrným. Okresný súd z uvedeného vyvodil, že dojednanie
v takejto podobe vykazuje charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky a že tu nebola platne založená
ani právomoc rozhodcu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by bolo spôsobilým
exekučným titulom. Nakoľko právomoc rozhodcu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na
neexistujúcom a absolútne neplatnom právnom úkone, okresný súd dospel k záveru, že exekučný titul

bol vydaný v rozpore so zákonom. Preto okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní
namietal, že okresný súd nesprávne právne posúdil vec. Uviedol, že okresný súd v prejednávanej veci

prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Podľa jeho názoru
okresný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré
sa opiera v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský
rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Okresný súd sa v rámci
materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok

zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k
niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného
titulu. Konštatoval, že postupom okresného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) dochádza k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v

rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.

Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, keďže dospel
k záveru, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Uviedol, že
oprávnený s povinným uzavreli rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o

rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. Z uvedeného
dôvodu poukázal na to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom podľa
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. K námietke okresného súdu ohľadom znemožnenia
voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom v súvislosti s ust. § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka uviedol, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde

uplatnia svoje práva. V danej veci okresný súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Navrhol, aby
odvolacísúdnapadnutéuznesenieokresnéhosúduzrušilavecvrátilokresnémusúdunaďalšiekonanie.

K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca odvolaniu nemienil
vyhovieť a vec podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu ako

vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 22.02.2014 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 922 761 sp. zn.
SR 04389/12 zo dňa 17.10.2012. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom bola
žalovanému (povinnému) uložená povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatil sumu 1089,69

Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe blankozmenky vystavenej
dňa 29.06.2011, ktorou žalobca (oprávnený) a žalovaný (povinný) zabezpečili svoj záväzkový vzťah
vyplývajúcizozmluvyoúvere. Rozhodcovskýsúdsiprávomocsporrozhodnúťodvodilodrozhodcovskej
zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinný dňa 29.06.2011 uzatvorili Zmluvu o
úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky. K zmluve
o úvere oprávnený priložil aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých v bode 14 si zmluvné
strany dohodli mediačnú doložku. Súčasne v ten istý deň, t.j. 29.06.2011, zmluvné strany uzavreli aj

rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej rozhodcovským konaním sa na účely tejto zmluvy rozumie konanie
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava podľa procesných ustanovení Rokovacieho poriadku, Štatútu
a ostatných predpisov rozhodcovského súdu, platných a účinných v čase začatia rozhodcovského
konania. (čl. I. Rozhodcovskej zmluvy). V čl. II. je upravený predmet Rozhodcovskej zmluvy tak, že

všetkyspory,ktorévzniknúzozmluvyoúvere,vrátanesporovojejplatnosť,výkladalebozrušenie,akoaj
spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia
práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené
pred rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov alebo pred všeobecným súdom, podľa toho, kde podá žalujúca strana žalobu. V

bode 2 toho istého článku je upravená rozväzovacia podmienky rozhodcovskej zmluvy, ktorá je viazaná
na podanie žaloby na všeobecnom súde vynímajúc konanie vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
zmluvou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského
súdu. Od tejto rozhodcovskej zmluvy odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo

neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

Z citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený
a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej

zmluvy (doložky). To znamená, že exekučný súd je už v štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť,
čioprávnenýmoznačenýexekučnýtitulbolvydanýorgánom,ktorýmalprávomocvecrozhodnúť,pretože
ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce
žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho

základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia. Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v prípade,
ak spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, je okresný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej doložky (zmluvy).Pokiaľ oprávnený namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom a poukázal na to, že
okresnýsúdaplikovalust.§45ods.1a2Zákonaorozhodcovskomkonanívzneníneskoršíchpredpisov,

odvolací súd túto námietku nepovažoval za dôvodnú, pretože okresný súd v napadnutom uznesení na
predmetnú vec uvedené ustanovenie neaplikoval.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku oprávneného ohľadne neúplného zistenia
skutkového stavu, pretože okresný súd sa dostatočne oboznámil s rozhodcovskou zmluvou obsiahnutou

v súdnom spise a jej neprijateľnosť dostatočným spôsobom odôvodnil. Oprávnený nesprávne uviedol,
že exekučný súd neúplne zistil skutkový stav veci, keď namietal, že medzi zmluvnými stranami
nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. Odvolací súd zdôrazňuje, že
rozhodcovské konanie, ako alternatíva pri riešení sporov, môže prebehnúť len vtedy, ak bola platne
založená právomoc rozhodcovského súdu na konanie a na rozhodnutie sporu. Ako to vyplýva z
ust. § 3 zákona o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov rozhodcovská zmluva je

dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli
alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní. Podľa § 4 uvedeného zákona môže mať rozhodcovská zmluva formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve. V predmetnom prípade je právomoc rozhodcovského súdu
preukazovaná písomnosťou označenou ako rozhodcovská zmluva zo dňa 29.06.2011 (č.l. 13 spisu),

uzavretou medzi oprávneným a povinným. Exekučný súd má v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
nepochybne právo a zároveň aj povinnosť v zmysle vyššie uvedenej argumentácie zisťovať okrem
iného aj rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho
vydanie, teda skúmať nielen to, či rozhodcovská zmluva (prípadne doložka) bola medzi oprávneným a
povinným vôbec uzavretá ale aj to, či bola uzavretá platne. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na

to, že medzi oprávneným a povinným ide, ako už bolo uvedené, o spotrebiteľský vzťah a je preto na
mieste dôsledná aplikácia ochrany spotrebiteľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí
sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03. 2012 uviedol, že „princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ (bdelým
patrí právo) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým

je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany

práv spotrebiteľa.“

V zmysle uvedeného bol preto správny postup okresného súdu, keď predloženú rozhodcovskú zmluvu
skúmal a následne ju v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka vyhodnotil ako neprijateľnú a tým
aj ako absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Samotná skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o
právomocirozhodcovskéhosúdunetvorilasúčasťzmluvyoúverealebosúčasťVšeobecnýchpodmienok
poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ale bola uzavretá vo forme samostatnej
rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako zmluva o úvere, nie je dostatočným dôkazom o vôli povinného
pristúpiť na tento osobitný spôsob rozhodovania sporu. Povahu formulárovej zmluvy má totiž nielen

zmluva o úvere a zmluvné podmienky k nej, ale aj predformulované znenie rozhodcovskej zmluvy. V
predmetnom prípade má rozhodcovská zmluva podobu formulára, obdobného tomu, vo forme ktorého
bola uzavretá samotná zmluva o úvere. Povinnému neboli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie,
čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva v skutočnosti v tomto
prípade navyše ani nie je alternatívou riešenia sporov, nakoľko ak oprávnený - veriteľ podal návrh na

začatie konania na rozhodcovský súd, uskutočnil výber predpokladaný v rozhodcovskej zmluve, a po
tomto výbere sa už povinný musel podrobiť rozhodcovskému konaniu.

Odvolací súd ešte poukazuje na to, že v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je len
demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, z čoho vyplýva,

že ako neprijateľnú zmluvnú podmienku môže súd vyhodnotiť aj takú, ktorá nespadá medzi
neprijateľné zmluvné podmienky konkrétne vymedzené v tomto ustanovení. V predmetnom prípade
má rozhodcovská zmluva podobu formulárovej zmluvy, ktorá bola povinnému ako spotrebiteľovi
predložená spolu so zmluvou o úvere a Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru k nej bez toho,aby bol dostatočne informovaný o povahe, zmysle a následkoch takejto zmluvy, absentuje v nej teda
informovaný súhlas povinného.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne posúdil vzniknutý
právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský vzťah a na základe toho aj správne právne
vec posúdil. Preto napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.