Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Thursday, March 9, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/420/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115222489
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6115222489.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľa

Provident Financial, s.r.o., Mlynské nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731, proti odporcovi Q. H., T.. XX.
XX. XXXX, H. R.V. XXX/XX, Ľ., o zaplatenie 399,99 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 70,50 Eur s úrokom z omeškania od 06. 02. 2016
vo výške 8,05 % ročne až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 09. 11. 2015 domáhal od odporcu
zaplatenia sumy 399,99 Eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 07. 08. 2015 až do zaplatenia.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22. 02. 2016 žiadal návrh zamietnuť.

Vzhľadom k tomu, že sa jednalo o drobný spor v zmysle § 200ea OSP, súd rozhodol rozsudkom bez
nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 OSP.

Súd vykonal dokazovanie žalobným návrhom, vyjadrením odporcu, predžalobnou výzvou, zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, zmluvou o zabezpečení splátok úveru a zistil tento skutkový stav:

Podľa tvrdenia navrhovateľa s odporcom dňa 28. 06. 2012 uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX, na základe ktorej odporcovi poskytol spotrebiteľský úver vo výške 500,-- Eur. Odporca bol
povinný zaplatiť na základe zmluvy poskytnutý úver a celkové náklady, spolu sumu 571,99 Eur. Spolu

so zmluvou o spotrebiteľskom úvere dňa 28. 06. 2012 uzatvoril navrhovateľ s odporcom aj zmluvu o
zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej bol povinný navrhovateľovi zaplatiť za poskytnutú službu
257,50 Eur.
Spolu odporca mal zaplatiť 829,49 Eur.
Dlh odporcu predstavoval ku dňu podania návrhu sumu 399,99 Eur. Úroky z omeškania požadoval
navrhovateľ od 07. 08. 2015, kedy odporcu vyzval na zaplatenie žalovanej sumy.

Súd doručil opis žalobného návrhu odporcovi s výzvou, aby sa k nemu vyjadril.Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že navrhovateľ nedoručil spolu s návrhom hlavný
dokument nazvaný „analýza potrieb klienta.“ Chýba tiež doklad o zaplatení splátok, resp. splátkový
kalendár.

Z pripojených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 28. 06.
2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (č. l. 4).

Navrhovateľ sa v zmluve zaviazal poskytnúť odporcovi sumu vo výške 500,- Eur a odporca sa zaviazal

tieto peňažné prostriedky splatiť spolu s úrokmi vo výške 22,3769 % ročne zo sumy úveru (t. j. 71,99 Eur)
a s administratívnym poplatkom vo výške 100,50 Eur a to v 60 týždenných splátkach. Výška prvej až
predposlednej splátky bola 11,21 Eur a výška poslednej splátky bola 11,10 Eur. Splatnosť prvej splátky
boladohodnutána7.kalendárnydeňpouzavretízmluvy,každáďalšiasplátkabolasplatná7.kalendárny
deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Konečným dňom splatnosti úveru a zároveň dňom splatnosti
poslednej splátky bol 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. RPMN bola 70,38 %, priemerná hodnota

RPMN bola 46,52 %.

Predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretou medzi navrhovateľom ako
dodávateľom a odporcom ako spotrebiteľom. Súd preto na právny vzťah medzi účastníkmi aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl. OZ) a zákona č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.

Súd skúmal, či zmluva obsahuje náležitosti upravené v § 9 ods. 2 zákona účinného v čase podpísania
zmluvy.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona 129/2010 Z. z. účinného k 28. 06. 2012, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

V zmluve absentuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je
uvedená výška mesačných splátok, v ktorej je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky, poplatok.
Takéto určenie nemožno považovať za súladné s dotknutým ustanovením zákona o spotrebiteľských

úveroch, teda uvedenie výšky, počtu a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko
významom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy bol informovaný o presných
termínoch úhrad jednotlivých splátok spotrebiteľského úveru a tiež, aby mal vedomosť o tom, koľko z
ktorej splátky pripadá na istinu, úroky a iné poplatky poskytnutého úveru a mal tak možnosť vykonať
výber medzi viacerými ponúknutými úverovými produktmi od viacerých dodávateľov. Zmyslom právnej

úpravy bolo, aby spotrebiteľ pri rozhodovaní medzi viacerými úverovými produktmi mal možnosť
zohľadniť aj tú skutočnosť, koľko z tej ktorej splátky pripadne na istinu, na úroky a iné poplatky. Nakoľko
navrhovateľ neuviedol spotrebiteľovi pri podpise zmluvy, koľko z každej mesačnej splátky bude použité
naúhradujednotlivýchnárokov,nemožnotakýtopostupnavrhovateľapovažovaťzasúladnýsozákonom
o spotrebiteľských úveroch. Navyše, určenie termínov splatnosti splátok istiny, úrokov a iných poplatkov

spotrebiteľského úveru nemožno považovať za súladné s § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských
úveroch aj z dôvodu, že podľa tohto ustanovenia je dodávateľ povinný uviesť presný počet a termíny
splatnosti jednotlivých splátok (konkrétnym dátumom) a nie svoju povinnosť nahrádzať apelovaním na
potencionálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu termínov jednotlivých splátok.
V zmluve nie je uvedený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru vyžadovaný v zmysle § 9

ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve sa síce uvádza, že „termínom splatnosti
poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60. týždňa po dni
uzavretia zmluvy“, avšak významom tohto ustanovenia je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy
informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti
vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia

konečnejsplatnostiúveru,ktorájedodávateľomurčenánazákladevstupnýchúdajov(dátumposkytnutia
úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). (obdobný právny názor
vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/151/2012 zo dňa 19. 09. 2012).Zmluva neobsahovala náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona č. 129/2010 Z. z., v dôsledku čoho
sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona
č. 129/2010 Z. z.).

Dňa 28. 06. 2012 navrhovateľ s odporcom uzavreli aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Na
jej základe mal navrhovateľ poskytnúť odporcovi službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti,
určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol odporcovi poskytnutý na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 477056896. Odporca sa zaviazal za poskytnutie služby zaplatiť navrhovateľovi

celkovú odmenu vo výške 257,50 Eur, a to v 60 týždenných splátkach počas doby splácania
spotrebiteľského úveru.

Z obsahu zmluvy o zabezpečení splátok úveru je zrejmé, že bola uzavretá výlučne v súvislosti so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 477056896, na zánik ktorej, resp. na splnenie záväzkov z ktorej
bol viazaný aj zánik tejto zmluvy. Z vymedzenia práv a povinností zmluvy o zabezpečení splátok

úveru je zjavné, že jej predmet nemá charakter samostatnej zmluvy ale ide o zmluvu závislú na
zmluve úverovej. Skutočnosť, či bola alebo nebola táto zmluva podmienkou uzavretia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere nemá na jej nesamostatný a nekalý charakter žiadny vplyv/dopad. Osobitne
uzavretá zmluva o zabezpečení splátok úveru nepriniesla pre dlžníka viac práv a výhod, ako by mal,
pokiaľ by zmluvu neuzavrel, nakoľko je zrejmé, že výbery vždy musel realizovať „poverený pracovník“,

ktorý sumu prijatú od odporcu používal na úhradu svojej odmeny a na úhradu splátky. Odmenu za
služby by mu musel spotrebiteľ zaplatiť i v prípade, ak by v čase určenom na zaplatenie splátky
nemal potrebnú hotovosť na úhradu splátky, no poverený pracovník by sa dostavil k spotrebiteľovi za
účelom jej prevzatia. Týmto spôsobom bola vylúčená možnosť odporcu uhradiť splátku v hotovosti v
banke vkladom na účet navrhovateľa, alebo iným možným spôsobom. Vytvorením druhej odplatnej

zmluvy navrhovateľ jednoznačne sledoval zvýšenie vlastného zisku z poskytnutia úveru. Skutočnosť,
že zmluva o zabezpečení splátok úveru predstavovala iba účelovo vyňatú časť zmluvných dojednaní zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere do „samostatnej zmluvy“ zakladá oprávnenie a povinnosť súdu posúdiť
jej prípadnú nekalosť a platnosť. Už len samotná skutočnosť, že dodávateľ jednotlivé ustanovenia
spotrebiteľskej zmluvy (navyše vopred naformulované výlučne ním) „vyňal“ zo štandardnej zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a označil ich ako samostatnú zmluvu, za účelom zvýšenia odplaty vyžadovanej
od spotrebiteľa, (minimálne) vykazuje znaky konania rozporného s dobrými mravmi. Existuje zároveň
dôvodná pochybnosť o (skutočnej) vôli odporcu uzavrieť zmluvu o poskytovaní predmetnej služby za
odplatu dosahujúcu viac než polovicu poskytnutého spotrebiteľského úveru.

Na základe konštatovaného považoval súd uzavretú zmluva o zabezpečení splátok úveru za účelovú v
snahe obísť najvyššiu povolenú hranicu úrokov a sankcií s cieľom obchádzať zákon (táto zmluva reálne
neponúkala spotrebiteľovi žiadnu pridanú hodnotu, len nepriamo navyšovala cenu úveru) a preto za
absolútne neplatnú v zmysle § 39 OZ. Preto súd návrh navrhovateľa v časti uplatnenej sumy titulom
zmluvy o zabezpečení splátok úveru zamietol.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že odporca mu bol povinný zaplatiť sumu 571,09 Eur na základe zmluvy
o úvere a sumu 257,50 Eur titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru, t. j. spolu 829,49 Eur. Odporca
doposiaľ neuhradil z tejto sumy 399,99 Eur. Z uvedeného vyplýva, že odporca už uhradil 429,50 Eur
(829,49 Eur - 399,99 Eur).

Z dôvodu, že súd považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, zaviazal odporcu zaplatiť
rozdiel medzi poskytnutou sumou vo výške 500,-- Eur a zaplatenými finančnými prostriedkami vo výške
429,50 Eur, t. j. 70,50 Eur.

V prevyšujúcej časti súd návrh ako bezdôvodný zamietol.

Nakoľko medzi účastníkmi nebola splatnosť pôžičky riadne dohodnutá (s ohľadom na absenciu
náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona č. 129/2010 Z. z.), nastala splatnosť dlhu až
dňom nasledujúcim po dni, kedy navrhovateľ odporcu na plnenie vyzval. Navrhovateľ nepreukázal, že

predžalobná výzva zo dňa 07. 08. 2015 bola odoslaná a doručená odporcovi. Preto splatnosť dlhu
nastala (v zmysle § 563 OZ) až dňom nasledujúcim po dni, kedy bol odporcovi doručený rovnopis návrhu
na začatie konania s prílohami, t. j. po 05. 02. 2016.Z uvedených dôvodov súd priznal navrhovateľovi zo sumy 70,50 Eur aj úrok z omeškania od 06. 02.
2016 vo výške 8,05 % ročne v súlade so znením ustanovenia § 517 O. z. a vykonávacieho vládneho
nariadenia 87/1995 Z. z.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania, keďže navrhovateľ bol v prevažnej miere neúspešný a čiastočne úspešný
odporca náhradu trov konania nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,

písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha
(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie
treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný
poriadok.