Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 16, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614207763
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5614207763.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Fond na podporu vzdelávania, so
sídlom v Bratislave, Panenská 29, IČO: 47 245 531, právne zastúpený AENEA Legal s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Jozefská 3, IČO: 35 951 125, proti odporcom: 1/ Ing. L. N., PhD, nar. XX.XX.XXXX, bytom
v G. U., K. XXX/X, 2/ U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G. U., K. XXX/X, o zaplatenie 645,26 eur
s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.

8C/255/2014-115 zo dňa 29. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol z r u š u j e a v tejto časti v
r a c i a vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

Výrok, ktorým bolo čiastočne žalobnému návrhu vyhovené z o s t á v a n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcom povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 519,51
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 4 % ročne z istiny 519,51 eur od 27.12.2013 do zaplatenia, v
mesačných splátkach vo výške 100,- eur splatných do 25.-teho dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku pod stratou výhody splátok s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu
poskytnutého plnenia povinnosť druhého odporcu. Vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietol.
Rozhodnutie o náhrade trov konania ponechal na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vychádzal zo zistenia, že dňa 15.11.2004 právny predchodca navrhovateľa (Študentský pôžičkový fond)
uzatvoril s odporcom v rade 1/ zmluvu o pôžičke. Odporca v rade 1/ porušil svoju povinnosť tým, že
navrhnutú dohodu o splátkach pôžičky, ktorá tvorila prílohu listu navrhovateľa z 10.12.2008 nepodpísal.
Napriek tomu mu bol poskytnutý odklad splátok pôžičky od 11/2008 do 08/2010. Prvú splátku pôžičky
preto bol odporca v rade 1/ povinný uhradiť do 25.09.2010. Keďže sa odporca v rade 1/ dostal do
omeškania s viac ako dvoma splátkami, k 26.12.2013 sa stal splatným celý dlh. Navrhovateľ k tomuto

dátumu vyčíslil žalovanú sumu pozostávajúcu z pôžičky 663,88 eur, poplatkov a náhrad 118,43 eur, 4
%-ného zmluvného úroku 68,88 eur. Od týchto súm odpočítal uhradené splátky vo výške 262,80 eur. K
11.06.2014 tak vyčíslil dlžnú sumu čiastkou 645,26 eur.
Okresnýsúduviedol,ženavrhovateľsvojeskutkovétvrdeniatýkajúcesanárokunaúhradunazaplatenie
poplatkov a náhrad vo výške 118,43 eur a výpočet 4 %-ného zmluvného úroku vo výške 68,88 eur
riadne nešpecifikoval a to napriek výzvam súdu. Na základe tejto skutočnosti tak nemohol okresný súd

preskúmať dôvodnosť týchto súm uplatnených navrhovateľom. Na druhej strane však odporca v rade
1/ dňa 14.05.2015 voči navrhovateľovi písomnou formou uskutočnil uznávací prejav vôle k dlhu 645,26
eur bez toho, aby namietal, že navrhovateľovi poplatky a náhrada vo výške 118,43 eur a zmluvný úrok
68,88 eur patria.
Okresný súd však poukázal na ust. zákona č. 396/2012 Z.z. o Fonde na podporu vzdelávania a zákona
č. 200/1997 Z.z. o Študentskom pôžičkovom fonde, ako aj na zmluvné dojednania v zmysle ktorých mala

byťpôžičkasplácanáúrokovousadzbouvovýške3%ročnepočasdobysplácania.Celápôžičkasastala
splatnou dňa 26.12.2013. Navrhovateľ sa však domáhal zaplatenia úroku 4 % ročne, ktorý označil akozmluvnýod12.06.2014dozaplateniaistiny,tedapolehotesplatnosti.Okresnýsúdvychádzalzprávneho
názoru, že zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j.
spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru.

Navrhovateľ ako veriteľ nebol oprávnený žiadať od odporcu ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti
celej dlžnej istiny, prislúchali mu len úroky z omeškania. Keďže navrhovateľ si uplatňoval zmluvné úroky
po lehote splatnosti pôžičky, žalobu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú. Ďalej poukázal na to, že
navrhovateľneuviedol,kedyaúhradouktorejsplátkysaodporcavrade1/dostaldoomeškania,pretomu
nemohol úrok pôvodne vyčíslený čiastkou 68,88 eur (ako 3 % ročne za omeškanie z tej ktorej splátky),

priznať.
Uznávací prejav odporcu v rade 1/ zo dňa 14.05.2015 vyhodnotil ako jeho reakciu na podanú žalobu.
Pokiaľ odporca v rade 1/ nemohol vo vzťahu k navrhovateľovi zistiť zo žaloby vyčíslenie a špecifikáciu
uvedenej sumy obsahujúcej aj úrok navrhovateľovi nepatriaci, v tejto časti nemôže byť uznávací prejav
platným a relevantným. Bez náležitej konkretizácie požadovaných peňažných plnení v uvedenej časti
uplatňovaného nároku by mohlo dôjsť k uloženiu povinnosti v nesprávnej výške, nie je vylúčené ani jej

duplicitné uloženie. Navrhovateľovi tak prisúdil len istinu vo výške 519,51 eur.
Zdôvoduomeškaniaodporcuvrade1/splnenímdlhuvzniklonavrhovateľoviprávonazaplatenieúrokuz
omeškania,ktoréhovýškapodľazákonaoštudentskompôžičkovomfondejezvýšenáo1%nadúrokovú
sadzbu vo výške 3 %, t.j. vo výške 4 % ročne. Odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
úroky z omeškania v tejto výške od uplatneného dátumu 12.06.2014 do zaplatenia, keďže omeškanie

s plnením dlhu trvalo. V prevyšujúcej časti boli úroky z omeškania pôvodne uplatňované vo výške 8,25
% ročne zamietnuté vzhľadom na osobitnú právnu úpravu, ktorá stanovila úrokovú sadzbu pre úroky z
omeškania odlišne od všeobecnej úpravy v občianskom zákonníku.
Žaloba bola zamietnutá aj v časti zaplatenia poistného pre neunesenie dôkazného bremena
navrhovateľom. Ten predovšetkým nepreukázal obsahové náležitosti poistnej zmluvy, netvrdil a

nepreukázal výšku v akej si uplatňuje a v akej mu poistné prináleží. Navrhovateľ formulárovou zmluvou,
ktorú mal odporca v rade 1/ záujem uzavrieť upravil aj poistenie, keďže mal uzavretú poistnú zmluvu
o skupinovom poistení osôb. Odporcovi v rade 1/ tak bolo vnútené určité správanie, ktoré neprimerane
zvýhodňovalo veriteľa ako poskytovateľa pôžičky. Ten nepreukázal platný vznik, obsahové náležitosti,
ani trvanie poistnej zmluvy.

Záväzok zo zmluvného vzťahu medzi navrhovateľovi a odporcom v rade 1/ bol zabezpečený ručiteľským
záväzkom odporcu v rade 2/, ktorý svojím podpisom preberal na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku
navrhovateľa v plnej výške pokiaľ ju neuspokojí odporca v rade 1/. Odporcovi v rade 2/ z toho titulu
preto okresný súd uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spolu s odporcom v rade 1/ prisúdenú istinu

s príslušenstvom s tým, že plnením jedného zaniká povinnosť plnenia druhého. V súlade s ust. § 160
ods. 1 O.s.p. im povolil túto sumu splácať formou splátok.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodnutie o trovách konania ponechal na čas po právoplatnom skončení
veci.

Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým bol vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietnutý podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa, aby krajský súd výrok zmenil a aj v zamietajúcej
časti žalobnému návrhu vyhovel, alternatívne tento zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa s tvrdením súdu,

že nebol oprávnený žiadať od odporcu v rade 1/ ako od dlžníka, zmluvné úroky aj po splatnosti celej
dlžnej sumy. Právo úročiť časť nezaplatenej pôžičky vo výške 4 % ročne po zosplatnení celej pôžičky
explicitne vyplýva z ust. § 14 ods. 4 zákona o Študentskom pôžičkovom fonde ako aj z čl. V. ods. 1
zmluvy uzatvorenej medzi ním a odporcom v rade 1/.
Prvostupňový súd mu priznal istinu vo výške 519,51 eur, pričom vychádzal zo stavu, ktorý platil ku dňu

zosplatnenia celého dlhu, t.j. k 26.12.2013, pri rozhodovaní však nezobral do úvahy, že v zmysle §
7 písm. g) zákona o Študentskom pôžičkovom fonde v spojení s čl. II. ods. 7 a čl. III. ods. 4 druhej
vety zmluvy uzatvorenej medzi ním a odporcom v rade 1/ bol oprávnený pripisovať úroky, poplatky a
náhradykistinepodľasadzobníkapoplatkovanáhrad.Okresnýsúdtakvychádzalznesprávnychsúmpri
výpočte priznávanej istiny, nakoľko mal zobrať do úvahy situáciu ku dňu 11.06.2014, kedy bola žalovaná

suma vo výške 645,26 eur. Úroky z omeškania, ako sankčný postih za porušenie povinnosti riadne a
včas splatiť dlžnú sumu sú upravené v ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, 3 resp. 4 % ročný
úrok možno nazvať zákonným, nakoľko ho upravuje priamo zákon o Študentskom pôžičkovom fonde.
Úroky z omeškania podľa Občianskeho zákonníka sú iným zákonným nárokom, ktorým má veriteľ právouplatniť v prípade omeškania dlžníka. Ide o dva rozličné inštitúty, ktoré nemožno stotožňovať a možno
ich uplatňovať kumulatívne. Z tohto dôvodu sa nestotožnil navrhovateľ so záverom okresného súdu, že
úroky upravené v zákone o Štátnom pôžičkovom fonde sú špeciálnou úpravou vo vzťahu k všeobecnej

úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Rozhodnutie okresného súdu v časti v ktorej mu nepriznal
úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne vychádza tak z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odporca v rade 1/ bol skupinovo poistený pre prípad smrti alebo trvalých následkov spôsobených
úrazom. Podľa čl. VI. ods. 5 zmluvy bolo dohodnuté, že poistné sa bude pripisovať na ťarchu účtu dlžníka

razdorokaaždosplateniaceléhodlhu.Odporcavrade1/takboloboznámenýsosvojimzáväzkomplatiť
poistnéaakoprejavsvojhosúhlasupodpísalzmluvudňa09.12.2004ajehopodpisjeúradneoverený.Ak
okresný súd nepriznal poistné v súlade s uzatvorenou zmluvou dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Odporcovia v rade 1/ a 2/ sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 112 ods. 1 O.s.p. (z titulu, z ktorého
zostal nedotknutý odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bolo žalobnému
návrhu čiastočne vyhovené) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnutý
rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. a podľa ods. 2 tohto zákonného

ustanovenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 200/1997 Z.z. o Študentskom pôžičkovom fonde, v prípade, že dlžník
neuzavrie dohodu o splátkach podľa § 13 ods. 6 alebo je v omeškaní so zaplatením viac než dvoch
splátok podľa dohody o splátkach, stane sa celá pôžička alebo jej časť splatnou. Nezaplatená pôžička

alebo jej časť sa bude úročiť od začiatku omeškania úrokovou sadzbou zvýšenou o 1 % nad úrokovú
sadzbu podľa § 13 ods. 4.

Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 200/1997 Z.z. pôžička sa spláca s úrokovou sadzbou vo výške 3 % ročne
počas splácania.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že záver okresného súdu o nedôvodnosti nároku
navrhovateľa žiadať zmluvné úroky po splatnosti celej dlžnej sumy nebol správny. Právny názor z
ktorého vychádzal prvostupňový súd korešponduje s ustálenou súdnou praxou, ktorá sa aplikuje najmä v
prípadoch spotrebiteľských úverov a ich predčasnou splatnosťou. V zmysle nej po zosplatnosti takéhoto

úveru veriteľovi nevzniká právo ďalej žiadať zmluvné úroky zo zosplatnej časti úveru odo dňa kedy k
zosplatneniu došlo. V prejednávanej veci však je osobitne expressis verbis právo žiadať úroky aj po
dobe splatnosti pôžičky upravená zákonom. Navrhovateľovi tak právo na tento nárok vzniklo. Právne
posúdenie veci okresným súdom v tejto časti preto nebolo správne, z titulu ktorého sa preto jeho
rozhodnutie v tejto časti zrušil.

Pokiaľ sa týka ďalších nárokov ktoré okresný súd ako nedôvodné zamietol, aj v tejto časti možno
prisvedčiť odvolateľovi, že okresný súd sa dôsledne nevysporiadal so zmluvnou úpravou týkajúcou sa
uvedených nárokov. V zmysle čl.III. bod 2/ ods. 4 druhá veta predmetnej zmluvy k pôžičke mal právo
veriteľ pripisovať úroky, poplatky a náhrady podľa platného sadzobníka poplatkov a náhrad. Podľa čl. VI.

bod 5/ tejto zmluvy rovnako poistné sa malo pripisovať na ťarchu účtu dlžníka raz do roka až do splnenia
celého dlhu. Naviac odporca v rade 1/ (dlžník) písomnou formou zo dňa 14.05.2015 uskutočnil uznávací
prejav vôle k dlhu navrhovateľa. Uvedená skutočnosť má vplyv aj na posúdenie dôvodnosti uplatneného
nároku. Okresný súd však uvedenú skutočnosť síce v napadnutom rozhodnutí konštatoval, avšak bližšie
sa s týmto prejavom odporcu v rade 1/ nezaoberal a nehodnotil ho vo vzťahu k ostatným vykonaným

dôkazom. Bez povšimnutia ponechal aj návrh dohody o urovnaní, ktorá bola zo strany odporcu v rade
1/ predkladaná navrhovateľovi.

Dohodu o urovnaní upravuje ust. § 585 Občianskeho zákonníka. Urovnanie je zmluva, ktorou strany
riešia vzájomnú spornosť alebo pochybnosť vzťahujúcu sa na ich záväzok tým, že vzájomné práva a

povinnosti upravia a nahradia novými. Doterajší záväzok tak zaniká, je nahradený novým záväzkom,
ktorý vyplýva z urovnania. V § 585 ods. 2 je stranám uložená povinnosť uzavrieť dohodu o urovnaní
písomne, ak bol aj doterajší záväzok zriadený písomnou formou. Ak by teda dohoda o urovnaní nemala
písomnú formu, bola by neplatná, avšak v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka iba relatívne (§40a Občianskeho zákonníka). Prvostupňový súd bol preto povinný zaoberať sa obsahom predmetnej
dohody a následným zistením či došlo alebo nedošlo k jej platnému uzatvoreniu a to prípadne aj ústnou
formou, resp. či z dôvodu nedostatku formy bola napádaná jej relatívna neplatnosť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd v ďalšom konaní bude vychádzať z právnych záverov odvolacieho
súdu prezentovaných vo vyššie uvedenej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia. Doplní v naznačenom
smere dokazovanie a vec opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách tohto

odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto uznesenie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.