Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 16, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/46/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714010573
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714010573.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Moniky Halkociovej a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. marca 2016,
v trestnej veci obž. C. C. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/155/2014 zo dňa 24. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e v napadnutom rozsudku výrok, ktorým

bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 1 /
jedného/ roka.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/155/2014 zo dňa 24. júna 2015 bol obžalovaný C. C.
uznaným vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona na tom skutkovom
základe, že dňa 05. apríla 2014 asi okolo 13.20 hod. v Poprade viedol motorové vozidlo továrenskej

značky U. S., ev. čísla: N po vedľajšej ceste, príjazdovej komunikácii od cesty číslo I/XX smerom k
ulici L. Svobodu označenej ako cesta hlavná, kde po vojdení na ulicu Tolstého v dôsledku nevenovania
dostatočnej pozornosti vedeniu motorového vozidla a situácii v cestnej premávke nedal prednosť v jazde
z pravej strany po hlavnej ceste prichádzajúcemu cyklistovi Y. U., jazdiacemu na bicykli továrenskej
značky L. XXX, pričom prednou časťou vozidla narazil do zadnej ľavej časti bicykla, cyklista Y. U. pri
dopravnej nehode utrpel opuch a hematóm mediálnej časti ľavého členka a odreninu na vnútornej strane

členka s liečením do 05. mája 2014.

Za to mu bol uložený podľa § 158 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3, Tr.
zákona a § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 200,- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona mu bol pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu uložený

náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov.

Súčasne mu bol podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona uložený trest zákazu činností viesť všetky druhy
motorových vozidiel na dobu jedného roka.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodeným škodu a

to Y. U. vo výške 256,37 eur a U. A. T. a.s. vo výške 64,26 eur.

Poškodený Y. U. bol podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný
na občianske - súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný C. C., ktoré odôvodnil

prostredníctvom svojho obhajcu. Neuznáva kvalifikáciu skutku a tento popiera. Je presvedčení, že
jeho konaním, ktoré spočívalo v nedaní prednosti v jazde, boli poškodenému spôsobené minimálneporanenia. Tieto, ako boli ešte v deň nehody poškodenému diagnostikované, nemali charakter ublíženia
na zdraví podľa ust. § 123 ods. 2 Tr. zákona. Poukazuje na písomné odôvodnenie rozsudku, ktorý
považujezanezákonný,pričomrozhodnutieovinejezaloženévýlučnenatvrdeníznalcaY..H.T..Taktiež

namieta, že ak by mal priestor vizuálne vnímať vek poškodeného, mal by aj priestor zareagovať a zrážke
zabrániť. Nakoľko predmetná nehoda sa odohrala v priebehu niekoľkých stotín sekundy, nebol schopný
zmyslami vnímať vek poškodeného a ani si nemohol uvedomiť súvislosť medzi jeho vyšším vekom a
fyzickými predispozíciami. Základom predĺženej doby liečenia u poškodeného bola jeho cukrovka a
zranenia, na ktoré sa poškodený liečil nie sú priamym dôsledkom zrážky s motorovým vozidlom ním

vedeným, ale sú následkom zdravotnej anamnézy poškodeného, ktorá bola uňho prítomná dlho pred
nehodou. Nárazový rýchlosť ustálená znalcom bola minimálna, cca 2-3 km/h a pri takejto rýchlosti pri
strete prevádzok nemohli byť nárazom priamo vyvolané zranenia vyžadujúce si dobu liečenia 31 dní.
Poukazuje aj na správanie sa poškodeného po nehode, ktorý si nevykonal kontrolu prípadných zranení a
nevedelsavyjadriť,čipociťovalvtomčasenejakúbolesť.Navrholzrušiťnapadnutýrozsudokaoslobodiť
ho spod obžaloby, nakoľko skutok nie je trestným činom

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel
k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

V úvode je potrebné konštatovať, že prvostupňový súd na hlavných pojednávaniach vykonal rozsiahle
dokazovanie týkajúce sa skutku uvedeného v obžalobe okresného prokurátora. Vo vzťahu k tomuto
skutkubolivykonanédôkazyvcelomrozsahupotrebnomnazistenieaustálenieskutkovéhostavuveci,a
to zákonným spôsobom. Zabezpečené dôkazy boli okresným súdom vyhodnotené v súlade so zásadou

uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a skutkové zistenia uvedené v napadnutom rozsudku sú odrazom
výsledkov dokazovania, s ktorými sa krajský súd stotožnil a tieto považuje za správne. Rozsudok súdu
prvého stupňa obsahuje rozsiahle a podrobné odôvodnenie, v ktorom je vyložené, ktoré skutočnosti
boli vzaté za dokázané a o ktoré dôkazy sa prvostupňový súd opieral a akými úvahami sa spravoval
pri hodnotení dôkazov. Uvedené odôvodnenie si osvojil aj odvolací súd a z dôvodu neopakovania tam

uvedených skutočností v celom rozsahu naň odkazuje.
Spáchanie prečinu podľa § 158 Tr. zákona v súvislosti s dopravnou nehodou vyžaduje, aby porušenie
dopravného predpisu páchateľom bolo v príčinnej súvislosti s haváriou. Výpočet všetkých "dôležitých
povinností" vodiča motorového vozidla nie je možný, lebo význam porušenia ktorejkoľvek povinnosti
vodiča priamo závisí od konkrétnej dopravnej situácie. Za porušenie dôležitej povinnosti nemožno

mechanicky pokladať porušenie akéhokoľvek predpisu, zákona o cestnej premávky, ale len porušenie
takej povinnosti, ktorá podstatne zvyšuje závažnosť činu pre spoločnosť, napríklad tým, že má za
následok nebezpečenstvo pre život alebo zdravie ľudí. Podľa dlhodobo ustálenej súdnej praxe v
podobných prípadoch všeobecne platí, že nedanie prednosti v jazde je okolnosťou, ktorá zásadným
spôsobom zvyšuje nebezpečenstvo vzniku ujmy na zdraví a živote ohrozeného účastníka cestnej

premávky. Je predovšetkým na vodičovi, ktorý mal dať prednosť v jazde, aby sám zodpovedne určil,
či môže alebo nemôže prísť v danej situácii k náhlej zmene smeru jazdy, alebo k náhlemu zníženiu
rýchlosti vozidla, cyklistu a pod., prichádzajúceho po ceste, či sú teda dané podmienky pre uplatnenie
pravidla v prednosti v jazde, a či situácia vyžaduje a zaväzuje ho k poskytnutiu prednosti v jazde.
Pre posúdenie situácie z tohto hľadiska je rozhodujúca najmä vzdialenosť vozidla, prípadne iného

dopravného prostriedku, ktoré má prednosť v jazde, jeho rýchlosť jazdy, smer jeho ďalšej jazdy, hustota
premávky a prehľadnosť miesta. Vodič v tomto smere musí mať schopnosť zodpovedne sa rozhodnúť za
každej, aj zložitej dopravnej situácie. Nakoniec, ani samotný obžalovaný nepopiera to, že nedal prednosť
v jazde poškodenému idúcemu po hlavnej ceste na bicykli.
Sporným, podľa názoru obžalovaného, bola tá skutočnosť, či pri dopravnej nehode bolo poškodenému

spôsobené ublíženie na zdraví tak, ako to predpokladá ust. § 158 Tr. zákona s prihliadnutím na ust. § 123
ods.2Tr.zákona.Vtejtosúvislostikrajskýsúdpoukazujenapodrobnéodôvodnenierozsudkuokresného
súdu ohľadne tejto skutočnosti, pričom konajúci sudca sa v ňom vysporiadal aj s odvolacími námietkami
obžalovaného. Ako vyplýva z odbornej literatúry ako aj komentárov, podmienkami ublíženia na zdraví sú
- porucha alebo poškodenie zdravia, objektívna nutnosť lekárskeho vyšetrenia, ošetrenia alebo liečenia

a nie na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, pričom pod pojmom nie na krátky
čas sa rozumie doba okolo 7 dní. Skutočný charakter poruchy alebo poškodenia zdravia sa skúma aj
príznakmi, bolesťami, ťažkosťami poškodeného, intenzitou a dobou, po ktorú sa tieto prejavovali, a ktorý
orgán a ktorá funkcia boli zasiahnuté, resp. narušené. Pre záver, že ide o ublíženie na zdraví nie jenevyhnutné, aby poškodený bol práceneschopný. Rozhodujúca je povaha ujmy na zdraví, najmä akými
príznakmi, ťažkosťami a bolesťami sa prejavuje, v akej intenzite, po aký dlhý čas a do akej miery narušila
jeho zaužívaný spôsob života.

Pri rozhodovaní o trestných činoch spáchaných v cestnej doprave, pri ktorých došlo ku vzniku
poškodenia zdravia, je vždy nutné presne a správne zistiť spôsobený následok. Takéto zistenie je nutné
nielen pre posúdenie závažnosti činu a pre rozhodnutie o treste, ale je podstatné aj pre posúdenie viny
obžalovaného.

Zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia
je zrejmé aké zranenie utrpel poškodený, a to pomliaždenie vnútornej strany ľavého členka, pričom
mechanizmus vzniku tohto zranenia zodpovedá mechanizmu dopravnej nehody, a to aj pokiaľ sa týka
času jeho vzniku. Intenzita pôsobiacej sily bola veľmi nízka. Poškodený utrpel uvedené zranenie pri
dopravnej nehode a v dôsledku neskorších bolestí vyhľadal aj lekársku pomoc, pričom v priebehu
liečenia sa mu vytvoril opuch s krvnou podliatinou a mal aj dva krát z oblasti pomliaždenia injekčne

vytiahnutú krvavú tekutinu. Poškodený žil do momentu dopravnej nehody aktívnym životom a práve
v dôsledku vzniku zranenia bol jeho obvyklý spôsob života narušení na dobu dlhšiu ako 7 dní. Aj
keď v danom prípade malo na predĺžení doby liečby poškodeného vplyv liečenie sa dlhšiu dobu na
cukrovku, možno v danom prípade konštatovať, že konanie obžalovaného, aj keď je len jedným článkom
z reťaze príčin, ktoré spôsobili následok, je príčinou následku aj vtedy, keď by následok nenastal

bez pristúpenia ďalších okolnosti, napr. fyzickej abnormality poškodeného, vrodenej vady, ochorenia
chronickou chorobou a pod. Obžalovaný si musí uvedomiť, že účastníkmi cestnej premávky nie sú
len osoby so 100% zdravotným stavom, ale aj deti, osoby so zhoršeným zdravotným stavom, vyšším
vekom a v dôsledku toho je povinný venovať zvýšenú opatrnosť pri vedení motorového vozidla, čo mu
v konečnom dôsledku ukladá aj ust . 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (vodič

je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným
postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám). V prípade osvojenia
si argumentácie obžalovaného, ak by bolo napr. účastníkom dopravnej nehody dieťa, a v dôsledku nej
by došlo, aj pri takejto nízkej nárazovej rýchlosti (2-3 km/h), k vzniku zranenia (napr. zlomeniny členka),
nebolo by možné vodiča trestnoprávne stíhať za takýto skutok preto, že v prípade zdravého dospelého

jedinca by došlo k vzniku maximálne odreniny s dobou liečenia do 7 dní a práve len v dôsledku toho,
že sa jedná o dieťa došlo vzniku zranenia s dobou liečenia nad sedem dní. Takýto názor ale podľa
odvolacieho súdu nie je možné akceptovať.

Z priloženej fotodokumentácie z dopravnej nehody je taktiež zrejmé, že obžalovaný sa nemohol plne

venoval riadeniu motorového vozidla, pretože, ak by tomu tak bolo, pri prechádzaní cez križovatku,
kedy mu vo výhľade nebránila žiadna prekážka, (okrasné kríky, reklamné tabule a pod.) mal možnosť
v dostatočnom časovom predstihu zbadať poškodeného na bicykli idúcemu po hlavnej ulici, a teda by
mal aj dostatok času odvrátiť vznik kolíznej situácie.

Správne preto postupoval okresný súd, ak na základe ním uvedených dôkazov vyvodil záver o tom, že
skutok sa stal a tento spáchal obžalovaný. Priamym usvedčujúcim dôkazom v prejednávanej veci je
výpoveď poškodeného. Ďalším dôkazom preukazujúcim vinu obžalovaného C. C. sú znalecké posudky
z oblasti dopravy a zdravotníctva.

Právne posúdenie skutku prvostupňovým súdom, ak tento bol kvalifikovaný ako prečin ublíženia na
zdraví podľa § 158 Tr. zákona je správne a zákonné. Obžalovaný svojím konaním, inému z nedbanlivosti
ublížil na zdraví tým, že viedol motorové vozidlo, pričom v dôsledku nepozornosti nedal prednosť v jazde
poškodenému idúcemu na bicykli po hlavnej ceste a spôsobil dopravnú nehodu, čím porušil dôležitú
povinnosť vyplývajúcu zo zákona o cestnej premávke.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, pričom vyhodnotil len existenciu poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. j/ Tr.
zákona (obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život) bez zistenia priťažujúcich
okolnosti uvedených v § 37 Tr. zákona a pri ukladaní trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona.

Zákonu zodpovedajúce je aj rozhodnutie okresného súdu o druhu a spôsobe výkonu uloženého trestu,
pri ktorom súd prvého stupňa zhodnotil všetky okolnosti prípadu a zároveň prihliadal aj na osobu
obžalovaného. Na základe zistených osobných a majetkových pomeroch obžalovaného je aj odvolacísúd toho názoru, že uložený peňažný trest vo výmere 200,- eur možno považovať za trest primeraný
a to aj vzhľadom na spôsobený následok. Obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol, čo preukazuje
vedenie riadneho života pred spáchaním prejednávaného skutku. Pozitívne charakteristiky, ako aj vyššie

uvedené skutočnosti, dovoľovali vyvodiť správny záver okresného súdu o tom, že u obžalovaného účel
trestu možno dosiahnuť uložením peňažného trestu.

Aj výška uloženého peňažného trestu vo výmere 200,- eur je primeraná, a ktorú by mal obžalovaný
pociťovať ako určitú sankciu za svoje nezákonné správanie. Pre prípad, že by výkon tohto trestu chcel

obžalovaný úmyselne zmariť, bol mu ustanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov.
Krajský súd je názoru, že uložený peňažný trest zabezpečí ochranu spoločnosti a zodpovedá zásadám
pre ukladanie trestov, ako z pohľadu individuálnej, tak aj z pohľadu generálnej prevencie.

Odvolací súd sa však nestotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa o uložení trestu zákazu činnosti
viesťmotorovévozidlávšetkýchdruhovnadobu1rokaobžalovanémuamázato,ževzhľadomnaosobu

obžalovaného, jeho bezúhonný život, predchádzajúce dopravné priestupky, keď sa za 20 rokov držby
vodičského oprávnenia typu B pred vznikom dopravnej nehody dopustil len 2 dopravných priestupkov,
minimálne zranenie na strane poškodeného, ako aj ostatné poľahčujúce okolnosti, nie je potrebné
ukladať aj tento trest. Samostatný peňažný trest je, podľa názoru krajského súdu, dostačujúcou sankciou
za uvedený skutok.

Odvolací súd súčasne konštatuje, že okresný súd rozhodol správne, ak zaviazal obžalovaného k
náhrade škody z titulu bolestného a ďalších vyčíslených oprávnených nákladov súvisiacich s liečbou
(lieky, poplatok za ošetrenie), keďže poškodení Y. U. a U. A. T. a.s. si nároky uplatnili riadne a včas
a ich výška bola ustálená v znaleckom posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia

a traumatológia ako aj v uplatnenom nároku za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, a ani krajský súd
nemal pochybnosti o výške a dôvodnosti týchto nárokov. Pokiaľ ide o nárok uplatnený poškodeným v
zostávajúcej výške, tento mu bol už uhradený poisťovňou Allianz a.s., a preto správne prvostupňový súd
odkázal poškodeného so zvyškom jeho nárokom na občianske súdne konanie.

K námietkam obžalovaného je predovšetkým potrebné uviesť, že v posudzovanej veci niet pochybností
o priebehu dopravnej nehody a jej príčinách, kedy v dôsledku nej došlo k vzniku zranenia poškodeného
vykazujúce znaky ublíženia na zdraví poukazujúc na vyššie uvedenú argumentáciu. To, že v deň nehody
neboli poškodenému ihneď diagnostikované zranenia, ktoré by už vtedy mali charakter ublíženia na
zdraví podľa ust. § 123 ods. 2 Tr. zákona, samo o sebe neznamená, že k tomu tak nemôže dôjsť

aj neskôr, a to na základe ďalších vyšetrení, zhoršenia zdravotného stavu poškodeného, prípadne
podrobeniu sa špecializovanému vyšetreniu. Nie všetky zranenia totiž už na počiatku ošetrovania
preukazujú takú ujmu na zdraví, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v § 123 ods. 2 Tr. zákona, pričom na
ich zistenie je v pomerene častých prípadoch potrebné vyšetrenie na špecializovaných pracoviskách
(napr. MR a CT prístrojoch a pod.). Čiastočne ale vyhovel odvolaniu obžalovaného, akceptujúc konečný

návrh prednesení v rámci odvolacieho konania jeho obhajcom, a zrušil výrok o treste zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 1 roka.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovaného C. C.
vyhodnotil ako čiastočne dôvodný a rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie
je prípustný.