Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 26, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/538/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114238187
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114238187.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateliek: 1/
W. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, F., 2/ D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, F., obe
zastúpené splnomocnenou zástupkyňou Jaroslavou Kusou, nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, F.,
proti odporcovi: N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. nad D. XXX, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa,
o odvolaniach navrhovateliek 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 8C/380/2014-55 zo dňa
22. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 8C/380/2014-55 zo dňa 22.04.2015 zvýšil vyživovaciu povinnosť
odporcu voči navrhovateľkám 1/, 2/ naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k.
21P/460/2010-209 zo dňa 11.04.2011 na W. Y. zo sumy 133,- eur mesačne na 150,- eur mesačne, na
D. Y. zo sumy 130,- eur mesačne na 150,- eur mesačne, s účinnosťou od 28.11.2014, ktoré je odporca
povinný poukazovať k rukám, resp. na účet oprávnených osôb, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 28.11.2014 do vyhlásenia rozsudku na W. Y. vo výške 86,07

eur, na D. Y. vo výške 100,- eur, uložil odporcovi zaplatiť k rukám oprávnených osôb v termíne splatnosti
bežného výživného po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh na začatie konania
zamietol. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení uviedol, že návrhom zo dňa 26.11.2014 sa navrhovateľky 1/, 2/ domáhali voči odporcovi
zvýšenia výživného určeného rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 21P/460/2010-209 zo dňa
11.04.2011, u navrhovateľky 1/ zo sumy 133,- eur na sumu 250,- eur mesačne a u navrhovateľky 2/
zo sumy 130,- eur na sumu 270,- eur mesačne, z dôvodu zvýšenia životných nákladov v súvislosti so

štúdiom.
Súd zistil, že výživné medzi účastníkmi konania bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu
Žilina č. k. 21P/460/2010-209 zo dňa 11.04.2011, ktorým bol odporca zaviazaný prispievať na v tom
čase maloleté W. Y. sumou 133,- eur mesačne a D. Y. sumou 130,- eur mesačne s účinnosťou od
01.09.2010. Matka navrhovateliek v tom čase pracovala u zamestnávateľa MOBIS Slovakia s. r. o.,
Gbeľany s čistým priemerným mesačným príjmom 689,50 eur a daňovým bonusom vo výške 40,- eur
mesačne. Maloletá W. navštevovala 3. ročník Obchodnej akadémie sv. Tomáša Akvinského v Žiline.

Navštevovala ortopedickú ambulanciu z dôvodu incipientnej skoliózy. Maloletá D. navštevovala 1. ročník
Gymnázia sv. Františka z Assisi v Žiline. Navštevovala ortopedickú ambulanciu z dôvodu chronického
vertebrogénneho algického syndrómu (chybné držanie tela). Obe maloleté navštevovali i očného lekáraa každoročne chodili do kúpeľov. Odporca pracoval ako živnostník v Českej republike s priemerným
čistým mesačným príjmom cca 700,- eur.
V súčasnosti je navrhovateľka 2/ študentkou Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej

Bystrici, odbor cestovný ruch. Navrhovateľka 1/ je študentkou Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy
a spojov Žilinskej univerzity v Žiline, odbor ekonomika a manažment podniku. Navrhovateľky predložili
jednostranné vyčíslenia ich nákladov (vrátane nákladov matky) v r. 2011 spolu vo výške 358,- eur
za mesiac, v r. 2015 spolu vo výške 661,55 eur za mesiac. Matka navrhovateliek naďalej pracuje u
zamestnávateľa MOBIS Slovakia, s. r. o., s čistým priemerným mesačným príjmom 783,68 eur mesačne.

Odporca pracuje u zamestnávateľa AGIS SK, s. r. o., s čistým priemerným mesačným príjmom 572,57
eur mesačne.
Citujúc ust. § 62, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 36/2005 Z. z.) mal súd za preukázané,
že u oboch navrhovateliek a ich rodičov došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie
výživného navrhovateliek. Navrhovateľky nastúpili na vysokoškolské štúdium, ktoré odôvodňuje ich

zvýšené životné náklady oproti stavu na strednej škole. Táto miera potrieb je rovnaká, lebo aj keď
v minulosti, počas fyzického rastu navrhovateliek bolo priznané vyššie výživné navrhovateľke 1/,
navrhovateľka 2/ dochádza na vzdialenejšiu vysokú školu. Okrem základných životných potrieb a
nákladov na štúdium, je výživné navrhovateliek odôvodnené aj ich nákladmi na zdravotnú starostlivosť,
čo sa od predchádzajúceho rozhodnutia súdu rámcovo nezmenilo. Mesačné výdavky navrhovateliek

vyčíslené v priebehu konania zodpovedajú základným životným nákladom, príp. aj s ďalším primeraným
sociálnym zaradením do spoločnosti (počítač, telefón a pod.), osobitne ďalej v rozsahu nákladov na
štúdium, resp. nepravidelne na zdravotný stav, sú tiež účelne vynakladané, nie však nevyhnutne až do
výšky spolu 661,55 eur za mesiac v r. 2015, ak táto suma nezodpovedá dostupným príjmom.
Životnépomerymatkynavrhovatelieksapodstatnenezmenili,resp.miernezlepšili.Ikeďpríjemodporcu,

ktorý je oproti stavu v čase posledného rozhodovania, sa znížil, čo by odôvodňovalo zníženie výživného,
súd neuznal výdavky odporcu na splátky bezúčelového úveru vo výške 210,- eur, nakoľko nejde o účelne
vynaložený náklad.
Zaoberajúc sa limitmi spočívajúcimi v možnostiach a schopnostiach povinných osôb súd považoval
výživné odporcu voči každej z navrhovateliek vo výške 150,- eur mesačne za primeraný a návrh

navrhovateliek v časti rozdielu do výšky navrhovaného výživného čiastočne zamietol.
Pri rozhodovaní o zameškanom výživnom súd zohľadnil 5 uplynutých výplatných termínov 15. dňa
v celých kalendárnych mesiacoch a zohľadniac aj podiel na neúplnom mesiaci (tri dni z tridsiatich
28.-30.11.) priznal zameškané výživné na navrhovateľku 1/ vo výške 86,07 eur, na navrhovateľku 2/ vo
výške 100,- eur.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s.
p.") tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, keď obe sporové strany
mali v spore čiastočný úspech i neúspech.

Proti tomuto rozsudku podali navrhovateľky 1/, 2/ odvolanie, ktorým sa domáhali jeho zmeny

spočívajúcej vo zvýšení výživného na sumu 200,- eur na každú z navrhovateliek.
V odôvodnení namietali, že ich náklady sa neproporcionálne zvýšili v porovnaní s výškou výživného
priznanou napadnutým rozsudkom. Zmena výšky nákladov bola zapríčinená objektívnymi faktormi,
keď začali navštevovať vysokú školu, s čím sa navýšili aj náklady na ubytovanie, dopravu, stravu
a pomôcky súvisiace so štúdiom. Do spisu boli doložené aj potvrdenia od lekárov, ktoré potvrdzujú

zvýšenie nákladov na ich zdravotnú starostlivosť.
Odporcovi bol priznaný nadštandardný výdavok - splátka lízingu na osobný automobil, ktorý výdavok je
nedôvodný. V ďalšom poukázali tiež na to, že odporca doteraz neprejavoval záujem o ich potreby.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Poukázal na to, že jeho priemerný čistý príjem je cca 550,- eur a ak by zaplatil navrhovateľkám
požadované výživné 400,- eur, nezostala by mu na jeho základné potreby ani suma životného minima.
V minulosti sa snažil dcéry navštevovať, avšak tieto nemali o stretávanie sa s ním záujem. V súvislosti
s lízingom auta zdôraznil, že automobil si zakúpil v čase práce v zahraničí, kedy slúžil na jeho dopravu
do práce a bol nevyhnutnosťou pre jeho pracovný výkon. V súčasnosti ho do značnej miery využíva v

rámci starostlivosti o rodičov, ktorí mu pomáhajú hradiť i prevádzkové náklady automobilu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne

správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočnosti, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým

zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací
súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne
odkazuje.

Odvolací súd odvolanie navrhovateliek nepovažoval za dôvodné. Súd prvého stupňa posudzujúc
rozhodujúce kritéria pre zmenu doteraz určeného výživného vykonal v tomto smere dostatočné
dokazovanie a skutkový stav zistil úplne a správne a tento následne i správne právne posúdil.
Navrhovateľky vo svojom odvolaní neuviedli žiadnu skutočnosť, s ktorou by sa nevysporiadal už súd
prvého stupňa.

Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že z ust. § 78 ods. 1 zákona
č. 36/2005 Z. z. vyplýva, že právoplatné rozhodnutie o výživnom možno zmeniť (len) keď dôjde k
zmene pomerov, a to či už na strane výživou oprávneného alebo výživou povinného, prípadne na oboch
stranách. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti, dôležité pre určenie

výživného tak v dobe skoršieho ako aj nového rozhodovania. Inak sa pri rozhodovaní o výživnom v
dôsledku zmeny pomerov používajú zásady, ktoré sú rozhodujúce aj pre určenie príslušného druhu
výživného, kde podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 z. z., súd prihliadne nielen na odôvodnené potreby
oprávneného, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Porovnajúc okolnosti, ktoré tu boli v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s okolnosťami
v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia, dospel aj odvolací súd k záveru, že v danom prípade
došlo k takej zmene pomerov na strane navrhovateliek, ktorá odôvodňuje zvýšenie naposledy určeného
výživného. Zmena pomerov na strane navrhovateliek je spojená predovšetkým s ich nástupom na
vyšší stupeň vzdelávania (vysokú školu), s čím sú nesporne zvýšené výdavky, najmä pokiaľ ide o

navrhovateľku 2/, ktorá študuje mimo svojho bydliska, v Banskej Bystrici. Na druhej strane sa však
zmenili i pomery na strane odporcu ako výživou povinnej osoby, ktorý v minulosti pracoval ako živnostník
v Českej republike s priemerným čistým mesačným príjmom cca 700,- eur, v súčasnosti pracuje na
Slovensku v riadnom pracovnom pomere s priemerným mesačným príjmom cca 570,- eur, čo je oproti
predchádzajúcemu obdobiu pokles o cca 130,- eur. I keď teda zmena pomerov na strane navrhovateliek

odôvodňuje zvýšenie výživného zo strany odporcu, vzhľadom na jeho príjmové a majetkové pomery
však ani podľa názoru odvolacieho súdu nebol priestor na zvýšenie výživného na sumu požadovanú
navrhovateľkami, t. j. 250,- eur mesačne na navrhovateľku 1/ a 270,- eur mesačne na navrhovateľku
2/ (v návrhu), resp. 200,- eur na každú z nich (v odvolaní). I keď odvolací súd nerozporuje, že na
strane navrhovateliek došlo k zvýšeniu nákladov na ich výživu, výživné nie je závislé len od výšky

odôvodnenýchpotriebvýživouoprávnenejosoby,alejelimitovanéajmožnosťamiaschopnosťamiosoby
výživou povinnej. Stotožniac sa so závermi súdu prvého stupňa vo vzťahu k odôvodneným potrebám
navrhovateliek, s prihliadnutím na majetkové pomery odporcu a v podstate rovnakú vyživovaciu
povinnosť matky voči navrhovateľkám, sa odvolací súd stotožňuje s výškou výživného určenou súdom
prvého stupňa. Pokiaľ navrhovateľky v odvolaní namietali priznanie splátok lízingu na motorové vozidlo

odporcu ako nadštandardného výdavku, odvolací súd poukazuje na to, že z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že súd prvého stupňa uvedený výdavok odporcu neakceptoval a výživné na
navrhovateľky určil bez prihliadnutia na uvedené výdavky odporcu (čo nakoniec i viedlo k zvýšeniu
výživného).S poukazom na uvedené skutočnosti považuje odvolací súd rozhodnutie okresného súdu o zvýšení
výživného zo strany odporcu na navrhovateľky na sumu 150,- eur mesačne na každú z nich za správne

a nakoľko i zameškané výživné bolo prvostupňovým súdom vypočítané správne, rozsudok okresného
súdu, vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním, ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., v spojení s § 224 ods.

1 O. s. p. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania
postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu v odvolacom
konaní nejaké trovy boli vznikli, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.