Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 26, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 1Er/3486/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615206973
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matej Maxa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5615206973.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom
Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
Karadžičova 8, P.O. BOX 205, Bratislava, proti povinnej: B. S., C.. XX. XX. XXXX, bytom I. T. XXX, pre
vymoženieuloženejpovinnostizaplatiť1.085,54eurspríslušenstvom,vykonávanejsúdnymexekútorom
Mgr. Jozefom Deákom, so sídlom Exekútorského úradu Horná 23, P.O. BOX 199, Banská Bystrica, pod

sp. zn. Ex 1844/2015, takto

r o z h o d o l :

Námietky povinnej proti exekúcii sa o d m i e t a j ú.
Exekúcia je n e p r í p u s t n á.
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom sa dňa 23. 7. 2015 začalo exekučné konanie pod sp.
zn. Ex 1844/2015 na uloženej povinnosti zaplatiť 1.085,54 eur s príslušenstvom, priznanej rozsudkom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7C/184/2014-112 zo dňa 30. 10. 2014. Súdny exekútor začal
vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 064299 zo dňa 20. 8. 2015, ktoré vydal Okresný
súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1.085,54 eur s príslušenstvom a trov
exekúcie.

Súdny exekútor postúpil súdu dňa 28. 10. 2015 námietky povinnej proti exekúcii, spolu s doručenkou
preukazujúcou doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnej dňa 1. 10. 2015. Súdny exekútor
zároveň predložil súdu doklady o tom, že povinná podala námietky na poštovú prepravu dňa 22. 10.
2015. Túto skutočnosť súd preveril podľa podacieho čísla zásielky na internetovej stránky Slovenskej
pošty.

Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), povinný môže
vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik
vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia

neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami
osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody
sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach
netreba rozhodnúť.

Exekučný poriadok ustanovuje na podanie námietok lehotu 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí

exekúcie. Upovedomenie si povinná prevzala dňa 1. 10. 2015, posledným dňom lehoty na podanienámietok tak bol štvrtok 15. októbra 2015. Povinná podala námietky na poštovú prepravu 22. 10. 2015,
t. j. oneskorene, preto súd námietky povinnej odmietol.

Podanie povinnej doručené súdnemu exekútorovi bolo označené ako „vznesenie námietky premlčania
a podnet na zastavenie poverenia na vykonanie exekúcie EX 1844/2015“. Takto označené podanie bolo
súdnym exekútorom vyhodnotené ako námietky proti exekúcii, a súd z dôvodu právnej istoty rozhodol o
predmetnom podaní aj ako o námietkach (v tomto prípade oneskorene podaných). Povinná vo svojom
podaní uviedla, že vznáša námietku premlčania. Už dňa 22. 11. 2010 bolo nepovolené prečerpanie na

účte povinnej a posledná transakcia na tomto účte prebehla dňa 29. 3. 2011, ktorým dňom jej banka
zrušila účet. Žaloba bola doručená súdu dňa 30. 5. 2014, pričom právo na uplatnenie pohľadávky mala
banka5dnípodni29.3.2011,t.j.3.4.2011(aknieskôr),pretosaprávopremlčalo.Vzmysleuvedeného
žiadala exekúciu aj žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Povinná zároveň predložila súdu
výpis z účtu XXXXXX - XXXXXXXXXX zo 7. 10. 2015 a výzvu Slovenskej sporiteľne, a.s., zo dňa 22.
11. 2010.

Oprávnenývosvojomvyjadreník„námietkam“povinnejuviedol,žepodanienespĺňanáležitostinámietok
v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku. Skutočnosti, na ktoré poukazuje povinná, boli predmetom
súdneho konania na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, otázkou premlčania sa ex offo súd v konaní
zaoberal. Na základe uvedeného žiadal námietky zamietnuť.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch,
ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona
a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením §
55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 1. 4. 2004, spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 1. 4. 2004, dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 1. 4. 2004, spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 1. 4. 2004, zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady

č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“),
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd posúdil podanie povinnej podľa obsahu zároveň ako návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom
uplatnila námietku premlčania. Súd pritom pripomína, že exekúciu možno zastaviť nielen na návrh, ale
aj bez návrhu. Keď teda povinná v exekučnom konaní vzniesla námietku premlčania, súd bol povinný
sa touto zaoberať a samostatne posúdiť, či tu vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania je alebo nie
je dôvod na zastavenie exekúcie. Pritom aj v exekučnom konaní je možné vzniesť námietku premlčania

vymáhanej pohľadávky, a to aj napriek tomu, že táto už bola právoplatne priznaná; k týmto záverom
dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1 M Cdo 5/2008 zo dňa 28. 7. 2008.
Nijaké zákonné ustanovenie uplatnenie námietky premlčania v exekučnom konaní vo vzťahu k samotnej
vymáhanej pohľadávke nevylučuje. Pokiaľ oprávnený uvádzal, že otázku premlčania posúdil konajúci
súd ex offo v základnom súdnom konaní, a preto nie je možné už premlčanie skúmať, s týmto sa

exekučný súd nestotožnil. Účelom právnej úpravy doplnenej do zákona o ochrane spotrebiteľa ust.
§ 5b bolo zvýšiť ochranu spotrebiteľa v prípadoch, keď je proti spotrebiteľovi uplatnené premlčané
právo. Toto ustanovenie však nie je možné vykladať v tom zmysle, že pokiaľ konajúci súd ex offo na
premlčanie z nejakého dôvodu neprihliadne, pozbavuje to spotrebiteľa možnosti premlčanie namietať.
Takýto výklad by bol vnútorne rozporný a nelogický, nakoľko spotrebiteľ by sa v prejednávanej veci (v

exekučnom konaní) v dôsledku takéhoto výkladu zákona ocitol vlastne v horšom postavení než povinný,
ktorý spotrebiteľom nie je a teda by premlčanie namietať mohol. Z týchto dôvodov preto ani ust. § 5b
zákona o ochrane spotrebiteľa nevylučuje uplatnenie námietky premlčania v exekučnom konaní.

Súd sa preto oboznámil s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7C/184/2014, v ktorom

konaní bol vydaný exekučný titul. Oprávnený podal dňa 30. 5. 2014 návrh na začatie konania pre
vymoženie 1.085,54 eur s príslušenstvom, ktorý odôvodnil tým, že jeho právna predchodkyňa O. O.,
a.s., zriadila v prospech povinnej bežný účet, na ktorom poskytla úver vo forme povoleného prečerpania.
V dôsledku neplnenia platobných povinností došlo k vzniku nepovoleného prečerpania na účte v trvaní
viac ako 5 dní, čím nastal prípad porušenia podľa čl. 14 bod 14.1 Obchodných podmienok. Preto

oprávnený v zmysle čl. 8.4 písm. a) Obchodných podmienok v spojení s čl. 14.2 Obchodných podmienok
vyhlásil ku dňu 30. 9. 2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky z titulu nesplateného úveru. Súd mal
preukázané, že dňa 3. 5. 2001 uzatvorila povinná so O. O., a.s., zmluvu o sporožírovom účte, súčasne
bola vydaná aj platobná karta Maestro Chip k tomuto účtu. Dňa 9. 5. 2003 uzatvorila povinná so O.
O. zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, a dňa 31. 5. 2006 bola uzatvorená ďalšia

zmluva o vydaní a používaní platobnej karty. Dňa 29. 9. 2008 bola uzatvorená zmluva o poskytnutí
balíka produktov a služieb pre fyzické osoby (zmena balíka EXTRA PLUS). Povinnej bol poskytnutý
úver formou povoleného čerpania peňažných prostriedkov na účte do výšky 929,43 eur, ako vyplýva
z výpisu z bežného účtu v časti s označení „Povolené čerpanie“ (položka 1472 a ďalšie výpisu), po
splnení odkladacích podmienok uvedených v bode 10.1 úverových podmienok. Z výpisu z účtu ďalej

vyplýva, že dňa 28. 3. 2011 došlo k zastaveniu povoleného prečerpania (položka 23) a dňa 6. 4. 2011
k preúčtovaniu debetného zostatku vo výške 1.085,54 eur (položka 1). Následne došlo k postúpeniu
vymáhanej pohľadávky a oprávnený vyhlásil ku dňu 30. 9. 2013 mimoriadnu splatnosť úveru. Súd
rozsudkom č. k. 7C/184/2014-112 zo dňa 30. 10. 2014 žalobe vyhovel, keď uložil povinnej zaplatiť
oprávnenému sumu 1.085,54 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 9. 10. 2013 do zaplatenia

a trovy konania 65 eur a trovy právneho zastúpenia 166,68 eur. Súd sa v odôvodnení predmetného
rozsudku otázkou prípadného premlčania nezaoberal.Z dokladov predložených povinnou v rámci exekučného konania ďalej vyplýva, že právna predchodkyňa
oprávneného už dňa 22. 11. 2010 vyzývala povinnú na zaplatenie sumy 997,46 eur v lehote najneskôr
10 dní od doručenia výzvy, z dôvodu omeškania povinnej ku dňu 31. 10. 2010, t. j. už týmto dňom

uplatňovala O. O., a.s., voči povinnej jednorazové zaplatenie celej pohľadávky (vtedy vo výške 997,46
eur). Účet povinnej bol následne dňa 6. 4. 2011 zrušený s debetným zostatkom 1.085,54 eur a
preúčtovaný. Najneskôr nasledujúcim dňom mohla preto uplatniť voči povinnej zaplatenie tejto sumy.
Skutočnosť, že úverový účet bol zrušený, vyplýva aj z toho, že až do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
oprávneným už nedošlo k žiadnemu pohybu na tomto účte a aj výška priznanej sumy zostala na úrovni

1.085,54 eur. Vzhľadom na charakter zmluvy o sporožírovom účte a ďalších zmlúv uzatvorených medzi
právnou predchodkyňou oprávneného a povinnou a charakter zmluvných strán nepochybne vyplýva, že
ideozmluvyspotrebiteľské,typové.Kuvedenémuzáverumožnodospieťnazákladevtedyúčinnéhoust.
§ 23a zákona č. 634/1992 Zb., ako aj zo skutočnosti, že úver bol povinnej poskytnutý za účinnosti zákona
č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch. Ostatne, aj oprávnený súhlasil s tým, že šlo o spotrebiteľský
právny vzťah, keď vo svojom vyjadrení nepriamo poukázal na ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa.

Na predmetnú pohľadávku oprávneného vyplývajúcu zo spotrebiteľskej zmluvy sa preto vzťahuje
všeobecná trojročná premlčacia doba ustanovená v § 101 Občianskeho zákonníka (§ 879f ods. 3 v
spojení s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Premlčacia doba začala prvý raz plynúť najneskôr
dňom 7. 4. 2011, t. j. dňom nasledujúcim po zrušení účtu povinnej, a skončila sa najneskôr dňom 7. 4.

2014. Pokiaľ ide o „vyhlásenie mimoriadnej splatnosti“ urobené oprávneným ku dňu 30. 9. 2013, toto
už vzhľadom na skoršiu splatnosť pohľadávky nemalo sledované právne účinky a nemohlo v žiadnom
prípade spôsobiť „posunutie“ začiatku plynutia premlčacej lehoty. Nakoľko oprávnený uplatnil svoje
právo žalobou na súde až dňa 30. 5. 2014, stalo sa tak po uplynutí premlčacej doby a pokiaľ povinná
v exekučnom konaní vzniesla námietku premlčania tejto pohľadávky, súd bol povinný prihliadnuť na

oslabenie práva oprávneného, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

Ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku neukladá súdu povinnosť rozhodovať o trovách exekúciu priamo
v rozhodnutí, ktorým exekúciu zastavil. Preto súd aj vzhľadom na potrebu prednostného zastavenia už
prebiehajúcej exekúcie rozhodol tak, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto

uznesenia samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.Podľa § 374 ods. 4 tretia veta O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa
je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo
justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie

súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.