Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 1, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/484/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115230965
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115230965.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci navrhovateľa
Friendly Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne
zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom: Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica,
proti odporcovi O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, štátny občan SR, o zaplatenie 326,33 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 200 Eur spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy od 10.12.2013 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku návrh navrhovateľa z a m i e t a.
O náhrade trov konania súd r o z h o d n e samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 23.10.2015 domáhal vydania
platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 326,33 eur spolu s úrokmi

z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 261,33 eur od 10.12.2013 do zaplatenia a na náhradu
trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 11.09.2013 došlo k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru a zároveň zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ
poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,- eur. Predpokladom
uzatvorenia zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia odporcu na adrese internetového sídla

navrhovateľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú môže
požiadať len spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva a zmluva a prílohy
nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom.
Navrhovateľ vyjadril súhlas zaslaním predzmluvného formulára formou elektronickej pošty. Odporca
vyjadril súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný navrhovateľom cez elektronickú poštu. Odporca
sa zaviazal vrátiť úver vo výške 261,33 eur do 09.12.2013. Navrhovateľ podľa čl. IV. bodu 5 rámcovej
zmluvy si uplatňuje aj náhradu skutočne vynaložených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky

vo výške 65,- eur. Odporca z dlžnej sumy nič neuhradil. Nakoľko odporca navrhovateľovi nevrátil dlžnú
sumu v lehote splatnosti, navrhovateľ si v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 uplatňuje aj nárok na úroky z omeškania.
Navrhovateľknávrhupripojilrámcovúzmluvuoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveru,inéhoúveruapôžičky
a s tým spojených ďalších služieb, ďalej zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpis z bankového
účtu a 4 výzvy na úhradu dlhu.

Podľa ust. § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.Podľa ust. § 156 ods. 1 OSP, rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu
alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a
poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa ust. § 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Súd v súlade s ust. 115a ods. 1 a 2 v spojitosti s § 156 ods. 1 a 3 a § 200ea ods. 1 OSP prejednal vec bez
nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 01.03.2016, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 11.02.2016.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v
súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci uzavreli dňa 11.09.2013 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie rámcovú zmluvu

o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb.
Podľa čl. IV. bodu 1 tejto rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so
spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby
splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením
žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.

Podľa čl. IV bodu 5 v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi
skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne
náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné
výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta.
Tieto náklady sú vyrátane nasledovne:

Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - celkové
náklady 15 eur.
Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky - celkové
náklady vo výške 10 eur, to isté je uvedené aj pri vypracovaní tretej upomienky.
Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a

prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti - celkové náklady vo výške 30 eur.
Účastníci zároveň v ten istý deň uzavreli aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona
č. 129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ poskytol odporcovi bezúročný úver (správne pôžičku) 200,-
eur prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet odporcu. Odporca sa zaviazal vrátiť istinu 200,-

eur do 09.12.2013. V ďalej časti sa uvádza, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za
poskytnutie úveru vo výške 61,33 eur.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí
splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 2 písm. a/ a c/ zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, c)

iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo
poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky afinančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou
Slovenska,
Podľa § 24 ods. 1 zákona, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú

spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia
§ 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
Navrhovateľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti
je okrem iného poskytovanie spotrebiteľských úverov a poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre

spotrebiteľov. Súd konštatuje, že v zmysle cit. § 2 písm. c/ zákona, na neho treba hľadieť ako na tzv.
iného veriteľa, pretože ide o právnickú osobu, ktorá v rámci svojho podnikania poskytuje úvery spĺňajúce
aspoň jednu z podmienok podľa § 1 ods. 3 c/, f/ a l/ (navrhovateľom poskytnutý úver spĺňa podmienku
podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona - ide o úver splatný v lehote do 3 mesiacov). Zároveň však ním
poskytnutý úver nespĺňa žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a
m) až r) a zároveň nejde o banku, pobočku zahraničnej banky a finančnú inštitúciu podľa osobitného

predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska. Dlžník zmluvu uzatvára
ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v
rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania.
Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 OZ pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak
odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 OZ). V spornej zmluve sa však výslovne uvádza,

že úver (správne pôžička) je bezúročný. Za odplatnú sa považuje pôžička vtedy, keď odplatný charakter
zmluvy o pôžičke vyplýva z jej obsahu. Pri peňažnej pôžičke vyplýva odplatnosť zmluvy z povinnosti
dlžníka platiť úroky (zmluvné úroky) ako odplatu za poskytnutie pôžičky. Navrhovateľ poskytol odporcovi
bezúročnú pôžičku, čo napokon tvrdil aj samotný navrhovateľ a nasvedčuje tomu aj samotné znenie
zmluvyoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveru(správnezmluvaopôžičke). Vprípade,aksizmluvnéstrany

dojednali záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu vo forme poplatku za poskytnutie úveru (správne
pôžičky), toto zmluvné dojednanie je absolútne neplatné v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka,
keďže je v rozpore s ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak je pôžička (v prejednávanej
veci peňažné prostriedky) poskytnutá ako bezúročná, t. j. zmluvné strany si nedohodli povinnosť
dlžníka zaplatiť úroky za poskytnutie pôžičky, akékoľvek iné zmluvné dojednania o povinnosti dlžníka

zaplatiť veriteľovi plnenie nad rámec istiny (t. j. požičanej sumy peňazí) je v rozpore s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zmluve o pôžičke, v dôsledku čoho je absolútne neplatné. Z absolútne
neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva
či povinnosti, keďže od začiatku je neplatný. S poukazom na to súd hodnotí dojednanie o povinnosti
odporcu vrátiť navrhovateľovi okrem istiny aj odplatu vo výške 61,33 eur ako neplatné, z čoho vyplýva,

že odporca nie je (resp. nebol) povinný túto navrhovateľovi uhradiť.
Navrhovateľ v konaní preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných
náležitostí predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov odporcovi ako dlžníkovi,
dočasnosť zmluvného vzťahu, ako aj povinnosť odporcu vrátiť peniaze. Poskytnutie peňažných
prostriedkov odporcovi v sume 200,- eur vyplýva z predloženého výpisu z účtu. Navrhovateľ preukázal

splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol odporcovi peňažné
prostriedky vo výške 200,- eur, pričom odporcovi vznikla povinnosť navrhovateľovi vrátiť požičanú sumu
do 09.12.2013. Odporca túto svoju povinnosť ani čiastočne nesplnil, preto bolo právne dôvodné návrhu
o zaplatenie istiny t.j. o zaplatenie sumy 200,- eur vyhovieť. Nakoľko súd z vyššie uvedených dôvodov
považoval dohodu o poplatku za poskytnutie pôžičky za neplatnú, súd návrh v časti o zaplatenie sumy

61,33 eur zamietol.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Navrhovateľ si uplatnil aj náhradu nákladov, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s výzvami odporcovi na
úhradu jeho dlhu, a to vo výške 65,- eur, a to ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Podľa

rámcovej zmluvy má ísť o skutočne vynaložené náklady. Navrhovateľ predložil súdu 4 ks výziev na
úhradu,pričomjednaknepreukázalaniichskutočnéodoslanie(čivôbecaakýmspôsobomichodporcovi
zasielal, či ich posielal poštou, emailom, resp. inou formou). Rovnako tak navrhovateľ súdu žiadnym
spôsobomnepreukázal,žebymuvsúvislostisozasielanímtýchtovýzievvzniklinejakéfinančnénáklady.Zároveň však súd poznamenáva, že pokiaľ by aj navrhovateľ tieto skutočnosti preukázal, súd by zmluvu
v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto tzv. skutočných nákladov podľa druhu upomienky považoval za
neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ. Podľa názoru súdu uvedené „skutočné náklady“

nie sú ničím iným len ďalším duplicitným prostriedkom sankcionovania odporcu za porušenie jeho
peňažných záväzkov (popri zákonnom práve veriteľa/navrhovateľa na úroky z omeškania; aj tento
právny inštitút je tiež vo svojej podstate sankciou/paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušením
právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného plnenia) a
opäťdoistejmieryajneprimeranýmprostriedkomobchádzaniakogentnéhoustanovenia§517ods.2OZ

o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. Pritom určite nemôže
byť suma 10, 15 alebo 30,- eur adekvátnou náhradou za domnelé výdavky navrhovateľa spojené so
zaslanímupomienky,ktorézaslanieupomienkyjeautomatickyvykonanéprostredníctvomelektronických
prostriedkov navrhovateľa bez reálneho podielu ľudského faktora a neprináša navrhovateľovi takmer
žiadnu škodu vo forme s týmto spojených vynaložených výdavkov. Rovnako je potrebné poukázať aj
na to, že zaslanie upomienky z hľadiska jeho vzťahu k vzniku práva navrhovateľa na zaplatenie dlžnej

sumy, ani z hľadiska vzniku nejakých jeho iných práv, nemá žiadnu právnu relevanciu a ide len o
nadbytočný úkon. Nakoľko však v tejto časti súd zamietol návrh z dôvodov nepreukázania zasielania
výziev odporcovi a nepreukázania vynaloženia nákladov za ne, bližšie sa nezaoberal dôvodmi, pre ktoré
by súd považoval predmetné zmluvné dojednanie za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Z vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu v časti prevyšujúcej istinu vo výške 200,- eur (t.j. 126,33

eur, čo predstavuje poplatok za poskytnutie úveru a náklady v súvislosti s výzvami odporcovi) ako
nedôvodnú zamietol.
Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľ si ďalej uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy 261,33 eur
od 10.12.2013 do zaplatenia. Dlžníkom je spotrebiteľ, súd preto v súlade s citovaným zákonným
ustanovením § 517 OZ priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva, ale iba z priznanej sumy 200,- eur. Výška úrokovej sadzby bola určená ku dňu
10.12.2013 ako ku dňu nasledujúcemu po dni 09.12.2013, ktorý je dňom dohodnutej konečnej splatnosti.

Dňom 09.12.2013 sa celá pôžička stala splatnou, a preto odo dňa 10.12.2013 je odporca v omeškaní s
úhradoupeňažnéhodlhu.Kudňu10.12.2013úrokovásadzbapredstavovala5,25%ročne,akozákladná
úroková sadzba ECB 0,25% plus 5%, a preto súd priznal úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo
výroku rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP, podľa ktorého v zložitých prípadoch,

najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v
konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že
lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.