Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814207889
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814207889.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o.
so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava proti žalovaným: 1. G. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. XXXX/XX, XXX XX P. nad O., 2. Y. J., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX P. nad
O., zastúpená JUDr. Jánom Uhlíkom, advokátom so sídlom Námestie slobody 1, 093 01 Vranov nad
Topľou, 3. L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX P. nad O., o zaplatenie sumy 2633,72
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 4C

202/2014-94 zo dňa 14.5.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným sa ich náhrada n e p r
i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zaviazal
žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne, ako aj žalovaného v 3. rade zaplatiť žalobcovi sumu

1.197,04 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z vyššie uvedenej sumy od 11.3.2013 až
do dňa zaplatenia, a to všetko im povolil uhradiť v mesačných splátkach po 50,- eur splatných vždy
každého 30-teho dňa toho ktorého mesiaca začínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkami
straty výhody splátok. Vyslovil, že splnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto
plnenia povinnosť plnenia ostatných žalovaných. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol. Náhradu
trov konania žalovaným nepriznal.

Vychádzalzozistenia,žemedziprávnympredchodcomžalobcuažalovanýmiv1.a2.radebolauzavretá
zmluva o úvere. Predmetná pohľadávka bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení v súlade s
príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto
mal súd prvého stupňa za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Na predmetnú úverovú zmluvu, kde účelom úveru bola rekonštrukcia bytu sa v zmysle § 1 ods. 1 písm.
a) zákona NR SR č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov nevzťahuje

tento zákon, no súd prvého stupňa je toho názoru, že žalovaným má byť pri posúdení nárokov žalobcu
z predmetnej zmluvy poskytnutá ochrana v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na
vyššie uvedené závery, keďže nepochybne ide v danom prípade o spotrebiteľskú zmluvu, ustanovenie §
54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje korektív pre použitie ustanovení Obchodného zákonníka,a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu. Uvedené znamená, že Obchodný
zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia
vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade

duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy
aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo.

Vzhľadom na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 je súd povinný
aj z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania.

Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku
bez ohľadu na skutočnosť, či žalovaní vzniesli námietku premlčania.

Zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu úveru ku dňu 27.2.2013, pričom týmto dňom sa stali splatnými
splátky, ktorých splatnosť mala nastať v zmysle úverovej zmluvy až po tomto dátume. Splatnosť splátok,
ktorých lehota splatnosti uplynula pred týmto dňom, nie je dotknutá. Žaloba zo strany žalobcu bola

podaná na tunajšom súde dňa 3.9.2014, preto v zmysle vyššie uvedeného, premlčané sú všetky splátky
pri ktorých splatnosť nastala predo dňom 3.9.2011. Pri tejto úverovej zmluve sú premlčané splátky
splatné od 20.6.2004 do 20.8.2011. Nepremlčané sú splátky splatné od 20.9.2011 do 20.4.2014. Jedná
sa tak o 32 nepremlčaných splátok po 1433,92 eur.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prvého stupňa
poukázalnato,žeprednosťmajúosobitné ustanoveniaprávnehoporiadku,ktorésúsúčasťoušpeciálnej
právnejúpravyvoblastispotrebiteľskéhoprávavrátaneustanovení§52až§54Občianskehozákonníka.
Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava

odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej
veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník
ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Súd prvého stupňa je toho názoru, že čl. V. bod 4. zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 21.10.2004 v
rozpore s § 54 ods. 1 OZ zhoršuje postavenie žalovaných ako spotrebiteľov, keďže výlučnou aplikáciou
Obchodného zákonníka sa prakticky vylučuje použitie ustanovení Občianskeho zákonníka. Paušálne
uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s
neprístupnosťou k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel od Obchodného

zákonníka. Uvedené ustanovenie zmluvy (čl. V. bod 4. ) je tak možné považovať aj za priečiace sa
dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky,
t.j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od

splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je
logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo
k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by
spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi konania.

V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 18.2.2013, teda týmto dňom
sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru,
pričomžalovanýmoznámilzosplatnenielistomzodňa27.2.2013,súdpretodospelkzáveru,žežalobcovi
vznikol nárok na úroky z úveru najneskôr do dňa zosplatnenia, potom už nastupuje režim platenia
úrokov z omeškania. Súd už preto úrok z úveru za mesiac marec 2013 žalobcovi nepriznal. Obdobný

názor je vyslovený aj v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014,
Krajského súd v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn.
4Co/83/2013 zo dňa 7.5.2014.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na to, že úroky z úveru boli súčasťou jednotlivých splátok,

žalobcovi tak vznikol nárok na istinu spolu s úrokom z úveru iba do marca 2013, teda istina a úrok z
úveru z 18 nepremlčaných splátok. Pri výške istiny 3319,39 eur a celkovej dojednanej dobe splácania -
119 splátok a výške splátky 44,81 eur tak v sebe každá splátka zahŕňala istinu úveru v sume 27,89 eur
a úrok z úveru v sume 16,92 eur. Za obdobie 18 mesiacov, tak žalobcovi vznikol nárok na zaplatenieistiny a úroku z úveru v celkovej sume 806,58eur ( 18 x 44,81 eur) a zároveň nárok na 14 splátok istiny
po 27,89 eur spolu v sume 390,46 eur. Spolu predstavuje nárok žalobcu na dlžnú nepremlčanú istinu
a úroky z úveru sumu 1197,04 eur.

Platby žalovaných v sume 3580,31 eur boli zarátané na najskôr splatné splátky, pričom sa jednalo o
premlčanú časť dlhu ( 87 splátok po 44,81 eur, teda spolu 3898,47 eur), preto ostáva ešte uhradiť
nepremlčanú časť dlhu v sume vyššie uvedenej.

V súvislosti so započítavaním platieb žalovaných najskôr na istinu a až následne na príslušenstvo
pohľadávky súd prvého stupňa poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.9.2011,
sp. zn. 6Co 39/2011, podľa ktorého ak zmluva umožňuje ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázke,
akou je rozhodovanie o účele platby, a teda svojvoľné rozhodovanie o výške nielen príslušenstva, ale v
konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny pohľadávky, nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo
strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto časti hrubo nevyvážená. Ustanovenie zmluvy vedúce k opísanému

stavu je v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je v rámci
kontraktácie nadiktované v režime tzv. štandardnej typovej (adhéznej) zmluvy, ide vždy o neprijateľnú
zmluvnú podmienku.

Súd v danom prípade tiež nemohol akceptovať zložené úročenie pri spotrebiteľskom úvere, ako to

požaduje žalobca, nakoľko pri takomto úročení dochádza k duplicitnému úročeniu úrokov z omeškania
úrokmi z omeškania, ako aj vyčísľovaniu úrokov z úveru z úrokov z úveru.

Podľa čl. II. bod. 4 zmluvy o splátkovom úvere sa zmluvné strany dohodli, že splatné úroky a splatné
poplatkysadňomichsplatnosti,uvedenejvzákladnýchpodmienkachzmluvy,pripíšukistineastávajúsa

jej súčasťou. Toto ustanovenie aj v súlade s vyššie citovaným rozhodnutím súd považuje za neprijateľné
a neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, preto absolútne neplatné s poukazom na § 39 Občianskeho
zákonníka a s poukazom na citované uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19.

Pokiaľ ide o poplatky za správu úveru splatné po 3.9.2011, teda ešte nepremlčané nároky na uvedené

poplatky, v danom prípade sa jedná o poplatky po 2,99 eur, spolu v sume 32,89 eur za obdobie od
1.10.2011 do 18.2.2013. Súd prvého stupňa však predmetné dojednania o poplatku za správu úveru
podrobil súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a vyhodnotil ho ako neprijateľnú
podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Je nesporné, že žalovaní ako klienti a dlžníci z úverového vzťahu boli povinní platiť

žalobcovi ako veriteľovi poplatok za správu úveru v zmysle čl. I zmluvy o splátkovom úvere. Žalovaní
boli povinní platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi
správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na účte.
Súd prvého stupňa uviedol, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným ako dlžníkom úver, bolo
len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady

s takouto činnosťou znášali žalovaní ako spotrebitelia, ktorí za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej
finančnej čiastky zaplatili žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru, preto na žalovaných
nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov. S ohľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil dojednanie
podľa čl. 1 bodu 1 úverovej zmluvy v spojení s ustanovením čl. 16.1.1 VOP o povinnosti zaplatiť poplatky
za správu úveru, v danom prípade spolu v sume 32,89 eur, ako neplatné pre rozpor s dobrými mravmi,

preto absolútne neplatné s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka.

V časti uplatneného nároku na istinu a úrok z úveru súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná iba čo do sumy 1197,04 eur (istina 892,48 eur a úrok z úveru 304,56 eur), preto v tejto časti
žalobe vyhovel. Vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Konečná splatnosť úveru z dôvodu zosplatnenia nastala dňa 18.2.2013, týmto dňom nastala splatnosť
celého úveru poskytnutého žalovaným. Žalobcovi teda dňom nasledujúcim po tomto dni preukázateľne
vznikol nárok na úrok omeškania z celej dlžnej sumy. Podľa zistenia súdu výška úroku z omeškania
ku dňu 19.2.2013 bola 8,75 % ročne ( 8 % + 0,75 % - úroková sadzba ECB k uvedenému dňu).

Žalobcovi teda vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy, súd preto
zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1197,04 eur
od 11.3.2011 (nakoľko až od uvedeného dátumu žalobca úrok z omeškania požadoval) do zaplatenia
a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.Súd žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal na plnenie žalobcovi spoločne a nerozdielne v súlade s § 511
Občianskeho zákonníka a bodom 19.8. Všeobecných obchodných podmienok podľa ktorého, ak je na

strane Klienta ako účastníka právneho vzťahu medzi Bankou a Klientom viac osôb, sú záväzky týchto
osôb voči Banke spoločné a nerozdielne, pokiaľ tieto VOP, osobitné obchodné podmienky alebo Zmluva
neurčia inak.

Súd prvého stupňa zaviazal aj žalovaného v 3. rade ako ručiteľa podľa dohody o ručení zo dňa 7.5.2004

na plnenie v súlade s § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci
po výzve veriteľa dlh, za ktorý ručiteľ zodpovedal, nesplnili.

Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v
splátkach. Vzhľadom na sociálnu situáciu žalovaných v 1. a 2. rade, kde zamestnaný je iba žalovaný
v 1. rade, pričom žalovaná v 2. rade je nezamestnaná, tiež s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný v 3.

rade je dôchodca, ktorý poberá dôchodok v sume 350 eur, tiež s prihliadnutím na značnú výšku dlžne
sumy súd povolil žalovaným uspokojiť nárok žalobcu v primeraných splátkach.

Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak má
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny

z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Z uplatnenej sumy 2633,72 eur s príslušenstvom žalobcovi
bolo priznaných 1197,04 eur s príslušenstvom. Žalobcov úspech tak predstavoval 45,45 % a neúspech
54,56 %. Vzhľadom na skutočnosť, že úspešnejším žalovaným vzhľadom na pomer úspechu žalobcu k
úspechu žalovaných vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 9,11 % ( 54,56%-45,45%= 9,11%),
avšak všetci žalovaní sa práva na náhradu trov zriekli resp. trovy nežiadali, súd im ani náhradu trov

konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania,
podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci.
Nesúhlasilsozáveromočiastočnompremlčanínárokusodôvodnením,žeúverposkytnutýjehoprávnym

predchodcom bol splatný dňa 20.4.2014, ktorý bol dňom konečnej splatnosti úveru. V prípade, že
by nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre neplnenie záväzku žalovaných uhrádzať
splátky dlhu, začala by premlčacia doba plynúť od 21.4.2014. Avšak z dôvodu neplnenia záväzkov
žalovaných využil právny predchodca svoje oprávnenie a dňa 27.2.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo žalovaným doručené 1.3.2013, lehota 10

dní na zaplatenie zosplatneného úveru uplynula 10.3.2013. Premlčacia lehota pre zaplatenie celej
sumy mimoriadne zosplateného úveru začala plynúť dňa 11.3.2013 podľa § 100 a § 101 Občianskeho
zákonníka. Má za to, že žalovaná pohľadávka bola uplatnená na súde v rámci plynutia premlčacej lehoty.
Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a zaviazať žalovaných na zaplatenie istiny v požadovanej
sume, ako aj náhrady trov konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 212 O.s.p., vec prejednal v súlade s § 214 ods. 2
O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočnosti dovolával.

Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny

(náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval,
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.Podľa právneho názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa na zistený skutkový stav použil správny
právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne
závery. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery súdu prvého stupňa

a len na ich doplnenie uvádza nasledovné:

V zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa sa súd prvého stupňa
správne zaoberal ex offo otázkou premlčania. Zmyslom a dôsledkom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
(zosplatnenia úveru) je to, že splátky, ktoré boli pôvodne dohodnuté s konkrétnou splatnosťou v

budúcnosti sa v dôsledku tohto inštitútu stanú splatnými už skôr. Právny predchodca žalobcu využil túto
možnosť s poukazom na bod 7.6.1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že zosplatnenie úveru nemá
vplyv na plynutie premlčacej lehoty už splatných splátok pred predčasným zosplatnením úveru (§ 103
veta prvá Občianskeho zákonníka). Vyhlásením mimoriadnej splatnosti totiž začína plynúť premlčacia

doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky pre splátky, ktorých splatnosť ešte nenastala. Pokiaľ ide o
splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti, nenastáva pri nich opätovne nová doba ich
splatnostiatýmnezačínaplynúťnovápremlčaciadobaodvyhláseniamimoriadnejsplatnosti.Uvedeným
výkladom by mohlo dôjsť k absurdným situáciám, že by pri premlčanej splátke začala plynúť nová
premlčaciadobapouplynutívdanomprípade3rokov,atovdôsledkuvyhláseniamimoriadnejsplatnosti.

Takýto výklad považuje odvolací súd za neprípustný.

Súd by mal mať na zreteli základný účel konania - poskytnutie spravodlivej ochrany subjektívnym
právam účastníkov. Ústavne články o súdnej ochrane (čl. 46 a nasl.), čl. 6 Dohovor o ochrane ľudských
práv a základných slobôd spolu s Občianskym súdnym poriadkom predstavujú všeobecné požiadavky

spravodlivého procesu. Vzťah práva a spravodlivosti načrtol Český Ústavný súd, keď v jednom zo
svojich nálezov uviedol: „súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať
k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom
právnych predpisov ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho,
ktorého záujmu chráneného príslušnou normou” (porovnaj nález Ústavního soudu ČR sp.zn. II.ÚS

222/07).

Z obsahu spisu je zrejmé, že žaloba bola podaná na súd dňa 3.9.2014. So zreteľom na túto skutočnosť
správne vyhodnotil súd prvého stupňa, že premlčané sú splátky, ktorých splatnosť nastala pred dňom
3.9.2011, v dôsledku čoho žalobu vo vzťahu k pohľadávke pozostávajúcej zo splátok úveru splatných

do uvedeného dátumu správne zamietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti v zmysle § 219 ods. 1,
2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže
žalovaným žiadne preukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním nevznikli, odvolací súd im ich
náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.