Decision was made at the court Okresný súd Prievidza
Judgement was issued by Mgr. Marianna Hašková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 13C/255/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815212839
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Hašková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815212839.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza, sudkyňou Mgr. Mariannou Haškovou, v právnej veci navrhovateľa: T. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. K. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom
Lučenec, ul. J. Kráľa č. 5/A, proti odporcovi: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom
Mlynské nivy č. 1, Bratislava, právne zastúpeného ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., IČO: 36 857 513, so
sídlom Kýčerského č. 7, Bratislava, o zaplatenie 320,- eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd konanie v časti o zaplatenie 170,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 170,-
eur od 24.03.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 150,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 150,- eur od 14.08.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
O trovách štátu súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa návrhom podaným na Okresný súd Prievidza dňa 24.07.2015 proti odporcovi
domáhala zaplatenia sumy 320,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 320,- eur
od 24.03.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 18.06.2008
uzavrela s odporcom žiadosť o vydanie Karty T-Mobile č. XXXXXXXX na základe čoho jej odporca
poskytolkreditnúplatobnúkartusúverovýmrámcom39.000,-Sk(1.294,56eura).Uviedla,žepredmetná
zmluva sa spravuje zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, no neobsahuje náležitosti
požadované zákonom č. 258/2001 Z. z. na predmetný typ zmluvy a to konkrétne neobsahuje náležitosti
podľa § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j), k) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a preto sa
považuje podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona za bezúročnú a bez poplatkov. V dôsledku uvedeného
odporca nemal nárok na odplatu za poskytnutý úver vo forme úrokov a rôznych poplatkov, o ktoré mal
byť úver navýšený. Z predložených výpisov z Karty T-Mobile za obdobie od 23.06.2008 do 31.05.2014
vyplýva, že navrhovateľka celkom čerpala od odporcu finančné prostriedky v sume 1.038,97 eura a
odporcovi uhradila na splatenie kreditnej karty v uvedenom období sumu 1492,74 eura. V období od
27.07.2014 do 23.03.2015 zaplatila na splatenie predmetnej kreditnej karty sumu 170,- eur. Celkom
zaplatila navrhovateľka odporcovi sumu 1662,74 eura, hoci si od odporcu požičala len sumu 1038,97
eura. Z uvedeného vyplýva, že sa odporca bezdôvodne obohatil na úrok navrhovateľky o sumu 623,77
eura. Navrhovateľka si voči odporcovi uplatňuje nárok na vrátenie úhrad, ktoré uskutočnila v období
od 27.07.2012 do 23.03.2015 v celkovej výške 320,- eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia.Zároveň si uplatnila zákonné úroky z omeškania z dlžnej sumy od 24.03.2015 do zaplatenia. Zároveň
si uplatnila v prípade úspechu nárok na náhradu trov konania.
Okresný súd Prievidza platobným rozkazom zo dňa 05.08.2015 č. k. 13C/255/2015-26 uložil odporcovi,
aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 320,- eur s úrokom
z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 320,- eur od 24.03.2015 do zaplatenia a na účet právneho
zástupcu navrhovateľky nahradil trovy právneho zastúpenia vo výške 79,90 eura, alebo v tej istej lehote
podal odpor na tomto súde. Zároveň zaviazal odporcu zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie
konania vo výške 19,- eur Slovenskej republike, do 3 dní od právoplatnosti platobného rozkazu.
Proti predmetnému platobnému rozkazu podal odporca v zákonnej lehote odôvodnený odpor. Odporca
najmä namietal, že nemá vo veci pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko odporca zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 10.06.2014 postúpil pohľadávku voči navrhovateľke vrátane práv a povinností
veriteľa zo zmluvy o vydaní a používaní nákupnej karty T-mobile uzavretej medzi navrhovateľkou ako
dlžníčkou a odporcom ako veriteľom. Z uvedeného dôvodu žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť.
K námietke navrhovateľky, že zmluva o vydaní a používaní Kreditnej platobnej karty T-Mobile č.
26434579 zo dňa 18.06.2008 neobsahuje všetky podstatné náležitosti podľa zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch uviedol, že zmluva bola uzatváraná dištančne a tvorí ju viacero
samostatných dokumentov, a to Zmluva o vydaní a používaní Kreditnej platobnej karty T-Mobile,
formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, Obchodné podmienky a Cenník.
Namietal, že úroková sadzba poskytnutého úveru je uvedená vo Formulári o zmluvných podmienkach
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako komponente zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Za podstatné vo
vzťahu k úrokom a poplatkom za poskytnutý úver je však nevyhnutné považovať a hodnotiť údaje a
skutočnosti tak, ako vyplývajú z úverovej zmluvy a všetkých jej súčastí. Tie vo svojom súhrne tvoria
zmluvu o spotrebiteľskom úvere v tom pravom právnom slova zmysle. Mal za to, že navrhovateľka
nepreukázala absenciu žiadnych zákonom vyžadovaných náležitosti v úverovej zmluve a jej tvrdenia,
jej závery o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane odporcu je v tomto smere potrebné vyhodnotiť
ako neopodstatnené. Návrh navrhovateľky podľa odporcu sa zjavne nezakladá na skutočnosti, pričom
vychádza z nepochopenia zložitosti právneho vzťahu a právnych noriem, ktoré sa v čase podpisu zmluvy
o úvere na tento vzťah aplikovali. Žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť a priznať odporcovi náhradu
trov konania.
Písomným podaním zo dňa 13.01.2016 zobrala navrhovateľka svoj návrh v časti o zaplatenie istiny vo
výške 170,- eur s príslušnými úrokmi z omeškania späť a žiadala v tejto časti konanie zastaviť.
Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 10.02.2016 konanom v neprítomnosti odporcu podľa § 101
ods. 2 OSP. Právny zástupca odporcu ospravedlnil neúčasť odporcu, ktorý súhlasil, aby súd konal a
rozhodol v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie v predmetnej veci výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s listinnými
dôkazmi a to najmä: návrhom, žiadosťou o vydanie Karty T-Mobile zo dňa 18.06.2008, formulárom
o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere Karty T-Mobile, výpisom z OR Consumer
Finance Holding, a.s., výpisom z Karty T-Mobile, príkazmi z internetbankingu, všeobecnou plnou mocou,
platobným rozkazom Okresného súdu Prievidza zo dňa 05.08.2015 č. k. 13C/255/2015-26, odporom
odporcu zo dňa 28.08.2015, plnomocenstvom, cenníkom VÚB, a.s. pre produkty vydávané v spolupráci
s Consumer Finance Holding, a.s., žiadosťou o vydanie Karty T-mobile a Formulár, obchodnými
podmienkami pre vydanie a používnie kreditných platobných kariet, zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 10.06.2014, vyjadrením navrhovateľky zo dňa 07.10.2015, vyjadrením odporcu zo dňa 27.11.2015,
správou UniCredit bank zo dňa 18.11.2015, čiastočným späťvzatím návrhu navrhovateľkou zo dňa
13.01.2016 a ďalším obsahom spisu. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový
a právny stav veci:
Navrhovateľka a odporca uzavreli dňa 18.06.2008 zmluvu o vydaní a používaní Kreditnej platobnej karty
T-Mobile č. XXXXXXXX, teda úverovú zmluvu vo forme kreditnej karty, na základe ktorej sa odporca
zaviazal poskytnúť navrhovateľke úverový limit vo výške 39.000,- Sk (1294,56 eura). Navrhovateľka od
odporcu celkom na základe predmetnej zmluvy vyčerpala peňažné prostriedky v sume 1038,97 eura. Na
účet odporcu na splatenie kreditnej karty zaplatila do 27.07.2014 navrhovateľka celkom sumu 1492,74
eura a v období od 27.07.2014 do 23.03.2015 zaplatila navrhovateľka na splatenie predmetného dlhusumu 170,- eur na účet postupníka (EOS KSI Slovensko, s.r.o.), celkom zaplatila sumu 1662,74 eura.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.06.2014 postúpil odporca pohľadávku voči navrhovateľke
vrátane práv a povinností veriteľa zo zmluvy o vydaní a používaní nákupnej karty T-mobile uzavretej
medzi navrhovateľkou ako dlžníčkou a odporcom ako veriteľom na spoločnosť EOS KSI Slovensko,
s.r.o.. Navrhovateľka sa od odporcu domáhala pôvodne vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie
od 27.07.2012 do 23.03.2015 v sume 320,- eur. Na účet odporcu (č. SK42 0200 0000 0018 5038
5159) zaplatila navrhovateľka v uplatnenom období od 27.07.2012 do 10.06.2014 sumu 150,- eur (dňa
27.072012 sumu 30,- eur, dňa 31.08.2012 sumu 30,- eur, dňa 17.10.2012 sumu 30,- eur, dňa 17.11.2012
sumu 30,- eur a dňa 29.12.2012 sumu 30,- eur). V období od 27.07.2014 do 23.03.2015 uhradila
navrhovateľka na splatenie záväzku z kreditnej karty na účet EOS KSI Slovensko, s.r.o. vedený v
UniCredit bank, a.s. (č. 1004804182/1111) celkom sumu 170,- eur.
Návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia bol doručený odporcovi dňa 13.08.2015.
Navrhovateľka si uplatnila od odporcu aj zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
150,- eur od 24.03.2015 do zaplatenia, t. j. odo dňa nasledujúceho po poslednej úhrade zo strany
navrhovateľky, ktorá zakladá bezdôvodné obohatenie na strane odporcu.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1, 3,4 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 1 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy /ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“/, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou
povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom
ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa
rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa
odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Súd najprv posudzoval odporcom namietanú pasívnu vecnú legitimáciu odporcu a dospel k záveru,
že síce Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.06.2014 uzavretou medzi VÚB, a.s. ako
postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom bola pohľadávka VÚB, a.s.
voči navrhovateľke zo zmluvného vzťahu, ktorý vznikol na základe zmluvy o vydaní a používaní
nákupnej karty T-Mobile postúpená, avšak v tomto konaní sa navrhovateľka (po čiastočnom späťvzatí
návrhu) domáha vydania bezdôvodného obohatenia v sume 150,- eur s príslušenstvom, ktoré zaplatila
navrhovateľka na účet odporcu ešte pred postúpením pohľadávky na EOS KSI Slovensko, s.r.o. Keďže
bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 1 OZ má vydať ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatil, v danom prípade to znamená, že pasívne legitimovaným v časti o zaplatenie sumy 150,-
eur je ten, na koho účet (K navrhovateľka dňa 27.07.2012, 31.08.2012, 17.10.2012, 18.11.2012 a dňa
29.12.2012 zaplatila po 30,- eur, spolu sumu 150,- eur. V čase úhrady týchto súm bol majiteľom účtuodporca. Ak bol majiteľom účtu odporca, má odporca v tomto konaní aj pasívnu vecnú legitimáciu v
spore.
Vzhľadom k tomu, že v danej veci sa jedná o vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom, zmluva
o úvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň uvedená
zmluva spadá aj pod režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd preto
posudzoval nárok navrhovateľky aj s prihliadnutím k ustanoveniam o spotrebiteľských zmluvách a o
spotrebiteľských úveroch. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že
návrh navrhovateľky je podaný dôvodne o zaplatenie istiny 150,- eur.
Bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania existoval zmluvný vzťah na základe zmluvy/
žiadosti o vydanie Karty T-Mobila č. 26434579 zo dňa 18.06.2008, na základe ktorej odporca poskytol
navrhovateľke spotrebiteľský úver formou kreditnej karty s výškou úverového limitu 39000,- Sk (1294,56
eura). Navrhovateľka sa návrhom vo veci samej domáha vydania bezdôvodného obohatenia od odporcu
na tom základe, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, keďže neobsahuje údaj
o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, údaj o RPMN, údaj o priemernej RPMN, údaj o konečnej
splatnosti a údaj o výške, počte a termínoch splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov a navrhovateľka
zaplatila odporcovi viac ako mala. Odporca poukazoval na tú skutočnosť, že údaj o ročnej úrokovej
sadzbe sa nachádza vo formulári o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere Karty
T-Mobile, resp. na konci formulára „Žiadosť o vydanie Karty T-Mobile“ v časti indikatívny výpočet
RPMN, kde je uvedená štandardná úroková sadzba 22,8%. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
predmetná zmluva obsahuje údaj o štandardnej úrokovej sadzbe tak ako uvádzal odporca v záverečnej
časti samotnej zmluvy o vydaní a používaní Kreditnej Karty T-Mobile č. 26434579 po podpisoch
zmluvných strán a to v časti indikatívny výpočet RPMN a aj vo Formulári o zmluvných podmienkach
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd je však toho názoru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje relevantne uvedený údaj o úrokovej sadzbe predmetného spotrebiteľského úveru.
Slovné spojenie štandardná úroková sadzba evokuje, že ide o úrokovú sadzbu, ktorá je štandardná pre
obdobný typ úveru odporcu, no expresis verbis neznamená, že je aj úrokovou sadzbou predmetného
spotrebiteľského úveru. Súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že údaj o úrokovej
sadzbe spotrebiteľského úveru je tak dôležitý údaj spotrebiteľskej zmluvy, resp. podstatná náležitosť
spotrebiteľského úveru, že musí byť uvedená v základných ustanoveniach zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorú spotrebiteľ po prečítaní podpisuje. Nestačí jej uvedenie v ostatných komponentoch zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktoré by mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť takejto zmluvy ako napr. vo Formulári o
zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či cenníku alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach. Je tiež treba uviesť, že odkaz na štandardnú úrokovú sadzbu je uvedený miniatúrnym
voľným okom ťažko čitateľným písmom a v celkom inej časti úverovej zmluvy. V tejto súvislosti súd
uvádza, že odporcovi nič nebránilo uviesť jasným spôsobom výšku ročnej úrokovej sadzby a spôsob,
ktorým tento údaj uviedol, nedáva spotrebiteľovi jasnú informáciu o úrokovej sadzbe. Z uvedeného
dôvodu preto existuje legitímna požiadavka stanovená v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch,abyúdajoúrokovejsadzbebolpodstatnounáležitosťouspotrebiteľskéhoúveruajehoabsencia
je sankcionovaná bezúročnosťou a bez poplatkovosťou spotrebiteľského úveru. Súd konštatuje, že v
predmetnej zmluve tiež nie je uvedený dátum konečnej splatnosti úveru, ale vzhľadom na charakter
spotrebiteľského úveru vo forme kreditnej karty súd uznáva, že tento údaj v zmluve nebolo možné
uviesť. Vzhľadom k tomu, že zmluva nemá všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z. z.
úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z predložených výpisov z úverového účtu
navrhovateľky mal súd za preukázané, že navrhovateľka vyčerpala úver v celkovej výške 1038,97 eura
a na vrátenie tejto sumy odporcovi vznikol nárok (nevznikol odporcovi nárok na zaplatenie úrokov a ani
akýkoľvek poplatkov). Bolo tiež preukázané, že navrhovateľka zaplatila odporcovi na jeho účet a pred
postúpením práv a povinností z predmetnej zmluvy z odporcu na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.
sumu 1492,74 eura, teda odporcovi zaplatila viac, ako bola povinná zaplatiť z dôvodu, že sa predmetná
zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľky voči odporcovi
je čiastočne dôvodný, a to čo sa týka istiny v sume 150,- eur a úrokov z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 150,- eur od 14.08.2015 do zaplatenia. V zmysle § 451 ods. 1 OZ platí, že
kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivýchzdrojov. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 prvá veta
OZ). Vykonaním dokazovaním bolo preukázané, že v uplatnenom období od 27.07.2012 do 27.07.2014
zaplatilanavrhovateľkaodporcovicelkomsumu150,-eurpotom,čoužmalasvojzáväzokvočiodporcovi
splnený a keď odporca prijal túto sumu, išlo o plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je odporca povinný
vydať tomu, na koho úkor sa bezdôvodne obohatil, teda navrhovateľke. Navrhovateľka si uplatnila voči
odporcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 150,- eura od 24.03.2015 do zaplatenia,
t. j. počnúc dňom nasledujúcim po poslednej úhrade, resp. bezdôvodnom obohatení poukázanom na
účet navrhovteľa. Avšak súd dospel k záveru, že navrhovateľ sa dostal do omeškania s vrátením
bezdôvodného obohatenia odo dňa nasledujúceho po dni, kedy sa dozvedel, že odporca žiada vrátiť
bezdôvodné obohatenie, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni, čo mu bol doručený návrh dňa 13.08.2015,
teda od 14.08.2015 v zákonnej výške 5,05% ročne.
Vzhľadom na uvedené súd návrhu navrhovateľky vyhovel v časti o zaplatenie 150,- eura s úrokom z
omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 150,- eur od 14.08.2015 do zaplatenia a v ostatnej časti
uplatnených úrokov z omeškania ako nedôvodný zamietol.
Keďže navrhovateľka pred začatím prvého pojednávania, písomným podaním zo dňa 13.01.2016
prostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuzobralasvojnávrhvčastiozaplatenie170,-eurspríslušnými
úrokmi z omeškania späť, súd konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1 a 3 OSP zastavil.
Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 a § 151 ods. 1 OSP tak, že žiadny z čiastočne
úspešných účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže úspech navrhovateľky
predstavuje 46,88% (priznaná suma 150,- eur s príslušenstvom z pôvodne uplatnenej sumy 320,- eur,
teda 46,88%) a úspech odporcu predstavuje 53,12% (v časti o zaplatenie 170,- eur s príslušenstvom, v
ktorej bolo konanie zastavené pre späťvzatie návrhu navrhovateľkou).
Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), v zložitých prípadoch, najmä z
dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd
môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej;
ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch
pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O trovách konania štátu rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle
§ 151 ods. 3 OSP, kedy bude súdu známa už konkrétna výška trov štátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne.
V zmysle § 205 ods. 1 a 2 OSP, sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.