Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 9, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/472/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244809
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111244809.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a

členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľky: H. D., X..
X.XX.XXXX, L. J. X, Z.U., zastúpená: FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35
955 341, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom v
Bratislave, Imricha Karvaša 1, o náhradu škody 4 487,96 s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 26.2.2014, č.k. 25C/207/2011-184, pomerom
hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 26.2.2014, č.k.

25C/207/2011-184 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa výrokom pod bodom I. zamietol návrh navrhovateľa zo
dňa 10.1. 2014 na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie a prerušenie konania;
výrokom pod bodom II. zamietol návrh navrhovateľa vo veci samej v celom rozsahu a odporcovi
nepriznal náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania podaným na
súde dňa 30.12.2011 domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy 4 487,96 s príslušenstvom titulom

náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom odporcu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z.z."). Nárok
zdôvodnil tým, že ako člen družstva vložil peňažné prostriedky do družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len "Družstvo"), ktoré na základe verejnej ponuky majetkových
hodnôt v rámci Prospektu investície schváleného Národnou bankou Slovenska (ďalej len "NBS")
zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa
zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len "zákon č. 566/2001

Z.z."), a to prostredníctvom spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len "obchodník s cennými
papiermi"). Družstvo uzatvorilo s obchodníkom s cennými papiermi Zmluvu o správe portfólia cenných
papierov (ďalej len "zmluva"), podľa ktorej miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených
navrhovateľom do Družstva mala byť v súlade s Prospektom investície 8%. Obchodník s cennými
papiermi vykonával svoju činnosť na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb NBS
do 01.03.2011, kedy mu NBS toto povolenie v rámci výkonu dohľadu odobrala. Po ukončení svojej
činnosti pre Družstvo ku dňu 30.04.2010, obchodník s cennými papiermi Družstvu neodovzdal žiadne

portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky. Družstvo tak nedisponovalo prostriedkami
na výplatu navrhovateľom zverených prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. Navrhovateľovi konaním
obchodníka s cennými papiermi, v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo vznikla škoda, nakoľko jeho
majetok sa zmenšil o sumu do Družstva vložených a nevrátených finančných prostriedkov. Za vzniktejto škody zodpovedal odporca v dôsledku nesprávneho úradného postupu pri výkone dohľadu nad
činnosťou obchodníka s cennými papiermi pri činnosti pre Družstva. Po zistení závažných a podstatných
nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými papiermi NBS neurobila riadne a včas úkony potrebné

na nápravu nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom z charakteru zistených porušení
musela vedieť, že nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi zasahujú do práv a právom
chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili prostriedky na ich
zhodnotenie.Zanesprávnypovažovalnavrhovateľajtenúradnýpostupodporcu,priktorom1/nevykonal
potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody Družstvu na majetku, ktorý bol tvorený prostriedkami

jeho členov, 2/ neupozornil Družstvo na možné riziká spolupráce s obchodníkom s cennými papiermi, 3/
zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobil, že tak voči Družstvu, ako aj voči obchodníkovi
s cennými papiermi neprijal vhodné opatrenia na zabezpečenie, aby tieto subjekty nemohli so svojím
majetkom nakladať inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa, a napokon 4/ odporca
nereagoval na list Družstva zo dňa 24.06.2010, ktorým podľa § 86 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. dalo
podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči klientom.

Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Namietol, že Družstvo ako podnikateľský subjekt
vykonávalo činnosť podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len "Obchodný zákonník"),
za ktorú zodpovedalo predstavenstvo ako štatutárny orgán, ktorý zároveň riadil činnosť Družstva a
rozhodoval o všetkých záležitostiach Družstva, pokiaľ neboli vyhradené inému orgánu. Navrhovateľ
musel vedieť, že s investovaním finančných prostriedkov do Družstva je spojené určité riziko a doterajší,

príp. propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov v súlade s § 129 ods. 1 písm. b) zákona
č. 566/2001 Z.z. Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli počnúc od
01.01.2006 na NBS) schválil dňa 21.03.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 zákona č. 566/2001
Z.z., na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky
majetkových hodnôt 10 rokov. Pri schvaľovaní Prospektu investície, ktorý je informačným dokumentom,

úrad postupoval podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z., keď posudzoval
najmä jeho úplnosť, t.j. či obsahuje všetky údaje podľa § 128 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., vzájomný
súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť uvedených údajov zodpovedal štatutárny
zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a jeho vyhlásenie, že skutočnosti uvedené
v Prospekte investície sú úplné a pravdivé spolu s jeho podpisom, boli zákonnou náležitosťou Prospektu

investície podľa §128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z. Prospekt investície neobsahoval aj
dotknutú zmluvu, keďže zákonnou náležitosťou Prospektu investície bol podľa § 128 ods. 1 písm. a), bod
10 zákona č. 566/2001 Z.z. len zoznam zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb. Schválenie Prospektu investície
teda neznamenalo schválenie i zmluvy medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi. Ani

prípadné nedodržiavanie povinností zo zmluvy zo strany obchodníka s cennými papiermi by neviedlo
k porušeniu Prospektu investície. Odporca potvrdil, že vykonával dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, avšak len v zákonom vymedzenom a limitovanom rozsahu v
súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z. Odporca bol až s účinnosťou od 01.06.2010 oprávnený dohliadať
nad tým, či vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície.

ZosprávpredkladanýchDružstvompritomnevyplývaliinformácieozhoršenejsituáciiDružstva,Družstvo
odporcovi neoznámilo, že obchodník s cennými papiermi neoprávnene vyúčtováva odmenu, neplní si
povinnosti zo zmluvy s Družstvom. Odporcovi až po 8 rokoch spolupráce b bol doručený list Družstva
zo dňa 15.04.2010, v ktorom žiadalo odporcu o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi
a o vykonanie dohľadu na mieste. Odporca vykonal v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 dohľad

na mieste u obchodníka s cennými papiermi a keďže zistil, že neposkytoval Družstvu investičnú službu
riadenie portfólia v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z., vydal dňa 12.07.2010 rozhodnutie č.S.-XXXX/
XXXX, o predbežnom opatrení a obchodníkovi s cennými papiermi uložil povinnosť zdržať sa nakladania
s majetkom jeho klientov bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS. Ďalším rozhodnutím zo
dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, odporca odobral obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na

poskytovanie investičných služieb, ktorého správnosť potvrdila Banková rada NBS rozhodnutím č. D.-
XXX/XXXX zo dňa 01.03.2011. Pokiaľ išlo o namietané prieťahy v konaní, odporca mal za to, že samotné
Družstvo sťažovalo napredovanie dohľadu tak, aby mohol odporca zistiť všetky skutočnosti a okolnosti
a získať dôkazy potrebné na prípadné ďalšie konanie. Družstvo síce žiadosť o schválenie dodatku
k Prospektu investície podalo, avšak táto ostala neúplná napriek viacnásobnému predlženiu lehoty

na odstránenie nedostatkov. Odporca preto rozhodnutím zo dňa 26.08.2010, č. S.-XXXX/X-X/XXXX,
konanie o žiadosti Družstva zastavil. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila Banková rada NBS
rozhodnutím zo dňa 08.12.2010, č. D.-XXXX/XXXX. Medzičasom NBS listom zo dňa 27.08.2010, č. S.-
XXXXX/XXXX, oznámila Družstvu začatie konania pre porušenie § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1písm. b), c) a h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 tohto zákona, keďže
Družstvo nedodržiavalo schválený Prospekt investície a skutočnosti v ňom uvedené neaktualizovalo.
Konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011, č. S.-XXXXX-X/XXXX, ktorým odporca

Družstvu zakázal predaj majetkových hodnôt; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2011.
Odporca teda pri výkone dohľadu podľa ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nebol nečinný, nespôsobil
žiadne prieťahy v konaní a nedopustil sa ani navrhovateľkou vytýkaného nesprávneho úradného
postupu. Na majetok Družstva bol navyše uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011,
sp. zn. 3K 95/2010, vyhlásený konkurz. Pokiaľ navrhovateľka vložila svoje finančné prostriedky do

Družstva, mala si svoj nárok prihlásiť do konkurzu a v prípade popretia tejto pohľadávky správcom
konkurznej podstaty, mala sa domáhať určenia popretej pohľadávky incidenčnou žalobou. Zároveň i
samotné Družstvo sa na Okresnom súde Bratislava I domáhalo žalobou smerujúcou voči odporcovi
náhrady škody vo výške 63 163 426,03 Eur s prísl. podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá škoda mala
pozostávať i z členských vkladov členov Družstva.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka bol členom v družstve PODIELOVÉ

DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, jej členstvo zaniklo ku dňu 30.3.2011 a vznikol jej tak nárok
na vyrovnací podiel. Po vyhlásení konkurzu na majetok Družstva uznesením Okresného súd Bratislave
I č.k. 3K/95/2010 z 11.4.2011 si navrhovateľka svoju pohľadávku do konkurzu neprihlásila.
Súd po vyhodnotení dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Vychádzal aj
z ustálenej súdnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cz 110/84) v

zmysle ktorej platí, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom
súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky
veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto
tento prospech získal a je povinný ho vydať. Ak má navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý
ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, nie je tak daný základný predpoklad

zodpovednosti štátu. Navrhovateľka sa ako bývalý člen Družstva, voči ktorému má právo na vyplatenie
vyrovnacieho podielu, musí voči nemu domáhať zaplatenia svojej pohľadávky. Toto právo navrhovateľka
nevyužil a pohľadávku voči Družstvu si neuplatnil v konkurze vyhlásenom na jeho majetok. V čase
rozhodovania súdu tak navrhovateľka nepreukázala bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči
Družstvu. V súčasnosti nie je možné ani ustáliť majetok úpadcu - Družstva, z ktorého by mohla byť

uspokojenájehopohľadávka,resp. ajposkončeníkonkurznéhokonaniavprebiehajúcomkonanítitulom
náhrady škody za nesprávny úradný postup. Navrhovateľka zároveň nepodala ani žalobu proti členom
predstavenstva Družstva alebo kontrolnej komisie Družstva v zmysle § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244
ods.8Obchodnéhozákonníka.NavrhovateľkasiprimárnemaluplatňovaťsvojnárokvočiDružstvu,resp.
voči členom predstavenstva a kontrolnej komisie Družstva, a až v prípade bezúspešnosti vymoženia

predmetnej pohľadávky by do úvahy prichádzalo uplatňovanie náhrady škody voči štátu (v prípade
preukázania zodpovednosti odporcu za škodu). Z tohto dôvodu nemohol súd v rozhodnom čase ustáliť,
či a najmä v akej výške vznikla navrhovateľke škoda, čo je rozhodujúce aj pre plynutie premlčacej doby
na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu. Nárok bol preto na súde uplatnený predčasne. V
súvislosti s odvolávkou navrhovateľky na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/4968/2009,

súd uviedol, že ho nemožno na daný prípad aplikovať. Z vyjadrenia správcu konkurznej podstaty
Družstva vyplýva, že konkurzné konanie nie je doposiaľ ukončené a vzhľadom na jeho stav nemožno
jednoznačne konštatovať vylúčenie možnosti uspokojenia pohľadávky navrhovateľky ako prípadného
veriteľa v rozsahu, v ktorom sa v prebiehajúcom konaní domáha náhrady škody.
Súd ďalej konštatoval, že aj v prípade preukázania škody navrhovateľkou, jeho návrhu by nebolo

možné vyhovieť z dôvodu nepreukázania tvrdeného nesprávneho úradného postupu odporcu. Pokiaľ
ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých
do Prospektu investície, súd konštatoval, že dohľad NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. v obmedzenom, resp.
vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole tých povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej

ponuky majetkových hodnôt zákonom. K týmto povinnostiam patrila počnúc od 01.01.2009 i povinnosť
aktualizácie Prospektu investície podľa § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z..
Počnúc od 01.06.2010 aj povinnosť dodržiavania Prospektu investície podľa § 129 ods. 3 zákona č.
566/2001Z.z.Vprípadenastanianovejvýznamnejskutočnosti,vecnejchybyalebonepresnostitýkajúcej
saúdajovzahrnutýchdoProspektuinvestície,ktorábymohlaovplyvniťsprávnehodnoteniemajetkových

hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť v dodatku Prospektu investície. Povinnosť aktualizácie Prospektu
investície sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok
Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS. Ak štatutárny orgán Družstva nesplnil povinnosť
a o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície, Národná bankaSlovenska mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom
uloženej periodickej informačnej povinnosti Družstva. Nemožno pritom opomenúť, že štatutárny orgán
Družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte

investície (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z.), pričom schválenie Prospektu investície
nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv
zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu
poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z.).
Národná banka Slovenska totiž nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva.

Družstvo až do 15.04.2010, kedy požiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi,
nesignalizovalo Národnej banke Slovenska zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v
činnosti obchodníka s cennými papiermi. Pri výkone dohľadu na mieste samom v dňoch 20.04. do
06.05.2010 Národná banka Slovenska zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli
ovplyvniťhodnoteniemajetkovýchhodnôt,snásledkomneaktuálnostiProspektuinvestície,nievšakjeho
neplatnosti, pretože zo žiadnych ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť Prospektu

investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje len na Prospekt cenných papierov podľa §
123 zákona č. 566/2001 Z.z.- pozn. súdu). Národná banka Slovenska vyzvala Družstvo na predloženie
žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z rozhodnutia NBS zo dňa 26.08.2010,
č. S.-XXXX/X-X/XXXX, Družstvo predmetnú žiadosť Národnej banke Slovenska síce predložilo, táto
však neobsahovala všetky náležitosti podľa zákona č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké nedostatky mal aj

dodatok Prospektu investície v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému
predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom
NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie
ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011, č. S.-
XXXXX-X/XXXX, ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS konala

vrámcisvojichoprávnenístanovenýchzákonomasúdvjejpostupenezistilnamietanýnesprávnyúradný
postup.
Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu
protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24.08.2007,
súd zdôraznil, že predmetom konania je nesprávny úradný postup odporcu, a nie obchodníka s

cennými papiermi. V priamej príčinnej súvislosti s ním tak mohla vzniknúť škoda len Družstvu, a nie
navrhovateľovi. Navrhovateľ totiž nebol v žiadnom záväzkovom, ani inom vzťahu s obchodníkom s
cennými papiermi. Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo
len Družstvo, a práva a povinnosti z neho sa vzťahovali len jeho účastníkov. Informácie a podklady, ktoré
mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona č. 747/2004

Z.z. sa vzťahovali výlučne k Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, so
zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti
obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. Národná banka Slovenska na základe údajov
o štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania
Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom období roka 2007 nemohla uložiť

Družstvusankciu.NárodnábankaSlovenskaakoštátnyorgán,ktoréhočinnosťjevšeobecneregulovaná
článkom 2, ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom. Zistené
nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala NBS na stretnutí s členmi štatutárneho
orgánu Družstva dňa 24.08.2007 a súčasne dala odporúčania na nápravu tohto stavu. NBS v danom
období (po 24.08.2007) preto nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať

predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona č.
566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti Prospektu investície po 01.06.2010.
Čo sa týka nesprávneho úradného postupu odporcu spočívajúceho v prijatí nedostatočných opatrení
na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri
činnosti voči Družstvu, súd mal za to, že ani v tomto smere sa nemožno stotožniť s argumentáciou

navrhovateľa. V prvom rade pre absenciu priamej príčinnej súvislosti s prípadnou škodou na strane
navrhovateľa. Súd poukázal aj na jednotlivé rozhodnutia NBS o uložení pokuty vo výške 500.000,-
Sk (rozhodnutie zo dňa 08.01.2008, č. S. XXXX/X/XXXX), vo výške 300.000,-Sk (rozhodnutie zo
dňa 20.08.2008, č. OPK-9750-5/2007). Z nich je zrejmé, že NBS činnosť obchodníka s cennými
papiermi sledovala, pričom nebolo jej povinnosťou informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Zákon

č. 747/2004 Z.z. o dohľade totiž ustanovuje v § 2 ods. 2, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je
neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu rovnako neverejné. Navyše vzhľadom na záväzkový
vzťah medzi obchodníkom s cennými papiermi a Družstvom založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo
primárne povinnosťou Družstva, zabezpečiť priamu kontrolu plnenia jeho povinností. V tomto smerepotom nemožno zanedbať ani povinnosti samotnej navrhovateľky, ktorá sa ako člen Družstva mala
aktívne a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom, a zamedziť tak
znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom.

Súd v dokazovaní oboznámil listinné dôkazy týkajúce sa vzťahu medzi Družstvom a obchodníkom s
cennými papiermi, avšak bližšie ich nevyhodnocoval, nakoľko predmetom konania nebol nesprávny
úradný postup odporcu pri výkone dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi.
Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľka v konaní nepreukázala
existenciu predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a návrh

navrhovateľky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal právo na ich náhradu voči
navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko odporca nežiadal o ich priznanie, resp. mu v konaní
žiadne trovy nevznikli.
Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka odvolanie v zákonnej lehote prostredníctvom právneho
zástupcu, podaním zo dňa 28.3.2014 do výroku pod bodom II., ktorým bol zamietnutý návrh vo veci

samej. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že vyhovie jeho návrhu,
alebo aby ho v tejto časti zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Výrok rozsudku pod bodom II. odvolaním nie je dotknutý. Navrhovateľ v odvolaní namietol, že súd
prvého stupňa nezohľadnil, že odporca nepostupoval v súlade s princípom právneho štátu, ktorého
súčasťou je aj princíp právnej istoty. Základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nemu

bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s
ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j., že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný.
Navrhovateľ sa spoliehal, že nedôjde ku škode na jeho úkor, pretože vychádzal z garancie odporcu
ako orgánu dohľadu. Nemohol predpokladať, že dohľad nad Prospektom investície je podľa odporcu
len formálny, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií

nedefinoval. Postup odporcu bol svojvoľný, resp. arbitrárny v neprospech každého, ktorý sa naň z
hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Uviedol, že súd sa mal riadiť zmyslom a účelom zákona
a neuprednostniť iné výkladové metódy pred ústavne súladným výkladom. V tejto súvislosti poukázal na
nálezy Ústavných súdov Slovenskej a Českej republiky, sp. zn. III.ÚS 341/07, I.ÚS 243/07 a sp. zn. Pl.ÚS
21/96. Argument odporkyne, že vykonávala dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej

ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 ZoCP, ale nevykonávala dohľad nad celkovou činnosťou
Družstvajeirelevantný,aknavrhovateľnemoholotaktozúženomdohľadeorgánudohľaduvedieť.Podľa
jeho názoru nie je správny záver súdu prvého stupňa o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi
škodou, ktorá mu vznikla a porušením zákonných povinností odporkyňou spočívajúcich v nesprávnom
výkone dohľadu, ktorým bol porušený ZoCP. Ku škode navrhovateľa došlo v rámci porušenia zákonnej

povinnosti odporcu vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že
navrhovateľ nebol „bdelý“. Súd prvého stupňa svojím výkladom umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k
porušeniu zákona na úkor občanov, ktorý ako vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných
prostriedkov zvolia ich investovania v rámci subjektov dohliadaných odporkyňou. Povinnosťou NBS
podľa§137ods.2ZoCPjeabolozisťovanieavyhodnocovanieinformáciíapodkladovoskutočnostiach,

ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov aj ich činnosti. Podľa § 135 ods. 1 zákona, ktorý platí v tomto
zneníužod1.5.2007,Družstvoakovyhlasovateľverejnejponukymajetkovýchhodnôt,akoajobchodník,
patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa § 135 ods. 2 ZoCP mal
odporca zisťovať, čo v prípade Družstva ani Obchodníka s CP neurobil, všetky informácie a podklady
o dodržiavaní resp. nedodržiavaní povolenia na činnosť vydaných NBS Družstvu a obchodníkovi. Nie

je teda pravda, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou navrhovateľa a porušením zákonných
povinností odporcom spočívajúce v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zákon č.
566/2001 Z.z. V prípade Družstva bol prospekt investícií vydaný ešte vtedajším Úradom pre finančný
trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. Povinný zákonný dohľad zo strany NBS bol
dokonca koncipovaný tak široko, že NBS má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako

tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorým sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané
subjekty a v rámci nich aj Družstvo činnosťou obchodníka a vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu
záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov. V skutkovo a právne totožnom konaní vedenom pod
sp.zn.7C/206/2011bolopreukázané,žeNBSužvroku2007prikontroledružstvazistila,žedružstvomá
z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného

emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING a.s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka. Družstvo
malo všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov (svojich členov) investované v subjekte
personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom. V konaní sp. zn. 7C/206/2011 bolo
ďalej zistené, že NBS sa napriek zisteniam o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravoustavu, že toto portfólio bolo následne po tomto vytknutí zo strany NBS rozložené namiesto jednej
do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI REALITY s.r.o. a
GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami

CI HOLDING a.s., a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo
konateľom Ing. Libor Červenka, vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. To znamená, že NBS aj
naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov
s CI HOLDING a.s. a obchodníkom. Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie
voči obchodníkovi, v ktorom konštatovala, že obchodník porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých

podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem udelenej bezvýznamnej pokuty
vo výške 10 000,- Eur, rovnako ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému družstvu z roku 2007
nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papierov. Neprijala ani žiadne následné
kontrolné opatrenia, ako napr. predbežný alebo celkový zákaz činnosti obchodníkovi alebo Družstvu,
resp. zrušenie povolenia na činnosť obchodníkovi alebo udelenie peňažnej sankcie priamo členom
predstavenstva Družstva alebo obchodníka. Týmto podcenením situácie odporca umožnil ďalšiu činnosť

Družstvaajobchodníka,čovyústilovroku2010donedostupnostinavrhovateľomvloženýchprostriedkov
do Družstva. Odporca následne svojim postupom potvrdil tieto tvrdenia navrhovateľa o tom, že družstvo
ako aj obchodník dlhodobo porušovali zákon o cenných papieroch, keď NBS dňa 4.3.2011 obchodníkovi
odňala licenciu na činnosť a Družstvu zakázala činnosť až v roku 2011. Toleroval tak porušovanie
právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011. V ďalšom navrhovateľ poukázal na to, že

NBS rozhodnutím z 30.5.2011 zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti
prospektu investícií. Z výpočtu nedostatkov vytýkaných NBS Prospektu investícií je nepochybné, že
prospekt bol neaktuálny v základných a z pohľadu investorov v rozhodujúcich skutočnostiach. NBS
účelovo ustálila trvanie neaktuálnosti prospektu až od mája 2010. Z vykonaných dôkazov však vyplýva,
že údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a to spätne

k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva
družstvazaúčelomprerokovanianezrovnalostíaproblémov(údajeosubjektoch,ktoréovládajúdružstvo
boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009, údaje o subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo prepojené
boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť
z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné

strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva boli neaktuálne už k 31.12.2006). Z uvedeného
potom vyplynulo, že Družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128
ods. 1 písm. b), c) a h) a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch
od roku 31.12.2006, avšak NBS voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním
rozhodnutia o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť. Ohľadom predčasnosti návrhu na začatie

konania navrhovateľ uviedol, že žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti
podania žaloby, a to ani vtedy, ak navrhovateľ doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu,
ktorý jediný je podľa názoru odporcu ako aj prvostupňového súdu povinný mu dané plnenie vrátiť. Takýto
záver nie je v súlade s platnou legislatívou SR. Zákon č. 514/2003 Z.z. neustanovuje, nevyžaduje a
ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa

regresnú náhradu. Ak škoda predstavuje majetkovú ujmu v podobe skrátenia majetkového stavu
poškodeného, nedá sa vznik škody bez ďalšieho spojiť s formálnym ukončením konkurzného konania.
Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo podanie občianskoprávnej žaloby o náhradu škody,
potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon o
zodpovednosti za škodu, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania. Navrhovateľ

napokon v odvolaní namietol, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že
listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne
vykonané spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p.. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 11/2010 z 31.1.2012.
Odporca sa vyjadril aj k odvolaniu navrhovateľky podaním zo dňa 17.4.2014 a navrhol aby odvolací súd

rozsudokvnapadnutejčastiakovecneaprávnesprávnypotvrdil.Prvostupňovýsúdvprejednávanejveci
vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zabezpečil listinné dôkazy, dostatočne a správne zistil skutkový
stav a dospel aj k správnemu a riadne odôvodnenému rozhodnutiu v predmetnej veci. Za nepresné a
účelové označil tvrdenie navrhovateľa, že všeobecný súd musí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkmi konania (nález ÚS SR sp. zn. IV.ÚS 115/03, sp. zn. III.ÚS 209/04 a sp. zn. I.ÚS 241/07).

V odvolaní navrhovateľ ani nešpecifikoval, na ktoré otázky nedostal odpoveď. Tvrdenia navrhovateľa
nasvedčujú tomu, že tento sa účelovo snaží navrhovať ďalšie právne irelevantné dôkazy, ktoré odďaľujú
rozhodnutie vo veci, pričom sám nevyužil všetky možnosti na vymoženie svojho nároku, keď nepodal
žalobu proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie družstva, ktorí boli zodpovední zariadenie družstva PDSI a tiež za hospodárenie a nakladanie s majetkom Družstva. K navrhovateľom
namietanému porušeniu princípov právneho štátu zo strany odporcu uviedol, že jeho kompetencie pri
vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi sú dané platným právnymi predpismi a ich medze

vyplývajú aj z Ústavy SR a konštantnej súdnej judikatúry. Pri svojom postupe voči Družstvu a aj
obchodníkovi s cennými papiermi dodržiaval zákonné pravidlá zakotvené v zákone o dohľade a ZoCP.
Navrhovateľ ako laik mohol sám požiadať odporcu o vysvetlenie jeho zákonom zverených kompetencií
v oblasti dohľadu na finančným trhom. Poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia, v ktorých sa
vyjadroval k otázkam namietaným navrhovateľom. Vo vzťahu k argumentácii navrhovateľa s poukazom

na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/4968/2009 zo dňa 11.4.2012 v súvislosti s otázkou
reálnej predčasnosti žalobného návrhu odporca uviedol, že tvrdenie je zavádzajúce a nezodpovedá
skutočnosti. Uvedený rozsudok totiž primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako
štátu, a iba sekundárne a marginálne sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom
verejnej moci. Pritom Najvyšší súd ČR výslovne judikoval, že „akokoľvek inak nie je možné zmiešavať
posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci

s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v § 3 ods. 2 ZKV“. V rozsudku ďalej Najvyšší
súd ČR konštatuje, že aj z rozsudku zverejneného v zbierke pod č. R 48/2011 (rozsudok NS ČR
sp. zn. 25Cdo/2601/2010) vyplýva, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka „sa
posúdenie nevymáhateľnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku škody spôsobenej
štátom odvíja odo dňa, keď poškodený dostal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia

súdu bez ohľadu na to, že doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie o zrušení konkurzu“. Už uvedený
rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/4968/2009 sa konkrétne zaoberal náhradou škody,
ktorej sa navrhovatelia domáhali proti členom štatutárneho orgánu konkrétnej obchodnej spoločnosti
preto, lebo členovia štatutárneho orgánu si oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie
konkurzu na majetok danej obchodnej spoločnosti. Navrhovateľovi doposiaľ nevznikla žiadna škoda,

pretože vznik samotnej škody a jej výšky bude závisieť od výsledku konkurzného konania družstva.
Až následne, ak pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi nebude uspokojená v rámci konkurzu, môže
mu vzniknúť škoda. Táto škoda nevzniká v okamihu splatnosti pohľadávky, ani v okamihu omeškania
dlžníka, ale mohla by vzniknúť až okamihom, keď sa právo veriteľa - navrhovateľa voči dlžníkovi stalo
fakticky nevymáhateľným. Navrhovateľ si teda zmiešava ujmu, ktorá mu ako veriteľovi bola spôsobená

doterajším neplnením záväzkov jej dlžníkom, s ujmou, ktorá je jednou z podmienok vzniku nároku
na náhradu škody. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že listinné dôkazy neboli riadne vykonané spôsobom
upraveným v ustanovení v § 129 ods. 1 O.s.p., t.j., že neboli prečítané určité listiny, alebo ich presne
označené časti, odporca k tomu namietol, že zo zápisnice z pojednávaní vyplýva, že súd oboznámil
obsahspisuprečítanímpodstatnýchčastíoznačenýchlistín.Podstatnéjeajto,žeobsahtýchtolistinných

dôkazov je známy tak súdu, ako aj účastníkom z inej rozhodovacej činnosti súdu. Na Okresnom súde
Bratislava I je podľa informácií odporcu podaných cca 800 žalôb na rovnakom skutkovom a právnom
základe, a od 2.7.2012 sa uskutočnili stovky pojednávaní v skutkovo a právne identických veciach s
totožnými listinnými dôkazmi. Vo všetkých sporoch je právnym zástupcom navrhovateľov (veriteľom
družstva PDSI) advokátska kancelária FUTEJ & Partners, s.r.o.. V tejto súvislosti odporca poukázal na

uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/283/2006 z 27.2.2008, podľa ktorého netreba dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 a 211 ods. 2. O.s.p.). Dospel k záveru,

že prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav veci (ust. §
153 ods. 1 O.s.p.), vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil v
súlade ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a poukazuje naň podľa § 219 ods. 2 O.s.p.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa, považuje odvolací súd za potrebné len

zdôrazniť, že v konaní nebol preukázaný už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu
navrhovateľky - nesprávny úradný postup odporcu pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva.
Okrem toho nebolo preukázané ani to, či navrhovateľke už konkrétna škoda vôbec vznikla. Je nesporné,
že odporca bol povinný vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt; v predmetnom konaní bol však sporný rozsah takéhoto dohľadu. Odvolací súd

v tejto súvislosti poukazuje na to, že až od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3
ZoCP zákonom č. 129/2010 Z.z., teda až od 1.6.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený
Prospekt investície. Až od uvedeného dňa tak mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválenýProspekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1, v spojení s
§ 127 ods. 4 ZoCP bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009
na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 ZoCP zák. č. 558/2008 Z.z.. Počas celej doby od

vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov
v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128
ods. 1 písm. h/ ZoCP). Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, ZoCP neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík na rozdiel od iných
dohliadaných subjektov. Je preto správny názor súdu prvého stupňa, že tieto neexistujúce povinnosti

Družstva nemohla NBS kontrolovať a nevykonávala ani dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva.
Podľa platnej právnej úpravy mohla kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle
§ 126 až 130 ZoCP. Sama navrhovateľka si musela byť vedomá toho, že s jeho investíciou je spojené
riziko a že doterajší, alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov Nemožno pričítať na
ťarchu NBS, ak si týchto skutočností navrhovateľ nebol dostatočne vedomý. To isté platí aj pokiaľ ide o
jeho argumentáciu, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemal vedomosť.

Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo 4968/2009, na ktorý v odvolaní
poukazovala navrhovateľka, odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s argumentáciu odporcu. Z tohto
rozsudku nevyplýva záver, že návrh o náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu
konkurzného konania. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky
poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený nezíska v konkurznom konaní žiadnu sumu.

To, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu speňažovania konkurznej
podstaty. Miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného
rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý
výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou
a pracovných nárokov. Bude tak jasné, že za daných okolnosti navrhovateľka nebude mať šancu

od Družstva vymôcť žiadne odškodnenie. V konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva
nedošlo ešte k speňažovaniu majetku z podstaty, a preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol
podať konečnú správu o speňažovaní majetku. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky nie je
vyriešená. Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu
prvého stupňa, že návrh bol podaný predčasne.

S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142 ods.
1O.s.p.. V odvolacom konaní úspešnom odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne
trovy neuplatnil a zo súdneho spisu nevyplýva, že by je nejaké trovy v odvolacom konaní vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.