Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/544/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113213636
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113213636.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa:
GENERAL FACTORING a.s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO 35 838 825, zastúpený
Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, proti odporkyni: H. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom X. X, o zaplatenie 280,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti časti
rozsudku Okresného súdu v Žiline zo dňa 6.7.2015 č.k. 7C/324/2013-76, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, v ktorej súd vo zvyšku návrh
navrhovateľa zamietol a v časti o náhrade trov prvostupňového konania, potvrdzuje.

V ostatnej časti ponecháva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozhodol rozsudkom o žalobnom návrhu žalobcu (navrhovateľa) o zaplatenie žalovanej
istiny s príslušenstvom tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 21,58 eur s úrokom vo
výške 17,70 % ročne zo sumy 14,13 eur od 21.12.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9
% zo sumy 21,58 eur od 21.12.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamieta. Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

Prvostupňový súd v písomnom vyhotovení rozsudku najskôr popísal zistený skutkový stav a následne
citoval zákonné ustanovenia, podľa ktorých vec správne posúdil. Okrem iného konštatoval, že ide o
právny vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a v časti, v ktorej vo zvyšku uplatnený nárok zamietol,
okrem iného konštatoval, že pri posudzovaní otázky premlčania je potrebné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka o premlčaní, nie Obchodného zákonníka. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa

jasne a zrozumiteľne odôvodnil vo všetkých jeho výrokových častiach. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie
bolo riadne doručené v súlade s ust. § 45 a nasl. O.s.p., účastníkom konania, resp. ich zástupcom do
vlastných rúk, a teda poznajú doslovné znenie odôvodnenia písomného vyhotovenia prvostupňového
rozhodnutia, odvolací súd upúšťa od doslovného citovania odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia,
čo by bolo duplicitné a nadbytočné.

Proti tomuto rozsudku, čo do výroku, ktorým súd návrh vo zvyšnej časti zamietol, podal žalobca

prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny napadnutého
rozsudku, spočívajúcej vo vyhovení jeho žaloby v celom rozsahu alternatívne zrušenia napadnutého
rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. odvolanie odôvodnil tým, že súd na
daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby,nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere
a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah, a aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je
spotrebiteľ. Odvolateľ mal za to, že mu vznikol nárok aj na zamietnuté splátky spolu s príslušným úrokom

z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom

konania, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu ust. v § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil
rozsudok, ktorým v odvolaním napadnutej časti potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. V odvolaním
nenapadnutej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového

materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej
veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade
vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne
právneposúdil.Nakoľkoiodôvodneniepísomnéhovyhotovenianapadnutéhorozsudkujevyčerpávajúce
a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p.

konštatuje správnosť týchto dôvodov, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať a v podstatných
bodoch na ne odkazuje, keď zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také
skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal už súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu I. stupňa naviac dodáva:

Správne prvostupňový súd na tento právny vzťah aplikoval ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru, a to nielen príslušné ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, ale aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza,
že v oblasti ochrany spotrebiteľa, teda aj finančného spotrebiteľa, Európska únia prijala viaceré
smernice, ktoré smerujú k ochrane spotrebiteľa, pričom prevažnú väčšinu smerníc Slovenská republika

preniesla do svojej legislatívy už pred vstupom do Európskej únie (napr. zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch). Zmyslom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej
úpravy bola zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri predaji
tovaru alebo pri poskytovaní služieb. Aj keď ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka výslovne
uvádza, že právne vzťahy z absolútnych obchodov sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu

na povahu účastníkov, prostredníctvom ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k rozdeleniu
obchodno-právnych vzťahov aj na ďalšiu kategóriu, ktorú predstavujú vzťahy medzi podnikateľom (ako
dodávateľom) a spotrebiteľom. Spotrebiteľskou zmluvou je pritom akákoľvek súkromno-právna zmluva,
ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v Smernici
93/13/EHS bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo

iným osobitným zákonom. Vzhľadom na uvedené, aj keď má úverová zmluva nesporne charakter
absolútneho obchodu, je potrebné na otázku premlčania, vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy
a súčasnú súdnu prax aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, i keď súdna prax vo vzťahu k
aplikácii Občianskeho či Obchodného zákonníka na premlčanie pri spotrebiteľských vzťahoch nebola
jednotná, je potrebné túto v súčasnosti posudzovať aj v kontexte s aktuálnym znením ust. § 52 ods.

2 Občianskeho zákonníka. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zák. č. 102/2014 Z.z. definitívne
vyriešila výkladové rozdiely tak, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keby sa inak mali použiť normy obchodného
práva. Cieľom prijatia uvedenej právnej normy bolo práve odstránenie výkladových problémov v otázke
použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy a vzťahy s nimi súvisiace.

Na zdôraznenie správnosti právneho posúdenia veci prvostupňovým súdom odvolací súd dodáva, že
je pravdou, že súdna prax v Slovenskej republike nebola spočiatku jednotná, pokiaľ išlo o právne
posúdeniepremlčaniaprávzospotrebiteľnýchzmlúv.Vsúčasnostisavšakjudikatúravzásadezjednotila
a ustálila na túto problematiku taký právny názor, aký zaujal prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí

(rozsudok NS SR zo dňa 21.4.2015 sp.zn. 3M Cdo 12/2014, zhodne 3 M Cdo 14/2014).

Na základe ustálenej súdnej praxe, je teda odvolací súd zhodného právneho názoru ako súd prvého
stupňa a konštatuje, že ust. § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetkyprávne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou. Súd rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj

bez návrhu na nemožnosť uplatnenie práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
jeho premlčania alebo na inú zákonné prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočnosti dovolával (§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Taktiež je potrebné
zdôrazniť, že podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. mája 2014 ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Vychádzajúc z uvedeného, nemohol odvolací súd prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil
svoje odvolanie, a preto rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti podľa ust. § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. V

odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorá si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila
a z obsahu spisu ani žiadne trovy nevyplývajú, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.