Medzitýmny rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/127/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111211394
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kováčiková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6111211394.7

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej
veci žalobcu BLUECUBE, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 44 079 583, v
konaní zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom AK FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom
Karadžičova 10, Bratislava, proti žalovanému 1/ Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so
sídlom Partizánska cesta 5, Banská Bystrica, IČO: 36 056 006, v konaní zast. JUDr. Ing. Bernardom

Pekárom, PhD., advokátom AK Kukučínova 24, Banská Bystrica, 2/ Stredoslovenská vodárenská
prevádzková spoločnosť, a.s., so sídlom Partizánska cesta 5, Banská Bystrica, IČO: 36 644 030, v
konaní zast. KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 36
648 892, o náhradu majetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že nárok žalobcu ako vlastníka, resp. spoluvlastníka pozemkov o náhradu majetkovej
ujmy je daný.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáha náhrady majetkovej ujmy vzniknutej za obdobie od 01. 05.
2004 do 12. 05. 2010 spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy odo dňa
nasledujúceho po doručení žaloby žalovaným až do úplného zaplatenia. Zároveň sa žalobca domáha
vydania medzitýmneho rozsudku tak, aby súd určil, že nárok žalobcu proti žalovaným o náhradu
majetkovej ujmy za obdobie od 01. 05. 2004 do 12. 05. 2010 s príslušenstvom je opodstatnený.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutím bývalého Okresného národného výboru vo Zvolene,
odboru poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, sp. zn. OPLVH-vod. 2441/406/88-452 zo
dňa 15. 10. 1988, rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v Banskej Bystrici, oddelenia
štátnej vodnej správy a ochrany ovzdušia, sp. zn.: ŽP 6061.2/190/95-Dš. zo dňa 08. 03. 1996 a
následnými alebo súvisiacimi rozhodnutiami príslušných vodohospodárskych orgánov podľa § 4 ods. 2

písm. a/ zákona SNR č. 138/1973 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve v znení neskorších
predpisov a § 4 zákona SNR č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v súlade s § 19
zákona č. 138/1973 Zb. o vodách v znení zákona č. 238/1993 Z.z., § 14 zákona SNR č. 135/1974
Zb. a ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní boli vo vodoprávnom konaní určené
a vymedzené pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov na ochranu výdatnosti, akosti a zdravotnej
nezávadnosti vodných zdrojov Podzámčok - Dobrá Niva, Horedolinie, Podžiar, Vladárka a stanovené

záväzné podmienky pre spôsob hospodárskeho využitia vymedzených pásiem hygienickej ochrany.
Týmito rozhodnutiami došlo k obmedzeniu hospodárenia na pozemkoch, ktorých v uvedenom období
boli nájomcami a vlastníkmi Poľnohospodárske družstvo Dobrá Niva so sídlom Námestie SNP 217/2,
Dobrá Niva, IČO: 00 209 716 (ďalej ako Družstvo 1), družstvo PD Dobrá Niva, a.s., so sídlom Námestie
SNP 217/2, Dobrá Niva, IČO: 36 661 562 (ďalej ako Družstvo 2) a poľnohospodárska spoločnosť AGRO
- PONIKY, s.r.o., so sídlom Družstevná 376, Poniky, 976 33, IČO: 36 618 802 (ďalej ako Družstvo 3).

Družstvo 1 bolo vlastníkom pohľadávky spolu s príslušenstvom, ktorá vznikla z titulu nároku na úhradu
majetkovej ujmy za obdobie od 01. 05. 2004 do 27. 08. 2004 z dôvodu obmedzenia hospodáreniana Družstvom 1 užívaných pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, Družstvo 2 bolo
vlastníkom pohľadávky spolu s príslušenstvom, ktorá vznikla z titulu nároku na úhradu majetkovej ujmy
za obdobie od 01. 09. 2006 do 12. 05. 2010 z dôvodu obmedzenia hospodárenia na Družstvom 2

užívaných pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov a Družstvo 3 bolo vlastníkom
pohľadávky spolu s príslušenstvom, ktorá vznikla z titulu nároku na úhradu majetkovej ujmy od 01. 05.
2004 do 12. 05. 2010 z dôvodu obmedzenia hospodárenia na Družstvom 3 užívaných pozemkoch v
ochranných pásmach vodárenských zdrojov a všetky tri družstvá v zmysle starého vodného zákona a
nového vodného zákona.

Družstvo 1 ako postupca postúpilo časť pohľadávky Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 08.
2006 na OOS, spol. s r.o., so sídlom Tulipánová 17, Malá Ida, IČO: 36 174 262 ako postupníka, ktorá
následne postúpila pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 09. 2009 na žalobcu a tak
sa žalobca stal vlastníkom pohľadávky vzniknutej Družstvu 1.

Družstvo 2 ako postupca postúpilo časť pohľadávky Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 05.
2010 na žalobcu a žalobca sa tak stal vlastníkom pohľadávky vzniknutej Družstvu 2.

Družstvo 3 ako postupca postúpilo časť pohľadávky Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 05.
2010 na žalobcu a žalobca sa tak stal vlastníkom pohľadávky vzniknutej Družstvu 3.

Družstvo 1 bolo v predmetnom žalovanom období oprávneným nájomcom, resp. vlastníkom pozemkov
nachádzajúcich sa v kat. území J. B., C. I., J., X., L., X., U., X. I..

Družstvo 2 bolo v žalovanom období oprávneným nájomcom, resp. vlastníkom pozemkov

nachádzajúcich sa v kat. území J. B., C. I., J., X., L., X., U., X.Á. I..

Družstvo 3 bolo v žalovanom období oprávneným nájomcom, resp. vlastníkom pozemkov
nachádzajúcich sa v kat. území L., J., Ľ.D., U. Ľ., T., C., Č., Č., V..

V dôsledku vyhlásenia ochranných pásiem vodárenských zdrojov došlo tak k obmedzeniu hospodárenia
Družstva 1, Družstva 2 a Družstva 3 a to na základe dodržiavania obmedzujúcich opatrení stanovených
rozhodnutiami, ako i zákonných a iných obmedzení obhospodarovania. Družstvá ako oprávnení
nájomcovia nemohli plne realizovať všetky intenzifikačné opatrenia smerujúce k zvýšeniu produkcie. V
dôsledku dodržiavania obmedzujúcich opatrení, družstvá každoročne vykazovali znižovanie úžitkovosti

chovu dobytka, zníženie produktivity práce, efektívnosti výroby, znižovanie kvality mlieka a mäsa.
Družstvám tak vznikla majetková ujma v súvislosti s dodržiavaním obmedzujúceho režimu v ochranných
pásmach vodárenského zdroja, pričom majetková ujmy predstavuje zníženie hospodárskeho výsledku a
majetku družstiev ako poľnohospodárskych subjektov hospodáriacich na poľnohospodárskom pôdnom
fonde. Táto majetková ujma pôsobí ako následok obmedzeného hospodárenia a je ju možné po

znaleckom dokazovaní vyjadriť v peniazoch. Celková výška majetkovej ujmy žalobcu za rozhodujúce
obdobie v rastlinnej a živočíšnej výrobe podľa odhadu predstavuje sumu 2 440 000 Eur.

Žalovaní 1/, 2/ sú určení ako povinné subjekty na uhradenie majetkových ujm vzniknutých z obmedzenia
hospodárenia v ochranných pásmach, nakoľko v uplatňovanom období boli odberateľmi vody z

uvedených zdrojov.

Žalobca aktívnu legitimáciu odvodil od postavenia nájomcu s poukazom na legislatívnu skratku uvedenú
v § 30 ods. 2 Vodného zákona, ktorá za vlastníka označuje aj nájomcu a nárok uplatnil v zmysle § 32
ods. 6 Vodného zákona, podľa ktorého za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných

pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom a
preukázateľnomrozsahu,ktorújepovinnýposkytnúťnajehožiadosťten,ktoodoberávodualeboten,kto
žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri vodárenskej nádrži vlastník alebo stavebník
vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Majetkovú ujmu možno uhradiť na
základe dohody o určení výšky za ročné, príp. dlhšie obdobie alebo dohody o jednorázovej náhrade. Ak

sanedosiahnedohoda,výškamajetkovejujmysaurčínazákladeznaleckéhoposudkupodľaosobitného
predpisu. Z tohto vyplýva, že v ustanovení § 30 ods. 2 Vodného zákona je konštituovaná legislatívna
skratka, v zmysle ktorej sa za vlastníka pozemkov považuje nielen ich vlastník, ale aj ich správca alebo
nájomca.V tejto súvislosti poukázal na čl. 13 ods. 1 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov schválených
uznesením Národnej rady SR č. 519 zo dňa 18. 12. 1996 zverejnených v Zbierke zákonov pod č.

19/1997 Z.z., jednotnú legislatívnu techniku tvorby zákonov obsahujú legislatívno-technické pokyny,
ktoré sú uvedené v prílohe č. 2. Na základe tejto prílohy je jedným z legislatívno-technických pokynov aj
legislatívna skratka, ktorú možno použiť len tam, kde má svoje opodstatnenie, najmä vtedy, keď sa slová,
ktoré má skratka nahradiť, opakujú v texte viac ráz. Treba ju zaradiť na také miesto, kde sa skracované
slová použijú prvý raz a to slovami „(ďalej len“...“)“. Legislatívna skratka musí byť výstižná a treba ju

dôsledne používať v celom ďalšom texte zákona. Žalobca sa teda domnieva, že náhrada majetkovej
ujmy v zmysle Starého zákona, ako aj Vodného zákona, prislúcha nielen vlastníkovi pozemkov, ale aj
nájomcom.

Žalobca z dôvodu hospodárnosti navrhol vydať medzitýmny rozsudok v zmysle § 152 ods. 2 O.s.p.,
ktorým žiadal rozhodnúť o tom, že žalovaná majetková ujma vznikla, žalobca je oprávnený subjekt

a žalovaní sú povinnými subjektmi na zaplatenie majetkovej ujmy za žalované obdobie. Zároveň
tunajšiemu súdu predložil rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, č.k. 9Co/296/2013, ktorý rozhodol po
odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č.k. 12C/64/2008, pričom Krajský súd v Nitre sa stotožnil
s argumentáciou právneho zástupcu žalobcu čo sa týka používania skratky v zákone č. 364/2004.
Vydanie medzitýmneho rozsudku považuje právny zástupca žalobcu za najrýchlejšie riešenie ako

vysporiadať právny základ, keďže medzitýmny rozsudok rieši celé žalované obdobie, v rámci ktorého
je žalobca v časti nájomcom pozemkov a v rámci odvolacieho konania je v právomoci krajského súdu
preskúmať túto legislatívnu skratku. Medzitýmny rozsudok môže byť vydaný len ako pozitívny a v
konaní právny zástupca žalobcu navrhol vydanie medzitýmneho rozsudku v pozitívnom zmysle v rámci
celého žalovaného obdobia. Zároveň právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca je spoluvlastníkom

zo všetkých parciel len parcely reg. E 887/1, kat. územie J. B., LV č. XXXX v 1/2, parcely reg. E 3289,
kat. územie J. B., LV č. XXXX v 1/4, parcely reg. E 3899 a parcely reg. E 3906, kat. územie J. B., LV č.
XXXX v podiele 1/8. Čo sa týka ostatných pozemkov, žalobca je len ich nájomcom.

V písomnom vyjadrení zo dňa 10. 11. 2015 právny zástupca žalobcu uviedol, že právna problematika

majetkovej ujmy, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha od žalovaných bola za obdobie od 01. 05. 2004
do 30. 06. 2004 upravená v zákone č. 184/2002 Z.z. o vodách (ďalej len Starý vodný zákon) a za obdobie
od 01. 07. 2004 do 12. 05. 2010 upravená v zákone č. 364/2004 Z.z. o vodách (ďalej len Vodný zákon). V
zmysle § 28 ods. 6 Starého vodného zákona, za obmedzenie hospodárenia na pozemkoch v ochranných
pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy. Postup úhrady

majetkovej ujmy ustanovuje osobitný predpis. V ustanovení § 26 ods. 2 Starého vodného zákona bola
konštituovanálegislatívnaskratka,vzmyslektorejsazavlastníkapozemkovpovažujenielenichvlastník,
ale aj ich správca alebo nájomca.

Žalovaný 1/ so žalobou nesúhlasil a v písomnom vyjadrení zo dňa 21. 09. 2015 uviedol, že podľa
§ 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v
ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v
primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto odoberá
vodu alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja pri vodárenskej nádrži,

vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Zároveň
žalovaný 1/ poukázal na tú skutočnosť, že vo vzťahu k žalovanému obdobiu, postupca pohľadávky
Družstvo 3 nebolo vlastníkom žiadneho z pozemkov nachádzajúcich sa v ochrannom pásme, Družstvo
1/ bolo spoluvlastníkom pozemkov zapísaných v kat. území J. B. na LV č. XXXX ako parcely reg. E,
parcela č. 887/1 o výmere 5 916 m2 orná pôda v 1/2 až od 06. 11. 2008, zapísaných v kat. území J.

B. na LV č. XXXX ako parcela reg. E, parcelné číslo 3289 o výmere 8 046 m2 orná pôda v 1/4 až od
06. 11. 2008 a zapísaných v kat. území J. B. na LV č. XXXX ako parcela reg. E, parcelné číslo 3889 o
výmere 2 344 m2 orná pôda a parcela reg. E, parcelného čísla 3906 o výmere 1 581 m2 orná pôda v
1/8 až od 06. 11. 2008. Vo vzťahu k Družstvu 2 žalobca nepredložil žiadne listy vlastníctva preukazujúce
jeho vlastnícke právo k niektorému z pozemkov nachádzajúcich sa v ochrannom pásme a preto má

žalovaný 1/ za to, že Družstvo 2 nie je vlastníkom žiadneho z týchto pozemkov. Taktiež žalobca nie je vo
vzťahu k postúpeným pohľadávkam z Družstva 2 a z Družstva 3 osobou aktívne vecne legitimovanou na
podanie takéhoto žalobného návrhu, nakoľko osobou aktívne vecne legitimovanou je v zmysle § 36 ods.
2 Vodného zákona jedine vlastník pozemku a v prípade, ak Družstvo 2 a Družstvo 3 neboli vlastníkmipozemkov v ochranných pásmach, nemohli právo na náhradu majetkovej ujmy postúpiť na žiadnu tretiu
osobu, keďže im samým takáto náhrada v zmysle zákona neprislúchala. Vo vzťahu k Družstvu 1 si
žalobca nárokuje náhradu majetkovej ujmy od 01. 06. 2006 do 12. 05. 2002 a v zmysle § 32 ods. 6

zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách je zrejmé, že žalobca nie je osobou oprávnenou požadovať náhradu
majetkovej ujmy a to do 05. 11. 2008 vrátane, nakoľko do tohto obdobia nebolo Družstvo 1 vlastníkom
pozemkov, za ktoré žiada žalobca náhradu majetkovej ujmy. Zároveň žalovaný 1/ namietol uplynutie 2-
ročnej premlčacej lehoty a to vo vzťahu ku Družstvu 1 za obdobie od 01. 05. 2004 do 27. 08. 2006, vo
vzťahu k Družstvu 2 za obdobie od 01. 09. 2006 do 26. 05. 2009 a čiastočné premlčanie nároku aj vo

vzťahu k Družstvu 3 za obdobie od 01. 09. 2004 do 26. 05. 2009 s poukazom na § 106 O.z.

Právna zástupkyňa žalovaného 1/ navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnúť.

Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa 04. 01. 2016 uviedol, že oprávneným subjektom na náhradu
majetkovej ujmy v dôsledku vyhlásených ochranných pásiem vodárenských zdrojov je výlučne vlastník

pozemkov a nestotožnil sa s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že legislatívna skratka v § 30 ods. 2
zákona č. 364/2004 Z.z. je paušálne použiteľná pre celý Vodný zákon, ale naopak, pri interpretácii § 32
ods. 6 je potrebné použiť reštriktívny výklad a za vlastníka považovať len vlastníka v zmysle občianskeho
práva. Legislatívna skratka vlastníka nie je nepoužívaná systematicky v celom Vodnom zákone, o čom
svedčí§35ods.5Vodnéhozákona,§32ods.6Vodnéhozákonaatentoargumentpodporujeaj§45ods.

1 Vodného zákona, podľa ktorého má vlastník pozemku nového koryta právo na náhradu škody a je tak
nepravdepodobné, že by zákonodarca pri tomto ustanovení myslel aj na nájomcu dotknutého pozemku,
ktorý ho užíva iba dočasne a ktorého sa nemôže týkať možné vyvlastnenie pozemku vo verejnom
záujme, keďže nájomca nemá k pozemku vlastnícke právo. Legislatívna skratka uvedená v § 30 ods.
2 Vodného zákona by tak bola aplikovateľná podľa tvrdenia žalobcu na každý pojem vlastník pozemku

a tým by boli diskriminovaní ostatní užívatelia pôdy - oprávnený držiteľ pozemku, ktorý má v zásade
rovnaké práva ako vlastník. Poukázal zároveň na rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 36Cb/90/2008
zo dňa 15. 10. 2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 27Cob/2/2013-686,
rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 20C/43/2010-525, ktorý bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 17Co/1053/2013-632. Podľa žalovaného 2/, v tomto konaní nie

je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu na uplatnenie nároku, ktorý žalobca odvodzuje od svojho
postavenia ako nájomcu pozemkov nachádzajúcich sa v ochrannom pásme vodárenského zdroja, čo je
samo osebe dôvodom na zamietnutie žaloby v tejto časti. V danom prípade prichádza do úvahy aktívna
vecná legitimácia žalobcu na náhradu majetkovej ujmy len vo vzťahu k parc. reg. E, parcelné číslo 887/1,
kat. územie J. B., LV č. XXXX, parc. reg. E, parcelné číslo 3289, kat. územie J. B., LV č. 2519 a parc.

reg. E, parcelné číslo 3899 a 3906, kat. územie J. B., LV č. XXXX a to len odo dňa 06. 11. 2008.

Právna zástupkyňa žalovaného 2/ k vydaniu medzitýmneho rozsudku uviedla, že ak by mal byť výklad
právneho zástupcu žalobcu správny, tak by došlo k tomu, že by išlo o duplicitne uplatnené nároky na
náhradu majetkovej ujmy, čo podľa jej názoru nebolo úmyslom zákonodarcu. Úmyslom zákonodarcu

bolo chrániť práva vlastníka poľnohospodárskeho pozemku.

Podľa § 1 ods. 1 písm. a/, b/, c/ zákona o vodách v znení účinnom do 14. 01. 2015, zákon vytvára
podmienky na všestrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých
ekosystémov v krajine, zachovanie alebo zlepšenie stavu vôd, účelné, hospodárne a trvalo udržateľné

využívanie vôd.

Podľa § 3 ods. 4 zákona o vodách, podzemné vody sú prednostne určené na zásobovanie obyvateľstva
pitnou vodou a na účely, na ktoré je použitie pitnej vody ustanovené osobitným predpisom. Iné použitie
podzemných vôd je možné iba pri zachovaní ich prednostného určenia.

Podľa § 17 ods. 1 písm. a/ zákona o vodách, nakladanie s vodami je odber povrchových vôd a
podzemných vôd na rôzne účely jej použitia.

Podľa § 17 ods. 2 zákona o vodách, ten, kto nakladá s vodami, je povinný dbať o ich ochranu, vynakladať

potrebné úsilie na zlepšovanie ich stavu a zabezpečovať ich hospodárne a účelné využívanie podľa
podmienok a požiadaviek tohto zákona a dbať tiež na to, aby neboli porušované práva iných a záujmy
chránené osobitnými predpismi je povinný dbať aj na ochranu vodných pomerov a na ochranu vodných
stavieb.Podľa § 30 ods. 1 zákona o vodách, ten, kto vykonáva činnosť, ktorá môže ovplyvniť stav povrchových
vôd a podzemných vôd a vodných pomerov, je povinný vynaložiť potrebné úsilie na ich uchovanie a

ochranu.

Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, v znení účinnom do 14. 01. 2015, vlastník, správca
alebo nájomca (ďalej len vlastník) poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov je povinný
ich obhospodarovať takým spôsobom, ktorý nielen zachová vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj

napomáha zlepšovanie vodných pomerov, je povinný najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových
pomerov,splavovaniupôdyadbaťoudržiavaniepôdnejvodyaozlepšenieretenčnejschopnostiúzemia.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o vodách, na ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vody
vodárenských zdrojov, ktoré sa využívajú, orgán štátnej vodnej správy určí ochranné pásma na základe
posudku orgánu na ochranu zdravia. Určené ochranné pásma sú súčasne pásmami hygienickej ochrany

podľa osobitného predpisu.

Podľa § 32 ods. 5 zákona o vodách, rozhodnutím o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja
sa určia ich hranice a spôsob ochrany, najmä zákazy alebo obmedzenia činnosti, ktoré poškodzujú
alebo ohrozujú množstvo a kvalitu vody alebo zdravotnú bezchybnosť vody vodárenského zdroja, ako aj

technické úpravy na ochranu vodárenského zdroja a iné opatrenia, ktoré sa majú v ochrannom pásme
vykonať. Práva a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja
prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa alebo užívateľa majetku, s ktorým sú tieto práva a povinnosti
spojené.

Podľa § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z.z. v znení účinnom do 14. 05. 2015, za preukázané obmedzenie
užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada
majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť
ten, kto odoberá vodu alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri
vodárenskej nádrži vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej

nádrži. Majetkovú ujmu možno uhradiť na základe dohody o určení výšky za ročné, príp. dlhšie obdobie
alebo dohody o jednorázovej náhrade. Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na
základe znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. Pozemky v ochrannom pásme 1. stupňa
možno vo verejnom záujme vyvlastniť.

Podľa § 32 ods. 8 zákona o vodách, v sporoch o náhradu majetkovej ujmy a o znášaní nákladov
spojených s technickými úpravami rozhoduje súd.

Podľa § 152 ods. 1, 2 O.s.p., rozsudkom rozhoduje súd o veci samej. Zákon ustanovuje, kedy súd
rozhoduje vo veci samej uznesením. Rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to

však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

V ustanovení § 32 ods. 6 tak priznáva zákon o vodách v znení účinnom do 14. 01. 2015 za preukázané
obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov vlastníkovi pozemkov
náhradu majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú bol povinný poskytnúť na jeho

žiadosť ten, kto odoberá vodu alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja.

Podrobnosti obsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku
a o spôsobe výpočtu náhrady v období od 01. 10. 2005 do 01. 02. 2014 upravovalo Nariadenie
vlády č. 438/2005 Z.z., na ktoré zákon o vodách v § 32 ods. 6 odkazoval. Podľa § 1 ods. 1, ods. 2

písm. a/, b/, c/ tohto nariadenia, musel žiadateľ o náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania
pozemkovsprávneoznačiťosobuoprávnenú,druhypozemkov,ktorýchsanáhradatýkaspolusvýmerou
pozemkov, vypočítať výšku náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania a žiadosť musela
byť odôvodená. Prílohou žiadosti mal byť doklad o vlastníctve pozemku nie starší ako 3 mesiace,
identifikácia parciel údajmi podľa osobitného predpisu, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nebolo

zapísané na liste vlastníctva a bolo potrebné priložiť aj doklad oprávňujúci žiadateľa na podanie žiadosti,
najmä písomné splnomocnenie spoluvlastníkov pozemku s úradne osvedčenými podpismi pre osobu
oprávnenú na uplatnenie nároku na náhradu.S účinnosťou od 15. 01. 2015 došlo zákonom č. 409/2014 Z.z. k zmene ustanovenia § 30 ods. 2 zákona
o vodách tak, že sa vypustili slová „(ďalej len vlastník)“ a doplnil sa aj ods. 6 § 32 vodného zákona
o ďalšiu vetu: „Pri určovaní výšky majetkovej ujmy dohodou alebo znaleckým posudkom sa musí táto

náhrada vlastníkovi poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov znížiť o podiel nákladov, ktoré
súvisia s obhospodarovaním týchto pozemkov podľa § 30 ods. 2 a 3“.

Tunajší súd v danom prípade nemal sporné, že žalobca sa podaným návrhom domáha náhrady
majetkovej ujmy podľa § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 za obdobie od 01. 05. 2004 do 27. 08.

2006 ako právny nástupca Družstva 1, za obdobie od 01. 09. 2006 do 12. 05. 2010 ako právny
nástupca Družstva 2 a za obdobie od 01. 05. 2004 do 12. 05. 2010 ako právny nástupca Družstva 3
za obmedzenie hospodárenia na pozemkoch v dôsledku vyhlásenia ochranných pásiem vodárenských
zdrojov a to jednak ako nájomca a jednak ako spoluvlastník. V konaní mal súd preukázané, že právni
predchodcovia žalobcu boli do 06. 11. 2008 len nájomcami pozemkov a od 06. 11. 2008 len Družstvo
3 bolo spoluvlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v kat. území J. B., zapísaných na LV č. XXXX

ako parc. reg. E, parcelné číslo 887/1 o výmere 5916 m2 orná pôda v podiele 1/2, na LV č. XXXX ako
parc. reg. E, parcelné číslo 3289 o výmere 8046 m2 orná pôda v 1/4 a na LV č. XXXX ako parc. reg. E,
parcelné číslo 3889 o výmere 2344 m2 orná pôda a parcely č. 3906 o výmere 1581 m2 orná pôda v 1/8.

V konaní zostalo sporné, či náhrada majetkovej ujmy v zmysle § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z.z. v

znení účinnom do 14. 01. 2015, ale aj v znení účinnom po 15. 01. 2015 prislúcha okrem vlastníka aj
nájomcovi.

Tunajší súd v danom prípade považoval preto za potrebné v danej veci rozhodnúť najskôr medzitýmnym
rozsudkom v zmysle ustanovenia § 152 ods. 2 O.s.p., a to z dôvodu hospodárnosti ako aj rýchlosti

konania, pretože vo veci bude potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, čo si vyžiada určitý čas. V
prípade ak nárok žalobcu je opodstatnený len ako spoluvlastníka a nie aj ako nájomcu súd má za to, že
je potrebné najskôr rozhodnúť o základe nároku žalobcu ako vlastníka, resp. spoluvlastníka pozemkov.

Tunajší súd preto v danom prípade rozhodol medzitýmnym rozsudkom tak, že nárok žalobcu je daný,

ale len ako vlastníka, resp. spoluvlastníka pozemkov o náhradu nemajetkovej ujmy a nie tak, ako sa
žalobca podaným návrhom domáhal. V konaní zostala tak sporná aktívna legitimácia žalobcu.

Podľa názoru tunajšieho súdu, nárok na náhradu majetkovej ujmy patrí výlučne len vlastníkovi pozemku
a nie aj nájomcovi. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že nárok na náhradu majetkovej ujmy patrí aj

nájomcovispoukazomnatúskutočnosť,ženáhradamajetkovejujmypatriacejvlastníkovibolaupravená
v § 28 ods. 6 zákona č. 184/2002 Z.z. o vodách účinného do 30. 06. 2004 a od 01. 07. 2004 bola
upravená v § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, ktorým bol zákon č. 184/2002 Z.z. o vodách
zrušený a zákon č. 364/2004 bol s účinnosťou od 15. 01. 2015 zmenený zákonom č. 409/2014 Z.z. a
tak súčasné znenie zákona č. 364/2004 Z.z. potvrdzuje to, že náhrada majetkovej ujmy za obmedzenie

užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrila aj za účinnosti zákona č.
364/2004 Z.z. v znení do 14. 01. 2015 iba vlastníkovi pozemkov a nie aj nájomcovi. V dôvodovej správe k
zákonu č. 409/2014 Z.z. je pri bode 45 týkajúcom sa zmeny a doplnenia ustanovenia § 30 ods. 2 zákona
o vodách uvedené, že „Zmena a doplnenie tohto ustanovenia vyplynula z aplikačnej praxe. Vypúšťa
sa legislatívna skratka, čo umožňuje, aby orgán štátnej vodnej správy uložil vlastníkovi, správcovi

alebo nájomcovi poľnohospodárskych pozemkov alebo lesných pozemkov vykonať opatrenia v rámci
všeobecných povinností na uchovanie a ochranu stavu povrchových vôd alebo podzemných vôd.“ Súd
teda nepovažuje za správne tvrdenia žalobcu, že v danom prípade je žalobca aktívne legitimovaný na
uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 30 ods. 2 vodného zákona aj ako nájomca,
pretože toto ustanovenie patrí k ustanoveniam vodného zákona upravujúcim všeobecné povinnosti na

ochranu vodných pomerov a vodárenských zdrojov. K týmto všeobecným povinnostiam sú povinní nielen
vlastníci poľnohospodárskych a lesných pozemkov, ale aj správcovia a nájomcovia poľnohospodárskych
a lesných pozemkov. Z týchto všeobecných povinností nemožno bez právnej úpravy odvodiť právo
žalobcu ako nájomcu na náhradu majetkovej ujmy, ktorá mu pri užívaní poľnohospodárskych pozemkov
patriacich do ochranného pásma vodárenského zdroja môže vznikať. Vodný zákon ako špeciálny zákon

žalobcovi právo na náhradu majetkovej ujmy nepriznáva. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na
Ústavu SR, ktorá v čl. 20 ods. 4 umožňuje nútené obmedzenie vlastníckeho práva v nevyhnutnej miere
vo verejnom záujme na základe zákona a za primeranú náhradu. Z tohto článku ústavy vychádza ajzákon o vodách, ktorý vlastníkovi pozemku priznáva právo na primeranú náhradu za nútené obmedzenie
vlastníctva. Nájomnému vzťahu ústava ani zákon takúto ochranu neposkytuje.

Súd má za to, že zákon o vodách v žiadnom zo svojich ustanovení nepriznáva nájomcovi právo na
finančnú náhradu za obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach a zo zákona o vodách
aktívna vecná legitimácia žalobcu na uplatnenie nároku, ktorý je predmetom konania nevyplýva. Súd
sa tak nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu o použití legislatívnej skratky uvedenej v § 30 ods. 2
zákona o vodách, pretože takto použitá skratka v tomto ustanovení sa vzťahuje len k povinnostiam, aby

moholzákonodarcadosiahnuťvynútenieplneniapovinnostíajodsprávcovčinájomcov.Relatívnepráva,
t.j. práva odvodené od vlastníckeho práva (nájomné právo) sa musia prednostne vyporiadať na báze
občianskeho práva a nie práva administratívneho. Tunajší súd preto v danom prípade medzitýmnym
rozsudkom určil len, že nárok žalobcu je daný ako vlastníka, resp. spoluvlastníka pozemkov o náhradu
nemajetkovej ujmy, nakoľko žalobca sa stal spoluvlastníkom len parciel nachádzajúcich sa v kat. území
J. B. a to parcely reg. E 887/1 zapísanej na LV č. XXXX v podiele 1/2, parcely reg. E 3289 zapísanej

na LV č. XX/XX v 1/4, parcely reg. E 3899 a parcely reg. E 3906 zapísanej na LV č. XXXX v podiele
1/8 a teda nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy prichádza do úvahy len na základe tohto
spoluvlastníckeho vzťahu.

V súvislosti s problematikou práva na náhradu majetkovej ujmy prislúchajúceho len vlastníkovi, tun. súd

poukazuje na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 01.10.2013 č.k. 20C/43/2010-525 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11.02.2015 č.k. 17Co/1053/2013-632.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného
doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení

trojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie
alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),

uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa (§ 205 ods. 1/ a 2/ O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia na súd, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a

noviel - Exekučný poriadok.