Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 8, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/53/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010597
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3811010597.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. februára
2016 prejednal odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry v Prievidzi v trestnej veci obžalovaného

Z. U.
nar. XX.XX.XXXX v G., bytom O. XX/X, K., t.č. v mieste bydliska,

ktoré podala proti rozsudku Q. súdu Prievidza č.k. 3T/194/2011-1171 zo dňa 05.12.2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 3T/194/2011-1171 zo dňa 05.12.2014 bol Z. U. podľa §
285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza 2Pv 199/04,
doručenejsúdu12.9.2011,preskutokvobžalobeprávneposúdenýakotrestnýčinobchodovaniasľuďmi
podľa § 246 odsek 1, sčasti odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 403/2004
Zbierky zákonov (ďalej len „Trestný zákon“) a trestný čin kupliarstva podľa § 204 odsek 1, 2, 3 písmeno
c), d) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že v presne v presne nezistený deň 20.9.2003

alebo 21.9.2003 prepravil na osobnom motorovom vozidle zn. M. M. evidenčného čísla K. z K. do G. v N.
republike J. F. K., teraz H., nar. X.X.XXXX, o ktorej vedel, že nemá 17 rokov a M. E. pod zámienkou, že v
Nemecku budú zamestnané ako pomocné sily v kuchyni v reštaurácii, po príchode na miesto im nevrátil
cestovné pasy, prácu v kuchyni v reštaurácii im nezabezpečil a žiadal ich, aby pracovali ako prostitútky,
čo F. H. zo začiatku odmietala, avšak neskôr od presne nezisteného dňa v septembri 2003, zo strachu
pred ním, prácu prostitútky vykonávala, a to najneskôr do 20.10.2003, kedy ju priviezol na Slovensko,

pričom za noc mala priemerne 5 zákazníkov, M. E. tiež vykonávala prostitúciu, a to od príchodu do J. až
do odchodu na Slovensko dňa 20.10.2003, pričom F. H. a M. E. vozil každý deň na miesto vykonávania
prostitúcie a dostával minimálne časť peňazí získaných od zákazníkov za prostitúciu, pretože nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podala ihneď do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie prokurátorka

okresnej prokuratúry. V písomných dôvodoch namietala, že rozhodnutie súdu o oslobodení
obžalovaného spod obžaloby považuje za nezákonné. Podľa jej názoru sa obžalovaný dopustil konania
uvedeného v obžalobnom návrhu. Poukázala predovšetkým na výpoveď poškodenej F. K., teraz
H.. Taktiež poukazovala na prvé dve výpovede svedkýň E., ktorá po vyše šiestich rokoch zmenila
svoje výpovede, pravdepodobnou príčinou čoho je snaha pomôcť obžalovanému zbaviť ho trestnej
zodpovednosti. Výpovede svedkyne I. nepovažuje za pravdivé, pretože táto vypovedala, že v G. bola u

sestry, čo jej sestra G. I. vyvrátila. Okrem toho poškodená I. sa od mladosti živila prostitúciou a do J. išla
vykonávať prostitúciu dobrovoľne. Nemala ani najmenší záujem povedať, čo v skutočnosti v Nemeckurobili a poškodiť obžalovanému. Je toho názoru, že svedkovia E. a E. nevysvetlili hodnoverným
spôsobom zmeny svojich výpovedí. Pred vyšetrovateľom pri ich vypočúvaní bol prítomný obhajca
obvineného JUDr. H.. Poškodená F. H. vierohodne vysvetlila aj prečo v prípade policajnej razie mala

svoj pas pri sebe, aj napriek tomu, že väčšinu času nemala cestovné doklady v svojej držbe. Podľa
názoru prokurátorky v konaní bolo zabezpečených dosť dôkazov, ktoré obžalovaného z trestnej činnosti
usvedčujú a aj keď sa nejedná iba o priame dôkazy, ale aj o nepriame dôkazy, ktoré v súvislostiach
tvoria logický celok. K hodnoteniu dôkazov súdom prvého stupňa uvádza, že súd sa neriadil dôsledne
ustanovením §2ods.12Tr.por.,pretoževykonanédôkazy nehodnotil postarostlivomuváženívšetkých

okolností prípadu jednotlivo aj v súhrne a neurobil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia. Žiadala,
aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a podľa §
322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec tomuto súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátorky
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3

Tr. por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods.
1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorkou napadnutého výroku rozsudku o
oslobodení obžalovaného spod obžaloby (o vine a treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné. Nezistil pritom
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.

1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy
v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne a v súlade so zásadou
„v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods. 4 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo

i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym
skutkovým zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a
vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Pritom podrobne a v súlade s vykonanými dôkazmi
presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti a dôkazy oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného Z. U.
spod obžaloby a pre ktoré dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu

ku skutkovým zisteniam a právnym záverom. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení
celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery
okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací
súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje.

Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva nielen zásada „in dubio pro
reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obvinenému musí byť vina preukázaná.
Obžalovaného z trestnej činnosti usvedčovala iba svedkyňa F. H. (predtým K.), ktorej tvrdenia čiastočne
podporila jej matka Y. K.. a o ktorých vedela iba sprostredkovane od svojej dcéry. Na druhej strane žiadny
iný priamy dôkaz tvrdenia tejto svedkyne nepodporil. Y. sa to nielen výpovedí ďalších dvoch dievčat,

ktoré v inkriminovanej dobe v J. s ňou boli a to M. E. a D. I. (predtým I.), ale aj výpovedí ďalších svedkov,
ktorí sprostredkovane o pobyte dievčat v J. s obžalovaným Z. U. vedeli. Len na dokreslenie celej situácie
krajský súd poukazuje na moment, kedy bola svedkyňa K.. v J. pri razii polície zadržaná v bare,
mala pri sebe pas a orgánom polície nič nepovedala o tom, že by bola v J. držaná proti svojej vôli,
ba práve naopak, žiadala si, aby pre ňu prišiel Z. U..

Na základe takejto dôkaznej situácie okresný súd teda správne podľa § 285 písm. a) Tr. por.
obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Použitie zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v
prospech obžalovaného) vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por. prichádza do úvahy práve
vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o niektorej skutočnosti, trvajú a tak je tomu aj

v posudzovanom prípade, aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných a potrebných dôkazov
na náležité zistenie skutkového stavu. Okresný súd takto postupoval, preto jeho záver o oslobodení
obžalovaného Z. U. zodpovedá stavu veci a zákonu.

Odvolací súd po preskúmaní veci, vzhľadom na už uvedené dôvody, dospel k rovnakým skutkovým

a právnym záverom ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd
rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátorky nepovažoval
za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré
prokurátorkanavrhlavyhodnotiťinak,nežurobilokresnýsúd.Vtomtosmeretrebauviesť,žekaždýorgántrestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať
do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe

týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver
je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je
tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo
a dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne a podrobne vyhodnotil podľa
zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so

zákonom, lebo má dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátorky v neprospech
obžalovaného za dôvodné, preto jej odvolanie podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.