Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 27, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/275/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814204473
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814204473.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Evy Šofránkovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu SPP - distribúcia, a.s.,
IČO: 359 107 39, Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava, proti žalovanému U. O., nar. XX.XX.XXXX,
O. B., XXX XX P. XXX, právne zastúpenému JUDr. Ing. Michalom Plentom, advokátom, Advokátska
kancelária so sídlom vo Vranove nad Topľou, Sídlisko Okulka 19/42, o zaplatenie 5.082,96 eur s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 7C/306/2014-134 zo dňa
24.04.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 189,32 eur na účet zástupcu žalovaného JUDr. Ing. Michala Plentu v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie v časti o zaplatenie 7,30 eur, v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho
zastúpenia vo výške 1.635,84 eur. Vychádzal zo skutkového zistenia, že medzi účastníkmi konania
bola uzavretá zmluva o dodávke zemného plynu, ktorá bola aktualizovaná dňa 27.10.2014. Na

plynomery, ktorý zaznamenával spotrebu zemného plynu u žalovaného došlo k poruche, ktorú zistil sám
žalovaný a tento telefonicky dňa 30.04.2012 poruchu nahlásil na linke žalobcu. Žalobca prvú kontrolu
plynomeru vykonal dňa 17.05.2012 a následnú kontrolu za prítomnosti žalovaného dňa 24.05.2012.
Pri kontrole dňa 17.05.2012 bez prítomnosti žalovaného žalobca zistil úmyselné poškodenie číselníka
meradla, pričom stav počítadla vykazoval spotrebu 2502 m3. Konkrétne bol porušený a odklopený
kryt počítadla plynomeru. V zápise z kontroly dňa 24.05.2012 bolo konštatované, že bol nájdený
plynomer s odklopeným (odrhnutým) číselníkom; prevádzkové blomby neporušené, zabezpečovacia

značka číselníka neporušená. Meradlo bolo v zapečatenej krabici odoslané na expertízu, pričom bola
zhotovená dokumentácia a odberné miesto bolo preblombované. V čase vykonávanie tejto kontroly
bol stav počítadla 2502 m3. Z priloženej fotodokumentácie vyplynulo, že v čase 12.20.01 hod. bolo
zdokumentované malé odchýlenie číselníka a v čase 12.21.20 hod. bolo zdokumentované veľké
odchýlenie číselníka. Z protokolu zo skúšky meradla č. 0207/331.09/12 vykonanej Slovenskou legálnou
metrológiou, n.o. dňa 18.08.2012 vyplynulo, že bola vykonaná skúška meradla s výrobným číslom
6789644/OB9-10-1so stavom počítadla pred skúškou 2502 m3 a so stavom meradla: mechanicky

poškodené, číselník vylomený z ľavej strany. Z hodnotenia výsledkov vyplynulo, že plynomer nevyhovuje
požiadavkám stanoveným v § 19 ods. 6 Zákona č. 142/2000 Z.z. a požiadavkám stanoveným prílohou
č. 13 Vyhlášky UNMS SR č. 210/2000 Z.z..Faktúrou č. XXXXXXXXXX žalobca vyfaktúroval žalovanému dňa 12.07.2012 z dôvodu neoprávneného
odberu spolu s nákladmi zisťovania neoprávneného odberu sumu 5.082,96 eur s dátumom splatnosti
26.07.2012. Škoda pozostávala z nákladov na zisťovanie neoprávneného odberu vo výške 247,55 eur

a zo sumy neoprávneného odberu zemného plynu vo výške 4.835,41 eur. Výpočet škody predstavoval
výpočet za neoprávnený odber za obdobie od 19.09.2011 do 17.05.2012 spolu v počte 242 dní, a to za
rok 2009 v počte 29, za rok 2010 až 2011 v počte 104 a za rok 2012 v počte 138 pri spotrebu používaných
spotrebičov, a to vykurovacieho telesa Y. a plynového sporáku W. kombinovaný pri stanovenej spotrebe
8529,40 m3. Podľa faktúr vyúčtovaných Slovenským plynárenským priemyslom žalovaný za obdobie od

19.09.2010 do 18.09.2011 mal spotrebu 1941 m3, za obdobie od 19.09.2012 do 18.09.2013 spotrebu
vo výške 2199 m3 a za obdobie od 19.09.2013 do 18.09.2014 spotrebu vo výške 1709 m3. Z faktúry
č. XXXXXXXXXX vyplynulo, že za fakturačné obdobie od 19.09.2011 do 18.09.2012 bol žalovanému
vyúčtovaný preplatok vo výške 994,65 eur, keďže za uvedené obdobie mal nameranú spotrebe plynu 17
m3. Zo záznamu žalovaného o spotrebu plynu, ktorý si vykonával sám, vyplynulo, že dňa 03.04.2012
bol stav spotreby na plynomeri 2463 m3, dňa 30.04.2012 stav 2501 m3, dňa 24.05.2012 stav 2502

m3, ktorý deň bol namontovaný nový plynomer. Dňa 02.06.2012 nameral žalovaný spotrebu 1,457
m3 a dňa 07.07.2012 spotrebu 7 m3. Súd prvého stupňa poukázal na svedeckú výpoveď svedka
P. M., zamestnanca žalobcu, ktorý vykonával kontrolu dňa 24.05.2012 a pri ktorej bolo zistené, že
prevádzkové blomby žltej farby boli nepoškodené, tak ako aj overovacia a zabezpečovacia značka,
ktorá sa nachádza vpravo dole na číselníku a slúži na to, aby nebolo možné manipulovať s číselníkom.

Pri kontrole bolo zistené, že bol poškodený iba číselník, pod ktorým sa nachádzajú kolieska, pričom
číselník na plynomeri je namontovaný zarážkou a ak zarážka nie je poškodená, tak číselník sa nemôže
nahnúť. Nahnúť sa môže len vtedy, ak zarážka je odlomená čiastočne alebo celkom, čo však pri kontrole
nebolo zisťované. Zistilo sa iba, že číselník sa dá odchýliť od plynomera, čo znamená, že zarážka
nemohla byť v poriadku, keďže v opačnom prípade by sa číselník nemohol dať odchýliť a plynomer by

bol v poriadku. Pri kontrole nezisťovali, či na odbernom mieste je zaznamenávaný odber pri zapnutí
spotrebičov, keďže o zapnutie spotrebičov žalovaného nepožiadali. Z vykonaného dokazovania, a to
predovšetkým z fotografie č. 1 a samotnej prezentácie plynomeru v stave, ktorý mal byť totožný so
stavom, ako ho našli zamestnanci žalobcu pri vykonanej kontrole, mal súd preukázané, že nie je možné
jednoznačne uzavrieť, že číselník na plynomeri bol tak odchýlený, že by kolieska na číselníku pri odbere

plynu sa nemohli točiť a zaznamenávať správne spotrebu. Mal za to, že to, či odchýlenie číselníka bolo
spôsobené žalovaným alebo zamestnancami žalobcu, nebolo jednoznačne preukázané, a tak nebolo
možné dospieť k záveru, že toto poškodenie spôsobil žalovaný a že zistené odchýlenie spôsobilo to, že
plynomer nevyhovuje zákonu. Z dôvodu nepreukázania skutočností, že plynomer zaslaný na expertízu
Slovenskej metrológii bol zaslaný v stave zodpovedajúcom stavu pri hlásení poškodenia žalovaným,

súd žalobu zamietol.

Ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby bolo podľa súdu prvého stupňa to, že žalobca nepreukázal, že
mu vznikla škoda. Mal za to, že škoda vyčíslená podľa Vyhlášky č. 155/2005 Z.z. vykazuje všetky znaky
sankcie za tvrdený neoprávnený odber a nie znaky reparácie spôsobenej škody. Poukazujúc na ust. §

59 ods. 1 písm. d) zákona č. 656/2004 Z.z. uviedol, že neoprávnený odber plynu spôsobuje objektívnu
zodpovednosť odberateľa plynu za prípadnú škodu, čomu však predchádza zistenie, či dodávateľovi
plynu škoda skutočne aj vznikla. Nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje aj odber
s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má totižto za
následok vznik škody. Vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia meradla, ale iba zo

zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo
množstvoodobratéhoplynu.Poukázalnato,žežalovanýsipravidelnekaždýmesiacvykonávalzáznamy
o spotrebe plynu, čo znamená, že od posledného odpočtu plynu so stavom plynomeru 717 m3 v
porovnanísostavomkudňunahláseniaškody2502m3bolomožnéprevýpočetškodypoužiťajspotreby
za predchádzajúce a nasledujúci rok, ktoré nie sú vo veľkom rozdiele. Súd prvého stupňa mal za to,

že bolo možné stanoviť prípadnú výšku škody. Poukázal tiež na skutočnosť, že za rozhodné obdobie
vykonával žalovaný zálohové platby, ktoré dodávateľ zemného plynu vrátil žalovanému s odôvodnením,
že za uvedené obdobie má spotrebu 0 m3. Žalovaný s týmto nesúhlasil, preto preplatok vrátil opätovne
dodávateľovi zemného plynu, ktorý však preplatok preúčtoval na zálohové platby za fakturačné obdobie
rok dopredu. Žalovaný tak zaplatením preddavkových zálohových platieb zaplatil aj prípadnú škodu,

ktorá by mohla žalobcovi vzniknúť. Žalovaný preto nemôže byť sankcionovaný za to, že dodávateľom
mu boli vrátené platby za dodaný zemný plyn. Za danej skutkovej situácie považoval súd prvého stupňa
žalovanú sankciu voči žalovanému v zmysle Vyhlášky č. 155/2005 Z.z. za nedôvodnú.Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil ust. § 96 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z., ust. §
17 ods. 7, § 54 ods. 9, 10, § 59 ods. 1, 2, 3 Zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých
zákonov, § 420, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa v súlade s ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia s odkazom na Vyhlášku
MS SR č. 655/2004 Z.z.

V zákonom stanovenej lehote podal proti zamietavému výroku a výroku o náhrade trov konania
odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia, teda
uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d), f) Občianskeho súdneho poriadku. Nesúhlasil
so záverom súdu prvého stupňa, že nebolo jednoznačne preukázané, či odchýlenie číselníka bolo
spôsobené žalovaným alebo zamestnancami žalobcu. Zdôraznil, že v predmetnom konaní uplatňuje
nárok na náhradu škody v súlade s § 59 ods. 1 písm. d) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o

zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo znamená, že nie je v takomto prípade
potrebné skúmať a preukazovať, kto poškodenie zabezpečenia spôsobil. V konaní bolo jednoznačne
preukázané, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo poškodené ešte predtým, ako bola
na odbernom mieste u žalovaného vykonaná kontrola a žalovaný sám porušenie zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii nahlásil. Zdôraznil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným

odberom zemného plynu je založená na objektívnom princípe, to znamená, že odberateľ zodpovedá
za to, že odoberal plyn takto poškodeným meradlom bez ohľadu na skutočnosť, či porušenie
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii spôsobil sám alebo niekto na jeho podnet, prípadne
akákoľvek iná osoba. Namietal tiež, že pre záver o neoprávnenom odbere zemného plynu nebolo
a nie je potrebné preukazovať, či odchýlenie číselníka mohlo, resp. nemohlo mať vplyv na točenie

sa koliesok číselníka a správne zaznamenávanie spotreby. Zákon o energetike totižto nevyžaduje
kumulatívne splnenie ďalšej podmienky spočívajúcej v preukázaní nesprávneho fungovania meradla,
t.j. nestanovuje, že neoprávneným odberom plynu by bol len odber plynu meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré zároveň nezaznamenávalo alebo
nesprávne zaznamenávalo spotrebu zemného plynu. Ďalej zdôraznil, že skutočnosť, že zabezpečenie

meradla proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené, nebola v konaní sporná, pričom poškodenie
zabezpečenia v konečnom dôsledku oznámil sám žalovaný. Preto je irelevantné zaoberať sa stavom
plynomeru pri jeho predložení Slovenskej legálnej metrológii, keďže už dňa 30.04.2012 bolo podľa
oznámenia žalovaného zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii poškodené. Rozsah poškodenia
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii rovnaký ako dňa 30.04.2012 je zrejmý z prvej fotografie

zhotovenej dňa 24.05.2012 o 12.20.01 hod.. Platnosť úradného overenia daného meradla zanikla v
zmysle § 15 ods. 6 písm. e) zákona č. 142/2000 Z.z. a je preto irelevantné, či Slovenská legálna
metrológia posudzovala meradlo pri počítadle odklopenom na 5mm, resp. na akúkoľvek inú vzdialenosť
od telesa plynomeru. Odvolateľ namietal, že nie je dodávateľom zemného plynu a argumentácia
dodávateľom a preukázaním vzniku škody dodávateľovi tak, ako to uviedol súd prvého stupňa nie je

namieste. On je totižto v postavení prevádzkovateľa distribučnej siete, pričom v sieti, ktorú prevádzkuje
sa nachádza plyn všetkých dodávateľov zemného plynu pôsobiacich na území Slovenskej republiky a
tiež plyn žalobcu, ktorý žalobca do siete dodáva za účelom zabezpečenia jej riadneho fungovania a
krytia strát. Ak však odberateľ odoberá plyn spôsobom, ktorý zákon označuje za neoprávnený, nemôže
množstvo plynu, ktoré odberateľ odobral zo siete odberateľovi vyfakturovať jeho dodávateľ. Tento na

vyúčtovacej faktúre uvedie spotrebu vo výške 0 m3. Dodávateľ v období neoprávneného odberu plynu
odberateľovi zemný plyn nedodáva a dodávateľovi sa tak nijako nezníži ním dodané množstvo plynu do
distribučnej siete. Dodávateľom plynu tak škoda spočívajúca v znížených množstvách ich plynu v sieti
nevznikne, preto si náhradu škody voči žalovanému dodávateľ zemného plynu neuplatňuje. Odberateľ,
teda žalovaný v takomto prípade odoberá plyn žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete, pričom

sa jedná o plyn, ktorý žalobca do siete dodáva okrem iného aj na účely krytia strát spôsobených
aj neoprávnenými odbermi. To, že žalovaný v rozhodnom období plyn z distribučnej siete žalobcu
odoberalvyplývaajzpočítadlameradlakudňuuskutočneniakontrolyužalovanéhoakudňuposledného
fyzického odpočtu meradla predchádzajúceho vykonaniu tejto kontroly. Ku dňu 18.09.2011 meradlo
indikovalo spotrebu 717 m3 a v deň kontroly a aj v deň demontáže meradla po uskutočnení kontroly

stav 2502 m3 spotrebovaného zemného plynu. Žalobca trval na to, že žalovaný plyn zo žalobcom
prevádzkovanej siete odobral, pričom išlo o neoprávnený odber, a tak samotná škoda spočíva v hodnote
neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj nákladov, ktoré žalobca musel vynaložiť v
súvislosti s neoprávneným odberom plynu a ktoré by mu v prípade, ak by k neoprávnenému odberuplynu nedošlo, nevznikli. K nemožnosti určiť skutočne spôsobenú škodu žalobca uviedol, že akceptácii
údajov o spotrebe plynu vyplývajúcich z predmetného meradla bránia ustanovenia zákona č. 142/2000
Z.z. týkajúce sa zániku platnosti úradného overenia meradla, pričom v takomto prípade je naplnený

predpoklad na aplikáciu metodiky určenia odobratého množstva plynu, a teda aj výšky škody pomocou
príslušnej vyhlášky. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že takto určená výška škody má znaky
sankcie, keďže pri určení množstva odobratého plynu sa vychádza z príkonu konkrétnych spotrebičov,
ktoré sa v deň zistenia neoprávneného odberu plynu na odbernom mieste nachádzali. Na určenie
hodnoty vypočítaného množstva odobratého plynu sa používa cenníková cena príslušného dodávateľa

zemného plynu v najvyššej tarife a nie napríklad dvoj alebo trojnásobok takejto ceny, teda nemá povahu
sankcie. Poukázal na to, že množstvo plynu určené podľa metodiky stanovenej v príslušnej vyhláške
nemusí zodpovedať reálne odobratému množstvu plynu v danom období, keďže skutočne odobraté
množstvo plynu v prípadoch neoprávnených odberov nie je možné určiť a pripustenie výkladu, podľa
ktorého osoba odoberajúca plyn neoprávnene by mala uhradiť len cenu množstva plynu, ktoré skutočne
mohla odobrať, by zmarilo preventívnu funkciu takejto právnej úpravy. Navrhol napadnutý rozsudok v

zamietavej časti zmeniť a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.023,21 eur s 8,75 %
úrokom z omeškania od 27.07.2012 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 04.08.2015. Mal za to, že konajúci súd
rozhodol správne po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané. Pozornosť upriamil

na neodborný postup zamestnancov žalobcu, keďže plynomer nebol odoslaný do skúšobne v stave,
v akom ho našli títo pri zahájení kontroly, ale kryt číselníka z dôvodu ilustrácie odchýlili ešte viac,
preto následne vypracovaný protokol zo skúšky meradla zo dňa 24.06.2012 nie je možné považovať za
relevantný dôkaz v neprospech žalovaného. Zdôraznil tiež, že po zistení odchýlenia krytu číselníka tento
zaznamenával odber plynu naďalej, čo však zamestnancov žalobcu nezaujímalo a tak na mieste samom

nebola vykonaná ani skúška funkčnosti plynomeru. Zamestnanci žalobcu tak konali s ľahkomyseľnosťou
a uspokojili sa len so súpisom plynových spotrebiteľov za účelom uplatnenia škody v zmysle vyhlášky. V
súvislosti s preukazovaním škody žalobcom žalovaný poukázal na rozsudky Krajského súdu v Prešove
4Cob/52/2013 zo dňa 26.11.2013 a Krajského súdu v Trnave 21Cob/131/2011 zo dňa 24.01.2011.
Namietal, že žalobca ku dňu vykonania kontroly, teda k 18.06.2012 by pri porovnaní spotreby zistil, že

spotreba plynu bola o niečo vyššia ako v predchádzajúcich rokoch. Poukázal na znenie obchodných
podmienok žalobcu, ktoré určujú výpočet škody počas trvania poruchy meradla iným spôsobnom
ako postupom podľa Vyhlášky č. 155/2005 Z.z.. Za podstatné považoval to, že žalobca bol povinný
preukázať, že neoprávneným odberom mu vznikla škoda a nepostačuje vykonať len fiktívny výpočet
škody s odkazom na Vyhlášku č. 155/2005 Z.z. Mal za to, že zo strany žalobcu nebola braná do úvahy

skutočnosť, že k 24.05.2012 vykazovalo odberné miesto žalovaného spotrebu 2502 m3 zemného plynu,
pričomtentostavbolodlišnýodposlednéhoodpočtuspotrebyzemnéhoplynuvykonanéhok19.09.2011,
pri ktorom bol vykazovaný stav plynomeru vo výške 717 m3. Žalobca tak nezobral do úvahy nameranú
spotrebu plynu do 24.05.2012 a túto neporovnával so spotrebou zemného plynu v predchádzajúcom
období. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Náhradu trov odvolacieho konania si žalovaný

neuplatnil.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len
„O.s.p.“) preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad

vyplývajúcich z § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté
postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p..

Súd prvého stupňa v predmetnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého dospel k
správnym skutkovým zisteniam a vyvodil z nich aj správny právny záver. Odvolací súd odkazuje na

výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku a len vo vzťahu k odvolacím námietkam
žalobcu považuje za potrebné uviesť nasledovné.

Vo vzťahu k namietanej objektívnej zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú neoprávneným
odberom zemného plynu odvolací súd uvádza, že tento princíp súd prvého stupňa nespochybnil, pokiaľ

konštatoval, že nebolo jednoznačne preukázané, že číselník na plynomeri bol tak odchýlený, žeby
kolieska na číselníku pri odbere plynu sa nemohli točiť a zaznamenávať správne spotrebu a tiež že
nebolo preukázané, že stav plynomeru, v akom bol predložený Slovenskej legálnej metrológii, nezavinili
zamestnanci žalobcu.Podľa § 59 ods. 1 písm. d) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v
znení účinnom v čase zistenia poruchy, neoprávneným odberom plynu je odber bez určeného meradla

alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

V súlade s citovaným ustanovením súd prvého stupňa vyslovil správne pochybnosti o tom, že v danom
prípade ide o neoprávnený odber plynu, pokiaľ pri kontrole odberného miesta zamestnancami žalobcu

dňa 24.05.2012 bolo konštatované, že neboli porušené prevádzkové blomby a tiež zabezpečovacia
značka číselníka. V súvislosti s uvedeným konštatovaním odvolací súd vyslovuje presvedčenie, že
odklopenie číselníka v rozsahu, aké bolo zdokumentované na prvej fotografii plynomeru nebolo
porušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a predmetný plynomer bol plne funkčný.
Skutočnosť,žetentonezodpovedalpožiadavkámstanovenýmzákonomč.142/2000Z.z.apožiadavkám
stanoveným prílohou č. 13 Vyhlášky UNMS SR č. 210/2000 Z.z. neznamená, že daný plynomer nebol

funkčný do času jeho výmeny. Funkčnosti, a teda riadnemu meraniu odberu zemného plynu nasvedčuje
aj to, že pri zistenom poškodení nebolo reálne možné (ako to bolo demonštrované aj pred súdom prvého
stupňa) vykonať akúkoľvek manipuláciu s číselníkom. V neposlednom rade nie je možné prehliadnuť
ani skutočnosť, že posledná riadna kontrola plynomeru, vrátane odpočtu spotreby plynu na danom
plynomeri, bola vykonaná dňa 19.09.2011, kedy bol stav plynomeru 717 m3 a stav ku dňu vykonania

kontroly plynomeru žalobcom v dôsledku nahlásenej poruchy žalovaným bol 2502 m3, čo znamená, že
v období od 19.09.2011 do 17.05.2012 mal žalovaný vykazovanú spotrebu 1785 m3 zemného plynu.
Táto spotreba je porovnateľná so spotrebou plynu žalovaným v iných obdobiach, teda tak pred zistenou
poruchou plynomeru, ako aj po jeho výmene. Tieto skutočnosti svedčia o odbere zemného plynu riadne
meraného.

S poukazom na uvedené, žalobca neuniesol dôkazné bremeno k preukázaniu základnej podmienky
priznania náhrady škody za neoprávnený odber plynu, teda skutočnosť, že na plynomeri bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ktoré by neoprávnená odber zemného plynu umožňoval.
Vsúladestýmtozáveromjenadbytočnézaoberaťsaďalšímiodvolacíminámietkamižalobcu.Judikatúra

súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z
19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

Odvolací súd v záver zdôrazňuje, že žalovaný je nepochybne v pozícii spotrebiteľa, v dôsledku čoho
používa zvýšenú ochranu v zmysle ust. § 54 Občianskeho zákonníka, čo pri zistenom skutkovom stave,
vrátane pochybenia zamestnancov žalobcu pri kontrole plynomeru, by znamenalo maximálne aplikáciu

postupu žalobcu podľa bodu 5.6 Obchodných podmienok pre opakované dodávky plynu pre odberateľov
plynu v domácnosti účinných od 18.apríla 2012 (zistenie skutočného odberu plynu pri poruche meradla)
a nie podľa bodu 7. podmienok (neoprávnený odber). Zvolený postup žalobcu sa dá považovať za
šikanózny aj s prihliadnutím na riadne plnenie si povinnosti žalovaného uhrádzať zálohovité platby za
odber plynu v období pred zistenou vadou plynomeru.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, teda v
zamietavom výroku a vo výroku o náhrade trov konania účastníkov v súlade s ustanovením § 219 ods.
1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.,
keďže úspešný žalovaný si trovy odvolacieho konania neuplatnil.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.