Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2P/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214206644
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8214206644.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletú Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX K., zast. kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, dieťaťa rodičov Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX,
K., zast. Jaroslavom Bódišom, advokátom so sídlom Turistická 11, Košice a B. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Ť. X, K., zast. JUDr. Evou Hudákovou, advokátkou so sídlom Dlhý rad 17, Bardejov, o úpravu

práv a povinností rodičov k maloletej, takto

r o z h o d o l :

1. M e n í rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 1P 23/2013 - 290 zo dňa 29.1.2014 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 18 CoP 14/2014 - zo dňa 9.6.2014 tak, že maloletá Z. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, K., sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá
sa začne v prvý deň kalendárneho mesiaca, bezprostredne nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v
ktorom nadobudne právoplatnosť tento rozsudok v jeho prvom výroku o zverení maloletej do striedavej
osobnej starostlivosti obom rodičom a ktorá sa bude vykonávať nasledujúcim spôsobom:

- počas prvých dvoch kalendárnych mesiacov bude striedavú osobnú starostlivosť o maloletú
zabezpečovať otec maloletej od pondelka od 16.00 hod. do stredy do 16.00 hod. a po zvyšok
kalendárneho týždňa matka maloletej,

- počas tretieho a štvrtého kalendárneho mesiaca bude striedavú osobnú starostlivosť o maloletú

zabezpečovať otec maloletej od stredy od 16.00 hod. do soboty do 16.00 hod. a po zvyšok
kalendárneho týždňa matka maloletej,

- počas piateho a šiesteho kalendárneho mesiaca bude striedavú osobnú starostlivosť o maloletú
zabezpečovať otec maloletej a to každý párny týždeň v kalendárnom mesiaci od pondelka od 16.00
hod. do nedele do 16.00 hod. a po zvyšok kalendárneho mesiaca matka maloletej,

- počnúc od začiatku siedmeho mesiaca do budúcna bude striedavú osobnú starostlivosť o maloletú
zabezpečovať každý z rodičov po dobu 7 kalendárnych dní nepretržite a to v čase od soboty od 16.00
hod. do nasledujúcej soboty do 16.00 hod., tak, že striedavá osobná starostlivosť o maloletú sa začína
výkonom osobnej starostlivosti o maloletú zo strany matky.

2. Obaja rodičia s ú p o v i n n í odovzdať a o p r á v n e n í prevziať si maloletú v
čase určenom pre začiatok a koniec výkonu osobnej starostlivosti o maloletú v mieste bydliska toho z
rodičov, v ktorého osobnej starostlivosti sa v čase rozhodujúcom pre odovzdanie a prevzatie dieťaťa
práve maloletá nachádza. Obaja rodičia sú povinní maloletú na styk s druhým rodičom riadne pripraviť.

3. Osobnú starostlivosť o maloletá Z. bude počas Vianočných sviatkov v y k o n á v a ť:- každý párny kalendárny rok otec maloletej od 23.12. od 16.00 hod. do 26.12.do 16.00 hod,

- každý nepárny kalendárny rok matka maloletej od 23.12. od 16.00 hod. do 26.12. do 16.00 hod.

Osobnú starostlivosť o maloletá Z. bude počas Veľkonočných sviatkov v y k o n á v a ť :

- každý nepárny kalendárny rok otec maloletej od Veľkonočného štvrtka od 16.00 hod. do Veľkonočného

pondelka do 16.00 hod,

- každý párny kalendárny rok matka maloletej od Veľkonočného štvrtka od 16.00 hod. do Veľkonočného
pondelka do 16.00 hod.

4. Počas výkonu striedavej starostlivosti od začiatku prvého mesiaca do skončenia šiesteho mesiaca,
je otec maloletej p o v i n n ý prispievať na výchovu a výživu maloletej výživným, určeným na základe
rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1P 23/2013 zo dňa 29.1.2014. Matke sa počas tohto obdobia
vyživovacia povinnosť vo vzťahu k maloletej Veronike n e u r č u j e .

Počnúc od začiatku siedmeho mesiaca trvania striedavej osobnej starostlivosti o maloletú do budúcna,
sa vyživovacia povinnosť rodičov vo vzťahu k maloletej Z. n e u r č u j e .

5. Miestom trvalého bydliska maloletej je V. XXX/XX, K..

6. V prevyšujúcom rozsahu návrhy účastníkov z a m i e t a .

7. O trovách konania vrátane trov štátu súd rozhodne v lehote do 3. dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletej sa svojím návrhom, obsahom ktorého bola zmena rozsudku tunajšieho súdu 1P
23/2013, podaným na tunajšom súde dňa 22.9.2014 domáhala, aby súd uložil zákaz otcovi stýkať sa s
maloletou, zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej mesačnou sumou vo výške 150 Eur
počnúc od 22.9.2014 ( podania návrhu) do budúcna a uplatnila si náhradu trov konania. Odôvodnila to
tým, že otec často pred maloletou nadáva na ňu, maloletá má po návrate od otca nočné mory, strháva sa

zo sna, plače, máva vyrážky na brušku, chrbtici, poukázala tiež na to, že môže dochádzať k obnažovaniu
saotcapredmaloletou,pričommaloletáponávratesaodotcapoužívavýrazy,ktorésatýkajúpohlavných
orgánov. Po rozsiahlom dokazovaní, zahŕňajúcom aj dva znalecké posudky vo veci, matka maloletej v
priebehu konania zmenila svoj názor, najskôr nesúhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou oboch
rodičov o maloletú, žiadala, aby súd ponechal maloletú v osobnej starostlivosti matke a upravil čo

možno najrozsiahlejšie styk otca s maloletou, vo svojom záverečnom prejave navrhla, aby súd upravil
stretávanie sa maloletej s oboma rodičmi tak, že bude maloletá týždeň u matky a týždeň u otca s tým, že
počas týždňa keď bude maloletá u otca, v pracovné dni bude prespávať u matky a cez víkendy u otca.
Úpravu stretávania sa maloletej s rodičmi počas sviatkov navrhla ponechať v platnosti podľa rozhodnutia
1P 23/2013 a rovnako návrhy otca v prevyšujúcom rozsahu týkajúce sa napr. daňového zvýhodnenia

a podobne navrhla zamietnuť a ponechať v platnosti úpravu podľa rozsudku 1P 23/2013. Zástupkyňa
kolízneho opatrovníka navrhla, aby súd s ohľadom na prevedené dokazovanie a najmä na posledný
znalecký posudok a výsluch znalkyne na pojednávaní dňa 8.1.2016 zveril maloletú do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov s týždňovým intervalom striedavo u každého z rodičov a s adaptačnou
dobou 2 mesiacov v zmysle posledného znaleckého posudku. Navrhla, aby súd upravil aj sviatky a to

vianočné a veľkonočné tak, že maloletá bude striedavo u každého z rodičov. Otec maloletej nesúhlasil
s pôvodným návrhom a dôvodmi zákazu styku s maloletou a žiadal takýto návrh ako bezdôvodný
zamietnuť. Zároveň požadoval, aby súd zveril maloletú do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov
s adaptačnou dobou ako uviedla znalkyňa O.. Č. vo svojom znaleckom posudku. Po uplynutí adaptačnej
doby navrhol, aby bola maloletá od 1. dňa v mesiaci od 8.00 hod. do 15. dňa v mesiaci do 18.00 hod.

u otca. V nepárny rok od 24.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. u otca a počas párneho rokaod Veľkonočného piatka od 10.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod.. Ďalej navrhol, aby
zároveň súd rozhodol o tom, že daňový bonus si uplatňuje otec, rodinné prídavky poberá matka a trvalé
bydlisko maloletej ostane u matky a aby počas plynutia striedavej starostlivosti výživné rodičom neurčil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, písomnými a ústnymi
vyjadreniami účastníkov, znaleckými posudkami vo veci, rodným listom maloletej, rozsudkom 1P
23/2013, správami a vyjadreniami kolízneho opatrovníka, ostatným spisovým materiálom a zistil tento
skutkový stav :

Rozsudkom 1P 23/2013 - 290 zo dňa 29.1.2014 bola maloletá Z. O. zverená do osobnej starostlivosti
matky, otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletej Z. mesačnou sumou vo výške
40,- Eur od 12.04.2013 do budúcna, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám jej matky. Súd dlžné
výživné na maloletú Z. za obdobie od 12.04.2013 do 29.01.2014 neurčil a rozhodol, že otec maloletej je

oprávnený stretávať sa s maloletou Z. O., nar. XX.XX.XXXX v období od 1. dňa do 15. dňa v príslušnom
kalendárnom mesiaci každý pondelok až piatok v čase od 08.30 hod. do 18.00 hod. a prvý a druhý
víkend v stanovenom období v čase od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod.; v prípade,
že sobota pripadne na 15. deň v príslušnom kalendárnom mesiaci a nedeľa na 1. deň v príslušnom
kalendárnom mesiaci je otec oprávnený na styk s maloletou v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod., v

čase Vianočných sviatkov v nepárny rok dňa 24.12. od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v párny rok od
25.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod.; v čase Veľkonočných sviatkov v nepárny rok v nedeľu
od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v párny rok v pondelok od 10.00 hod do 18.00 hod; v prípade, ak by
Veľkonočne sviatky boli dátumovo zhodné s obdobím od 01. dňa do 15. dňa v príslušnom kalendárnom
mesiaci matka je oprávnená na styk s maloletou v párny rok v nedeľu od 10.00 hod. a v nepárny rok

v pondelok od 08.30 hod.. Matke maloletej súd uložil maloletú Z. na styk s otcom riadne pripraviť a v
stanovenom čase otcovi odovzdať v mieste bydliska maloletej. Otcovi maloletej súd uložil po ukončení
styku maloletú odovzdať späť matke v mieste bydliska maloletej a deň pred stretnutím s maloletou
matke maloletej oznámiť, či sa uskutoční jeho stretnutie s maloletou. V prevyšujúcej časti návrhy
matky a otca zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Štátu

nepriznal náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podala matka odvolanie a to proti výroku o
úprave styku otca s maloletou. Uznesením 18 CoP 14/2014 zo dňa 9.6.2014 odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa vo výroku o úprave styku potvrdil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Znalkyňa O.. A. vo svojom znaleckom posudku číslo 11/2014 uviedla, že citový vzťah maloletej Z. k
matke je kvalitatívne pozitívny, kvantitatívne hlboko prežívaný. Matka je pre maloletú Veroniku zdrojom
istoty a bezpečia. Citová väzba k matke je dostatočne sýtená. Citový vzťah maloletej Z. k otcovi je
kvalitatívnepozitívny,kvantitatívnedostatočnesýtený,hlbokoprežívaný. Otecjepredieťaalternatívnym
zdrojom istoty a bezpečia. Citová väzba k otcovi je dostatočná, kvalitná. Citový vzťah otca k maloletej

Veronike je pozitívny, kvalitatívne hlboko sýtený. Rola otca je pre otca priestorom, v ktorom sa chce
naplno realizovať. Ide o osobnosť s bohatým svetom fantázie, ktorá sa vie ľahko vžiť do vnútorného
sveta dieťaťa. Vie vyvinúť nadmerné úsilie aj vo vzťahu k maloletému dieťaťu, chce byť súčasťou sveta
dieťaťa. Citový vzťah matky k maloletej Z. je pozitívny, kvalitatívne dostatočne sýtený. Má obavy o
psychické a fyzické zdravie maloletej dcéry, ktoré môžu byť v súvislosti s otcom maloletej zvýraznené

aj vplyvom známok subjektivity a fantázie u matky, ktoré sa môžu niekedy dostať do popredia a určovať
matkine správanie, myslenie, obavy. Osobnostná charakteristika matky a jej zameranosť intelektu
svedčí pre prispôsobivosť, so známkami šablónovitého myslenia, nevýraznosti, „rádovosti“. Je schopná
pomerne primerane racionálne a účinne riešiť rôzne situácie, nemožno však vylúčiť, že v určitých
situáciách (niekedy aj pri riešení problémových situácií) sa do popredia dostanú fantazijné produkcie.

Brzdový systém správania je menej pružný, prítomný sklon k šablónovitým a konformným prejavom, v
afektívne napätých situáciách sa môže objaviť neadekvátne správanie, prítomná snaha ísť do aktivity,
„bojovať“. V kontaktibile s druhými ľuďmi, v medziľudských vzťahoch reaguje konformne, stereotypne,
s ľahkými sklonmi k taktickému správaniu, k zvýraznenej subjektivite, k známkam teatrálnosti, k
demonštratívnym prejavom. Temperamentovo menovaná sa opisuje ako osobnosť skôr introvertovaná,

emočne stabilná. Racionálna kontrola myslenia otca je nadmieru strnulá, rigidná. Správanie pri riešení
problémových situácií je málo pružné, so sklonom k šablónovitým a konformným prejavom. V afektívne
napätých situáciách sa môže objaviť neadekvátne správanie. Pri riešení problémových situácií prítomný
skôr pasívny prístup. Emocionálne ide o osobnosť zúženú s obmedzenými zdrojmi radosti, s formálnymmyslením a so vzťahmi, ktoré sú menej emočné sýtené. Prítomná určitá potreba sebapoznávania
a vytvárania väzieb. Aktuálne je v emočnom prežívaní málo nevyužitého napätia, ktoré by sa dalo
mobilizovať. V medziľudských vzťahoch sklon k narcistickým prejavom, so známkami preferencie

neosobných vzťahov, upriamuje svoje city viac na seba ako na iného, druhý je akýmsi zrkadlom, v
ktorom vidí samého seba. Psychický zdravotný stav maloletej Z. je dobrý, bez známok narušenia. V
poznávaní, emocionalite, sociabilite neboli zistené poruchy. V záujme maloletej Z. nie je zákaz styku s
jej otcom. Ak sa rodičia nedohodnú inak, odporúčam doterajšiu formu styku. Dieťa odporúčam zveriť do
osobnej starostlivosti matky a otec maloletej je oprávnený stretávať sa s maloletou v období od 1. dňa

do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, v čase vianočných sviatkov v nepárny rok dňa 24.12.
od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v párny rok od 25.12 od 10.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod., v čase
veľkonočných sviatkov v nepárny rok v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v párny rok v pondelok
od 10.00 hod. do 18.00 hod. (ostatné podľa rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 29.01.2014).
Na základe výsledkov vyšetrenia nemožno matkine obavy potvrdiť, ani ich vyvrátiť. Vyjadrenia maloletej
(o tom, že tati držal pipíka, videla ho na chodbe) pozorované vo videonahrávkach dodaných matkou,

vzhľadom k veku a vzhľadom k predchádzajúcemu „riešeniu“ danej problematiky matky s maloletou,
majú mierne oslabenú validitu.

Zo znaleckého posudku O.. B. Č. č. 31/2015 vyplýva, že matka je pre maloletú Z. primárna citová osoba,
rešpektuje ju a je na ňu silne emočne naviazaná. Prejavuje matke náklonnosť a silné pozitívne city.

Vzťah maloletej Z. k matke hodnotím ako blízky, intenzívny a s prevahou kladných citov. Komunikácia
maloletej Z. smerom k otcovi je spočiatku rozpačitá, neskôr prirodzená a viac autentická, prejavuje mu
citovú náklonnosť a blízkosť. Jej vzťah s otcom je blízky a emočne pozitívne ladený. Otec je pre maloletú
alternatívnym zdrojom bezpečia a istoty. Ich vzájomný vzťah je bez známok strachu, stresu, úzkostného
prežívania. Negatívne tvrdenia maloletej o osobe otca sú mechanicky opakované, obsahovo vágne,

miestami protirečivé a nekongruentné s jej správaním, čo hodnotím ako nevierohodné. Na základe
uvedeného znalkyňa konštatovala, že tieto tvrdenia maloletej nie sú autentické, ale pravdepodobne sú
indukované okolím, resp. matkou maloletej či už cielene alebo nevedome, avšak sa nezakladajú na
osobnej skúsenosti dieťaťa pri styku s otcom. Správanie otca vo vzťahu k dcére je zrelé, rešpektujúce
autentické potreby dieťaťa. Otec má svoju dcéru rád, prejavuje k nej silne pozitívne city. Prejavuje tiež

záujem plnohodnotne sa podieľať na jej výchove, prispôsobovať sa jej potrebám a tráviť s ňou čas.
Matka je rovnako na dcéru silne emočne naviazaná, má k nej pozitívny vzťah. Má svoju dcéru rada,
prejavuje voči nej pozitívne city, má potrebu svoju dcéru chrániť, vychovávať ju a priateľsky s ňou zdieľať
zažité. Matka je osobnosť disponujúca nadpriemernými rozumovými schopnosťami, extrovertovane
socializovaná s prevahou aktivity, je dynamická a nezrelá. Jej racionálna kontrola je nadmieru silná až

strnulá, vzťah k situáciám intenzívny, afektívny, prispôsobivosť je sťažená, citlivo reaguje na skutočné
aj predstavované prvky reality. Máva sklon k nereálnym úvahám, robieva úsudky so všeobecnou
platnosťou, je dominantná, reaktívna až impulzívna, presadzujúca sa, nekonformná a nekompromisná
so sklonom k jednoznačným riešeniam v zmysle „všetko alebo nič“. V kritických situáciách dochádza k
uvoľneniu brzdových mechanizmov osobnosti, k úniku pred riešením problémov, k možnému zhoršeniu

výkonu. V popredí osobnosti sú znaky nezrelosti, sklon k labilite nálad a k cirkularite emotivity, prípadné
dysforické stavy kompenzuje pseudoeufóriou, uspokojuje predovšetkým vlastné túžby a potreby .
Ako samostatný rodič je osobnostne menej zrelá k tomu, aby správne vnímala a zohľadňovala potreby
maloletého dieťaťa. Na základe vyšetrenia usudzujem, že aktuálne dcéru vedie negatívne smerom
k jej otcovi bez schopnosti náhľadu na škodlivosť takéhoto jednania. Rozumové schopnosti otca sú

rozvinuté do pásma ľahkého populačného nadpriemeru, je intelektovo vyspelý, osobnostne menej
štruktúrovaný, vo formulácii svojich názorov je zásadový až konzervatívny, jeho emocionálne prejavy sú
navonok menej intenzívne. Socializovaný je s prevahou miernej extroverzie, mentálne brzdy osobnosti
fungujú optimálne, myslenie býva formálne so sklonom ku konformným prejavom, prítomná je však
potreba sebapoznania a vytvárania sociálnych väzieb, prispôsobovanie a sebaovládanie je v norme.

Je osobnostne zrelý a ako samostatný rodič má predpoklady na to, aby správne vnímal a primerane
uspokojoval potreby maloletého dieťaťa. Je schopný sa o dcéru plnohodnotne starať. Zdravotný stav
maloletej Z. je po psychickej stránke bez známok pozoruhodností či negatívneho prežívania. Maloletá je
zdravé, milé a primerane veku vyvíjajúce sa dieťa s rozvinutými rozumovými schopnosťami orientačne
do pásma horného priemeru a s prevahou pozitívnych citov k okoliu. Je schopná rešpektovať stanovené

hranice, adekvátne komunikovať a spolupracovať. Aktuálne bez znakov neurotického či depresívneho
prežívania, strachu alebo prítomných markérov psychických ťažkostí či poruchy. K obom svojim rodičom
prechovávaintenzívneapozitívnevzťahy,akceptujeichaprejavujeradosťvkontaktesnimi.Zákazstyku
maloletej Z. s jej otcom nie je v záujme maloletej. Naopak obaja rodičia sú vekovo a povahovo značnerozdielniamôžutakmaloletejposkytovaťrôznypohľadnasvet,sprostredkovaťjejrôznorodéskúsenosti,
maloletá môže profitovať z fungujúceho a blízkeho vzťahu s oboma rodičmi. Prihliadajúc k citovej
orientácii maloletej Z., k jej veku, zázemiu, výchovným schopnostiam a zodpovednosti rodičov, k stabilite

výchovného prostredia, rodičovským kompetenciám matky a otca ako aj k forme styku otca s maloletou
v minulosti (rozhodnutie OS Bardejov zo dňa 29.01.2014) konštatujem, že pre zdravý vývin maloletej
je najvhodnejšia striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov. Usudzujem tak na základe vyšetrenia
a pozorovania i napriek vážnym problémom vo vzájomnej komunikácii a kooperácii rodičov, ktoré
ak nebudú schopní do budúcna riešiť navrhujem psychoterapuetické vedenie, nakoľko pre striedavú

starostlivosť je potrebná značná miera vzájomnej tolerancie rodičov a ochota nebrať vlastné postupy ako
jediné pravé. Zverenie maloletej Z. do striedavej osobnej starostlivosti znalkyňa doporučila po krátkej
adaptačnej dobe, nakoľko maloletá Z. s otcom v posledných mesiacoch trávila minimum času. Napriek
tomu je ich vzťah blízky a pozitívny, preto doporučila, aby počas prvého mesiaca bol styk s otcom
upravený na každý nepárny víkend od piatka od 17.00 hod. do soboty do 17.00 hod. a v párnom
týždni od štvrtka od 15.00 hod. do piatka do 17.00 hod. Druhý mesiac v nepárnom týždni od piatka

od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a v párnom týždni od štvrtka od 15.00 hod. do piatka do 17.00
hod. Následne po dvoch mesiacoch prechodného obdobia navrhujem zverenie maloletej do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, kedy počas nepárnych týždňov je zverená do starostlivosti otca
a počas párnych týždňov do starostlivosti matky a zároveň bude rodičom umožnené kontaktovať sa
s maloletou počas doby zverenia druhému rodičovi minimálne raz denne telefonicky a raz týždenne

osobne. Sviatky a prázdniny odporučila rovnako upraviť striedavou formou. So závermi znaleckého
posudku 11/2014 O.. A. A. sa znalkyňa 1-7 (3.1 - 3.6) stotožnila. V otázke úpravy styku však navrhla
vyššie uvedené, nakoľko nič nenasvedčovalo potvrdeniu matkiných obáv.

Znalkyňa O.. Č. na pojednávaní dňa 8.1.2016 uviedla, že nutnosťou pre striedavú starostlivosť je práve
vek maloletej, pretože predtým bola príliš malá na to, aby bolo vhodné separovať ju na noc od matky. V
súčasnosti chodí do škôlky a počas dňa je v tomto zariadení a preto otec by bol ukrátený o čas strávený
s ňou ak by sa s ňou stretával iba cez deň. Maloletá je po fyzickej a psychickej stránke zdravé dieťa,

vyvíja sa rovnomerne ako deti v jej veku a po určitom procese adaptácie by stav odlúčenia od matky v
noci mala zvládnuť bez problémov. Je však vhodné, aby k takému procesu odlúčenia došlo postupne a
nie naraz 7 dní u matky a 7 dní u otca. Je možná striedavá starostlivosť v kratších časových intervaloch
napr. 4 a 3 dni. Po určitej adaptácii je možné určiť aj 7 dňovú striedavú starostlivosť. Vek maloletej tento
počet dní ovplyvňuje. V tomto veku si dieťa zvykne na všetko, ale vhodné sú kratšie časové úseky. Dieťa

sa neorientuje v čase a viacdňové časové úseky sú náročnejšie. Vzhľadom k narušeniu vzťahov oboch
rodičov, síce nie je prítomnosť matky vhodná pri stretávaní sa otca s dcérou, ale je potrebné uviesť,
že matka je pre dcéru primárnym zdrojom citov a preto pokiaľ si dcéra vyžaduje prítomnosť matky, je
vhodné, aby sa takáto prítomnosť zabezpečila. Rozhodnutie o prípadnej striedavej starostlivosti nesmie
byť upravené neprimerane v neprospech jedného z rodičov. Vyšetrením otca dospela k záveru, že je

dostatočne osobnostne zrelý na to, aby bol schopný v prípade ak si to dcéra bude vyžadovať, splniť jej
prianie a zabezpečiť účasť matky aj v takom prípade, že v danom čase bude prebiehať starostlivosť otca
o maloletú. Narcistické prejavy otca sú v pásme priemeru. Podľa jej vyšetrení je zrelým rodičom, naopak
spochybnila ochotu matky reagovať na požiadavku dcéry o stretnutie s otcom počas výkonu striedavej
starostlivosti u matky, pretože matka sa niekoľkokrát prejavila ako osoba, ktorá trvala na zákaze styku

otca s dcérou a robila pre to konkrétne kroky. Veronika je vedená k negatívnemu vzťahu k otcovi. Vie, že
mamka sa na otca hnevá a v tomto veku je to dostatočný dôvod na to, aby bola smerovaná negatívne
k otcovi. Zároveň však znalkyňa uviedla, že matka maloletej je v budúcnosti, vzhľadom na jej vek,
kedy je mladšia než otec, schopná uvedomiť si dosah svojho správania a hlavne potrebu otca v živote
maloletej. Negatívny postoj matky k otcovi maloletej spôsobuje u maloletej traumu. Nezistila zásadnú

poruchu správania sa matky vo vzťahu k dcére. Znalkyňa je za veľmi postupné privykanie sa maloletej,
pretože je v jej záujme, aby to bolo postupné. Ideálne je vyhovieť potrebám maloletej a aj pri takomto
adaptačnom procese, pokiaľ sa dožaduje matky, tak vyhovieť jej a taktiež naopak. Je prirodzené, že
dieťa v jej veku si bude vyžadovať toho druhého rodiča, avšak zároveň je vo veku, kedy to odlúčenie
dokáže vývinovo zvládnuť a prispôsobiť sa. Vzťah s druhým rodičom musí byť plnohodnotný a dobrý

a druhý z rodičov musí predstavovať alternatívny zdroj citov. Na vývoj maloletej má negatívny vplyv, ak
jeden z rodičov vedie maloleté dieťa k negatívnemu vzťahu k druhému z rodičov, avšak poukázala na to,
že takéto správanie sa nemusí byť vedomé. Psychologické vyšetrenia maloletého dieťaťa sa robia tak,
aby čím menej zasiahli maloleté dieťa, pričom v tomto prípade znalkyňa nezistila skutočnosti, aby malinejaký výrazne negatívny vplyv na maloletú, ale samozrejme keďže sú časovo zdĺhavé a dotýkajú sa
aj pre dieťa nepríjemných tém, je vhodné, aby neboli príliš časté. Pri vypracovaní znaleckého posudku
zistila, že otec má vlastný byt a býva v ňom sám, ale je prirodzené, že každý z rodičov bude mať v

budúcnosti iného partnera, prípadne ďalšie deti. A dieťa sa začlení do oboch týchto rodín, navyše je
to pre neho vhodné. Vidí rodiča ako modelový vzor pre fungovanie rodiny. Vždy je však samozrejme
potrebná adaptácia primeraná veku a rodinným vzťahom.

Podľačlánku3základnýchzásadZákonaorodineRodičovstvojespoločnosťoumimoriadneuznávaným

poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je
najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje
rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a
pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa článku 5 základných zásad Zákona o rodine Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom

pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

Podľa § 24 ods. 1,2, 4 Zákona o rodine V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do

osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak
sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia
záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme
dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v

záujme dieťaťa. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní
dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany

obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd

môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a
ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24 , § 25
a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 28 ods. 1,2 Zákona o rodine Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletýmdieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 26 Zákona o rodine Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri
určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže
rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

Súd rozhodol v zmysle tohto rozsudku a v rámci odôvodnenia jeho jednotlivých výrokov považuje za
potrebné uviesť nasledujúce skutočnosti:

1. Z hľadiska rozhodovania o najlepšom záujme dieťaťa je potrebné zohľadniť 4 základné kritéria,
ktoré musia súdy pri rozhodovaní o najlepšom záujme dieťaťa brať do úvahy. Jedná sa o 1. existenciu
pokrvného príbuzenského vzťahu medzi dieťaťom a osobou ktorá sa snaží získať dieťa do starostlivosti,
2. miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade zverenia takejto osobe, 3.
schopnosti osoby, ktorá sa usiluje získať dieťa do svojej starostlivosti zabezpečiť zdravý vývoj, fyzické,

materiálne, vzdelávacie, emocionálne a iné potreby dieťaťa, 4. želanie dieťaťa. V tomto konaní bolo
preukázané, že obaja rodičia, ktorí sa snažia získať maloletú do starostlivosti, spĺňajú prvú podmienku
a tou je pokrvný príbuzenský vzťah k maloletej Veronike. Rodičia predstavujú pre dieťa primárne
biologické puto. Zverenie obom rodičom na rovnakú dobu 7 dní zachováva rovnakú identitu dieťaťa k
obom rodičom, čo práve doteraz nebolo splnené a k čomu toto rozhodnutie súdu prispieva. Dieťa má k

obom rodičom silnú náklonnosť a citové väzby, ktoré musia obaja rodičia rešpektovať a nie naopak
im brániť a pretvárať ich na svoj obraz za každú cenu, aj keď to je proti najlepším záujmom maloletého
dieťaťa. Veronika bude na základe tohto rozhodnutia vyrastať u oboch jej najbližších osôb, ktoré k
nej majú najsilnejšie väzby a ktoré jej zabezpečia dostatočnú identifikáciu ako s mužským, tak aj s
ženským vzorom, chovaním, spôsobom správania sa, emocionalitou, konaním, reakciami na podnety,

záľubami, vedomosťami a inými aspektmi v živote muža a ženy. Dieťa sa potrebuje stotožňovať ako s
matkou, tak aj s otcom, pretože obaja jej môžu dať nielen veľa spoločného, ale najmä ju môžu naučiť
osobitostiam, ktoré patria k obom pohlaviam a ktoré ju nemôže naučiť iba jeden rodič. Starostlivosť o
maloleté dieťa je súdne konanie o maloletom dieťati a jeho potrebám, nie o rodičoch. Prioritný je záujem
dieťaťa a tomu sa musia prispôsobiť rodičia, nie je tomu naopak. V zmysle tretieho kritéria sú obaja

rodičia schopní zaistiť maloletej Z. jej všeobecný všestranný rozvoj a zaistiť jej všetky potrebné fyzické,
vzdelávacie, emocionálne, duševné a iné potreby, nevyhnutné pre jej priaznivý rozvoj. Naopak, tvrdenia
matky maloletej, ktoré boli predmetom návrhu na začatie konania a pre ktoré súd najskôr predbežným
opatrením zakázal otcovi styk s maloletou Z. sa ukázali ako nepravdivé. Vykonaným dokazovaním,
v rámci ktorého vypracovali znalecký posudok postupne až dvaja znalci, bolo zistené, že je prianím

maloletej Z., aby ju vychovávali obaja rodičia. Maloletá je dostatočne rozumovo a emocionálne vyspelá
povedať svoj názor a jej prianie je nevyhnutné rešpektovať, pretože vedie k zachovaniu jej najlepších
záujmov. Napriek snahe matky o manipuláciu názoru dieťaťa na otca, je maloletá stále vo veku, kedy je
jej predstava otca doteraz pozitívna a práve zachovaniu priaznivých vzťahov medzi maloletou a otcom,
do čoho matka výrazne negatívne zasahuje, prospeje striedavá osobná starostlivosť.

Z rozhodnutia Ústavního soudu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2482/13 zo dňa 26. mája 2014 vyplýva:
V řízení, v němž má být rozhodnuto, komu bude dítě svěřeno do péče, je za účelem rozhodování v
nejlepším zájmu dítěte nezbytné u všech osob, jež o svěření dítěte do péče jeví upřímný zájem [knutnosti koherentně projevovaného zájmu o dítě viz rozsudek velkého senátu Evropského soudu pro
lidská práva (dále "ESLP") ve věci Scozzari a Giunta proti Itálii ze dne 13. července 2000 č. 39221/98
a 41963/98, body 223 a násl.], veškerá relevantní kritéria posoudit samostatně, a jsou-li u všech těchto

osob naplněna stejnou měrou, je žádoucí dítě svěřit do společné či střídavé výchovy těchto osob či
přijmout opatření, která takový postup v budoucnu umožní. Je-li tedy svěření dítěte do péče každé z
těchtoosobvjehonejlepšímzájmu,pakjezpravidlavjehonejlepšímzájmusvěřenídopéčevšechtěchto
osob současně, neboť jen takto jsou zajištěny podmínky pro všestranný rozvoj dítěte a jen takovým
postupem lze minimalizovat zásah do rodinného života dítěte i o jeho svěření do péče usilujících osob (k

možnému podřazení již i jen zamýšleného rodinného života pod ochranu čl. 8 EÚLP viz např. rozsudek
ESLP ve věci Schneider proti Německu ze dne 15. září 2011 č. 17080/07, bod 81, či ve věci Anayo proti
Německu ze dne 21. prosince 2010 č. 20578/07, bod 57)."

Súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 1206/09 - Ústavní
soud zdůrazňuje, že svěření dítěte do výlučné výchovy jednomu z rodičů nesmí být výrazem ústupku

vzájemné rivalitě rodičů, která jen sleduje "boj o dítě", případně nízké pohnutky jednoho rodiče k
trýznění druhého rodiče skrze své vlastní dítě. Soudy mohou a mají využívat prostředků poskytnutých
jim zákonem o rodině [např. ustanovení § 43 odst. 1 písm. a) a § 44], kterými mohou postihovat toho z
rodičů, který ať už záměrně, anebo z nedbalosti maří veřejný zájem na řádné výchově a rozvoji osobnosti
dítěte (dílčím způsobem vyjádřený např. v ustanovení § 26 odst. 3 zákona o rodině)."

Tunajší súd uvádza, že zvereniu maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nemôže
brániť skutočnosť, že medzi rodičmi maloletého dieťaťa sú tak vážne rozpory, že bránia štandardnej
a vecnej komunikácii medzi nimi, ktorá je spojená s výchovou spoločného dieťaťa. Takéto vzťahy tu
totiž objektívne existujú a akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave styku rodičov a maloletej Z. ich

nezmenia. Dôležitým je to, či je striedavá osobná starostlivosť v prospech maloletého dieťaťa a nie, či
je v prospech rodičov. Rodič sa musí prispôsobiť najlepším záujmom dieťaťa a nie naopak, dieťa sa má
na úkor svojich práv byť vychovávaný oboma rodičmi, prispôsobiť záujmom rodiča. V tomto prípade
bolo v konaní preukázané, že pre maloletú Veroniku bude najlepšie, ak bude zverená do striedavej
osobnej starostlivosti obom rodičom. Súd je toho názoru, že ak by zverenie maloletého dieťaťa do

striedavej osobnej starostlivosti nebolo možné vždy, ak sú vzťahy medzi rodičmi rozvrátené do takej
miery, že rodičia nedokážu pri výchove dieťaťa vzájomne primerane komunikovať a vychádzať si v
ústrety pri riešení potrieb maloletého dieťaťa, tak by pre rozhodovanie súdu nebolo podstatné to, čo
potrebuje a chce dieťa, ale to, čo presadzuje rodič a to v takýchto konaniach nie je možné, pretože by to
predstavovalo rozhodovanie o právach rodiča na úkor práv dieťaťa. Má to byť rodič, ktorý pochopí, že

má iba toľko práv a povinností, ako druhý z rodičov a nie je nijako privilegovaný na úkor toho druhého.
Úlohou súdneho konania a rozhodovania v obdobných prípadoch je nielen presadiť záujem dieťaťa, ale
najmä pôsobiť aj výchovne na rodičov tak, aby si uvedomili, že odopieranie druhého rodiča najviac škodí
dieťaťu. Žiaden z rodičov nedokáže ani pri najlepšej vôli poskytnúť dieťaťu to, čo dokážu obaja dokopy,
aj keď nie spoločným úsilím. Navyše striedavá starostlivosť znamená oveľa menší počet situácií, kedy

dochádza k vzájomnému stretávaniu sa oboch rodičov pri odovzdaní si dieťaťa, ako tomu môže byť
napríklad pri určení styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Súd uvádza
nasledujúci príklad. V tomto prípade by malo postupne dôjsť k tomu, že rodičia sa budú vidieť len raz v
týždni, kedy jeden rodič odovzdá maloletú Z. druhému, čím zároveň dôjde k prevzatiu maloletej druhým
rodičom. Rodičia sa teda stretnú len raz za týždeň a vzájomne si dieťa súčasne prevezmú aj odovzdajú.

Ak by súd vyhovel návrhu matky na čo možno najčastejší styk otca s maloletou a styk s ňou by mu
určil napríklad na 4 krát v týždni, počet stretnutí, pri ktorých by došlo najprv k odovzdaniu maloletej
otcovi a potom k opätovnému prevzatiu si maloletej matkou by predstavovalo 8 ( 4 krát prevzatie a 4 krát
odovzdanie). Maloletá by teda bola svedkom narušených vzťahov rodičov až 8 krát viac než v prípade
zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom, čo pre maloletú nie je vhodnejšie.

Zároveň bude dieťa rovnaký čas s oboma rodičmi a samo si bude vytvárať obraz a názor na nich, na
čo bude mať rovnaký čas a bude záležať na oboch rodičoch, aký vzájomný vzťah si so svojim dieťaťom
vytvoria. Pri zverení do osobnej starostlivosti jednému z rodičov dochádza k tomu, že dieťa je častejšie
s tým z rodičov, ktorému je zverené a je takto viac vystavené vplyvu rodiča, s ktorým trávi viac času. Ak
je tento rodič nezodpovedný a dieťa proti druhému z rodičov negatívne ovplyvňuje, čo sa stalo v tomto

prípade, druhý rodič nemá ako vplývať na dieťa, ktoré nemá objektívny názor na neho a takto sa bez
jeho zavinenia vyvinie negatívny vzťah dieťaťa k nemu, čo nie je možné akceptovať. Obom rodičom je
potrebné nastaviť rovnaké pravidlá a rovnakú možnosť vytvoriť si vzťah k dieťaťu. V tomto by mal mať
každý z rodičov rovnaké šance a každý z rodičov rovnaké možnosti. Striedavá starostlivosť to umožňujelepšie, než ostatné spôsoby úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Súd opakovane
uvádza, že všetko uvedené platí len v takom prípade, ak je to pre dieťa najlepšia zo zlých možností, kedy
je vychovávané rodičmi, ktorí spolu nežijú a netvoria spoločnú rodinu. Pre dieťa je ideálna harmonická

rodina, ktorú tvoria ono a obaja rodičia, prípadne aj iné osoby ( najčastejšie súrodenci). Každá iná forma
je pre dieťa len horším riešením a je preto úlohou súdu nájsť takú formu starostlivosti rodičov o dieťa,
ktorá bude pre dieťa tou najlepšou. V prípade maloletej Z. je to striedavá osobná starostlivosť.

Podmienky zmeny rozsudku v zmysle § 26 Zákona o rodine boli splnené, keďže matka maloletej sa

počas celého obdobia od právoplatnosti predchádzajúceho rozsudku súdu snažila svojim konaním
znemožňovať styk otca s a tým poškodzovala záujmy nielen otca, ale aj svojej dcéry, na čo súd
musel reagovať. Paradoxne toto rozhodnutie iniciovala svojim návrhom matka, ktorá sa snažila úplne
zakázať styk otca s dcérou nepreukázanými a nepravdivými tvrdeniami, ktoré iba potvrdzujú mnohé
konštatovanie súdu v celom tomto rozsudku o tom, že matka sa cielene snažila vymazať otca z
života svojej dcéry, pričom si zjavne neuvedomuje, že tým poškodzuje najmä svoju maloletú dcéru.

Obaja rodičia sú v živote maloletej Z. potrební rovnako dôležití a potrební. Keďže sa rodičia o záujme
maloletej nemôžu a najmä pre neochotu matky ani nechcú dohodnúť, musel o tomto rozhodovať súd.
Je však potrebné obom rodičom zdôrazniť, že vždy v budúcnosti bude pre ich dcéru najlepšie, ak
sa na podstatných veciach týkajúcich sa ich spoločnej dcéry dohodnú a nebudú maloletú vystavovať
vzájomným sporom, nezhodám a vťahovať ju do svojich spoločných rodičovských problémov.

K existujúcim rozdielnym názorom oboch znalcov čo sa týka zverenia maloletej matke a ponechanie
úpravy styku otca s maloletou na základe doterajšieho rozhodnutia ( O.. A.) a striedavá osobná
starostlivosť oboch rodičov o maloletú ( O.. Č.) súd okrem vyššie uvedeného poukazuje na to,
že doterajšia úprava styku otca s maloletou bola matkou nerešpektovaná a takáto úprava nebola

prakticky realizovaná. Preto by jej ponechanie v zmysle rozsudku 1P 23/2013 znamenalo prehlbovanie
odcudzenia otca a dcéry, čo je v rozpore s účelom starostlivosti súdu o maloleté dieťa, keďže bolo
nepochybne preukázané, že medzi otcom a Veronikou existuje hlboký citový vzťah, ktorý treba rozvíjať
a nie mu brániť.

Súd určil dve fázy realizácie osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov o maloletú veroniku, pričom
v prvej, ktorá trvá 6 mesiacov, postupne zvyšuje počet dní, ktoré bude maloletá tráviť u otca z toho
dôvodu, aby si na neho, jeho domácnosť, zvyky, správanie a na jeho spôsob života postupne zvykla,
keďže v posledných rokoch bola takmer výlučne iba s matkou. Zároveň má táto adaptačná fáza aj za
cieľ naučiť oboch rodičov prispôsobiť sa zmene, ktorá s tým súvisí a prispôsobiť sa jej. Súd v prvom

výroku určil aj spôsob realizácie takejto starostlivosti, časové úseky s tým súvisiace a určil poradie, v
akom sa rodičia budú striedať v starostlivosti o Z. a kedy a kde si ju budú odovzdávať.

2. Súd zároveň určil aj miesto, kde bude pravidelne dochádzať k prevzatiu a zároveň odovzdaniu
maloletej Z. v pravidelných 7 dňových intervaloch, ktorým je miesto bydliska toho z rodičov, v ktorého

osobnej starostlivosti sa v čase rozhodujúcom pre odovzdanie a prevzatie dieťaťa práve maloletá
nachádza. Ak teda bude maloletá končiť 7 dňový interval starostlivosti u matky, tak otec si ju v posledný
siedmy deň prevezme práve v mieste bydliska matky, pričom o nasledujúcich 7 dní dôjde k prevzatiu a
odovzdaniu v mieste bydliska otca a tak stále dookola.

3. Súd určil špeciálnu úpravu pre Vianočné a Veľkonočné sviatky, majúc za to, že tieto osobité sviatky by
mali obaja rodičia tráviť s maloletou striedavo a rovnako dlho, pretože pri bežnej úprave by mohla nastať
situácia, že maloletá bude niekoľko Vianoc ( 24 decembra môže byť maloletá za istých okolností 6 krát
po sebe u jedného rodiča - ak súd počíta aj pravidelný priestupný rok) tráviť iba u jedného rodiča, čím
súd takejto situácii zabránil a rozdelil sviatky rovnako. V prípade uvedených sviatkov neplatí všeobecná

úprava striedavej osobnej starostlivosti ale naopak, táto osobitná súdom určená úprava, počas ktorej je
rodič, ktorý by inak mal s maloletou tráviť tieto dni, povinný umožniť druhému rodičovi tráviť s maloletou
Z. tieto sviatky, aj keď by podľa všeobecnej úpravy mal s maloletou tráviť tieto dni práve on.

4. Súd počas prvých 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia ponechal v platnosti

predchádzajúce výživné zo strany otca na maloletú s tým, že matka bude za dané obdobie vynakladať
viac prostriedkov na maloletú, pretože sa o ňu bude starať viac dní. Otec je povinný tieto náklady matke
pomerne refundovať a doterajšie výživné podľa názoru súdu predstavuje dostatočný rozdiel potrebný k
tomu, aby obaja rodičia prispeli na potreby maloletej Z. podľa svojich schopností a možností. Počnúc odzačiatku 7 mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia do budúcna bude maloletá v striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov po rovnakú dobu a náklady na ňu sa teda rozdelia pomerne. Súd vzhľadom
k tomu obom rodičom neurčil vyživovaciu povinnosť v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine.

5. Súd s ohľadom na zverenie maloletej obom rodičom určil zároveň maloletej Veronike miesto trvalého
bydliska na adrese trvalého bydliska matky, na ktorom sa obaja rodičia dohodli a voči ktorému nemal
otec maloletej žiadne námietky. Súd len pre úplnosť dodáva, že nároky na daňový bonus a detské
prídavky nepatria do právomoci súdov, ale naopak do právomoci správnych orgánov, ktoré sú o nich

oprávnené rozhodovať. V tomto prípade však nevyvstala v konaní potreba rozhodovať o týchto nárokov,
pretože o tom nebol rozpor.

6. Súd zamietol tie návrhy účastníkov konania, ktoré odporovali rozhodnutiu súdu a ktoré sa týkali
nimi navrhovanej úpravy styku oboch rodičov s maloletou, resp. podmienok a spôsobu jej zverenia
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd nemá na rozdiel od otca maloletej názor, že je

možné maloletú zveriť do striedavej starostlivosti s frekvenciou striedania 15 dní, pretože aj s ohľadom
na názor znalkyne, ale najmä s ohľadom na prirodzený vývoj maloletej musí byť všetkým účastníkom
podľa názoru súdu zrejmé, že sa jedná ešte o malé dieťa, ktorému po pár dňoch bude každý z rodičov
chýbať a tak takéto striedanie dieťaťa u oboch rodičov musí byť primerané, t.j. ani príliš časté ( každé
2, 3 dni), ale ani príliš dlhé ( napr. v mesačnej frekvencii), pretože by tým dieťa trpelo a to buď stálym

sťahovaním a s tým spojenými úkonmi ako balenie, resp. príliš dlhou dobou odlúčenia od jedného z
rodičov, pričom maloletá má k obom rodičom vybudované pevné citové väzby a príliš dlhé odlúčenie
by vzhľadom na svoj vek nemusela dobre znášať. Navyše postupná úprava smeruje k tomu, aby bolo
dieťa s oboma rodičmi rovnako dlho a otázka počtu dní je iba technickou ( nie najpodstatnejšou) stránkou
úpravy. Súd zároveň na rozdiel od matky nemá ten názor, že zverenie do striedavej starostlivosti s

väčším počtom dní u matky, než u otca, je na prospech maloletej a to najmä z toho dôvodu, že bolo
v konaní preukázané, že matka bráni styku otca s dcérou, čím nielen neoprávnene a najmä nevhodne
zasahuje do práv svojej dcéry, ako aj otca svojho dieťaťa a je teda podľa názoru súdu predpoklad,
že by v prípade, ak by dcéru mala dlhšie, než jej otec, pokračovala v takomto správaní a snažila
sa dieťa otcovi odcudziť. Preto je na mieste, aby mali obaja rodičia rovnaké podmienky pre výchovu

svojho dieťaťa a len na nich záleží, aké citové, osobné a rodičovské väzby si u dieťaťa vybudujú a aké
vzťahy z toho v budúcnosti vyplynú. Súd zároveň zamietol návrh matky na zvýšenie výživného, keďže
maloletú zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov za rovnakých podmienok, rovnakej
doby, počas ktorej majú obaja maloletú zverenú na rovnako dlhý čas a preto je logické, že obaja
rodičia s maloletou budú mať približne rovnaké náklady ( aspoň čo do základu, zvyšok je už len na

individuálnom vzťahu k dieťaťa a finančnej schopnosti a ochote toho ktorého rodiča). To platí od začiatku
7 mesiaca úpravy zverenia maloletej podľa tohto rozhodnutia. Dovtedy ( za obdobie od začiatku 1 do
konca šiesteho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozhodnutia) súd ponechal v platnosti
výšku výživného, určenú podľa posledného rozsudku súdu, keďže matka bude mať dovtedy dcéru viac
pri sebe a s tým súvisia aj vyššie náklady na ňu, na čom sa musí podieľať aj otec maloletej. Vyššiu

výšku výživného za toto obdobie 6 mesiacov však podľa názoru súdu nebolo potrebné priznať, keďže
nebola preukázaná podstatná zmena pomerov na strane otca, alebo maloletej, navyše od právoplatného
skončenia posledného konania, v ktorom bolo určené výživné, neubehli ani 2 roky.

7. Súd o trovách konania vrátane trov štátu rozhodne v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p., s ohľadom na skutočnosť, že v čase vyhlásenia
tohto rozsudku ešte nebolo rozhodnuté o trovách znalkyne v súvislosti s jej výsluchom na pojednávaní v
tomto konaní a teda akékoľvek rozhodnutie o trovách konania (vrátene trov štátu) v tejto fáze konania by
bolo predčasné, resp. obsahom takéhoto rozhodnutia by nemohli byť prípadné všetky trovy štátu, najmä
tie, ktoré mu môžu vzniknúť v súvislosti s uvedeným výsluchom znalkyne, čo by vo svojich dôsledkoch

znamenalo, že súd by svojim prípadným rozhodnutím už v tejto fáze konania nerozhodol o všetkých
trovách štátu, resp. účastníkov. Zároveň ešte účastníkom neubehla lehota na uplatnenie trov konania,
ktorá začína právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej a trvá 3 pracovné dni, ktorých uplynutím končí.
Nič na tom nemení skutočnosť, že sa jedná o konania, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.