Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/258/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615202508
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3615202508.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO 36 432 105, zastúpeného: JUDr. Veronika Kubriková, PhD.,
advokátka so sídlom 821 01 Bratislava, Martinčekova 13, proti povinnému: D. D., bytom W., N. B. XXX/X,
štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie 1.379,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 25. mája 2015, č.k. 5Er/205/2015-14, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňazastavilexekučnékonanieazároveňžiadnemuzúčastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom
doručeným exekútorskému úradu dňa 30.03.2015 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému pre vymoženie sumy 1.379,39 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu,

ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
A MEDIAČNÁ sp. zn. WHA0110312 zo dňa 16.06.2010, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol
právoplatnosť dňa 31.08.2010 a vykonateľnosť dňa 04.09.2010. Z obsahu pripojeného spisu tamojšieho
súdu, sp. zn. 3Er/574/2010 vyplynulo, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ sp. zn. WHA0110312 zo dňa 16.06.2010 domáhal vykonania exekúcie

proti povinnému pre vymoženie sumy 1.379,39 Eur s príslušenstvom, a to na podklade návrhu na
vykonanie exekúcie doručenému súdnemu exekútorovi dňa 13.10.2010. V uvedenej exekučnej veci
súd prvého stupňa uznesením, č.k. 3Er/574/2010-13 zo dňa 06.12.2010 zamietol žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok predložený ako exekučný titul
nie je vykonateľný. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.08.2011 v spojení s potvrdzujúcim
uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.06.2011, č.k. 17CoE/66/2011-35. Na to súd exekučné

konanie v zmysle ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku zastavil, uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 01.03.2013. Súd prvého stupňa konštatoval, že pred podaním návrhu oprávneného
na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, už bolo tamojším súdom o totožnom nároku
oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného
titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodnuté, čo založilo prekážku
právoplatne rozhodnutej veci, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie

exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu
neodstrániteľnej prekážky konania (podľa § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251
ods. 4 O.s.p.). O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. l písm. c) O.s.p..

Proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekučného konania podal oprávnený v
zákonnej lehote odvolanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), d),

f),e)vspojenís§221ods.1písm.d),f),h)O.s.p.,ažeoprávnenýnebolriadnepoučenýpodľa§120ods.
4 O.s.p.. Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa rozhodoval nad rámec zverenej právomoci, pričomsvojím konaním odňal účastníkom možnosť konať pred súdom a zároveň pri posudzovaní žiadosti
o udelenie poverenia vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podmienky exekučného
konania vzhľadom k prekážke veci rozhodnutej súd skúma až po vydaní exekučného príkazu, pričom

určujúcim pre jej posúdenie bude obsah exekučného príkazu. V predchádzajúcom exekučnom konaní,
nebolo súdnemu exekútorovi poverenie udelené, preto prekážka res iudicata nemohla v tomto konaní
nastať. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp.zn. 5Cdo 205/2011 a sp.zn. 5 ECdo 40/2013 a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky,
sp.zn. III. ÚS 254/2012, podľa ktorých vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím

vo veci samej a preto nezakladá, prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Poverenie pre súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie je individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame účinky len
voči osobe súdneho exekútora. Z uvedených dôvodov mal oprávnený za to, že udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie nezakladá prekážku res iudicata pre rozhodnutie exekučného súdu, ktoré v
neskoršom štádiu exekučného konania založí na právnom závere, že exekučný titul pripojený k návrhu
na vykonanie exekúcie nie je vykonateľný. Oprávnený ďalej uviedol, že exekučný súd nesprávne

aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 veta prvá a § 103 OSP, nakoľko v exekučnom
konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení
exekúcie aplikovať zásadu res iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by
sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený
výkonužprávoplatnerozhodnutejveci.Exekučnékonanienerozhodujeomeriteveci,alepredstavujelen

proces. Oprávnený zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca v Exekučnom poriadku neuvádza
prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Z uvedeného dôvodu
exekučnýsúdsvojímpostupomporušilprávoúčastníkakonanianaspravodlivýproces,ktoréjechránené
v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj v čl. 6 Dohovoru, o ochrane ľudských práv a slobôd a súčasne odňal
účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Oprávnený ďalej argumentoval tým, že exekučný súd

je v zmysle § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku oprávnený skúmať a vykonať ako
dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z povahy
veci nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou
v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody,
ale aj premenné historického výkladu. V tomto štádiu súd nie je oprávnený rozhodovať ani o zastavení

konania, a to už vôbec nie, pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou udelenia, resp. neudelenia poverenia
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia
vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, pričom oprávnený nemal možnosť vyjadriť
sa k takto vykonávaným dôkazom. Exekučný súd uprel oprávnenému právo byť účastným na takomto
zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 odseku 2 Ústavy SR. Následne

konštatoval zrušenie účinkov rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, pričom sa opiera o
svoje predchádzajúce rozhodnutie v uvedenej exekučnej veci. Takýto výklad považoval oprávnený za
neprípustný najmä z dôvodu, že nevyhnutne predpokladá a vyžaduje inú úpravu procesných práv a
povinností účastníkov exekučného konania, než akú upravuje Exekučný poriadok. V tejto súvislosti
oprávnený poukázal na Nález Ústavného súdu SR, sp.zn. II. ÚS 499/2012, podľa ktorého, ak exekučný

súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy
než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení, ako aj v prípadoch, keď exekučný súd
na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať
oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novo vytvorenej procesnej situácii
vyjadriť. Oprávnený tiež namietal porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy

v skutkovo a právne obdobných veciach poverenia vydávajú, aj žiadosti súdnych exekútorov o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietajú, a tiež namietal neprimerané zvýhodnenie povinného pred
exekučným súdom na základe jeho postavenia. Podľa oprávneného mu exekučný súd svojim postupom
znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s
účinkami právoplatného rozsudku. Vzhľadom na uvedené preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovie alebo aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku o zastavení exekučného konania podľa§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho
súdu v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri
ROZHDODCOVSKEJ,ARBITRÁŽNEJAMEDIAČNEJ,a.s.,sosídlomvBratislave,sp.zn.WHA0110312
zo dňa 16.06.2010. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere, ktorú právny
predchodca oprávneného a povinná uzavreli dňa 06.07.2006. Zmluvné strany si priamo v Obchodných

podmienkach pre úver dohodli rozhodcovskú doložku, od ktorej odvodil svoju právomoc rozhodcovský
súd.

Z priloženého súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 3Er/574/2010
odvolací súd zistil, že dňa 06.10.2011 podal oprávnený proti povinnej na základe exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri

ROZHDODCOVSKEJ,ARBITRÁŽNEJAMEDIAČNEJ,a.s.,sosídlomvBratislave,sp.zn.WHA0110312
zo dňa 16.06.2010 prvýkrát návrh na vykonanie exekúcie. Následne exekučný súd rozhodol o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia uznesením, č.k. 3Er/574/2010-13 zo dňa 06.12.2010 tak, že
ju zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v
rozpore so zákonom, keďže dojednanie rozhodcovskej doložky, z ktorej odvodil právomoc rozhodcovský

súdu pri vydávaní exekučného titulu predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, čo
spôsobuje jej neplatnosť. Uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa na základe odvolania oprávneného
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací uznesením, č.k. 17CoE/66/2011-35 zo dňa 30.06.2011
potvrdil. Rozhodnutie prvostupňového súdu v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.08.2011. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa

21.11.2012, sp.zn. 6Cdo/199/2011 odmietol dovolanie oprávneného a zároveň žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov dovolacieho konania. Následne postupom podľa ustanovenia §
44 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.12.2014) súd prvého stupňa uznesením
č. k. 3Er/574/2010-68 zo dňa 05.02.2013 exekučné konanie zastavil. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 01.03.2013.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Exekučný súd ešte pred preskúmavaním súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku skúma splnenie procesných podmienok konania, nesplnenie ktorých je v prípade, že ide o
neodstrániteľné podmienky dôvodom na zastavenie exekučného konania.Exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, ktoré môže začať na návrh
oprávneného, ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Podmienky

začatia a priebehu tohto konania upravuje predovšetkým Exekučný poriadok, ako aj Občiansky súdny
poriadok. V zmysle citovaného ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. sa na exekučné konanie aplikuje
Exekučný poriadok ako lex specialis a v prípade, že ide o problematiku, ktorú Exekučný poriadok
neupravuje, aplikuje sa Občiansky súdny poriadok ako lex generalis.

V zmysle § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania). Toto ustanovenie ukladá súdu povinnosť v každom štádiu
konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky konania)
na to, aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol rozhodnúť. Ak procesné podmienky nie
sú splnené, konajúci súd zvolí ďalší procesný postup v závislosti od toho, či nedostatok podmienok
konania je odstrániteľný alebo neodstrániteľný. Ďalej možno procesné podmienky konania rozdeliť

na procesné podmienky na strane súdu, procesné podmienky na strane účastníkov, vecné procesné
podmienky a negatívne procesné podmienky. Medzi negatívne procesné podmienky patrí aj prekážka
veci rozhodnutej- res iudicata, ktorá v Exekučnom poriadku nie je osobitne upravená a je predmetom
právnej úpravy len v ustanovení § 159 ods. 3 O.s.p. Ide o neodstrániteľný nedostatok procesných
podmienok konania, ktorý vždy vedie konajúci súd k zastaveniu konania. Súd nemôže konať o veci,

o ktorej sa už právoplatne rozhodlo. Totožnosť veci je daná tým, že ide o tých istých účastníkov a ten
istý predmet konania, čo v podmienkach exekučného konania znamená, že v prospech oprávneného
by bol od povinného vymáhaný ten istý nárok na základe toho istého exekučného titulu. Vzhľadom na
to, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, podľa
§ 251 ods. 4 O.s.p. je potrebné použiť subsidiárne ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku s tým,

že je potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 4Cdo/311/2012 zo dňa 28.03.2013, v ktorom
Najvyšší súd SR vyslovil obdobný právny názor.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že oprávnený BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom v Bratislave,

IČO 36432105, podal návrh na začatie exekúcie a súdny exekútor následne požiadal exekučný súd o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti tej istej povinnej v konaní vedenom na Okresnom súde
Partizánske pod sp.zn. 5Er/205/2015, ako aj v konaní vedenom pod 3Er/574/2010, a to na základe tohto
istého exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU
zriadeného pri ROZHDODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., so sídlom v Bratislave,

sp.zn. WHA0110312 zo dňa 16.06.2010, s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 31.08.2010 a
vykonateľnosti 04.09.2010.

Ako už odvolací súd uviedol vyššie, exekučné konanie vedené Okresným súdom Partizánske pod sp.zn.
3Er/574/2010boloprávoplatnezastavenépostupompodľaustanovenia§44ods.3Exekučného(vznení

účinnom do 31.12.2014) poriadku po tom, ako okresný súd uznesením č. k. 3Er/574/2010-13 zo dňa
06.12.2010vspojenísrozhodnutímKrajskéhosúduTrenčíneč.k.17CoE/66/2011-35zodňa30.06.2011
právoplatne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu,
že rozhodcovský rozsudok je nespôsobilý exekučný titul, pretože bol vydaný v rozpore so zákonom na
základe neplatne dojednanej rozhodcovskej doložky. Keďže v exekučnom konaní už bol právoplatne

konštatovaný taký nedostatok exekučného titulu, pre ktorý exekúciu nebolo možné vykonať, a ktorý nie
je možné nijakým spôsobom reparovať, pri dodržaní procesnej zásady ne bis in idem vyjadrenej v § 159
ods. 3 O.s.p. nie je v prípade opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie na základe takéhoto
nevykonateľného exekučného titulu možné v exekučnom konaní pokračovať.

Pokiaľ ide o tvrdenie oprávneného, že podmienky exekučného konania vzhľadom k prekážke veci
rozhodnutej súd skúma až po vydaní exekučného príkazu, toto považoval odvolací súd za irelevantné,
nakoľko v tomto aj v predchádzajúcom konaní oprávnený predložil spolu s návrhmi na vykonanie
exekúcie rovnaký exekučný titul, práve pre nespôsobilosť ktorého bola v predchádzajúcom konaní
súdnemu exekútorovi zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a teda ten, keďže

mu nebolo udelené poverenie nemohol ani vydať exekučný príkaz.

V súvislosti s námietkou oprávneného o porušení jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR odvolací súd
poukazuje na Nález ústavného súdu SR - I. ÚS 38-2013, Rapid life zo dňa 24.10.2013, podľa ktorého,ak by za porušenie zásady kontradiktórnosti mal byť považovaný aj procesný postup exekučného
súdu spočívajúci v tom, že po vyžiadaní si úverovej zmluvy od oprávneného, neoboznámil tohto
účastníka exekučného konania so svojím stanoviskom o neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej

v tejto zmluve, potom podľa názoru odvolacieho súdu za situácie, že platné právo pripúšťa proti
rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení exekúcie alebo zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie podanie odvolania, treba tento nedostatok považovať za zhojený možnosťou
oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu vyvodeným z ním
predloženého listinného dôkazu a k právnym záverom z toho vyplývajúcim v podanom odvolaní.

Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak než zrušením rozhodnutí
odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval zásade
efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo náklady účastníkov konania, ako
aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo základných princípov právneho
štátu, ktorým je princíp racionality.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .