Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/246/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713207020
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3713207020.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy
Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateliek: 1) E. W., bytom B. Z., M. XX/XX-
X, 2/ S. K., bytom Z., M. XXX, 3/ V. B., bytom Z., J. XXXX/X, 4/ W. K., bytom R., N. XX, všetky zastúpené
JUDr. G. Z., advokátom, so sídlom B. Z., X. XXX/X-X proti odporcovi: M. M., a.s., so sídlom Z., G. XX,
R. XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. L. N., advokátom, s.r.o., so sídlom B., M. A. N. XX, o zaplatenie

20.842,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica
zo dňa 17. februára 2015, č.k. 7C/165/2013-164, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 1/ sumu
20.842,64 eur, spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 400,82 eur odo dňa
16.06.2010 až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 400,82 eur odo dňa 16.07.2010 až do zaplatenia,
vo výške 9 % zo sumy 400,82 eur odo dňa 16.08.2010 až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 400,82

eur odo dňa 16.09.2010 až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 400,82 eur odo dňa 16.10.2010
až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 400,82 eur odo dňa 16.11.2010 až do zaplatenia,
vo výške 9 % zo sumy 400,82 eur odo dňa 16.12.2010 až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 400,82
eur odo dňa 16.01.2011 až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 400,82 eur odo dňa 16.02.2011 až
do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 400,82 eur odo dňa 16.03.2011 až do zaplatenia, vo
výške 9,25 % zo sumy 400,82 eur odo dňa 16.04.2011 až do zaplatenia, vo výške 9,25 %

zo sumy 400,82 eur odo dňa 16.05.2011 až do zaplatenia, vo výške 9,25 % zo sumy 400,82
eur odo dňa 16.06.2011 až do zaplatenia, vo výške 9,50 % zo sumy 400,82 eur odo dňa
16.07.2011 až do zaplatenia, vo výške 9,50 % zo sumy 400,82 eur odo dňa 16.08.2011 až do
zaplatenia, vo výške 9,50 % zo sumy 400,82 eur odo dňa 16.09.2011 až do zaplatenia, vo výške
9,50 % zo sumy 400,82 eur odo dňa 16.10.2011 až do zaplatenia, vo výške 9,25 % zo sumy 400,82
eur odo dňa 16.11.2011 až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 400,82 eur odo dňa 16.12.2011 až do
zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 400,82 eur odo dňa 16.01.2012 až do zaplatenia, vo výške 9 % zo

sumy 400,82 eur odo dňa 16.02.2012 až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 400,82 eur odo
dňa 16.03.2012 až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 400,82 eur odo dňa 16.04.2012
až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 400,82 eur odo dňa 16.05.2012 až do zaplatenia, vo výške
9 % zo sumy 400,82 eur odo dňa 16.06.2012 až do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 400,82 eur
odo dňa 16.07.2012 až do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 400,82 eur odo dňa 16.08.2012 až do
zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 400,82 eur odo dňa 16.09.2012 až do zaplatenia, vo výške 8,75

% zo sumy 400,82 eur odo dňa 16.10.2012 až do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 400,82
eur odo dňa 16.11.2012 až do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 400,82 eur odo dňa
16.12.2012 až do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 400,82 eur odo dňa 16.01.2013 až dozaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 400,82 eur odo dňa 16.02.2013 až do zaplatenia, vo výške
8,75 % zo sumy 400,82 eur odo dňa 16.03.2013 až do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 400,82 eur
odo dňa 16.04.2013 až do zaplatenia, vo výške 8,50 % zo sumy 400,82 eur odo dňa 16.05.2013

až do zaplatenia, vo výške 8,50 % zo sumy 400,82 eur odo dňa 16.06.2013 až do zaplatenia,
vo výške 8,50 % zo sumy 400,82 eur odo dňa 16.07.2013 až do zaplatenia, vo výške 8,50 % zo sumy
400,82 eur odo dňa 16.08.2013 až do zaplatenia, vo výške 8,50 % zo sumy 400,82 eur odo dňa
16.09.2013 až do zaplatenia, vo výške 8,50 % zo sumy 400,82 eur odo dňa 16.10.2013 až do
zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 400,82 eur odo dňa 16.11.2013 až do zaplatenia, vo výške 8,25 %

zo sumy 400,82 eur odo dňa 16.12.2013 až do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 400,82 eur
odo dňa 16.01.2014 až do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 400,82 eur odo dňa 16.02.2014 až do
zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 400,82 eur odo dňa 16.03.2014 až do zaplatenia, vo
výške 8,25 % zo sumy 400,82 eur odo dňa 16.04.2014 až do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo
sumy 400,82 eur odo dňa 16.05.2014 až do zaplatenia, vo výške 8,15 % zo sumy 400,82 eur odo dňa
16.06.2014 až do zaplatenia, vo výške 8,15 % zo sumy 400,82 eur odo dňa 16.07.2014 až do

zaplatenia, vo výške 8,15 % zo sumy 400,82 eur odo dňa 16.08.2014 až do zaplatenia, vo výške
8,05 % zo sumy 400,82 eur odo dňa 16.09.2014 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Ďalej odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke 2/ sumu 4.320,16 eur spolu s ročným
úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.06.2010 až do zaplatenia,
vo výške 9 % zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.07.2010 až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 83,08

eur odo dňa 16.08.2010 až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.09.2010 až do
zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.10.2010 až do zaplatenia, vo výške
9 % zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.11.2010 až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 83,08 eur odo dňa
16.12.2010 až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.01.2011 až do zaplatenia,
vo výške 9 % zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.02.2011 až do zaplatenia, vo výške 9 % zo

sumy 83,08 eur odo dňa 16.03.2011 až do zaplatenia, vo výške 9,25 % zo sumy 83,08 eur
odo dňa 16.04.2011 až do zaplatenia, vo výške 9,25 % zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.05.2011
až do zaplatenia, vo výške 9,25 % zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.06.2011 až do zaplatenia, vo výške
9,50 % zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.07.2011 až do zaplatenia, vo výške 9,50 % zo sumy 83,08 eur
odo dňa 16.08.2011 až do zaplatenia, vo výške 9,50 % zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.09.2011 až do

zaplatenia, vo výške 9,50 % zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.10.2011 až do zaplatenia, vo výške
9,25 % zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.11.2011 až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 83,08 eur odo
dňa 16.12.2011 až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.01.2012 až do zaplatenia,
vo výške 9 % zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.02.2012 až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 83,08
eur odo dňa 16.03.2012 až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.04.2012 až do

zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.05.2012 až do zaplatenia, vo výške 9
% zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.06.2012 až do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 83,08
eur odo dňa 16.07.2012 až do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.08.2012
až do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.09.2012 až do zaplatenia, vo výške
8,75 % zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.10.2012 až do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 83,08 eur

odo dňa 16.11.2012 až do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.12.2012 až do
zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.01.2013 až do zaplatenia, vo výške
8,75 % zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.02.2013 až do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 83,08 eur
odo dňa 16.03.2013 až do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.04.2013 až do
zaplatenia, vo výške 8,50 % zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.05.2013 až do zaplatenia, vo výške 8,50

% zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.06.2013 až do zaplatenia, vo výške 8,50 % zo sumy 83,08 eur
odo dňa 16.07.2013 až do zaplatenia, vo výške 8,50 % zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.08.2013 až do
zaplatenia, vo výške 8,50 % zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.09.2013 až do zaplatenia, vo výške
8,50 % zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.10.2013 až do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 83,08
eur odo dňa 16.11.2013 až do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.12.2013 až

do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.01.2014 až do zaplatenia, vo výške 8,25
% zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.02.2014 až do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 83,08 eur odo
dňa 16.03.2014 až do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.04.2014 až do
zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.05.2014 až do zaplatenia, vo výške 8,15 %
zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.06.2014 až do zaplatenia, vo výške 8,15 % zo sumy 83,08 eur odo dňa

16.07.2014 až do zaplatenia, vo výške 8,15 % zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.08.2014 až do zaplatenia,
vo výške 8,05 % zo sumy 83,08 eur odo dňa 16.09.2014 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi uložil ďalej povinnosť zaplatiť navrhovateľke 3/ sumu 6.699,16
eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 128,83 eur odo dňa 16.06.2010 až dozaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 128,83 eur odo dňa 16.07.2010 až do zaplatenia, vo výške 9
% zo sumy 128,83 eur odo dňa 16.08.2010 až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 128,83 eur
odo dňa 16.09.2010 až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 128,83 eur odo dňa 16.10.2010

až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 128,83 eur odo dňa 16.11.2010 až do zaplatenia, vo výške 9
% zo sumy 128,83 eur odo dňa 16.12.2010 až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 128,83 eur odo
dňa 16.01.2011 až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 128,83 eur odo dňa 16.02.2011 až do
zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 128,83 eur odo dňa 16.03.2011 až do zaplatenia, vo výške
9,25 % zo sumy 128,83 eur odo dňa 16.04.2011 až do zaplatenia, vo výške 9,25 % zo sumy

128,83 eur odo dňa 16.05.2011 až do zaplatenia, vo výške 9,25 % zo sumy 128,83 eur odo dňa
16.06.2011 až do zaplatenia, vo výške 9,50 % zo sumy 128,83 eur odo dňa 16.07.2011 až do
zaplatenia, vo výške 9,50 % zo sumy 128,83 eur odo dňa 16.08.2011 až do zaplatenia, vo výške
9,50 % zo sumy 128,83 eur odo dňa 16.09.2011 až do zaplatenia, vo výške 9,50 % zo sumy 128,83 eur
odo dňa 16.10.2011 až do zaplatenia, vo výške 9,25 % zo sumy 128,83 eur odo dňa 16.11.2011
až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 128,83 eur odo dňa 16.12.2011 až do zaplatenia, vo výške 9

% zo sumy 128,83 eur odo dňa 16.01.2012 až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 128,83 eur
odo dňa 16.02.2012 až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 128,83 eur odo dňa 16.03.2012
až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 128,83 eur odo dňa 16.04.2012 až do zaplatenia, vo
výške 9 % zo sumy 128,83 eur odo dňa 16.05.2012 až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 128,83 eur
odo dňa 16.06.2012 až do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 128,83 eur odo dňa 16.07.2012 až do

zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 128,83 eur odo dňa 16.08.2012 až do zaplatenia, vo výške 8,75 %
zo sumy 128,83 eur odo dňa 16.09.2012 až do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 128,83 eur
odo dňa 16.10.2012 až do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 128,83 eur odo dňa 16.11.2012 až
do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 128,83 eur odo dňa 16.12.2012 až do zaplatenia, vo výške 8,75
% zo sumy 128,83 eur odo dňa 16.01.2013 až do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 128,83 eur

odo dňa 16.02.2013 až do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 128,83 eur odo dňa 16.03.2013
až do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 128,83 eur odo dňa 16.04.2013 až do zaplatenia, vo výške
8,50 % zo sumy 128,83 eur odo dňa 16.05.2013 až do zaplatenia, vo výške 8,50 % zo sumy
128,83 eur odo dňa 16.06.2013 až do zaplatenia, vo výške 8,50 % zo sumy 128,83 eur odo dňa
16.07.2013 až do zaplatenia, vo výške 8,50 % zo sumy 128,83 eur odo dňa 16.08.2013 až do

zaplatenia, vo výške 8,50 % zo sumy 128,83 eur odo dňa 16.09.2013 až do zaplatenia, vo výške
8,50 % zo sumy 128,83 eur odo dňa 16.10.2013 až do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 128,83 eur
odo dňa 16.11.2013 až do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 128,83 eur odo dňa 16.12.2013
až do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 128,83 eur odo dňa 16.01.2014 až do zaplatenia,
vo výške 8,25 % zo sumy 128,83 eur odo dňa 16.02.2014 až do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy

128,83 eur odo dňa 16.03.2014 až do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 128,83 eur odo
dňa 16.04.2014 až do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 128,83 eur odo dňa 16.05.2014
až do zaplatenia, vo výške 8,15 % zo sumy 128,83 eur odo dňa 16.06.2014 až do zaplatenia, vo výške
8,15 % zo sumy 128,83 eur odo dňa 16.07.2014 až do zaplatenia, vo výške 8,15 % zo sumy
128,83 eur odo dňa 16.08.2014 až do zaplatenia, vo výške 8,05 % zo sumy 128,83 eur odo dňa

16.09.2014 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi ďalej uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľke 4/ sumu 11.723,40 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške
9 % zo sumy 225,45 eur odo dňa 16.06.2010 až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 225,45 eur odo
dňa 16.07.2010 až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 225,45 eur odo dňa 16.08.2010 až do
zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 225,45 eur odo dňa 16.09.2010 až do zaplatenia, vo výške 9 % zo

sumy 225,45 eur odo dňa 16.10.2010 až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 225,45 eur odo
dňa 16.11.2010 až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 225,45 eur odo dňa 16.12.2010 až
do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 225,45 eur odo dňa 16.01.2011 až do zaplatenia, vo
výške 9 % zo sumy 225,45 eur odo dňa 16.02.2011 až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 225,45 eur
odo dňa 16.03.2011 až do zaplatenia, vo výške 9,25 % zo sumy 225,45 eur odo dňa 16.04.2011 až do

zaplatenia, vo výške 9,25 % zo sumy 225,45 eur odo dňa 16.05.2011 až do zaplatenia, vo výške 9,25 %
zo sumy 225,45 eur odo dňa 16.06.2011 až do zaplatenia, vo výške 9,50 % zo sumy 225,45 eur
odo dňa 16.07.2011 až do zaplatenia, vo výške 9,50 % zo sumy 225,45 eur odo dňa 16.08.2011
až do zaplatenia, vo výške 9,50 % zo sumy 225,45 eur odo dňa 16.09.2011 až do zaplatenia, vo výške
9,50 % zo sumy 225,45 eur odo dňa 16.10.2011 až do zaplatenia, vo výške 9,25 % zo sumy

225,45 eur odo dňa 16.11.2011 až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 225,45 eur odo dňa
16.12.2011 až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 225,45 eur odo dňa 16.01.2012 až
do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 225,45 eur odo dňa 16.02.2012 až do zaplatenia, vo výške 9 %
zo sumy 225,45 eur odo dňa 16.03.2012 až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 225,45 eur odo dňa16.04.2012 až do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 225,45 eur odo dňa 16.05.2012 až do
zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 225,45 eur odo dňa 16.06.2012 až do zaplatenia, vo výške
8,75 % zo sumy 225,45 eur odo dňa 16.07.2012 až do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy

225,45 eur odo dňa 16.08.2012 až do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 225,45 eur odo dňa
16.09.2012 až do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 225,45 eur odo dňa 16.10.2012 až do
zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 225,45 eur odo dňa 16.11.2012 až do zaplatenia, vo výške
8,75 % zo sumy 225,45 eur odo dňa 16.12.2012 až do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 225,45 eur
odo dňa 16.01.2013 až do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 225,45 eur odo dňa 16.02.2013

až do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 225,45 eur odo dňa 16.03.2013 až do zaplatenia,
vo výške 8,75 % zo sumy 225,45 eur odo dňa 16.04.2013 až do zaplatenia, vo výške 8,50 % zo sumy
225,45 eur odo dňa 16.05.2013 až do zaplatenia, vo výške 8,50 % zo sumy 225,45 eur odo dňa
16.06.2013 až do zaplatenia, vo výške 8,50 % zo sumy 225,45 eur odo dňa 16.07.2013 až do
zaplatenia, vo výške 8,50 % zo sumy 225,45 eur odo dňa 16.08.2013 až do zaplatenia, vo výške 8,50 %
zo sumy 225,45 eur odo dňa 16.09.2013 až do zaplatenia, vo výške 8,50 % zo sumy 225,45 eur

odo dňa 16.10.2013 až do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 225,45 eur odo dňa 16.11.2013 až do
zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 225,45 eur odo dňa 16.12.2013 až do zaplatenia, vo výške
8,25 % zo sumy 225,45 eur odo dňa 16.01.2014 až do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 225,45
eur odo dňa 16.02.2014 až do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 225,45 eur odo dňa 16.03.2014
až do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 225,45 eur odo dňa 16.04.2014 až do zaplatenia,

vo výške 8,25 % zo sumy 225,45 eur odo dňa 16.05.2014 až do zaplatenia, vo výške 8,15 %
zo sumy 225,45 eur odo dňa 16.06.2014 až do zaplatenia, vo výške 8,15 % zo sumy 225,45 eur odo
dňa 16.07.2014 až do zaplatenia, vo výške 8,15 % zo sumy 225,45 eur odo dňa 16.08.2014 až
do zaplatenia, vo výške 8,05 % zo sumy 225,45 eur odo dňa 16.09.2014 až do zaplatenia, a
to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd konanie v časti nároku navrhovateľky 1/

o zaplatenie sumy 400,82 eur a úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 400,82 eur od
16.05.2010 do zaplatenia, v časti nároku navrhovateľky 2/ o zaplatenie sumy 83,08 eur a úroku z
omeškania vo výške 9 % zo sumy 83,08 eur od 16.05.2010 do zaplatenia, v časti nároku navrhovateľky
3/ o zaplatenie sumy 128,83 eur a úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 128,83 eur od
16.05.2010 do zaplatenia a v časti nároku navrhovateľky 4/ o zaplatenie sumy 225,45 eur a

úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 225,45 eur od 16.05.2010 do zaplatenia zastavil titulom
späťvzatia návrhu. Zároveň si vyhradil o trovách konania rozhodnúť samostatným uznesením. Súd
prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že odporca uzavrel s navrhovateľkami
1/ - 4/ zmluvy o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu Slovenskej
sporiteľne, a.s.“, ktoré súd posúdil podľa § 842 Občianskeho zákonníka ako občianskoprávne zmluvy,

ktoré zakladajú fyzickej osobe doživotne, alebo na inak stanovenú dobu neurčitého trvania právo na
vyplácanie dojednaného dôchodku a sú uzavreté ako zmluvy s jednostranným plnením. Súd preskúmal
náležitosti zmlúv o dôchodku. Okamih začiatku a ukončenia právneho vzťahu je v zmluvách presne
určený, pričom čl. II. zmlúv určuje, že dôchodok sa navrhovateľkám 1/ - 4/ vypláca doživotne,
pričom posledná veta čl. III zmlúv presnejšie špecifikuje, že vyplácanie plnenia sa skončí mesiacom,

ktorého sa príjemca dožil. Z uvedeného dôvodu podľa názoru súdu neobstojí tvrdenie
odporcu, že tieto dve ustanovenia zmlúv určujú odlišné doby neurčitého trvania práva a odporujú si.
Po preskúmaní náležitostí zmlúv súd dospel k záveru, že zmluvy obsahujú všetky podstatné náležitosti
podľa § 842 Občianskeho zákonníka a sú platnými právnymi úkonmi. Pokiaľ ide o odporcom namietanú
nemožnosť plnenia z predmetných zmlúv o dôchodku z dôvodu ich rozporu so zákonom č.

483/2001 Z. z. o bankách, konkrétne § 27 ods. 8 v nadväznosti na ustanovenie § 116 a §
119 ods. 3 zákona o bankách odôvodnené tým, že odporca ako banka nesmie poskytovať plnenie bez
poskytnutia protihodnoty, ani hospodársky neodôvodnené plnenie, súd dospel k záveru, že v
danom prípade predmetné zmluvy o dôchodku nie sú zmluvami uzavretými na strane odporcu ako
banky za nápadne nevýhodných podmienok, ktorá by banku zaväzovala na hospodársky neodôvodnené

plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote. Podporný dôchodkový
fond M., a.s. vznikol v snahe určitého odškodnenia zamestnancov - dôchodcov, ktorí po
uzavretí takejto zmluvy na základe dohody nastúpili do starobného dôchodku. Ide o zamestnanecký
benefit pre niektorých zamestnancov a predstavoval súčasť protihodnoty za hodnoty vytvárané
zamestnancami počas trvania pracovného pomeru. Práve zánik pracovného pomeru bol predpokladom

vzniku nároku na dôchodok. Dôvodom uzavretia takejto zmluvy o dôchodku môžu byť citové, či morálne
pohnútky, za poskytnutý dôchodok sa nemusí poskytnúť protiplnenie. Zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva, že by vykonávanie plnenia v zmysle zmluvy o dôchodku bolo v rozpore so zákonom, a teda
že plnenie je v zmysle § 575 Občianskeho zákonníka nemožné. Aj zo samotného zaradenia § 27 ods.8 zákona o bankách do šiestej časti zákona, ktorý nesie označenie „požiadavky na podnikanie banky
a pobočky zahraničnej banky “ vyplýva, že citované ustanovenie sa týka podnikania banky a nie iných
právnychvzťahovbankyvzniknutýchnapr.nazákladeplatneuzavretejzmluvyodôchodku.Zuvedeného

dôvodu tvrdenie odporcu o nemožnosti plnenia z predmetných zmlúv neobstojí. Odporca tiež tvrdí zánik
povinnosti vyplácať dôchodok z dôvodu výpovede predmetných zmlúv, ktorá bola daná odporcom dňa
26.10.2009. V zmysle § 582 Občianskeho zákonníka možno zmluvu ukončiť výpoveďou, ak predmetom
je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti, alebo
strpieť určitú činnosť. Predmetné zmluvy o dôchodku z dôvodu, že nie sú zmluvami, ktorých predmetom

by bol záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, ale ako je vyššie uvedené, ide o
zmluvy uzavreté na dobu určitú, keď okamih začiatku a ukončenia je v zmluve stanovený
a tieto nemožno vypovedať podľa § 582 Občianskeho zákonníka (napr. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 3 MCdo 9/2011 zo dňa 27.03.2014). Na základe uvedených skutočností súd
dospel k záveru, že výpovede predmetných zmlúv o dôchodku, uzavretých s navrhovateľkami
1/ - 4/, sú v rozpore so zákonom a ako právny úkon sú neplatné, ktorú skutočnosť vyslovil Okresný súd

Považská Bystrica aj v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/167/2010. Vzhľadom na
skutočnosť, že odporca nepreukázal iný dôvod ukončenia predmetných zmlúv o dôchodku, súd má za
to, že tieto zmluvy sú platné a účinné a odporca má povinnosť podľa predmetných zmlúv poskytovať
dohodnuté plnenie navrhovateľkám 1/ - 4/ doživotne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd
dospel k záveru, že pohľadávky, uplatnené navrhovateľkami 1/ - 4/, titulom uzavretých

zmlúv o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s.“ sú
dôvodné čo do základu aj výšky, a preto priznal navrhovateľkám 1/ - 4/ plnenie podľa čl. II predmetných
zmlúv o dôchodku za obdobie jún 2010 až september 2014, t. j. za 52 mesiacov, a to navrhovateľke 1/
v sume 20.842,64 eur, ktorá predstavuje 52 x 400,82 eur, navrhovateľke 2/ v sume 4.320,16 eur, ktorá
predstavuje 52 x 83,08 eur, navrhovateľke 3/ v sume 6.699,16 eur, ktorá predstavuje 52 x 128,83

eur a navrhovateľke 4/ v sume 11.723,40 eur, ktorá predstavuje 52 x 225,45 eur. Právne svoje
rozhodnutie ďalej odôvodnil ust. § 34, § 39, § 3 ods. 1, § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd tiež
rozhodol o uplatnenom príslušenstve pohľadávky a uplatnený úrok z omeškania súd
posúdil podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z. z. Rozhodným dňom pre určenie výšky úroku z omeškania je deň

nasledujúci po splatnosti plnenia podľa zmlúv o dôchodku. Navrhovateľkám 1/ - 4/ tak prislúcha úrok
z omeškania z jednotlivých súm plnenia v uplatnenej výške.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Navrhol ho zmeniť tak, že návrh
navrhovateliek bude zamietnutý. Pre prípad, že odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdí,

žiadal pripustiť dovolanie z dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
a to o právnej otázke, či sa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov vzťahuje na právne vzťahy založené medzi bankou a fyzickou osobou zmluvou o dôchodku
podľa § 842 Občianskeho zákonníka. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a jeho rozhodnutie je

nepreskúmateľné. Argumentoval, že súd prvého stupňa poprel základný účel zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankáchtým,ževylúčiljehopoužitienadanúvec.Uviedol,žetentozákonbol prijatýzaúčelomregulácie
a kontroly bánk s cieľom bezpečného fungovania bankového systému, tak aby bol bankový systém
stabilný a bezpečný. Je v rozpore so znením § 1 zákona o bankách argumentácia súdu prvého stupňa, z
ktorej vyplýva, že je povolené bankám plniť zo zmluvy bez protiplnenia pre banku, keďže takáto zmluva

niejeuzatvorenápribankovejčinnostialebopripodnikaníbanky,apretoniejeplneniezakázané.Vytýkal
súdu prvého stupňa, že nesprávne vyložil a na vec aplikoval zákon o bankách ako predpis verejného
práva. Mal za to, že aj v tejto veci ide o vzťahy súvisiace s organizáciou, riadením a podnikaním banky,
čo bolo preukázané štatútom fondu, slúžiacemu okrem iného aj na podporu stabilizácie pracovníkov, čo
je nepochybne vzťahom súvisiacim s jeho organizáciou, riadením a čiastočne podnikaním ako banky.

Súd prvého stupňa tak mal na vec aplikovať § 27 ods. 8, § 116 a § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou
zákona o bankách č. 483/2001 Z. z. a následne § 575 Občianskeho zákonníka. Vytýkal súdu prvého
stupňa, že nesprávne vyložil § 842 Občianskeho zákonníka tak, že zmluva o dôchodku je uzatvorená
na dobu určitú, na základe čoho vyvodil nesprávny záver, že ju nie je možné vypovedať. Mal za to,
že zmluva o dôchodku sa vyznačuje neurčitosťou doby trvania a nie je uzatvorená nikdy na dobu

určitú a v tomto smere poukázal na zhodné právne názory z odbornej literatúry. Argumentoval, že na
právny vzťah, založený zmluvou o dôchodku, dopadá zákon o bankách z dôvodu, že predmetom tohto
právneho vzťahu nie je banková činnosť, ale sa jedná o banke zakázanú činnosť, ktorej vykonávanie je v
rozpore so zákonom. Ustanovenie § 119 ods. 3 zákona o bankách zakazuje banke pokračovať v určitýchdruhoch plnení, ktoré sú v rozpore so zákonom o bankách a súd prvého stupňa sa nevysporiadal s
týmto zákonným zákazom. Tým, že súd prvého stupňa neaplikoval zákon o bankách, ako právnu normu
verejného práva, v súlade so zmyslom a účelom tohto zákona vyjadrenom v § 1 zákona, tak jeho závery

neprispievajú k ochrane bezpečného fungovania bankového systému a dávajú návod, ako právne obísť
zákonný zákaz. Argumentoval, že navrhovateľy sa od neho, ako banky, domáhajú plnenia, ktoré je
hospodársky neodôvodnené, či zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote, t. j. je bez
protihodnoty. Zákon o bankovej činnosti sa na danú vec vzťahuje preto, že v ust. § 119 ods. 3 zakazuje
banke odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti pokračovať v činnosti, ktorej vykonávanie je v rozpore s

týmto zákonom, pričom toto ustanovenie sa neobmedzuje len na bankové činnosti, pretože
tieto sú v súlade so zákonom o bankách, zákon naopak zakazuje banke vykonávať iné činnosti než v
súlade so zákonom o bankách, to znamená všetky činnosti banky, ktoré sa dostali do rozporu s týmto
zákonom; takto sú v rozpore so zákonom vykonávané aj plnenia, ku ktorým sa banka nesmie zaviazať
v zmysle § 27 ods. 8 zákona o bankách. S poukazom na uvedené ustanovenia mal za to, že
záväzok na plnenie zo zmluvy o dôchodku voči navrhovateľkám zanikol, pretože plnenie zo zmluvy sa

stalo nemožným v zmysle § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže banka nesmie poskytovať
plnenie bez poskytnutia protihodnoty, ani hospodársky neodôvodnené plnenie, pričom zmluva
o dôchodku je uzatvorená bez protiplnenia pre neho. Zákon o bankách zakazuje uzatváranie takých
zmlúv, ako je zmluva bez protiplnenia, a preto je takáto činnosť - poskytovanie plnenia bez protiplnenia,
ktorého sa navrhovateľky domáhajú, v rozpore so zákonom o bankách priamo ustanovením § 119 ods.

3. Na základe zmluvy o dôchodku neexistuje žiadne protiplnenie navrhovateliek proti nemu, žiadne nikdy
neexistovalo. Zmluva o dôchodku nie je zmluvou medzi zamestnancom a zamestnávateľom z dôvodu jej
neskoršieho uzatvorenia až po skončení pracovného pomeru. Zdôraznil, že ust. § 119 ods. 3 zákona o
bankách sa neobmedzuje len na právny vzťahy banky a jej klientov pri bankových činnostiach. Namietal
nesprávne skutkové zistenia súdu prvého stupňa, že nešlo o plnenie banky za nápadne nevýhodných

podmienok. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne rozhodnutie o trovách konania, keď ust. § 151 ods.
3 O.s.p. neumožňuje súdu rozhodnúť tak, že o trovách rozhodne samostatným uznesením, ale len tak,
že o trovách rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie o trovách
konania považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok akéhokoľvek odôvodnenia.

Navrhovateľky 1/ až 4/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhli napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázali na definitívne vyriešenie platnosti, či neplatnosti
zmlúv o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu“, ktorá otázka bola vyriešená
rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 6C/167/2010-85
zo dňa 28.02.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 6Co/74/2011-142 zo dňa

25.03.2014, na základe ktorých bolo vyslovené, že výpovede odporcu zo zmlúv o poskytovaní plnenia
z „Podporného dôchodkového fondu“ sú neplatné. Zhodne v otázke neplatnosti výpovede odporcu zo
zmluvy o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu“ rozhodli aj
iné súdy, na rozhodnutia ktorých v odvolaní poukázali. Pokiaľ odporca namietal, že predmetné zmluvy
sú neplatné, pretože tieto banke neposkytujú protiplnenie, k tomuto argumentu uviedli, že odporca

s navrhovateľkami uzavrel zmluvy dobrovoľne, zmluvy mali motivovať zamestnancov k odchodu do
starobného dôchodku a protiplnením v danom prípade bolo mnohoročné vykonávanie práce v prospech
odporcu navrhovateľkami.

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie odporcu nie je dôvodné.

V preskúmavanej veci vykonal súd prvého stupňa náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateliek na zaplatenie

žalovanej pohľadávky, ako aj na opodstatnenosť tvrdení odporcu z hľadiska skutočností, ktoré uvádzal
na svoju obranu (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade
so zásadami vyplývajúcimi z § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe
vyvodil aj správne právne závery o neplatnosti výpovede zmluvy o poskytovaní plnenia z „Podporného
dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s.“ a z toho vyplývajúcej povinnosti odporcu poskytovať

navrhovateľkám plnenie zo zmluvy o dôchodku; ktorá nezanikla ani v dôsledku dodatočnej nemožnosti
plnenia odporcu; keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 39, §
842, § 582 ods. 1, § 575 ods. 1) v spojení so zákonom o bankách č. 483/2001 Z. z.
(§ 27 ods. 8, § 119 ods. 3), ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody, vedúce k vyhoveniu návrhu, ajnáležite v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa dôsledne
vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj
so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých právne a

skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania, jeho odôvodnenie je tak
dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, a preto odporca nedôvodne
vytýka súdu prvého stupňa, že jeho rozsudok je nepreskúmateľný.

Odporca vo svojom odvolaní v jeho podstatnej časti už len zopakoval a podrobnejšie rozviedol svoje

námietky a argumenty prednesené pred súdom prvého stupňa, ktorý sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia dôsledne vysporiadal s tým, prečo na ne neprihliadol a v dostatočne primeranom
rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania,
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto
ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom
rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania odporcu nie je
spôsobilý, z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov, spochybniť správnosť záverov súdu prvého
stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové
rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu,

ako bol ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci.

V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods.
3 O.s.p.).

So zreteľom na uvedené odvolací súd, stotožňujúc sa s odôvodnením súdu prvého stupňa v celom
rozsahu, napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p..
Na zdôraznenie jeho správnosti poukazuje na niektoré právne významné aspekty prípadu z hľadiska
odvolacích námietok odporcu.

V preskúmavanej veci je predmetom konania navrhovateľkami uplatňovaný nárok na plnenie
zo zmluvy o dôchodku po tom, ako túto zmluvu odporca, s účinnosťou ku dňu 31.03.2010, jednostranne
ukončil výpoveďou. Pre rozhodnutie o uplatňovanom nároku tak bolo rozhodujúce posúdenie, či zmluva
o dôchodku, uzatvorená medzi účastníkmi konania, na základe ktorej sa odporca zaviazal vyplácať

navrhovateľkám doživotne dôchodok, je zmluvou uzatvorenou na dobu určitú alebo na dobu neurčitú,
vyriešenie ktorej otázky bolo potom určujúce pre posúdenie platnosti výpovede odporcu.

Otázka, či zmluva o dôchodku, uzatvorená doživotne, je zmluvou na dobu určitú alebo neurčitú, a či ju je
možné; ako zmluvu dojednanú na dobu neurčitú; jednostranne vypovedať, bola v súdnej praxi vyriešená

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 M Cdo 9/2011, ktorý zohľadnil
aj právny názor vyslovený Ústavným súdom Slovenskej republiky v jeho viacerých rozhodnutiach, v
ktorých tento konštatoval, že zmluvu o dôchodku, ktorý sa má vyplácať doživotne,
nemožno vypovedať podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď dojednanie zmluvy o dôchodku
„na doživotie“ nepochybne treba považovať, z hľadiska povahy tohto dojednania, za dojednanie zmluvy

na „dobu určitú“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pri riešení otázky, či je možné zmluvu o dôchodku jednostranne
vypovedať, vychádzal zo zmyslu a účelu § 842 Občianskeho zákonníka, keď účelom tejto právnej
úpravy je, aby sa uzatvorením zmluvy o dôchodku upravili vzájomné práva a povinnosti účastníkov

zmluvy spôsobom, ktorý osobe v tomto právnom vzťahu oprávnenej zabezpečí prijímanie určitého
peňažného plnenia doživotne alebo počas inak stanovenej doby neurčitého trvania. Zmluva o dôchodku,
ktorá bola uzavretá podľa uvedeného ustanovenia s tým, že dôchodok bude oprávnenej osobe
poskytovaný doživotne, vyjadruje zámer jej účastníkov vytvoriť taký právny základ „doživotného“
vyplácania dôchodku, ktorý je v prospech prijímateľa dôchodku (a na ťarchu poskytovateľa dôchodku)

charakterizovaný určitou stabilitou a nemennosťou, a ktorý prijímateľovi plnenia poskytuje adekvátnu
istotu a záruku plnenia zo strany osoby povinnej. Takúto zmluvu o dôchodku by bolo možné vypovedať
iba, ak by to bolo medzi účastníkmi dohodnuté, alebo ak by to pripúšťal Občiansky zákonník. Na základetýchto úvah vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky právny názor, že zmluvu o dôchodku, uzatvorenú
doživotne, nemožno ukončiť výpoveďou podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, založené na právnom závere o neplatnosti
výpovede odporcu zo zmluvy o dôchodku, je v súlade s doterajšou konštantnou rozhodovacou činnosťou
a ustálenou súdnou praxou.

S námietkou odporcu, že zmluva o dôchodku zanikla v dôsledku nemožnosti plnenia podľa § 575 ods.

1 Občianskeho zákonníka, vzhľadom na ust. § 27 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách; podľa
ktorého banka nemôže uzatvárať zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky neodôvodnené
plnenia alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote; sa súd prvého stupňa
vyporiadal správne tak, že túto vyhodnotil ako účelovú vzhľadom na skutočnosť, že uvedená právna
úprava bola zavedená s účinnosťou od 01.01.2002 v ust. § 27 ods. 5 (a až od 01.01.2007 v ust. § 27
ods. 8) zákona o bankách, pričom odporca naďalej plnil zo zmluvy o dôchodku aj po 01.01.2002, a to

až do jej vypovedania ku dňu 31.03.2010.

Rovnako považoval aj odvolací súd za potrebné zohľadniť to, že uvedené ustanovenie je
zakomponované v zákone o bankách v šiestej časti upravujúcej požiadavky na podnikanie banky, a teda
sa vzťahuje na bankovú činnosť (§ 2 ods. 5), prípadne iné činnosti, ktoré smie banka vykonávať pre

iného v súvislosti s jej prevádzkou (§ 2 ods. 10) a pokračovanie len v takejto činnosti v
rozpore s ust. § 28 ods. 5(8) sa stalo nadobudnutím účinnosti zákona o bankách 01.01.2002
nemožným. Odvolaciemu súdu nie je známe, že by odporcovi bola takáto nepovolená činnosť (teda
rozpor zmluvy so zákonom) vytknutá v rámci výkonu bankového dohľadu nad jeho činnosťou. V tejto
súvislosti odvolací súd, v súlade so závermi súdu prvého stupňa, zdôrazňuje, že pri posudzovaní zmluvy

o dôchodku z hľadiska § 27 ods. 8 zákona o bankách je potrebné osobitne zohľadniť, že v danom
prípade vystupoval odporca ako zamestnávateľ vo vzťahu ku svojmu dlhoročnému zamestnancovi
odchádzajúcemu do dôchodku a obsahovou náplňou zmluvného vzťahu bolo poskytnutie sociálnej
výhody z podporného dôchodkového fondu slúžiaceho na podporu zabezpečenia životnej úrovne, ktorú
zamestnanci dosiahli v čase svojej pracovnej aktivity, na ocenenie ich vernosti, kvality ich práce a na

podporu stabilizácie zamestnancov; zo strany odporcu išlo o zabezpečenie sociálnej
starostlivosti o zamestnanca pracovníka odchádzajúceho do dôchodku, spadajúcu
pod agendu personálneho a sociálneho úseku divízie ľudských zdrojov, zmluvu s navrhovateľom teda
odporca neuzatváral ako podnikateľ pri výkone svojej podnikateľskej činnosti; nešlo ani o vzťah banky
s klientom.

Odvolací súd tak, zhodne s názorom súdu prvého stupňa, nepovažoval zmluvu o
dôchodku uzatvorenú za nápadne nevýhodných podmienok v tom, že by sa ňou odporca zaviazal na
hospodárskyneodôvodnenéplneniealeboplneniezjavnenezodpovedajúceposkytovanej protihodnote.
V danom prípade išlo o zmluvu, ktorej možnosť uzatvorenia, ako jeden zo zmluvných typov, vyplýva

priamo zo zákona a predstavuje legitímny právny prostriedok na to, aby zamestnávateľ „odmenil“ svojich
dlhoročných zamestnancov odchádzajúcich do starobného a invalidného dôchodku za ich dlhoročnú
vernosť a kvalitu ich práce, vo forme peňažného plnenia slúžiaceho na podporu zabezpečenia ich
životnej úrovne, ktorú dosiahli v čase svojej pracovnej aktivity; ide o „ocenenie“ zamestnancov, ktorí sa
tak svojou dlhodobou prácou spolupodieľali na vytváraní hodnôt odporcu; výška plnenia odporcu je aj

preto odstupňovaná v závislosti od dĺžky nepretržitého trvania pracovného pomeru. S poukazom
na uvedené možno vyvodiť záver, že nejde o hospodársky neodôvodnené plnenie alebo také, ktoré
by zjavne nezodpovedalo poskytovanej protihodnote; v opačnom prípade každé (bezodplatné) plnenie
odporcu bez súčasného protiplnenia (ako napr. darovanie) by bolo, ako zakázaná činnosť, v rozpore so
zákonom o bankách; takýto záver však výkladom ust. § 27 ods. 8 v spojení s § 119 ods. 3 zákona o

bankách nemožno vyvodiť.

Uvedené právne úvahy nie sú v rozpore ani s účelom a zmyslom zákona o bankách deklarovanom v §
1, nakoľko z uvedeného ustanovenia zákona vyplýva, že tento sa vzťahuje, ako norma verejného práva,
len na niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením a podnikaním a so zánikom bánk,

a priamo nerieši interné vzťahy banky s ich bývalými zamestnancami spadajúce do oblasti sociálnej
starostlivosti zamestnancov, resp. bývalých zamestnancov. Ani z obsahu štatútu prijatého,
okrem iného, aj za účelom podpory stabilizácie zamestnancov banky, nemožno vyvodiť, že by tentopredstavoval nástroj organizácie či riadenia banky, a že by tak vzťahy založené týmto štatútom mali bez
ďalšieho spadať pod režim zákona o bankách.

Nakoľko prijatá právna úprava v zákone o bankách sa nedotkla zmeny tvorby fondu (čl. II, bod 3 štatútu)
alebo potreby zmeny štatútu (čl. V, bod 2 ) tak, že by tvorba fondu z použiteľného (čistého)
zisku predstavovala takú činnosť banky, v ktorej odporca nemôže ďalej pokračovať pre jej rozpor so
zákonom, nemožno vyvodiť záver o zániku záväzku odporcu poskytovať navrhovateľkám plnenie zo
zmluvy o dôchodku v dôsledku nemožnosti plnenia podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

S poukazom na uvedené odporca nedôvodne namieta, že skutkové zistenie súdu prvého stupňa o tom,
že v danom prípade nešlo o plnenie banky za nápadne nevýhodných podmienok, nie je ničím podložené.

Odvolací súd nepovažoval za potrebné proti svojmu potvrdzujúcemu rozhodnutiu pripustiť dovolanie na
posúdenie právnej otázky, či sa na právne vzťahy založené zmluvou o dôchodku vzťahuje

zákon o bankách, keďže v súvislosti s navrhovateľami uplatňovaným nárokom nešlo o otázku majúcu
zásadný význam pre rozhodnutie v tejto veci do takej miery, že jej právne posúdenie v danej veci by
bolo pre konečné vyriešenie danej veci určujúce, nakoľko konajúce súdy nevylúčili aplikáciu zákona
o bankách na právne vzťahy založené zmluvou o dôchodku, keď sa zaoberali v jeho intenciách aj
odporcom vznesenou námietkou o zániku jeho záväzku z tejto zmluvy z dôvodu zákonom mu uloženého

zákazu pokračovať v plnení za nápadne nevýhodných podmienok; v tomto smere však išlo
len o posúdenie skutkového stavu a jeho právne vyhodnotenie.

Nedôvodná bola aj námietka odvolateľa proti výroku o trovách konania, nakoľko neuvedenie, že o
trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti vo

veci samej, nie je takou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie o trovách konania.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle § 224
ods. 4 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .