Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/369/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815209711
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815209711.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: CRIF -

Slovak Credit Bureau, s. r. o., so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 886 013, zast. Havel,
Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO:
36856584, proti žalovanému: F. N., H.. X.X.XXXX, R. XXX/X, XXX XX N. H. R., o zaplatenie 673,36 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 673,36 eur spolu so zmluvným

úrokom vo výške 11,85% ročne zo sumy 662,20 eur od 28.3.2014 do 9.10.2014, zmluvným úrokom
vo výške 11,85% ročne zo sumy 612,20 eur od 10.10.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo
výške 8,25 % ročne zo sumy 662,20 eur od 28.3.2014 do 9.10.2014, s úrokom z omeškania vo výške
8,25 % ročne zo sumy 612,20 eur od 10.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby
odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril dňa 16.5.2000 správnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou K.
K., B..K.. IČO: 00 151 653, Zmluvu o sporožírovom účte č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“) ktorej
predmetom bolo zriadenie bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX a vydanie bankovej platobnej karty. K.

K. uzatvorila so žalovaným dňa 16.5.2000 Zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, prostredníctvom
ktorej mohol žalovaný realizovať transakcie s prostriedkami na vyššie uvedenom účte. K. K. uzatvorila
dňa 25.7.2002 so žalovaným zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X (ďalej len „Zmluva")
ktorej predmetom bolo poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 497,91 eur ( 15.000,- Sk). V zmysle
Zmluvy si s právnym predchodcom žalobcu a žalovaná dohodli poplatok za správu úveru vo výške
0,20 % z výšky úverového rámca mesačne a poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2 % z výšky
úverovéhorámcasplatnýpripodpisezmluvy.Vzmyslezmluvysizmluvnéstranydohodliúrokovúsadzbu

vo výške 11,85 % p.a. V zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ“) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy bol
kontokorentný úver/povolené prečerpanie na bežný účet vyňatý z pôsobnosti ZoSÚ, a preto zmluva
napr. neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. K. K. umožnila čerpať žalovanému úver
tak, že realizovala platobné príkazy žalovaného na prevod alebo výbery hotovosti žalovaného, a to
aj v prípade, ak neexistovala pohľadávka žalovaného voči K. K. z účtu žalovaného, ktorá vznikla v

dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu žalovaného alebo vkladom v hotovosti na
účet žalovaného. Ďalej boli v zmysle Zmluvy dohodnuté ďalšie náležitosti zmluvy a podmienky pre
splácanie úveru, a to výška úverového rámca, úroková sadzba, splatnosť úrokov, konečná splatnosť
úveru, úrok z omeškania, úrok z prečerpania a iné platobné podmienky. Žalovaný sa zaviazal úversplácať tak, že bol povinný splatiť pohľadávku K. K. najneskôr v deň konečnej splatnosti úveru, pričom
pohľadávka K. K. v čase do konečnej splatnosti bola splácaná formou započítania pohľadávky K. K.
proti pohľadávke žalovaného z účtu žalovaného a to vždy v momente vzniku pohľadávky žalovaného

z účtu a v rozsahu v akom sa tieto pohľadávky kryjú. V zmysle zmluvy bola dohodnutá výška úrokovej
sadzby ako odplaty za poskytnutý Úver vo výške 11,85 % ročne (ďalej len „Úroková sadzba“), pričom
táto úroková sadzba bola platná v deň podpisu zmluvy. Podľa zmluvy bola K. K. oprávnená meniť výšku
úrokovej sadzby dohodnutú v zmluve, pričom zmena úrokovej sadzby bola účinná rozhodnutím K. K.
a zverejnením (ďalej len „Zverejnenie“). V prípade porušenia podmienok splácania úveru žalovaným,

bol medzi stranami dohodnutý úrok z omeškania. Výška úroku z omeškania sa riadi rozhodnutím K.
K. a nasledovným Zverejnením. Žalovaný sa v zmysle Všeobecných obchodných podmienok zaviazal
uhradiť aj náklady, ktoré vzniknú v prípade porušenia jeho zmluvnej povinnosti, najmä náklady na
mimosúdne a súdne vymáhanie. Žalovaný využil možnosť čerpať úver od K. K., avšak podmienky pre
splácanie riadne nedodržiaval, a dostal sa so splácaním do omeškania. K. K. ho na túto skutočnosť
upozorňovala a vyzývala ho na úhradu jeho splatných záväzkov. S ohľadom na vyššie uvedené a v

zmysle čl. VII Zmluvy uplatnila K. K.Ľ. listom zo dňa 27.2.2013 (ďalej len „Výpoveď“) právo vypovedať
Zmluvu a požadovať splatenie celého zostatku Úveru s príslušenstvom. Výpoveď v zmysle Obchodných
podmienok nadobudla účinnosť dňom jej doručenia a povinnosť žalovaného zaplatiť celý zostatok úveru
spolu s príslušenstvom vznikla bezodkladne po doručení Výpovede. K. K. v zmysle bodu 3 článku VIII
Zmluvy považuje zásielku za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po

jej odoslaní. K. K. tak vznikla pohľadávka voči žalovanému (ďalej len „Pohľadávka“), na sumu celkom
vo výške 723,36 eur pričom táto suma pozostáva z istiny úveru po splatnosti vo výške 662,20 eur, z
vyčísleného riadneho úroku vo výške 0,18 eur, debetného úroku z nepovoleného prečerpania vo výške
25,57 eur a zákonného úroku z omeškania vo výške 35,41 eur, vyčíslených od prvého dňa omeškania
žalovaného so splácaním jeho záväzku do dňa postúpenia predmetnej pohľadávky, t.j. do 27.3.2014.

Predmetná Pohľadávka sa nachádza vo výpise z bankovej knihy K. K. (ďalej len „Výpis z bankovej
knihy“) pod č. 356, ktorá preukazuje výšku postúpenej pohľadávky ku dňu postúpenia pohľadávky. K.
K. a žalobca uzatvorili dňa 27.3.2014 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0346/2014/CE. V Prílohe
č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 0346/2014/CE je uvedená pod č. 356 aj Pohľadávka voči
žalovanému. Na základe uvedeného prešla s účinnosťou od 27.3.2014 na žalobcu pohľadávka zo

zmluvy, jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Žalobca oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému Oznámením zo dňa 1.4.2014, ktorým zároveň
vyzval žalovaného na okamžitú úhradu pohľadávky. Oznámenie o postúpení pohľadávky zo K. K. na
žalobcu, ktoré v dostatočnej miere preukazujú aktívnu legitimáciu žalobcu v súdnom konaní. Žalovaný
bol žalobcom opakovane upozornený na vzniknutú pohľadávku a to Výzvou k úhrade zo dňa 3.7.2014,

Upomienkou zo dňa 10.9.2014 a Upomienkou zo dňa 1.12.2014. Žalovaný pohľadávku uhradil iba
čiastočne, a to platbou zo dňa 10.10.2014 vo výške 50,- eur. S ohľadom na uvedené žalobcovi vznikla
pohľadávka voči žalovanému, na sumu celkom vo výške 673,36 eur pričom táto suma pozostáva z istiny
úveru po splatnosti vo výške 612,20 eur, z vyčísleného riadneho úroku vo výške 0,18 eur, debetného
úroku z nepovoleného prečerpania vo výške 25,57 eur a zákonného úroku z omeškania vo výške 35,41

eur, vyčíslených od prvého dňa omeškania žalovaného so splácaním jeho záväzku do dňa postúpenia
predmetnej pohľadávky, t.j. do 27.3.2014.

Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to zmluvou o sporožírovom účte
č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.5.2000, Zmluvou o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo
dňa 16.5.2000, Zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa 25.7.2002, Obchodnými podmienkami
pre vydávanie a používanie bankovej karty K. K., a.s., Všeobecnými obchodnými podmienkami,
Sadzobníkom poplatkov, Prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. 0346/2014/CE zo dňa

27.3.2014, Odstúpením od zmluvy zo dňa 27.2.2013, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa
1.4.2014, Výzvou k úhrade zo dňa 3.7.2014 a upomienkami zo dňa 10.9.2014 a dňa 1.12.2014,
prednesom právneho zástupcu žalobcu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci
skutkový stav veci:

K. K., a.s. a žalovaný ako klient - majiteľ účtu uzavreli dňa 16.5.2000 zmluvu o sporožírovom účte číslo
XXXXXXXXXX/XXXX špecificky symbol XXXXXXXXXX podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka.Podľa bodu 1. sporiteľňa zriadi dňom podpísania tejto zmluvy klientovi sporožírový účet vedený v
slovenských korunách. Účet je vedený formou bežného účtu a je určený na realizáciu hotovostného
a bezhotovostného platobného styku. Účet slúži len pre osobné účely a nemožno ho použiť pre

podnikateľskú činnosť.

Zmluva sa uzaviera dohodu zmluvných strán o celom jej rozsahu a nadobúda účinnosť dňom jej
podpísania zmluvnými stranami ( bod 21. zmluvy ).

Žalovaný a pôvodný veriteľ K. K., a.s. dňa 5.6.2000 uzavreli aj zmluvu o vydaní a používaní bankovej
platobnej karty podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo poskytnutie
platobnej karty VISA Electron žalovanému s limitom platobnej karty hotovostným 5.000,- Sk,
bezhotovostným 15.000,- Sk. Žalovaný vyhlásil, že pred podpísaním tejto zmluvy sa oboznámil s
Obchodnými podmienkami pre vydávanie a používanie bankovej platobnej karty Slovenskej sporiteľne,
a.s., uvedenými na zadnej strane tohto tlačiva a zaväzuje sa ich dodržiavať. Obchodné podmienky sú

neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

Obchodné podmienky pre vydávanie a používanie bankovej karty K. K., a.s. boli písané drobným,
miestami nečitateľným písmom.

K. K., a.s. ako pôvodný veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 25.7.2002 zmluvu o kontokorentnom
úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa článku. I. predmetom zmluvy bolo
poskytnutie kontokorentného úveru bankou dlžníkovi podľa podmienok dohodnutých v tejto zmluve.
Výška úverového rámca bola 15.000,-Sk, úroková sadzba bola určená ako premenlivá vo výške 11,85 %
ročne, splatnosť úrokov bola dohodnutá mesačne k poslednému dňu v mesiaci, končená splatnosť úveru

bola dohodnutá na deň 25.7.2003, poplatok za poskytnutie úveru bol dohodnutý 2% z výšky úverového
rámca splatný pri podpise zmluvy, poplatok za správu úveru 0,20 % z výške úverového rámca/mesačne.

Podľa bodu 1. článku II. zmluvy, veriteľ sa zaviazal dlžníkovi poskytnúť úver takým spôsobom, že bude
realizovať príkazy dlžníka na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu aj v prípade, ak nebude

existovať dlžníkova pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v
prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti na tento účet a to do výšky úverového rámca.

Ak bude rozsah čerpaného úveru väčší ako je výška úverového rámca v čase predo dňom konečnej
splatnosti úveru, je dlžník povinný veriteľovi zaplatiť úrok z prečerpania vo výške určenej veriteľom

zverejnením zo sumy, o ktorú je rozsah čerpaných peňažných prostriedkov väčší ako výška úverového
rámca ( bod 3. článok II. zmluvy ).

Podľa bodu 4. článok II. zmluvy, dlžník je povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v
stanovenom čase platiť úroky a poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s

úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky.

Ako vyplýva z bodu 6. článku II. zmluvy, v prípade omeškania dlžníka so splácaním istiny, úrokov,
poplatkov a iných nákladov spojených s úverom, je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie úroku z
omeškania v dohodnutej výške a dlžník je povinný úroky z omeškania zaplatiť.

Podľa článku II. bod 8. zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že splatné úroky a poplatky sa dňom ich
splatnosti stávajú súčasťou istiny.

V zmysle čl. IX. bod 1. zmluvy, zmluva sa uzatvára na dobu určitú a to na dobu jedného roka odo

dňa podpísania zmluvy zmluvnými stranami. Zmluva sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník
neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá
záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku dlžníka.

Podľa bodu 2. článok IX. zmluvy, úver je splatný v deň splatnosti uvedený v základných podmienkach

zmluvy. V prípade predĺženia zmluvy podľa bodu 1. Zmluvy sa splatnosť Úveru predlžuje o dobu, o ktorú
bola predlžená účinnosť zmluvy, t.j. o 1 rok.V zmysle článku IX. bod 9 zmluvy, vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán bližšie nešpecifikované
touto zmluvou sa riadia Obchodnými podmienkami K. K., a. s., na zriaďovanie a vedenie účtov,
Obchodným zákonníkom, a to v tomto poradí. V prípade sporu je príslušný miestne príslušný súd podľa

sídla Veriteľa.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 1.4.2014 pôvodný veriteľ žalovanému oznámil postúpenie
predmetnej pohľadávky na žalobcu.

Výzvou k úhrade zo dňa 3.7.2014 žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie sumy 723,36 eur v lehote
7 dní od obdržania výzvy.

Žalobca vyzval na úhradu dlžnej sumy žalovaného ja upomienkami zo dňa 10.9.2014 a dňa 1.12.2014.

Odstúpenímodzmluvyzodňa27.2.2013právnypredchodcažalobcuodstúpilodzmluvyosporožírovom

účte a zmluvy na základe ktorej bolo žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie k bežnému účtu č.
XXXXXXXXX/XXXX.

Podľa Prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. 0346/2014/CE zo dňa 27.3.2014 bol dátum
poslednej úhrady žalovaného dňa 11.11.2011 v sume 25,- eur, pričom žalovaný bol v omeškaní 816 dní.

Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že žiada žalobe vyhovieť v celom
rozsahu.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia

zmluvy o kontokorentnom úvere ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476),
zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o
prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení
akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom

účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Ako vyplýva z § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú
znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Ak nevyplýva
z príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v deň, ktorý nasleduje po

doručení príkazu.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

V zmysle § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne
vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím

účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona
poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.V zmysle § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

V zmysle § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov

na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú
percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom
limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe
a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne
informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho
zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 začlenené ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle ustanovenia § 879f ods. 3 Občianskeho

zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
sa musia dať do súladu s ustanovením § 53 a 54 tohto zákona a s ustanovením tohto zákona do
troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, preto súd považuje za podstatný súlad
spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania s ust. § 53 a 54 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom od 1.4.2004 i keď zmluva bola medzi účastníkmi tohto konania uzavretá dňa 25.7.2002.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 ( ďalej len „Občiansky
zákonník“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom

vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Ako vyplýva z § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia
vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

V zmysle § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Ako vyplýva z § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na
plynutie premlčacej doby.

V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou

prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný
v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy,
predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na
účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

V zmysle § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona

rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo

na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

V danom právnej veci účastníci konania uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o
kontokorentnom úvere k bežnému účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX. Napriek skutočnosti, že
zmluva o bežnom účte ako aj zmluva o úvere, je absolútnym obchodnozáväzkovým právnym vzťahom
v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a

spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť
obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o

ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti spredbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú

štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie

zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA

a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,

môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom došlo dňa 25.7.2002 k uzavretiu Zmluvy o kontokorentnom úvere,
predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru č. XXXXXXXXXX/X žalovanému.

Dňa 27.3.2014 došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému z právneho predchodcu žalobcu na
žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0346/2014/CE, čo je zrejmé, z Oznámenia o
postúpení pohľadávky zo dňa 1.4.2014 a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu
v tomto konaní.Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že od zmluvy o poskytnutí
kontokorentného úveru č. 0560550860/1, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzavretá, právny

predchodca žalobcu odstúpil listom zo dňa 27.2.2013.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže toto odstúpenie od spotrebiteľskej zmluvy má účinky ex tunc, teda
spätne ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o poskytnutí kontokorentného úveru sa od začiatku zrušila,
pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov

povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Dôsledkomplneniazozrušenejzmluvyjetedapovinnosťúčastníkovzmluvynavzájomsivrátiťvšetko,čo
plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne
stanovuje § 457 OZ, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo
neplatnej zmluve.

Vzmysle§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnéhood1.5.2014orgánrozhodujúcio
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný aj z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený
skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na
jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal.

Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak trojročnej, ako aj desaťročnej v prípade
úmyselného bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného
obohatenia skutočne došlo.

V danom prípade žalobca sa o prípadnom bezdôvodnom obohatení z predmetnej zmluvy o poskytnutí

kontokorentného úveru č. XXXXXXXXXX/X dozvedel v deň odstúpenia od zmluvy, teda 27.2.2013.
Žalobca síce nepredložil súdu listinu preukazujúcu doručenie odstúpenia žalovaného od zmluvy, avšak
podľa čl. VIII bodu 3 zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 25.7.2002, písomnosť doručovaná poštou
sa v tuzemsku považuje za doručenú v tretí deň po jej odoslaní. Z uvedeného je zrejmé, že objektívne
moholprávnypredchodcažalobcuodoslaťodstúpenieodzmluvyuždňa27.2.2013,pričomdňa2.3.2013

bolo možné považovať odstúpenie od zmluvy za doručené žalovanému.

Nepreukázanie určitej skutočnosti žalobcom ako dodávateľom nemôže ísť na úkor žalovanej ako
spotrebiteľa, nakoľko pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany
spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa (pozri.

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. júna 2013 č. k. 4 Obdo 45/2012).

Dvojročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť 4.3.2013 a uplynula 4.3.2015. Žaloba na súd bola
podaná až 12.10.2015, teda po jej uplynutí.

Vzhľadom na uvedené, musel súd žalobu z dôvodu premlčania nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia zamietnuť.

Odstúpením od zmluvy podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. sa zmluva účastníkov
od začiatku zrušuje a nároky žalobcu sa už posudzujú ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods.

2 Občianskeho zákonníka, kde dochádza k plneniu z právneho dôvodu, ktorý odpadol (zánik zmluvy
o pripojení).Zrušením zmluvy došlo k bezdôvodnému obohateniu (§ 451 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako
veriteľ mohol hneď od momentu zrušenia zmluvy vedieť, kto sa bezdôvodne obohatil a v akom rozsahu.
Je nepochybné, že žalobca sa sám rozhodol zrušiť zmluvu, aj keď mohol využiť iné prostriedky, ktoré

zmluvu nerušia. K zrušeniu zmluvy došlo v dôsledku odstúpenia od nej dňa 27.2.2013. Pretože k došlo
zrušeniu zmluvy v dôsledku odstúpenia od nej a žaloba bola podaná na súde až dňa 12.10.2015, stalo
sa tak po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby na priznanie bezdôvodného obohatenia.

V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4Co/72/2013 zo

dňa 25.10.2013, sp. zn.12Co/60/2012 zo dňa 30.10.2012, sp.zn. 3Co/8/2014 zo dňa 2.4.2014.

Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. júna 2013 č. k. 4
Obdo 45/2012, ktorým Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutia Okresného súdu a Krajského súdu, ktorými
bolo zastavené konanie začaté spotrebiteľom proti nebankovej spoločnosti o vydanie bezdôvodného
obohatenia z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Najvyšší súd SR rozhodnutia nižších súdov

zrušil a judikoval, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa v predmetnom konaní
spotrebiteľka domáha, má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Žalobkyňa má preto postavenie
spotrebiteľa, v dôsledku čoho sa na ňu vzťahuje zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4
ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Dovolací súd na margo uvedeného dodal,
že pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné

uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa a v tejto súvislosti aj v rámci ukladania
poplatkovej povinnosti treba uprednostniť výklad, ktorý je na prospech poplatníka.

Aj v prejednávanom prípade má nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia svoj základ v
spotrebiteľskej zmluve.

Súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že žalobca nereagoval na výzvu súdu o predloženie
špecifikácie žalovanej sumy, a to jednotlivých jej zložiek a súdu nepredložil výpis transakcií na bežnom
účte žalovaného.

Aj v prípade, že by žalobca (jeho právny predchodca) od zmluvy o kontokorentnom úvere účinne
neodstúpil, súd by považoval nárok z predmetnej zmluvy za premlčaný.

Z § 100 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby (podľa § 111 Občianskeho
zákonníka).

V zmysle bodu IX., článku 4. zmluvy veriteľ je oprávnený vypovedať zmluvu, ak dlžník nečerpal úver
v priebehu šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov. Žalobca súdu napriek výzve nepredložil výpis z

úverovéhoúčtu,avšakzprílohykzmluveopostúpenípohľadávkyjezrejmé,žeposlednúúhraduvykonal
dňa 11.11.2011 v sume 25,- eur, pričom bol 816 dní v omeškaní. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný
už nečerpal úver, iba ho splácal, pričom viac ako dva roky bol v omeškaní s úhradou prečerpania na
bežnom účte.

Vychádzajúc z uvedených ustanovení zmluvy o kontokorentnom úvere je súd toho názoru, že žalobca
(jeho právny predchodca) ako veriteľ mal pritom právo zmluvu vypovedať potom, čo dlžník nečerpal
úver v priebehu šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov. Je zrejmé, že pred uplynutím lehoty splatnosti
úveru nebol žalobca oprávnený uplatniť si nárok na súde. Žalobcovi tak vzniklo právo vypovedať zmluvu
už dňa 11.5.2012 (t. j. 6 mesiacov po poslednom zaznamenanom pohybe na účte žalovaného), čo

by malo za následok ukončenie zmluvného vzťahu, v dôsledku čoho si žalobca mohol následne, dňa
12.5.2012, uplatniť nárok voči žalovanému. V danom prípade by však došlo k uplynutiu premlčacej doby
dňa12.5.2015,tedapredpodanímžaloby(žalobabolažalobcompodanánatunajšomsúde12.10.2015).Súd v súvislosti s uvedeným názorom na určenie začiatku plynutia premlčacej doby pri kontokorentnom
úvere poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8Co/750/2014 zo dňa 29.05.2015.

Podľa názoru súdu tak splatnosť kontokorentného úveru s poukazom na bod IX., článok 4. zmluvy zo
dňa 25.7.2002 nastala najneskôr dňom 12.5.2012.

V zmysle § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Vyššie uvedený výklad ustanovení zmluvy je pre spotrebiteľa priaznivejší, nakoľko jednoznačne
umožňuje určiť splatnosť prečerpania kontokorentného úveru. Ak by súd pripustil výklad, že žalobca
(jeho právny predchodca) jedine skutočným vypovedaním zmluvy je oprávnený určiť začiatok plynutia
premlčacej doby, mohlo by zo strany žalobcu dôjsť neprimeranému predlžovaniu splatnosti dlhu a
následnému navyšovaniu dlžnej sumy o úroky z omeškania, prípadne o ďalšie sankcie plynúce

zo zmluvy pre spotrebiteľa v prípade jeho omeškania. Zároveň by tak mohlo dôjsť k úmyselnému
odďaľovaniu začiatku plynutia premlčacej doby, čo je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa.

Začiatok plynutia premlčacej doby je objektívna kategória a v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka
premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, nie odo dňa kedy došlo k

jeho skutočnému výkonu.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného súd poukazuje aj na ďalšie názory týkajúce sa začiatku plynutia
premlčacej doby pri kontokorentnom úvere a dáva do pozornosti ust. § § 715 ods. 4 Obchodného
zákonníka ako aj výklad k tomuto ustanoveniu, podľa ktorého banka je povinná oznámiť bez zbytočného

odkladu majiteľovi účtu výšku zostatku jeho účtu ku koncu kalendárneho roka. V zmluve o bežnom
účte môže byť dohodnuté, že banka v súlade s § 710 Obchodného zákonníka prevedie do určitej
čiastky príkazy majiteľa účtu k platbám, i keď nie sú na účte potrebné peňažné prostriedky (tzv.
kontokorentný úver). Z uvedeného vyplýva, že bežný účet môže byť zriadený s úverovým rámcom,
ktorý umožňuje klientovi skĺznuť do mínusového, debetného zostatku, avšak len v rozsahu stanoveného

úverového rámca. Základom kontokorentného úveru je tzv. kontokorentný účet vedený v banke, ktorý
je kombináciou bežného a úverového účtu. Poskytnutie kontokorentného úveru umožňuje majiteľovi
bežnéhoúčtuísťdodebetu,stanovenéhoakoúverovýlimit,atakčerpaťdohodnutéfinančnéprostriedky.
V priebehu roka, tak ako nabiehajú platby na bežný účet, je stav kontokorentu neustále v pohybe. Po
uplynutí jedného roka, je majiteľ bežného účtu povinný kontokorentný úver vyrovnať.

Uvedené ustanovenie všeobecných spôsobom stanovuje splatnosť kontokorentného úveru ku koncu
kalendárneho roka. Určiť splatnosť úveru, ktorý je predmetom tohto konania, by uvedeným výkladom
bolo možné už ku dňu 31.12.2011, teda ku koncu kalendárneho roka, v ktorom došlo k poslednému
pohybu na účte žalovaného (úhrada dňa 11.11.2011).

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54

Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a

je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie §
54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských
zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú

vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo

(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

Súd je toho názoru, že ust. bodu 9. článku IX. zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 25.7.2002 v
rozpore s § 54 ods. 1 OZ zhoršuje postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, keďže výlučnou aplikáciou
Obchodného zákonníka sa prakticky vylučuje použitie ust. Občianskeho zákonníka o premlčaní.
Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľa nepriaznivé následky
hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel

od Obchodného zákonníka.

Podľa rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co/105/2013 zo dňa 10.12.2013 „..súd so zreteľom
na uvedené nevidí dôvod na vylúčenie aplikácie priaznivejšieho ustanovenie o premlčacej dobe
trojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného

zákonníka, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porov. tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. 5 M Cdo 20/2009).“

V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná

podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky
nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy
konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok
účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho
komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konanípodľaosobitnéhopredpisu,odmenasprávcudedičstvaajehohotovévýdavky,tlmočnéaodmena

za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, preto má v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku právo na plnú náhradu trov konania, avšak tomuto žiadne trovy konania nevznikli,
preto mu súd žiadnu náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.