Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 21, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/469/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712217548
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712217548.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 865 141, proti povinnému: Z. N., nar. XX. R. XXXX, bytom K. L. XXX/XX, XXX XX E., o
vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 374,-Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 19091/12
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821

08 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 6Er/33/2012-66 zo
dňa 06. augusta 2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 6Er/33/2012-66 zo dňa 06. augusta 2015 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 6Er/33/2012-66 zo dňa
06. augusta 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodol tak po zistení, že exekučný titul - rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava (ďalej
len „rozhodcovský súd“) sp. zn. SR 07394/11 zo dňa 10. októbra 2011 bol vydaný v rozpore so
zákonom. Poukázal na to, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 21. decembra 2010 Zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 200,- Eur.
V rovnaký deň oprávnený a povinný uzavreli rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej sa zmluvné strany

dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z uvedenej zmluvy o úvere uzavretej dňa 21.decembra 2010,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení
zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho

predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Podľa bodu 2 článku III. tejto zmluvy sa
táto zmluva môže meniť alebo zrušiť výlučne písomnou dohodou zmluvných strán vyhotovenou vo
forme dodatku k tejto zmluve s úradne overeným podpisom zmluvných strán. Záväzkovoprávny vzťah
založený uvedenou zmluvou o úvere vyhodnotil exekučný súd s poukazom na § 52 ods. 1, 3 a 4
Občianskeho zákonníka ako vzťah spotrebiteľský, a to s ohľadom na predmet činnosti oprávneného
ako podnikateľského subjektu podľa výpisu z Obchodného registra, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal

v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ako aj s ohľadom na to, že povinný uzavrel zmluvu ako
fyzická osoba nepodnikateľ. Rozhodcovskú zmluvu, ktorou bola založená právomoc rozhodcovského
súdu, ďalej exekučný súd vyhodnotil ako neprijateľnú, pretože nebola individuálne dojednaná, ide o
formulárovú zmluvu s vopred pripraveným textom, ktorý môže spotrebiteľ buď ako celok prijať alebo
odmietnuť. Obsah zmluvy nemôže ovplyvniť. Spotrebiteľ síce má na výber, či rozhodcovskú zmluvu
podpíše alebo nie, podstatné však je, či mal možnosť sa s obsahom zmluvy náležite oboznámiť, keďže

táto bola podpísaná súčasne so zmluvou o úvere. Rozhodcovská zmluva neumožňuje spotrebiteľovi v
dodatočnej dobe od zmluvy odstúpiť, či ju vypovedať. Zrušiť je ju možné len písomnou dohodou obochstrán, aj to s úradne overenými podpismi. Z rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že by bol spotrebiteľ
náležite poučený o tom, že rozhodcovskú zmluvu uzatvoriť nemusí. Exekučný súd vyhodnotil takéto
dojednanie rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľné, a teda v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka

ako absolútne neplatné. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci
bola založená na neplatnom právnom úkone, podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Ak nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takomto prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol,
že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len
„ZRK“). Podľa oprávneného súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval ust. § 45 ods.

1 a 2 ZRK. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu
sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje
ust. § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Splnenie podmienok

zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k
niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného
titulu. Podľa oprávneného postupom exekučného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45
ZRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom ZRK. Oprávnený ďalej uviedol, že došlo k neúplnému

zisteniu skutkového stavu veci exekučným súdom (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.). Exekučný súd
pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť,
že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva resp. doložka. Poukázal na
skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. ZRK formou
samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská

doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.
Namietal, že konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou
nedostatočnezistenéhoskutkovéhostavu.Namietal,žeexekučnýtitulbolvydanýoprávnenýmorgánom.
Konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Na základe uvedených skutočností oprávnený
navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie

konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho zo dňa poriadku,

ďalej len „O.s.p.„) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že dňa 27. augusta 2012 bol u súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. PhD., spísaný vo forme zápisnice návrh oprávneného na vykonanie

exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor podaním zo dňa 31. augusta 2012 požiadal
exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podkladom na vykonanie exekúcie
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. 07394/11 zo dňa 10. októbra 2011, ktorý oprávnený predložil s
vyznačenou doložkou právoplatnosti 31. októbra 2011 a vykonateľnosti 03. novembra 2011 a

ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 384,- Eur spolu s 0,25% zmenkovým úrokom
denne zo sumy 384,- Eur od 7. apríla 2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo
sumy 384,- Eur od 21. júna 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške
160,15 Eur. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovský súd vyhovel nárokom oprávneného, ktoré
si uplatnil na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21. decembra 2010, ktorú si zmluvné

strany zabezpečili blankozmenkou zo dňa 21. decembra 2010. Exekučný súd následne uznesením č.k.
6Er/33/2012-11 zo dňa 17. októbra 2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 písm. b, c) a ods.
2 ZRK. Na základe odvolania podaného oprávneným Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolacíuvedené uznesenie exekučného súdu uznesením č.k. 2CoE/116/2014 - 28 zo dňa 25. júla 2014 zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na to, že dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového
súdu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Exekučný súd správne posudzoval plnenie

priznané exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom podľa § 45 ZRK, pričom dospel k záveru, že
plnenie odplaty za poskytnutie úveru vo výške 80% z poskytnutého úveru a plnenie zmenkového úroku
vo výške 0,25% denne, t.j. 91,25% ročne zo zmenkovej sumy je plnením v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 45 ods. 1 písm. b), c) ZRK, avšak exekučný súd mal predovšetkým skúmať, či vzťah medzi
oprávneným a povinným možno považovať za spotrebiteľský a či samotný exekučný titul bol vydaný v

súlade so zákonom. Exekučný súd si síce pred vydaním napadnutého uznesenia zabezpečil Zmluvu o
úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenú medzi oprávneným a povinným dňa 21. decembra 2010 spolu so
Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, avšak vôbec neposudzoval vzťah medzi oprávneným a
povinným z pohľadu spotrebiteľského práva, ani neposudzoval, či rozhodcovské konanie bolo vykonané
na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, či bola rozhodcovská zmluva, resp. doložka s
povinnýmdojednanáindividuálne,resp.činezakladánerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvných

strán. Ak exekučný súd poskytol povinnému právnu ochranu a plnenie odplaty za poskytnutie úveru
vo výške 80% z poskytnutého úveru a plnenie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, t.j. 91,25%
ročne zo zmenkovej sumy považoval za plnenie odporujúce dobrým mravom, a preto zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
v spojení s § 45 ods. 1 písm. b), c) a ods. 2 ZRK, potom musel mať napevno ustálené, že exekučný titul -

rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej doložky. Ďalej odvolací
súd upozornil, že vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ani v celom spisovom materiáli sa
rozhodcovská zmluva (doložka) nenachádza a odôvodnenie napadnutého uznesenia exekučného súdu
nespĺňa zákonné náležitosti (§ 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.), preto je v odvolacom konaní
odvolacím súdom nepreskúmateľné. Záver exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie považoval z tohto hľadiska za nepodložený, a preto predčasný. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti potom odvolací súd s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. napadnuté
uznesenie prvostupňového súdu zrušil a podľa § 221 ods.2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie, v
ktoromboloúlohouexekučného súdudoplniťdokazovaniepredloženímrozhodcovskejzmluvy(doložky)
a opätovne posúdiť otázku, či sú splnené podmienky materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného

titulu, predovšetkým posúdiť, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným.

V zmysle uvedeného záväzného právneho názoru odvolacieho súdu sa exekučný súd v odvolaním
napadnutom uznesení zaoberal vyhodnotením právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným a
následne skúmaním právomoci rozhodcovského súdu, založenej rozhodcovskou zmluvou.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2 a 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvzneníplatnomaúčinnomdo22.decembra2015súdpreskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poveríexekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. b), c) a ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
podľa osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský

rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré objektívne nemožné, právom
nedovolenéaleboodporujedobrýmmravom.Súdpríslušnýnavýkonrozhodnutiaaleboexekúciuzastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konania aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

Odvolací súd preskúmal správnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z hľadiska dôvodov uvedených

v odvolaní.

Preskúmaním rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu sa odvolací súd stotožnil so
záverom súdu prvého stupňa v tom, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ktorú dňa 21. decembra 2010
uzatvorili oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník a predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške

200,- Eur, je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy. V zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je nepochybné, že v prejednávanom prípade sa oprávnený
v postavení veriteľa zaviazal poskytnúť povinnému (dlžníkovi) finančné prostriedky (formou úveru) za
odplatu, pričom oprávnený je podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal

v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 52 ods. 3 OZ sa takáto osoba považuje
za dodávateľa. Dlžník (povinný) sa v predmetnej zmluve zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky
a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Z uzatvorenej zmluvy vyplýva, že dlžník, ktorý uzatvoril predmetnú zmluvu

o úvere za účelom poskytnutia finančných prostriedkov na účely povolania, je v postavení spotrebiteľa
podľa § 52 ods. 1 a § 52 ods. 4 OZ.

Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri výklade
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej

len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi

podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa
ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému
súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd
ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je
pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu

zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej, či už
vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou
neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho
úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc
na vydanie rozhodnutia. Rozhodcovská zmluva koncipovaná v takom znení, ako bola predložená

do súdneho spisu, vykazuje znaky neprijateľných podmienok, a s poukazom na ustanovenia § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka ju súd posúdil ako absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú
nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z textu
rozhodcovskej zmluvy z 21. decembra 2010 je zrejmé, že sa viaže priamo k zmluve o úvere,ktorú uzatvoril povinný (dlžník) so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., Bratislava. Aj keď je rozhodcovská
zmluva uzatvorená vo forme osobitnej zmluvy podľa § 4 zákona č. 244/2002 Z. z., je zmluvou
medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52 OZ). Podľa jej obsahu ju možno posúdiť ako podmienku

zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21. decembra 2010, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Súd
poukazuje v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžr/136/2012 z 15. marca
2013, v ktorom vyslovil názor, že „nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu
tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inú zmluvu, od ktorej

závisí.“ Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Skutočnosť, že dohoda zmluvných
strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
ale bola uzavretá vo forme osobitnej zmluvy v ten istý deň ako zmluva o úvere ešte neodôvodňuje
záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli povinného pristúpiť na túto osobitnú
zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky,

ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy
nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má povahu formulára obdobného
tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú Zmluvu o úvere. Dojednanie zmluvných
strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy,
ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby

z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní a že povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie,
čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, ako aj, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy
nie je podmienkou poskytnutia úveru. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť
akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných

strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť
obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní
vylúčiť. Rozhodcovská zmluva spôsobuje zvýšenie nerovnováhy vo vzťahoch medzi dodávateľom
a spotrebiteľom tým, že dodávateľ sám rozhodne vo vopred pripravenom formulári, ktorého obsah
spotrebiteľ nemôže ovplyvniť o tom, že spory zo spotrebiteľskej zmluvy sa budú riešiť prostredníctvom

navrhovanej osoby, ktorú aj sám vybral. Spotrebiteľovi tak vnúti spôsob riešenia sporov prostredníctvom
rozhodcovského konania a aj osobu, ktorá bude rozhodcom.

Pokiaľ teda bola právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnej rozhodcovskej
zmluve, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže

byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému
vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Uvedený nedostatok je už
sám o sebe dôvodom neumožňujúcim poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Z uvedeného
vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s
poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.