Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 25, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/71/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113229217
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8113229217.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcov: 1a) I. V.,

nar. X.X.XXXX, bytom Prešov, Bajkalská 38, 1b) T.. R. V., nar. XX.X.XXXX, bytom T.I., F. XX, 1c)
K. U., nar. XX.X.XXXX, bytom T., Y. X, 1d) U. V., nar. XX.X.XXXX, bytom T., L. XX, 2) F. N., nar.
XX.X.XXXX, bytom Q. Y. XXX, XXX XX F., Česká republika, 3) R. T., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX,
4) Y. T.V., nar. XX.X.XXXX, bytom T., Y. X, 5) Q. V., nar. X.X.XXXX, bytom Q., M. X, 6) Y. V., nar.
XX.X.XXXX, bytom T., V. XX/XX, 7) Ľ. J., nar. XX.X.XXXX, bytom T., N.. W. XXXXX/X, 8) Y. Ž., nar.
XX.X.XXXX, bytom B.. H. T. XXX, XXXX Z. N., Q., 9) E. Ž., nar. X.X.XXXX, bytom T., Č. XX, 10) K. V., nar.
X.XX.XXXX, bytom L. - N. XX, Y. XXXXX T., Česká republika, 11) Ľ. Ž., nar. XX.X.XXXX, bytom T., Č. XX,

všetci právne zastúpení: JUDr. Ladislav Lukáč, advokát so sídlom Prešov, Hlavná 19, proti odporcovi:
Slovenská republika - Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so
sídlom Bratislava, Námestie slobody 6, P.O.BOX 100, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že R. V., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý dňa XX.XX.XXXX a U. V., rod. T., nar. XX.XX.XXXX,
zomrelá dňa XX.XX.XXXX, boli v čase ich smrti, a to každý zvlášť vlastníkom spoluvlastníckeho podielu
vo veľkosti 1 v pomere k celku na novovytvorenej parcele KN C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2, nachádzajúcej sa v k. ú. Solivar a vytvorenej z parcely V. Z. č. XXXX zapísanej na

LV č. XXXX, pre Okres T., Obec T., k. ú. L. geometrickým plánom spoločnosti GEOPLAN Prešov s.r.o.
č. XXX/. z XX.XX.XXXX, overeného Správou katastra Prešov dňa XX.XX.XXXX pod číslom J.-XXXX/
XX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom ako oprávneným spoločne a nerozdielne v prospech ich
právneho zástupcu JUDr. Ladislava Lukáča náhradu trov konania vo výške 8923,71 €, spočívajúcu v
trovách právneho zastúpenia vo výške 8824,21 € a v ostatných trovách konania vo výške 99,50 €, a to
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobcovia domáhali určenia, že do dedičstva po poručiteľovi
R. V. a U. V. patrí novovytvorená parcela V. Z. č. XXXX/X o výmere XXX m2 nachádzajúca sa v k. ú.
L., vytvorená geometrickým plánom č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, overeným Správou katastra T.,
dňa XX.XX.XXXX a vytvorenej z parcely V. Z. č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX.
V žalobe uviedli, že R. V. spolu s manželkou U., rod. T., nadobudli na základe výmeru o vlastníctve
pôdy vydaného povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
do vlastníctva okrem iných parciel aj parcelu V. - X. Č.. XXX/X orná pôda o výmere XX XXX m2

nachádzajúcu sa v k. ú. Q..
V roku 2001 došlo k vykonaniu registra obnovenej evidencie pozemkov a v dôsledku vykonania ROEP
nebolo pôvodným vlastníkom zapísané vlastníctvo k hore uvedenej parcele, a to z dôvodu, že na častidotknutej parcely bol v súbore „C“ založený list vlastníctva č. XXX, kde bola ako vlastník zapísaná SR
- Slovenská správa ciest.
Dňa 04.08.2009 došlo rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č.

129/2009 k vyňatiu časti majetku zo správy rozpočtovej organizácie Slovenskej správy ciest Bratislava,
medzi inými aj predmetnej novovytvorenej parcely V. Z. Č.. XXXX nachádzajúcej sa na LV č. XXXX,
k. ú. L. a k prechodu správcovského oprávnenia tejto parcely na Ministerstva dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja SR.
Podľa Správy katastra Prešov k pôvodnému zapísaniu vlastníckeho práva v prospech SR došlo na

základe geometrického plánu č. XXX z roku 1983 a vyvlastňovacieho súpisu. Na Správe katastra Prešov
sa však nenachádzajú žiadne listiny preukazujúce prechod vlastníckeho práva na žalovaného v súlade
so zákonom.
Výmer o vlastníctve pôdy č. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX na meno R.W. V. a manželky U., rod. T.,
nebol doteraz žiadnym právne relevantným spôsobom zrušený a je stále platným titulom nadobudnutia
vlastníctva.

Geometrickým plánom Č.. XXX/XXXX XX.XX.XXXX bolo zidentifikované ako sa pôvodná mpč. parcela
XXX/X nachádzajúca sa v k. ú. Q. prekrýva s parcelou v registri C, teraz sa nachádzajúcou v k. ú. L.
tak, že časti pôvodnej mpč parcely č. XXX/X zodpovedá okrem iných aj novovytvorená parcela V. Z. Č..
XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2.
Na základe toho, že nedošlo k preukázaniu zániku vlastníckeho práva R. V. a U. V., majú žalobcovi za

to, že predmetná parcela má patriť do dedičstva po nich. Poukázali aj na konanie vedené na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 13C/204/2006, vedenej v obdobnej skutkovej a právnej veci, týkajúcej sa inej
častipôvodnejmpč.parcelyXXX/XprotižalovanémuNárodnejdiaľničnejspoločnosti,ktorejbolovplnom
rozsahu vyhovené.

Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 02.12.2013 a na
právnej argumentácii tam uvedenej zotrval počas celého konania. Námietky žalovaného možno zhrnúť
v podstate do týchto bodov:
a) Výmer o vlastníctve pôdy vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy
nepreukazuje vlastnícke právo právnych predchodcov žalobcov z dôvodu, že vlastnícke právo sa

nadobúdalo až prídelovou listinou a zaplatením prídelovej ceny. Prídelovú listinu žalobcovia nepredložili
a zaplatenie prídelovej ceny taktiež nepreukázali.
b) Žalovaný ďalej uvádza, že v roku 2001 došlo k vykonaniu Registra obnovenej evidencie pozemkov,
pričom vlastníctvo k spornej parcele nebolo zapísane žalobcom ale ako vlastník spornej parcely bola
zapísaná SR. S poukazom na to, že schválený register je podľa § 7 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z. z.

verejnou listinou, na základe ktorej katastrálny úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností, tak
najneskôr v roku 2001 začala plynúť doba oprávnenej držby žalovaného k sporej nehnuteľnosti, a táto
bola vydržaná skôr ako bola podaná žaloba. Žalovaný citoval § 134 Občianskeho zákonníka a poukázal
aj na to, že vlastníctvo SR bolo zapísané pre SR na základe geometrického plánu č. XXX z roku 1983
a vyvlastňovacieho súpisu. SR prostredníctvom správcu svojho majetku od tohto obdobia nakladala s

predmetnou nehnuteľnosťou ako s vlastnou, nikdy v tomto nakladaní nebola rušená, a preto majú za to,
že ak tu nie je dané vlastníctvo žalovaného z iného dôvodu, tak je dané z dôvodu vydržania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis a s prihliadnutím na tvrdenia
účastníkov konania zistil nasledujúce:

Z Výmeru o vlastníctve pôdy vydaného povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa
XX.XX.XXXX pod č. XXXX/XX (Č.. XX) vyplýva, že do vlastníctva Jána Kalatu a jeho manželky Verony,
v ideálnej časti 1 pre každého, sa prideľuje okrem iných aj parcela XXX/X z vložky č. 1 k. ú. Q., pričom
ide o roľu o výmere XX XXX m2.
Podľa článku 4 ods. 1 tohto výmeru, tento výmer o vlastníctve pôdy je podľa ustanovenia § 1 ods. 2

nariadenia č. 104/1946 Sb. N. SNR verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej
pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho
práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia.
Z LV č. XXXX pre k. ú. L. súd zistil, že parcela č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX XXX
m2 je zapísaná ako vlastníctvo SR, pričom správcom tohto štátneho majetku je Ministerstvo dopravy,

pôd a telekomunikácií SR (čl. 21).
Z delimitačného protokolu uzavretého medzi odovzdávajúcim Slovenskou správou ciest a preberajúcim
Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vyplynulo, že došlo k odovzdaniu správy štátnehomajetku (okrem iného) aj k parcele č. XXXX nachádzajúcej sa v k. ú. L. a zapísanej na LV č. XXXX.
Delimitačný protokol je datovaný dňom 03.11.2009 (čl. 22-24).
Z rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 13C/204/2006 zo dňa 05.12.2012, právoplatného dňa

21.12.2012 vyplynulo, že v konaní, kde žalovaným bola Národná diaľničná spoločnosť a.s., bolo určené,
že do dedičstva po poručiteľovi R. V. a U. V. patrí novovytvorená parcela V. Z. Č.. XXXX/X vytvorená
geometrickým plánom č. XXX/XXXX z pôvodnej parcely mpč. č. XXX/X.
Z identifikácie predloženej Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom, vyplynulo, že pôvodnej
parcele mpč. XXX/X zodpovedá okrem iných aj parcela Z. V. XXXX v k. ú. L. (čl. 42-43).

Zo správy a dokladov predložených Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom (čl. 69-92)
vyplynulo, že parcela Z. XXXX v k. ú. L. bola pôvodne evidovaná v k. ú. Q. ako CKN č. XXX/X. V
prvotnom k. ú. Q. bola parcela zapísaná na LV č. X na štát v správe ONV, na základe predloženej
žiadostiRiaditeľstvadiaľnicBratislavazodňa07.10.1986,súčasťouktorejboliGPahospodárskezmluvy
o prevode majetku.
Z pozemkovej knihy, a to vložky č. 1, časti B vlastníctvo vyplynulo, že vo vzťahu k parcele č. XXX je pod

radovým č. XX poznamenané - konfiškácia majetku pre Československý štát s dátumom 22.09.1958.
Zo správy Ministerstva vnútra SR štátneho archívu v Prešove (čl. 113) zo dňa 16.01.2013 vyplynulo, že
doklady týkajúce sa vyvlastnenia pozemku č. XXX/X sa v archíve nenachádzajú.
Súčasťou dokladov zaslaných súdu Okresným úradom Prešov, odborom katastrálnym je aj listina s
názvom Výkaz výmer a vyvlastňovací súpis ku geometrickému plánu č. XXX-XXXX-XXX-XX týkajúci

sa aj parcely XXX/X, z ktorého vyplýva, že parcela XXX/X mala byť zapísaná do vlastníctva Okresnej
správy ciest Prešov.
Z listu Okresného úradu Prešov, pozemkového a lesného odboru adresovaného právnemu zástupcovi
žalobcov (čl. 163) vyplynulo, že: „Výmery vydávané povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Zb. o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej

podľa nariadenia č. 104/1945 Zb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku
Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov Slovenského národa prídelcom, sú verejnou listinou
dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej poľnohospodárskej nehnuteľnosti (§ 1 ods. 2
nariadenie č. 104/1946 Zb.), pričom záznamy vykonané v pozemkovej knihe, na základe týchto
výmerov mali iba evidenčné účinky. Z uvedeného vyplýva, že ak výmer bol vydaný k tomu oprávneným

subjektom a obsahuje všetky podstatné náležitosti, má povahu verejnej listiny so všetkými z toho
vyplývajúcimiprávnymidôsledkami.PretoOkresnýúradPrešov, pozemkovýalesnýodbor,nevyznačuje
na predmetné výmery doložku právoplatnosti.“
Z geometrického plánu vyhotoveného spoločnosťou Geoplan Prešov s.r.o., dňa 10.10.2012 pod č.
188/2012 overeného Správou katastra Prešov dňa 17.10.2012 pod č. J.-XXXX/XX/X vyplynulo, že

novovytvorená parcela č. XXXX/X je časťou pôvodnej parcely mpč. XXX/X evidovanej v k. ú. Q..
Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Vzhľadom na to, že vo veci ide o tzv. určovaciu žalobu podľa § 80 písm.c) O.s.p. súd sa primárne musel
zaoberať otázkou, či na požadovanom právnom určení je daný naliehavý právny záujem.

Podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou
sa teda žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu
je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však žalobca môže
domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie

žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu
alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej
povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva

už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva [§ 80 písm. b) OSP],
nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa ustanovenia § 80 písm. c) OSP žiadny zmysel a význam.
Vo väčšine prípadov preto v takomto prípade nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem na určení,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je.
Vzhľadom na to, že

- právni predchodcovia žalobcov nie je sú ako spoluvlastníci spornej parcely vedení v katastri
nehnuteľností,
- kladný určovací rozsudok potvrdí to, že v čase svojej smrti boli spoluvlastníkmi spornej parcely, čo
následne umožní viesť dodatočné dedičské konania,je na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

Aktívna vecná legitimácia žalobcov
Podľa konštantnej judikatúry
NS ČR 21 Cdo/3701/2010 - Zanechal-li zůstavitel více dědiců, projevuje se stav, jaký tu vzniká v době
od smrti zůstavitele až do pravomocného rozhodnutí soudu o dědictví, také v jejich vzájemných vztazích
k majetku patřícímu do dědictví. Musí být vzato v úvahu, že rozhodnutí soudu o dědictví má sice účinky

ke dni smrti zůstavitele, že však do právní moci rozhodnutí o dědictví není jisté, jak budou jejich práva
a povinnosti k dědictví upravena. Uvedený "zvláštní" vztah dědiců k zůstavitelově majetku má mimo
jiné za následek, že až do právní moci usnesením soudu o dědictví jsou dědici považováni za vlastníky
celého majetku patřícího do dědictví (všech věcí a majetkových práv zůstavitele) a že z právních úkonů,
týkajících se věcí nebo majetkových práv patřících do dědictví, jsou oprávněni a povinni vůči jiným
osobámspolečněanerozdílně,přičemžjejichdědickýpodílvyjadřujemíru,jakousenavzájempodílejína

těchto právech a povinnostech. Ve sporech s jinými osobami, týkajících se věcí nebo majetkových práv
patřících do dědictví, se uvedený vztah dědiců k zůstavitelově majetku projevuje tím, že mají postavení
tzv. nerozlučných společníků (§ 91 odst. 2 o. s. ř.), neboť jde o taková společná práva a povinnosti, že
se rozhodnutí ve sporu musí vztahovat na všechny dědice.
NS ČR sp. zn. 22 Cdo/585/2012 - Proto účastníky řízení o tom, že zůstavitel byl ke dni svého úmrtí

vlastníkem nemovitosti, musejí být známí dědicové; pokud účastníky nejsou, nemá žalobce na určení
naléhavý právní zájem ve smyslu § 80 písm. c) o. s. ř., neboť takové rozhodnutí neodstraní stav nejistoty
v právním vztahu a nemůže být spolehlivým základem pro projednání věci v dědickém řízení.
Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd teda zaoberal otázkou, či účastníkmi konania sú všetci do úvahy
prichádzajúci právni nástupcovia manželov R. a U. V..

R. E. U. V. mali spolu 5 detí (uznesenie 26D/1/2013 - Dnot 2/2013 a 26D/46/2013 - Dnot 20/2013.
X. R. V., ktorý zomrel počas konania dňa XX.XX.XXXX a po ktorom ako dedičia prichádzajú podľa
oznámenia notára JUDr. Vladimíra Čuchtu do úvahy jeho

a) manželka I. V. - žalobkyňa 1a,

b) dcéra I. V. - žalobkyňa 1b,
c) dcéra K. U. - žalobkyňa 1c,
d) syn U. V. - žalobca 1d.

X. E. Š.. Jej závetní dedičia boli R. V. uvedený v bode 1, Y. Ž. uvedená v bode 3, Q. V. uvedená v bode

4 (Notárska zápisnica N 251/1998, Nz 228/1998).

X. Y. Ž., ktorá zomrela v roku XXXX a mala štyri deti (26D/871/2006 - D not 128/2006)
E.) F. N. - žalobkyňa 2.
F.) R. T. - žalobkyňa 3.

Z.) Y. T. - žalobkyňa 4.
H.) E. Ž., ktorý zomrel 10.05.2013 a po ktorom ako dedičia prichádzajú do úvahy (35D/530/2013 - D
not 103/2013)
da) dcéra Y. Ž. - žalobkyňa 8.
db) dcéra E. Ž. - žalobkyňa 9.

dc) dcéra K. V. - žalobkyňa 10.
dd) manželka Ľ. Ž. - žalobkyňa 11.

X. Q. V. - žalobkyňa 5.
X. Š. V., ktorý zomrel v roku XXXX a mal 2 deti (D 2957/93, Dnot 829/93)

a) Manželka Q. V. (zomrela XX.XX.XXXX, 26D/1863 - D not 253/2003, dedičia: deti uvedené v písm.b),
c).
b) syna Y. V. - žalobca 6.
c) dcéru Ľ.G. J. - žalobkyňu 7.

Účastníkmi konania boli označení všetci do úvahy prichádzajúci dedičia, preto súd pristúpil k
meritórnemu prejednaniu veci.Rozsah preskúmavania navrhovaného určenia.

Vo vzťahu k preskúmavaniu veci samej, procesný súd opätovne poukazuje na konštantné závery súdnej

praxe, od ktorých nemá dôvod sa odkloniť.

Podľa NS SR sp. zn. 3 Cdo/151/2010 - R 32/2011: V konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia,
že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom
tejto veci. Navrhované určenie sa tu vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali

po tomto okamihu nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe
požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa,
nepotvrdzujerozhodnutieodedičstve(osvedčenieodedičstve),žededičjevsúčasnostivlastníkomveci.
Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája
vznik vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola
v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné.

Právne úvahy súdu vo vzťahu k veci samej.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, považuje súd za podstatné, že jeho určenie sa vzťahuje u R. V. ku

dňu 03.06.1969 a u U. V. ku dňu 29.04.1975.
Okolnosti, ktoré vo vzťahu k podielom právnych predchodcov žalobcov nastali po uvedenom čase
nie sú relevantné a preto nie sú ani predmetom preskúmavania a hodnotenia súdom. Vzťahuje sa
to predovšetkým k námietke žalovaného o možnom vydržaní spornej nehnuteľnosti s ohľadom na
ROEP, resp. na zápis vlastníckeho práva žalovaného v roku 1986 vzhľadom na geometrický plán a

vyvlastňovací súpis z roku 1983.

Vo vzťahu k dátumom 03.06.1969 a 29.04.1975, žalovaný netvrdil žiadne skutkové okolnosti týkajúce
sa jeho vlastníctva a teda súd sa tým, čo uvádzané nie je, nemôže logicky ani zaoberať.
Pre súd je podstatné, že nebolo tvrdené a už vôbec preukázané, že do smrti právnych predchodcov

žalobcov došlo k zrušeniu Výmeru alebo inému platnému odňatiu pridelenej pôdy.

V rámci právnej argumentácie súd opätovne poukazuje na konštantné závery súdnej praxe:
NS SR sp. zn. 4Cdo/123/2003 - Pokiaľ ide o posúdenie veci samej, dovolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom. Z obsahu spisu nepochybne

vyplýva, že právnym predchodcom navrhovateľky Jozefovi P. a Márii-Irme P. boli výmerom o
vlastníctve pôdy z 1. apríla 1948 číslo 1305/48 vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 104/1946 Sb.n. SNR pridelenej podľa nariadenia vlády č. 104/1945 Sb. n. SNR
v znení nariadenia vlády č. 64/1946 Sb.n. SNR

pridelené sporné nehnuteľnosti v jednej polovici.
Predmetné rozhodnutie, ktoré je treba charakterizovať ako správny akt, bolo vydané orgánom na
to oprávneným v medziach jeho právomoci, je právoplatné a vykonateľné a považuje sa preto za
právne perfektné a to bez ohľadu na jeho vecnú správnosť, ktorá nemôže byť v súčasnosti skúmaná
všeobecným súdom. Aj u predmetného rozhodnutia platí, že sa prezumuje jeho správnosť, pokiaľ sa

nepreukáže, že bolo vymedzeným postupom opravené alebo zrušené.
Z obsahu vykonaného dokazovania však nevyplýva, že by k jeho zrušeniu, v právnych predpisoch
ustanoveným postupom, došlo.
NSSRsp.zn.4Cdo/48/2008-Nariadenieč.104/1946Sb.n.SNRovydávanívýmerovovlastníctvepôdy,
pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR (ďalej len

nariadenie) upravovalo, ako to vyplýva z jeho názvu, vydávanie výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej
podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vydávať prídelcom výmery o
vlastníctvepôdybolooprávnenéPovereníctvopôdohospodárstvaapozemkovejreformy.Výmerdefinuje
ako verejnú listinu dokazujúcu vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti,
na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez

podmienky dodatočného ospravedlnenia (§ 1 ods. 2 nariadenia). Z uvedeného je zrejmé, že ak výmer
bol vydaný k tomu oprávneným subjektom a obsahuje všetky podstatné náležitosti, má povahu verejnej
listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami.NS SR sp. zn 3Cdo/45/2008 - V predmetnej veci odvolací súd posudzoval platnosť a záväznosť
Výmeru Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave z 8. mája 1948 č. X. z
hľadiska jeho súladnosti s nariadením č. 104/1945 Sb.n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení

pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa
v znení neskorších predpisov a dospel k
záveru, že ide o prídelové rozhodnutie, ktoré má charakter verejnej listiny, čoho dôsledkom bolo
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v ňom uvedeným, a to napriek tomu, že Výmer
neobsahuje určenie prídelovej ceny a predpokladá je neskoršie určenie. Dovolací súd tento záver

odvolacieho súdu považuje za správny, stotožňuje sa s ním a v podrobnostiach odkazuje na
odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré si v celom rozsahu osvojuje. Naviac dovolací súd
považuje za potrebné v tejto časti uviesť, že správnosť Výmeru a jeho súlad s vtedy platnými predpismi
nie je možné v súčasnosti preskúmavať a takýto správny akt treba považovať za právny akt bezchybný,
z ktorého musí súd v zmysle § 135 ods. 2
O.s.p. vychádzať. Ani v prípade, ak by

rozhodnutie vydané na to oprávneným orgánom vykazovalo vady, nemožno takéto rozhodnutie označiť
za nulitný (neexistujúci) akt. Za nulitný akt totiž možno považovať len taký akt, ktorý bol vydaný
nepríslušným orgánom štátnej správy, teda nad rámec právomoci toho-ktorého orgánu. Pokiaľ bolo
rozhodnutie vydané v rámci právomoci príslušného orgánu, jeho zákonnosť je možné preskúmavať
len procesným postupom v rámci správneho súdnictva; nepodlieha však preskúmaniu všeobecným

súdom. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozsudku sp. zn. 4 Cdo
123/2003, ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 44/2004, v ktorom vyslovil názor,
že výmery a prídelové listiny ako verejné listiny boli aj sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov
k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami, že mimo rámec správneho súdnictva
všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu, že ho môže preskúmavať len

so zreteľom na to, či ide akt nulitný (ničotný) ako i že nulitným aktom je správny akt vydaný tzv. absolútne
vecne nepríslušným správnym orgánom. Ten istý záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež v
rozsudku sp. zn. 5 Cdo 110/2000, ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/2001 ako
aj v rozsudku z 27. novembra 2007 sp. zn. 2 Cdo 337/2006, obdobne aj v uznesení sp. zn. 4 Sž 88/1995,
ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 65/1995 a v

uznesení sp. zn. 4 Sž 34/1997, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej
republiky pod č. 77/1998.

Námietka žalovaného o reštitučnom zákonodarstve.
Ústavný súd SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 - Ak zákonodarca vytvoril v § 6 ods. 1 písm. p) zákona o pôde

samostatný reštitučný dôvod spočívajúci v tom, že oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré
prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu,
zmyslom tohto ustanovenia bolo uľahčiť oprávneným osobám dosiahnutie ich zápisu ako vlastníkov
v katastri nehnuteľnosti v (nepochybne častých) prípadoch, keď štát zneužijúc svoje postavenie v
dobe neslobody a nedbajúc na platné právo pripustil zmenu zápisu vlastníckeho práva v evidencii

nehnuteľnosti bez splnenia základných požiadaviek vyplývajúcich (aj) z vtedy platného práva. Uľahčenie
postavenia oprávnených osôb malo spočívať aj v tom, aby nápravu zápisu svojho (stále existujúceho)
vlastníckeho práva mohli dosiahnuť v relatívne jednoduchom správnom konaní a nemuseli sa domáhať
súdnej ochrany svojho vlastníckeho práva.
Zo základných zásad občianskeho práva možno potom vyvodiť, že v situácii, keď povinnej osobe

(štátu) neprislúcha žiadny právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ostalo naďalej k
nehnuteľnosti zachované vlastnícke právo toho subjektu, ktorý bol jej posledným vlastníkom pred dňom
zápisu vlastníckeho práva štátu, hoci zápis v evidencii nehnuteľnosti tomu nezodpovedá.
Názor krajského súdu, podľa ktorého zánik práva oprávnenej osoby postupovať podľa zákona o pôde
márnym uplynutím lehoty ustanovenej v § 13 zákona o pôde znamená aj zánik jej vlastníckeho práva,

tobôž v situácii, keď povinnej osobe (na rozdiel od oprávnenej osoby) nesvedčí žiaden nadobúdací titul k
nehnuteľnosti, zásadne popiera základné právo na vlastníctvo, tak ako to je garantované v čl. 20 ods. 1
ústavyačl.11ods.1listiny,čiprávonamajetokpodľačl.1dodatkovéhoprotokolu,pretožejehoaplikácia
by znamenala vytvorenie dosiaľ v právnom poriadku neznámeho spôsobu straty vlastníckeho práva
fyzických osôb v prospech štátu. Takýto záver nemožno vyvodiť ani z tretej vety ustanovenia § 13 ods. 1

zákona o pôde (neuplatnením práva v lehote právo zanikne), ktorá sa už len z hľadiska systematického
a gramatického výkladu môže vzťahovať iba na zánik reštitučného nároku ustanoveného zákonom o
pôde, avšak nie na zánik práva vlastníckeho garantovaného Občianskym zákonníkom, ústavou, listinou
a dodatkovým protokolom. Účelom zákona o pôde nebolo teda stanoviť zákaz dosiahnutia revízie krokovštátu urobených v rozhodnom období márnym uplynutím lehoty pre uplatnenie reštitučného nároku, ako
to vyplýva z napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
Systematickým a logickým výkladom zákona o pôde nemožno dospieť ani k inému záveru než k takému,

že reštitučné predpisy nevychádzali z domnienky, že vlastnícke právo prešlo na štát v rozhodnom období
aj v prípade neexistencie titulu pre jeho nadobudnutie, ale iba z toho, že v tomto zmysle bol vykonaný
zápis vlastníctva v prospech štátu v evidencii nehnuteľnosti. Ustanovenie § 6 zákona o pôde nerieši
(spätne) vlastnícky režim nehnuteľností, zámerne hovorí v ustanovení § 6 ods. 1 písm. p) zákona o pôde
o tom, že nehnuteľnosť bola "prevzatá" štátom.

Z uvedeného je zrejmé, že iba existencia reštitučného zákonodarstva nemohla spôsobiť ani nedostatok
naliehavého právneho záujmu sťažovateľov na požadovanom určení. Keďže sa však všeobecné súdy
nezaoberali s ohľadom na právny názor, ktorý zaujali, bližšie existenciou naliehavého právneho záujmu
sťažovateľov, neprislúcha ani ústavnému súdu k tejto otázke zaujať stanovisko.
Z rovnakých dôvodov neobstojí ani argumentácia krajského súdu, podľa ktorej s ohľadom na princíp,
že tam, kde existuje špeciálna právna úprava, nemožno použiť úpravu všeobecnú, a preto žalobou o

určenievlastníckehoprávanemožnoobchádzaťúčelazmyselreštitučnéhozákonodarstva.Sťažovatelia
podaním určovacej žaloby sa nepokúsili obchádzať reštitučné zákonodarstvo, ale iba využili zákonom
ponúkanú možnosť domáhať sa ochrany nimi tvrdeného (existujúceho) vlastníckeho práva procesne
akceptovateľným spôsobom.
K obnoveniu zaniknutého vlastníckeho práva v dôsledku jeho prechodu na štát v období totalitného

režimu na Slovensku podľa slovenského právneho poriadku nedochádza automaticky, ale iba za
splnenia zákonných podmienok. V situácii, keď tieto zákonné podmienky neboli splnené, nemožno
uvažovať ani o legitímnej nádeji na nadobudnutie nehnuteľnosti. Sťažovatelia nemohli v čase vydania
rozhodnutia krajského súdu legitímne bez splnenia zákonných podmienok očakávať, že znova získajú
vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Iba skutočnosť, že sťažovatelia, resp. ich právni predchodcovia

boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ešte nezakladá bez ďalšieho ich legitímnu nádej na
nadobudnutie vlastníctva.
Vzhľadom na vyššie uvedené má procesný súd za to, že bolo treba žalobe ako plne odôvodnenej
vyhovieť.
Súd iba terminologicky upravil petit žaloby, pretože výrok „o určení vlastníctva ku dňu smrti“ považuje za

správnejší ako výrok „vec patrí do dedičstva“, napriek tomu, že sa v slovenskej právnej praxi považujú
za synonymické.

Náhrada trov konania.

Trovy konania žalobcov spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku - 99,50 € a v trovách právneho
zastúpeniapodľaVyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanie
právnych služieb.
Pri určení tarifnej hodnoty veci vychádzal súd zo znaleckého posudku K.. U. U., ktorý určil hodnotu 1 m2
parcely č. XXXX/X, z ktorej bola odčlenená parcela č. XXXX/X na sumu 89,61 €/m 2. Pri výmere XXX

m2 to teda predstavuje 11380,47 €. Hodnota jedného úkonu právnej služby tak je 270,54 €.
Podľa § 13 ods. 2 AT - Základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri
zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.
Podľa názoru súdu úkon právnej služby - prevzatie a príprava právneho zastúpenia je úkonom, ktorý nie
je spoločný a patrí preto u každého zo žalobcov v plnej výške.

· Prevzatie a príprava zastúpenia: pôvodne žalobcovia 1 - 11: 11 x 270,54 = 2975,94 €.
K tomuto úkonu prislúcha tzv. režijný paušál 1 x 5,91 € (zastúpenie pôvodne žalobcu 1. bolo prevzaté v
roku 2007) + 9 x 7,81 € (rok 2013) + 1 x 8,04 € (2014 - žalobca 11: Ľ. Ž.) = 84,24 €.

· Podanie žaloby: žalobcovia 1 - 10 (neplatí teda pre žalobcu 11., ktorý do konania pristupoval) - 10 x

135,27 € = 1352,70 €. RP - 7,81€.
Podľa NS SR , sp. zn. 5Sžo/205/2010 - Režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. patrí za jednotlivé úkony právnej služby bez ohľadu na to, koľko klientov advokát zastupuje, nakoľko
pri zastupovaní viacerých osôb v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ide o spoločné úkony, a
preto náhrada režijného paušálu sa nenásobí počtom klientov ani neznižuje o 20 %, resp. od 01.06.2010

o 50 %.
· Účasť na pojednávaní dňa 09.10.2014 (odročené bez prejednania veci): žalobcovia 1 - 10 (bez žalobu
1., ktorý účastníkom konania ešte nebol) - 10 x 135,27 € x 0,25 = 338,18 €. RP - 8,04 €.· Návrh na pristúpenie žalobcu 11.: otázku aktívnej vecnej legitimácie mali mať žalobcovia ujasnenú už
pri podaní žaloby. Ak by tomu tak bolo, patrila by žalobcovi 11. odmena 135,27 € a režijný paušál by bol
spoločný pre všetkých žalobcov. Súd teda priznal 135,27 €.

· Odvolanie proti uzneseniu o prerušení konania: sadzba 50% podľa 13a ods.2 písm.b) AT - odvolanie
podané v mene žalobcov 2 - 11, teda 10 x 135,27 x 0,5 = 676,35 €. RP - 10 x 8,39 € = 8,39 €.

· Účasť na pojednávaní dňa 25.01.2016: 13 x 135,27 € = 1758,51 €. RP - 8,58 €.

Vyúčtované a nepriznané úkony právnej služby.
1. Predloženie listín dňa 20.11.2013 - súd odmenu nepriznal, nakoľko listiny preukazujúce právne
nástupníctvo žalobcov mali byť predložené spolu so žalobou. Išlo teda o neúčelný úkon. Naviac iba
predloženie listín v podstate ani úkonom právnej služby nie je.
2. Sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 28.07.2014 - takýto úkon sa v spise nenachádza. Sťažnosť na

prieťahy v konaní však procesný súd ani nepovažuje za úkon právnej služby, keďže sa netýka merita
prejednávanej veci.
3. Oznámenie zo dňa 22.09.2014 - išlo o oznámenie aktuálneho bydliska žalobcov 8. a 10. a kontaktu
na nich, čo nie je úkonom právnej služby, za ktorý by patrila odmena ale povinnosťou žalobcov podľa
§ 42 a 79 O.s.p.

4. Vyjadrenie vo veci samej zo dňa 23.09.2014 - išlo iba o opakovanie právneho názoru na prejednávanú
vec prezentovaného už v žalobe. Za uvedené odmena nepatrí.
5. Vyjadrenie vo veci samej zo dňa 31.10.2014 - neúčelné. Išlo iba o špecifikáciu petitu, čo malo byť
obsahom už žaloby samotnej.
6. Vyjadrenie zo dňa 14.11.2014 - išlo iba o doplňujúce vyjadrenie, ktoré v záujme jasnosti žaloby, malo

byť už jej obsahom.
7. Prevzatie a príprava zastúpenia 07.08.2015 - o príprave zastúpenia hovoriť nemožno, keďže išlo o
právnych nástupcov zomrelého žalobcu 1., za prevzatie zastúpenia ktorého už bola odmena priznaná.
Žalobcovia teda spolu po spočítaní vyúčtovania každého z nich požadovali - 21275,16 € a súd priznal
7354,01 € a s DPH - 8824,21 €.

Vo vzťahu k nepriznaným trovám konania súd uvádza, že trovy, ktoré vynaložil účastník konania v spore
musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa
musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná obrana proti uplatnenému
nároku. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo obranu práva sa však nemôžu posudzovať ako
celok.Ajkeďmávkonaníplneúspešnýúčastníknároknanáhradutrovkonania,každýúkonalebokaždé

platenie trov je treba posudzovať samostatne. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno
priznať, ak sa určité procesné podanie opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností
a platí to aj pre podania advokáta, ktoré neobsahuje žiadne skutočnosti vzťahujúce sa na predmet sporu,
na skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi sporné, nakoľko sú významné na posúdenie veci samej,
prípadne podanie obsahuje už prezentovaný právny rozbor.

Trovy konania priznal súd žalobcom spoločne a nerozdielne, nakoľko u nich išlo o nerozlučné
spoločenstvo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 3
vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods.

1 a 2 O. s. p..
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.