Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky

Judgement was issued by JUDr. Viera Nevedelová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/171/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200773
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8014200773.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej

a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej, v právnej veci navrhovateľky V. X.,
bytom E., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný
dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 25. februára 2015,
č. k. 4Sd/52/2014-14, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 25. februára 2015, č. k.
4Sd/52/2014-14, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 25. februára 2015, č. k. 4Sd/52/2014-14, potvrdil rozhodnutie odporkyne zo
07. marca 2014 číslo XY, ktorým odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný
dôchodok z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia nie je invalidná, lebo
miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je 40% v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou, ale je 35%.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podľa obsahu posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad z 09.01.2014 a ústredia Sociálnej poisťovne, vysunuté pracovisko
v Poprade z 11.06.2014 navrhovateľka je opakovane hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení,
väčšinou krátkodobo so záverom, že jej psychický stav sa pomerne rýchlo zlepšuje, ustupuje tenzita
a anxieta, dochádza k prejasneniu nálady, ale na vlastnú žiadosť a žiadosť jej manžela je predčasne
prepustená. Pri všetkých hospitalizáciách sú zdokumentované poruchy psychiky a správania súvisiace
s nadužívaním liekov, počiatočný stav pri nástupe na hospitalizáciu veľmi rýchlo dosahuje zlepšenie.

Sumárnym hodnotením ide o duševné poruchy a poruchy správania, spôsobené nadužívaním sedatív
a hypnotík, na úrovni stredne ťažkej formy zodpovedajúce hornej hranici percentuálneho rozpätia
(20 - 35%) podľa kapitoly V., položka 7 písm. a/ prílohy č. 4 zákona. Iné zdravotné postihnutia
- zmiešaná úzkostne depresívna porucha vyplývajúca z rozhodujúceho zdravotného postihnutia,
chronický zápal priedušiek a bolesti chrbtice podľa dokumentácie svojou kvalitou neodôvodňujú
u navrhovateľky zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Krajský súd
konštatoval, že navrhovateľka nepreukázala skutočnosti rozhodujúce pre nárok na dávku a jej výplatu.

Osvojil závery posudkových lekárov, že poškodenie zdravia u navrhovateľky neodôvodňuje invaliditu
a na tom základe mal za preukázané, že navrhovateľka nespĺňa jednu zo základných podmienok pre
vznik nároku na invalidný dôchodok a odporkyňa správne rozhodla, keď jej žiadosť o invalidný dôchodok
zamietla.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Namietala, že jej zdravotný stav je nepriaznivý,
žiadala o jeho opätovné preskúmanie a určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

o 61%.

Odporkyňa dôvody uvedené navrhovateľkou v odvolaní nepovažovala za opodstatnené. Navrhovateľka
v odvolaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a
presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia vyhotovených v konaní. Navrhla,

aby odvolací súd vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„S.s.p.“). Podľa § 492 ods. 1 S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku, začaté predo dňom účinnosti tohto zákona (pred 01. júlom 2016), sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p bez
pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti
navrhovateľky o invalidný dôchodok.

Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona podmienený predovšetkým invaliditou
poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1
zákona).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a

telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 3
zákona).

Podľa § 71 ods. 4 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia

liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby
a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Mierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťvpercentáchsaurčujepodľadruhuzdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí

ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8 zákona).

Navrhovateľka sa domáhala priznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40%.

Podľa kapitoly V., položka 7 písm. a/ prílohy č. 4 zákona pri duševných poruchách a poruchách

správania spôsobených užívaním psychoaktívnych látok (alkoholizmus, toxikománia), stredne ťažkej
forme percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je stanovená v rozpätí 20
- 35%, pričom podľa posudkového hľadiska sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určí podľa prevažujúcich symptómov z orgánového alebo psychického postihnutia uvedeného v tejto
prílohe.

Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári, ktorí vyhotovili posudky
tak pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia odporkyňou, ako aj po podaní opravného prostriedku,postupovali v súlade so zákonom. V posudkoch zohľadnili zdravotné ťažkosti navrhovateľky a
objektívnym nálezom preukázané duševné poruchy a poruchy správania, spôsobené nadužívaním
sedatív a hypnotík, na úrovni stredne ťažkej formy. Pridružené ochorenia podľa posudkov neovplyvňujú

schopnosť navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť a preto jej nepatrí zvýšenie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za iné zdravotné postihnutie podľa § 71 ods. 8 zákona o 10%.

Navrhovateľka v žiadnom podaní neuviedla konkrétne dôvody, alebo námietky, ktoré by spochybňovali
závery posudkov a nepreukázala, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jej schopnosť vykonávať

zárobkovú činnosť vo väčšej miere ako bolo stanovené posudkovými lekármi sociálneho poistenia.
Odvolací súd preto námietky navrhovateľky nepovažoval za dôvodné.

Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia
odporkyne podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) súd v zásade
preskúmava zákonnosť tohto rozhodnutia vo vzťahu ku skutkovému stavu, ktorý existoval ku dňu

rozhodnutia odporkyne, teda ku dňu 07. marca 2014 (§ 250i ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.), hoci
zákon nevylučuje možnosť, aby odporkyňa na základe ďalších dôkazov prehodnotila svoje rozhodnutie;
taká možnosť však nie je bez ďalšieho dôvodom na opakované posúdenie zdravotného stavu v prípade
predkladania novších a novších lekárskych nálezov a dôvodom na zrušenie jej rozhodnutia, ktoré v čase
jeho vydania na základe riadneho zistenia skutočného stavu zodpovedalo zákonu.

Odvolací súd považuje za potrebné tiež uviesť, že pokiaľ navrhovateľka opakovane žiada o predčasné
prepustenie z hospitalizácie a tým odmieta pokračovanie v liečbe, takým konaním sa sama zbavuje
možnosti preukázať svoj skutočný zdravotný stav.

Posudkoví lekári pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne v posudkoch zohľadnili všetky zdravotné
postihnutia navrhovateľky a ňou predkladané odborné lekárske nálezy, ktoré v posudkoch riadne
vyhodnotili. Zhodne dospeli k záveru, že zdravotný stav navrhovateľky spôsobuje 35% mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapitoly V.,
položky 7 písm. a/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení a navrhovateľka nie je invalidná podľa §

71 ods. 1 zákona.

Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav
v súlade so všeobecným posudkovým hľadiskom, úplne a objektívne, svoj záver o rozhodujúcom
zdravotnompostihnutíamierepoklesuschopnostinavrhovateľkyvykonávaťzárobkovúčinnosťlogickya

presvedčivo odôvodnili, pričom ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárov. Tak ako krajský
súd, aj odvolací súd mal preto za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľky zatiaľ nepodmieňuje
invaliditu podľa § 71 ods. 1 zákona a že navrhovateľke nevznikol nárok na invalidný dôchodok podľa
§ 70 ods. 1 zákona.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto podľa §
219 O.s.p. rozsudok krajského súdu potvrdil.

Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo
navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.