Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 21, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/429/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113227144
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7113227144.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I. samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci

navrhovateľa Q. Š., N..XX.X.XXXX, A. K., W. Č.. XX proti odporkyni
Y.Ľ.X. Š., N.. XX.X.XXXX, A. K., W. Č.. XX v konaní o určenie
výživného manželovi

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu 1.10.2013 domáhal voči odporkyni
platenia mesačného výživného v sume 200 EUR vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred,
počnúc 1.10.2013 k rukám navrhovateľa s odôvodnením, že ich manželstvo s odporkyňou,

ktoré uzavrel XX.X.XXXX trvá naďalej a on sám nemá dostatok finančných prostriedkov na
svoju výživu. V manželstve sa im narodili dvaja synovia, Q. (N..XXXX), M. (N..
XXXX) P. F. Y.Ľ.X. (N..XXXX), toho času dospelí. Uviedol, že odporkyňa pracuje ako vrchná
sestra v spoločnosti M.-R. F. B. B. P. D. W. B. M. A.,
kde jej mesačný čistý príjem dosahuje 700 EUR. On je pôvodným povolaním maliar natierač,
F. T. XXXX W. M. M.Ľ.K. A., po návrate dlhodobo nezamestnaný aj napriek
tomu, že sa opakovane zúčastnil viacerých výberových konaní. Nepoberá žiadne dávky, ani

príspevok v hmotnej núdzi, teda nemá žiaden príjem, čo je hlavným dôvodom pretrvávajúcich
nezhôd medzi ním a odporkyňou, ako aj medzi ním a dcérou Y.Ľ.X. a jej manželom a
dôsledku toho, a nedostatočnej stravy výrazne schudol, trpí cukrovkou a inými chorobami.
Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu 8.1.2014, v
ktorom uviedla, že ich manželstvo v tom čase formálne existuje, ale bol podaný návrh na
rozvod manželstva. Tvrdenie navrhovateľa upresnila v tom zmysle, že navrhovateľ sa z
M.Ľ.K. A.N. N. M. T. XXXX P. M. T. XXXX B. tým, že peniaze, ktoré si priniesol, a

bol to celkom slušný obnos, väčšinou použil na svoj život, t.j. na časté návštevy
38C/429/2013
2
pohostinských zariadení. Odporkyňa ďalej uviedla, že aj napriek tomu, že s navrhovateľom
žijú v spoločnej domácnosti, navrhovateľ nijakou sumou neprispieval na úhrady za byt,
telefón, platby za UPC, ktoré spolu predstavujú sumu 257,95 EUR, ktoré uhrádza všetky
odporkyňa. Poukázala na to, že odporca neprispieva ani na potraviny, všetko nakupuje do

domácnosti odporkyňa, pričom navrhovateľ si z nich pravidelne berie. V ich spoločnom byte
s nimi býva aj ich spoločná dcéra s manželom práve preto, že odporkyňa nie je schopná
uhrádzať všetky platby sama, preto dcéra mesačne prispieva na stravu sumou viac ako 300
EUR. Potvrdila, že je zamestnaná, avšak jej priemerná čistá mzda je 546 EUR podľa počtuodpracovaných hodín. Poukázala ďalej na to, že odporca si sám zapríčinil, že nie je
poberateľom žiadnej sociálnej dávky, a to jednak preto, že nemal odpracovaný počet rokov
tak, ako to zákon vyžaduje, okrem toho, keďže pred odchodom do Anglicka bol

živnostníkom, neplatil zákonné odvody, vznikli mu veľké dlhy, ktoré musí vyrovnať štátu po
návrate z peňazí, ktoré zarobil v P.. Navrhla preto, aby súd návrh navrhovateľa
zamietol ako nedôvodný.
Súd vo veci samej vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov založených v spise a to: návrhom na určenie manželského výživného, listinnými

dôkazmi predloženými účastníkmi, súdom vyžiadanými, účastníckymi výpoveďami,
písomnými vyjadreniami účastníkov a zistil tento skutkový stav :
Ako vyplýva zo sobášneho listu, účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX
N. Y. N. M. K.-B. V..
Rozsudkom Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 37C/445/2013-42 zo dňa 12.6.2014,
v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 8Co/75/2014-58 30.4.2015

bolo manželstvo účastníkov právoplatne, ku dňu X.X.XXXX rozvedené.
Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že
navrhovateľ nebol k tomuto dátumu vedený v evidencii Sociálnej poisťovne ako platiteľ
poistného u žiadneho zamestnávateľa a dávky v nezamestnanosti a ani dôchodok menovaný
nepoberal.

Daňový úrad Košice dňa XX.XX.XXXX písomne súdu oznámil, že navrhovateľ ukončil
podnikateľskú činnosť dňa XX.X.XXXX.
Podľa platobného dokladu B. J. D. XX/XXXX bola predpísaná za byt navrhovateľa a
odporkyne na výplatu suma 229,30 EUR, t.j. záloha za plyn (21 EUR), záloha za elektrinu (45
EUR), rozhlas a televízia (4,64 EUR) a BPMK-DS VB (158,06 EUR).

Vyplatenie inkasa splátky úveru vo výške 160,16 EUR dňa 15.7.2013 preukazuje
výpis z účtu vedený na meno odporkyne vo VÚB a.s..
Navrhovateľ a odporkyňa sú bezpodielovými spoluvlastníkmi A. Č.. X M. M. XX
N. L. W. Č.. XX M. K., B. Č.Í. B. XXX N. W. T.
E. P. B. W. M. M.Ľ.K. XXX/XXXXX na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach domu a na pozemku registra CKN B. W. Č.Í. XXXX P.
D. W. P. N. M. M. XXX V.X (N. D. M. M. XX/XX D. XX.X.XXXX).
38C/429/2013
3
Ako vyplýva z Potvrdenia spoločnosti M.-R. F. P. D., zamestnávateľa

odporkyne zo dňa 5.2.2015, jej priemerná mesačná mzda za obdobie 1 - 12 roku 2014 bola
613,54 EUR a za obdobie do rozvodu manželstva, t.j. 1 - 6/2015 vo výške 631,58 EUR.
Na pojednávaní dňa 12.5.2015 navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že bol vedený
v evidencií uchádzačov o zamestnanie od 15.8.2008 do 27.11.2014 a následne nastúpil do
predčasného dôchodku, nebol poberateľom pomoci v hmotnej núdzi, pretože ona poberá

úľavu na dani. Má zdravotné problémy, vysoký krvný tlak a iné. Čo sa týka práce, nikde
nebrigáduje, nepracuje, prestal sa o prácu zaujímať potom, ako podal žiadosť o predčasný
dôchodok, do dôchodku nastúpil od septembra 2014, dovtedy si ešte hľadal prácu. Predčasný
dôchodok poberá od septembra 2014 spočiatku vo výške 260 EUR mesačne, následne
rozhodnutím sociálnej poisťovne z 29.1.2015 bola suma dôchodku zvýšená na 274,20 EUR

mesačne. Iný príjem, ako dôchodok nemá. K povinným mesačným nákladom uviedol, že platí
1/3-inu alebo 1/4-inu, podľa toho koľkí sú v byte, t.j. buď 70 EUR alebo 80 EUR mesačne,
ďalej platí stravu zhruba 100 EUR mesačne, televíziu, telefón a cestovné zhruba okolo 25
EUR mesačne. Navrhovateľ ďalej uviedol, že mal z čoho žiť, pretože predal svoje zlato a mal
k dispozícii okolo 40.000,-Sk, ktoré použil na stravu, pretože ho odporkyňa psychicky týrala,

ďalej zrušil aj svoju životnú poistku, kde dostal okolo 1.000 Sk, ktoré som takisto použil na
svoje živobytie.
Odporkyňa na pojednávaní dňa 12.5.2015 vypovedala o tom, že je zamestnaná v
domove dôchodcov. V roku 2013 podala návrh na rozvod manželstva, tak navrhovateľ natruc
podal návrh na určenie výživného. Potvrdila, že jej od začiatku roka 2015 jej navrhovateľ

prispieva na byt takto, za 1/2015 zaplatil sumou 70 EUR, za 2,3/2015 po 60 EUR a za 4/2015
sumou 70 EUR, dovtedy, od 1.10.2013 t.j. za žalované obdobie neprispieval ničím, všetky
úhrady platila sama aj napriek tomu, že byt užíval od roku 2008. Nájom za byt je 270 EUR
mesačne spolu s réžiou. Mesačné výdavky odporkyne pozostávajú z nákladov na stravu vovýške 300 EUR, telefón 20 EUR mesačne, internet 18 EUR mesačne, zrážky na poistku 22,30
EUR mesačne, ďalej životné poistenie 17 EUR mesačne, dôchodkové sporenie 17 EUR
mesačne, pôžičku, ktorú si zobrali spoločne na kúpu bytu v roku 2010 spláca sama, po 74,02

EUR mesačne a navrhovateľ na ňu vôbec neprispieva. Do konca roka 2014 za navrhovateľa
platila dokonca aj jeho televízor po 23 EUR mesačne, za jeho telefón v sume 3,58 EUR
mesačne. Navrhovateľ dokiaľ sa nestal dôchodcom nemal žiaden príjem, takže neplatil do
domácnosti vôbec nič ale stravovala sa doma z toho, čo zabezpečila odporkyňa, okrem toho
mu kúpila nejaké oblečenie. Ani zo sumy dôchodku 700 EUR, ktorú dostal v novembri 2014

odporkyni nič neuhradil. Ďalej uviedla, že ak aj navrhovateľ mal peniaze z predaja zlata a
životnej poistky, tak tiet peniaze použil iba na vlastné účely, na pivo, víno, športku, čo bolo
jeho krédo od roku 1999, ale ničím neprispel na domácnosť a ani na nič spoločné.
Ako vyplýva z potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa
XX.X.XXXX N.Ľ. bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od XX.X.XXXX F.
XX.XX.XXXX vrátane, pričom však nebol poberateľom pomoci v hmotnej núdzi.

Z oznámenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa X.X.XXXX, navrhovateľovi
bol priznaný dôchodok vo výške 274,20 Z. Y. XX.X.XXXX, ktorý bol rozhodnutím zo dňa
XX.X.XXXX zvýšený Y. X.X.XXXX na sumu 274,20 EUR mesačne.
38C/429/2013
4

Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti uchádzača o zamestnanie vyplýva, že
navrhovateľ bol práceneschopný od XX.XX.XXXX a práceschopný od X.X.XXXX. A ako
potvrdzujú predložené lekárske správy, navrhovateľ bol v období od XX.XX.XXXX F. X.X.XXXX
opakovane liečený alebo ošetrovaný v rôznych odborných a špecializovaných ambulanciách
(gastroeterológ, chirurgická klinika, internista, diabetológ, klinický psychológ, psychiater).

Z potvrdení o hľadaní zamestnania súd zistil, že v posudzovanom období od X.XX.XXXX
F. X.X.XXXX B. N.Ľ. F.Ň.P. XX.X.XXXX L.F. Y. D. M. H. V. B..T..Y.. P.
F.Ň.P. XX.X.XXXX B. L. Y. D. P. M. H. W. Š. - W., dodávka a montáž
sadrokartónových systémov, pričom ani jedna spoločnosť neprejavila záujem o prijatie
navrhovateľa, ako uchádzača o zamestnanie.

Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX navrhovateľ uviedol, že jeho terajší príjem z
predčasného dôchodku je 274,20 EUR, ktorá bola od 1.1.2016 zvýšená o sumu 1,90 EUR
mesačne. Od roku 2013 nemal peniaze, preto podával túto žalobu, predtým, keď bol v
P., si priniesol skoro trištvrte milióna Slovenských korún, okolo 780.000 SK, ktoré
poskytol pre rodinu, dovtedy mal peniaze a aj potom, ako vyhral ďalších 50.000 SK, aj toto

dával len pre rodinu. V roku 2011 tiež nemal finančné prostriedky, tak predal svoje osobné
zlato, z ktorých peňazí potom žil, okrem toho si zbieral huby.
Odporkyňa na pojednávaní dňa XX.X.XXXX uviedla, že podľa nej navrhovateľ nemá
nárok na príspevok na výživné, pretože aj ak mal nejaké peniaze, ktoré si priniesol z
P., C. tieto neposkytol pre rodinu, ale sám ich minul, pretože dlhodobo vôbec

neprispieval do domácnosti žiadnou sumou. A navrhovateľ od svojho 46. roku života vôbec
nepracuje, iba sa priživuje doma, vždy si zoberie z navareného, následne sa preto hádali. Tieto
hádky medzi nimi trvali dlhodobo a vyvrcholilo to v roku 2013 podaním žiadosti o rozvod.
Odporkyňa vyvrátila tvrdenie navrhovateľa o tom, že by prispieval na domácnosť, tvrdila, že
všetko v byte musí uhradiť sama, práve preto s ňou v byte býva dcéra, ktorá jej finančne

prispieva. Uviedla, že v čase, keď bol navrhovateľ živnostníkom, neplatil ani do sociálnej ani
do zdravotnej poisťovne odvody, z čoho mu vznikol veľký dlh, ktorý zaplatil navrhovateľ zo
sumy, ktorú si priniesol D. P., zvyšok použil pre svoju potrebu. Uviedla, že dlhodobo
hospodárili oddelene.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd právne uzatvára :

Pri posudzovaní vyživovacej povinnosti medzi manželmi súd vychádzal z ustanovení
zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o
rodine), ktorý upravuje vyživovaciu povinnosť medzi manželmi.
Podľa ustanovenia §71 ods.1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu
povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí

jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa ustanovenia §71 ods.2 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi
predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.38C/429/2013
5
Podľa ustanovenia §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na

odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy,
ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie.

Rozsah vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, teda vzájomné
vyživovacie povinnosti trvajúce po celú dobu existencie manželstva tak ako je to upravené v
ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine, určí súd vtedy, ak niektorý z manželov túto povinnosť
dobrovoľne neplní buď vôbec, alebo v dostatočnej miere na návrh druhého manžela tak, aby
životná úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká.
Zmyslom návrhu na určenie výživného je teda vyrovnanie rozdielnej životnej úrovne

manželov. Pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti manžela sa vychádza zo
všeobecných hľadísk uvedených v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, teda sa prihliada i na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Pre
rozhodnutie súdu o výživnom medzi manželmi podľa uvedených hľadísk, nestačí zistiť len
osobné, rodinné a majetkové pomery manželov, vrátane ich príjmu, ale treba zistiť aj

konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého
z manželov, prípadne inými závažnými okolnosťami.
Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená
podmienka odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp.
vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda

okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného
charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Uplatňovanie výživného medzi
manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo činní,
schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však vznikla
disproporcia v ich celkovej životnej úrovni.

Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka a
odporca boli manželmi Y. XX.X.XXXX F. Č.P. T. V. F.Ň.P. X.X.XXXX.
Rozhodné obdobie pre stanovenie výživného medzi manželmi je od podania návrhu na
súd dňa 1.10.2013, do času právoplatného rozvodu manželstva účastníkov, t.j. F. X.X.XXXX.
Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci konania dlhodobo, ešte

počas trvania manželstva spoločne nehospodárili a to aj napriek tomu, že stále, aj po rozvode
manželstva V ROKU 2015 žijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ je vyučený murár,
pracoval do roku XXXX M. P., odkiaľ si podľa jeho tvrdenia priniesol vyššiu sumu peňazí
(cca 780.000,-Sk (t.j.25.891,26 EUR). Tvrdenie o tom, že tieto peniaze použil na rodinu sa
nepreukázalo, napokon z výpovedí oboch účastníkov konania vyplynulo, že tieto prostriedky

boli použité na úhradu jeho osobných dlhov navrhovateľa voči sociálnej a zdravotnej
poisťovni, ako aj pre jeho osobnú spotrebu. Súd mal ďalej za preukázané, že navrhovateľ v
rámci posudzovaného obdobia (Y. X.XX.XXXX - Y. W. Ž. F. X.X.XXXX - rozvodu
38C/429/2013
6

manželstva) bol od X.XX.XXXX F. XX.X.XXXX evidovaný ako nezamestnaný, pričom nemal
žiaden príjem, t.j nepoberal žiadne sociálne dávky a ani príspevky v hmotnej núdzi z dôvodu
jeho platobnej nedisciplinovanosti voči štátnym orgánom v čase vykonávania podnikateľskej
činnosti, ktorú ukončil XX.X.XXXX, teda vlastným zavinením. Následne, od XX.X.XXXX poberal
dôchodok vo výške 274,20 EUR mesačne a od X.X.XXXX vo výške 274,20 EUR mesačne. Jeho

mesačné výdavky za posudzované obdobie (Y. X.XX.XXXX F. XX.X.XXXX) boli : alikvotná suma
za byt a médiá v sume 70 EUR, za jeho TV 23 EUR, za telefón 3,58 EUR a za stravu 100
EUR. Ide o sumy deklarované navrhovateľom v rámci tohto konania. Keďže navrhovateľ v
čase od X.XX.XXXX F. XX.X.XXXX nemal žiaden príjem, všetky tieto platby za neho uhrádzala
odporkyňa, čo navrhovateľ nepopieral. Na úhradu bytu, či stravy navrhovateľ dokonca

odporkyni neprispel ani po tom, ako mu bol vyplatený dôchodok v N. XXXX v sume
700 EUR. Prispievať na byt začal navrhovateľ až od januára 2015 a to práve sumou od 60 do
80 EUR mesačne, podľa aktuálneho počtu osôb v byte. Za posudzované obdobie od X.XX.XXXX
F. XX.X.XXXX, C..Q.. spolu za celkovo 20 mesiacov navrhovateľ so záujmom o prácu navštívil 2firmy, čo súd nepovažuje aj napriek jeho nesporným zdravotným problémom, ktoré však
neboli charakteru trvalej prekážky v práci, za skutočný záujem a snahu o získanie práce, ale
naopak, po 2 neúspešných pokusoch sa navrhovateľ uspokojil s o statusom nezamestnaného,

bez akéhokoľvek príjmu, závislého na finančnej podpore manželky. Ďalej navrhovateľ
uvádzal, že svoje živobytie si v roku 2011 zabezpečil predajom zlata za cca 40.000,-Sk, ako aj
životnej poistky, ale jeho tvrdenie, že ich použil na rodinu nebolo preukázané, odporkyňa
uviedla, že ani o týchto peniazoch nič nevedela. Odporkyňa je zamestnaná v spoločnosti M.
F. P. D., P. Q. priemerná mesačná mzda za obdobie X - XX/XXXX bola 613,54 EUR a

za obdobie do rozvodu manželstva, t.j. X - X/XXXX vo výške 631,58 EUR.
Zo zistenia, že navrhovateľ v posudzovanom období od X.XX.XXXX bol bez príjmu a
odporkyni do spoločnej domácnosti ničím neprispieval, na základe čoho odporkyňa platila zo
svojho mesačného príjmu (v priemere 630 EUR) všetky úhrady sama, tzn., že nielen spoločné
náklady ich domácnosti (strava vo výške 300 EUR, telefón 20 EUR mesačne, internet 18
EUR mesačne, zrážky na poistku 22,30 EUR mesačne, životné poistenie 17 EUR mesačne,

dôchodkové sporenie 17 EUR mesačne), ale aj jeho osobné náklady (spočívajúce v platbách
za jeho televíziu, za jeho telefón, jeho stravu, jeho oblečenie, ako aj jeho podiel za byt a
dokonca aj jeho podiel na splátkach za pôžičku po 74,02 EUR mesačne, ktorú si ako manželia
spoločne v roku XXXX zobrali na kúpu bytu), súd dospel k záveru, že odporkyňa týmto
spôsobom po celý čas dobrovoľne prispievala navrhovateľovi na jeho výživu vo výške

nákladov na jeho živobytie. Obaja účastníci potvrdili, že navrhovateľ aj napriek tomu, že
dostal 700 EUR už v novembri 2014, na domácnosť začal prispievať odporkyni až od
začiatku roka 2015, odkedy je prispieva na byt sumou 70 EUR, za 2,3/2015 po 60 EUR a za
4/2015 sumou 70 EUR.
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že keďže navrhovateľ svojím

vlastným zavinením, t.j. platobnou nedisciplinovanosťou vo vzťahu k štátnym orgánom sa
sám pripravil o možnosť poberať sociálne dávky v čase núdze, ďalej svojím nepresvedčivým
spôsobom hľadania si zamestnania, si sám privodil stav odkázanosti vo finančnej sfére voči
svojej bývalej manželke.
Do úvahy pri hodnotení dôvodnosti nároku navrhovateľa súd bral posúdenie rovnakej

životnej úrovne manželov, pričom túto neposudzoval iba ako mechanickú rovnosť v
38C/429/2013
7
majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí, ale prihliadal aj na osobitosti
vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa

navrhovateľa a odporkyne, pričom dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na manželské
výživné voči odporkyni je nedôvodný, teda že navrhovateľovi nevznikol nárok na ďalšiu
sumu výživného od odporkyne, okrem tej, ktorou už odporkyňa po celý čas dobrovoľne
prispievala navrhovateľovi na jeho živobytie, t.j. úhradou nielen na ich spoločné náklady v
domácnosti, ale aj na osobné potreby navrhovateľa počas posudzovaného obdobia, okrem od

času, odkedy má navrhovateľ svoj vlastný príjem (9/2014), ktorý mu postačuje na krytie jeho
vlastných potrieb a prihliadnuc aj na to, a že aj mal navrhovateľ už od 9/2014 mal priznaný
dôchodok, prispievať na spoločný byt začal až od 1/2015, avšak bez toho, aby prispieval na
ostatné spoločné náklady, napr. na pôžičku. Z toho dôvodu súd uzavrel, že životná úroveň
oboch účastníkov bola približne rovnaká. Za tohto skutkového stavu a vyššie uvádzaných

hľadísk, súd považoval dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je nedôvodný, preto žalobu
zamietol.
Podľa §137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov,
včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky,

odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je
zástupcom advokát.
Podľa §142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol tak, že obom účastníkom ich náhradu nepriznal,
navrhovateľovi nárok nevznikol pre jeho procesný neúspech, odporkyňa si ich neuplatnila a
ani jej žiadne trovy konania nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. §205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
38C/429/2013

8
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa ust. §251 ods.1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.