Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 18, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/173/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815207215
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3815207215.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A,
831 04 Bratislava, IČO 45 869 464, zastúpeného: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka so sídlom
821 01 Bratislava, Martinčekova 13, korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti
povinnému: U. O., bytom L. XXX/X, T. Q., o vymoženie 1.327,76 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 03. júna 2015, č. k. 16Er/1469/2015-13,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na základe
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM

zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp.zn. IBC0410020, ktorý bol
vydaný dňa 22.10.2010. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2010 a vykonateľnosť
dňa 24.12.2010. Z úradnej činnosti mal súd prvého stupňa preukázané, že exekučné konanie vedené
pod spisovou značkou 15Er/1572/2011 (EX 1119/2011) v prospech oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o.,
proti povinnému: U. O., nar. XX.XX.XXXX, bolo zastavené uznesením Okresného súdu Prievidza, č.k.
15Er/1572/2011-119 zo dňa 12.07.2012 podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku po tom, ako Okresný

súd Prievidza uznesením, č.k. 15Er/1572/2011-91 zo dňa 10.08.2011 žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim
uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 3CoE/136/2011-107 zo dňa 11.01.2012 nadobudlo
právoplatnosť dňa 02.03.2012. Súd prvého stupňa považoval za zrejmé, že exekučné konanie vedené
pod sp.zn. 15Er/1572/2011 sa viedlo na podklade toho istého exekučného titulu ako toto exekučné
konanie a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného

oprávneného voči povinnému. Keďže v tomto exekučnom konaní, sp.zn. 16Er/1469/2015 je podkladom
pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s
ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí, č.k. 15Er/1572/2011-91 zo dňa 10.08.2011 jednoznačne
konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, prvostupňový súd bol toho názoru, že za týchto
podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104
ods. 1 O.s.p.

Proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekučného konania podal v zákonnej lehote
odvolanie oprávnený. Podané odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), e), f) O.s.p. a § 221
ods. 1 písm. d), f) a h) O.s.p.. Uviedol, že v tejto fáze konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne
o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom exekučný súd môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a
to tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Poukázal

na to, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej a preto nezakladá
námietku právoplatne rozhodnutej veci. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec,o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom
je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o merite veci, o
ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca

v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by
bránila ďalšiemu postupu. Uviedol, že podľa ustanovení § 44 ods. 2 prvá veta a druhá veta Exekučného
poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. V tomto štádiu konania však súd
nie je oprávnený rozhodovať o zastavení konania, a to už vôbec nie pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou

o udelení, resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Tiež uviedol, že
exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie
skutkového stavu, pričom oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom.
Exekučný súd mu teda uprel právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol
do jeho práva podľa čl. 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. V súvislosti s uvedeným poukázal na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2012. Zároveň citoval časť odôvodnenia

rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 18CoE/633/2011-25 a č. k. 18CoE/635/2011-36. Zastával
právny názor, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže
bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho
postavenia. Exekučný súd tak nahrádza pasivitu povinného, svojím konaním a svojou vôľou bez toho,
aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR, sp.zn. III. ÚS 23/2013,

ako aj nález, sp.zn. III. ÚS 153/07. Uzavrel, že exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť
svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného
rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne aby napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť, pretože je vo

výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle § 214 ods.
2 O.s.p.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, doručeným na exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr.
Ing. Jána Gaspera, PhD. dňa 30.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie

1.327,76 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. sp. zn.
IBC0410020 zo dňa 22.10.2010, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa
20.12.2010 a vykonateľnosť dňa 24.12.2010. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil
exekučné konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní sp. zn. 16Er/1469/2015 je podkladom pre

vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s
ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí, č.k. 15Er/1572/2011-91
zo dňa 10.08.2011 konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom z dôvodu absencie právomoci
rozhodcu konať v danej veci. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku
rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Z obsahu spisu súdu prvého stupňa, sp.zn. 15Er/1572/2011 vyplýva, že oprávnený sa na podklade
vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. sp. zn. IBC0410020 zo dňa 22.10.2010,
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 1.327,76 Eur s príslušenstvom, a to na

podklade návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 11.04.2011. V uvedenej exekučnej veci súd prvého
stupňa uznesením, č.k. 15Er/1572/2011-91 zo dňa 10.08.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2012
v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 3CoE/136/2011-107 zo dňa
11.01.2012.Následnesúdprvéhostupňauznesením,č.k.15Er/1572/2011-119zodňa12.07.2012,ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 17.08.2012, exekučné konanie zastavil.Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné
rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti odvolací

súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas
konaniaprihliadasúdnato,čisúsplnenépodmienkykonania,zaktorýchmôžekonaťvoveci(podmienky
konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky
konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej

povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj

dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania,
súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p.
v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p.. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne
ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie
aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne

rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné
posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania

žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že v predmetnej veci bolo už medzi tými istými účastníkmi
v minulosti vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého nároku oprávneného, uplatneného
návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúceho z toho istého exekučného titulu. V predchádzajúcom
exekučnom konaní súd prvého stupňa uznesením č. k. 15Er/1572/2011-91 zo dňa 10.08.2011 zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku s poukazom na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, keď dospel k záveru, že
predložený rozhodcovský rozsudok je nespôsobilým exekučným titulom. Následne súd prvého stupňa
uznesením č. k. 15Er/1572/2011-119 zo dňa 12.07.2012, právoplatným dňa 17.08.2012, exekučné
konanie zastavil podľa ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.Podľa názoru odvolacieho súdu rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zamietnutia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následného zastavenia

exekučného konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 15Er/1572/2011, nemôže byť nijako
konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené rozhodnutie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo
medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia na podklade rovnakého exekučného
titulu predstavuje prekážku rei iudicatae. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal
oprávnený opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno

pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania.

V zmysle § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania). Exekučný súd má teda povinnosť v každej fáze exekučného
konania skúmať splnenie podmienok konania a v prípade ich zistenia, v závislosti od toho, či ide o vadu
podmienok odstrániteľnú, či nie, musí náležite procesne reagovať. Súd prvého stupňa preto správne

v predmetnej exekučnej veci po zistení existencie neodstrániteľnej vady podmienok konania exekučné
konanie zastavil bez toho, aby rozhodoval o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.