Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, January 11, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/360/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612221853
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7612221853.6

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Viera Dubovinská, v právnej veci žalobkyne, M.
C.N., G.. X.L..L., K. B. XXX/X, I., právne zast. JUDr. Jánom Burocim, advokátom, Chrapčiakova 7,
Spišská Nová Ves, proti žalovanej, RAPID life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, právne zast.
Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., Rastislavova 68, Košice o zrušenie rozhodcovského
rozsudku takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice, spisovej
značky 2C/85/2012, zo dňa 19. 1. 2012.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu, JUDr. Jána Burociho, trovy
konania vo výške 513,43 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdu súdny poplatok z
návrhu vo výške 331,50 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 6. 11. 2012 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 2C/85/2012, zo dňa 19. 1. 2012 a náhrady trov konania.
V návrhu uviedla, že uvedeným rozsudkom bola zaviazaná k zaplateniu žalovanej dlžnej pohľadávky vo

výške 41,16 eur a k náhrade trov konania vo výške 276 eur. Rozhodcovský rozsudok jej bol doručený
dňa 8. 10. 2012.
V návrhu na začatie rozhodcovského konania žalovaná uviedla, že účastníci rozhodcovského konania
uzatvorili platnú rozhodcovskú doložku. Poukázala na to, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej
súd rozhodol, je súčasťou Všeobecných poistných podmienok v ich XV. časti a táto splýva s ostatnými
podmienkami a k podpisu jej bola predložená na začiatku zmluvného vzťahu s podpísaním návrhu na

uzatvorenie poistnej zmluvy, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou.
Rozhodcovská doložka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany,
ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Jej použitie predstavuje výkon práv v rozpore s dobrými
mravmi. Rozhodcovská doložka znemožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu inak než v
rozhodcovskomkonaní.Faktickyjejbolaodobratámožnosťbrániťsvojeprávapredvšeobecnýmsúdom.
Ako spotrebiteľ nemala možnosť výberu vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými

podmienkami. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti po vzniku sporu, ale
na začiatku zmluvného vzťahu. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy obe
zmluvné strany podpísali aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na rozhodcovskú doložku.
Rozhodcovský rozsudok formálne prevzal argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi
zameranými na ochranu spotrebiteľa. Priemerný spotrebiteľ má problém porozumieť a v krátkom čase sa
zorientovať a zvážiť dôsledky vyplývajúce z rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Rozhodcovská

doložka predstavuje výrazný zásah do práv a povinností medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože
nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Rozhodcovská doložkavyžaduje od žalobkyne, aby sa podrobila rozhodcovskému konaniu, ktoré vopred určil dodávateľ.
Zároveň navrhla, aby bola súdom odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského konania.

Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanom návrhu. Uviedol, že rozhodcovský
súd nemal založenú právomoc na rozhodovanie vo veci vzhľadom na neprijateľnú zmluvnú podmienku
- rozhodcovskú doložku a vzhľadom na skutočnosti uvedené v návrhu. Poukázal zvlášť na to, že
žalobkyňa nebola poučená o význame a účele rozhodcovskej doložky.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, výsluchom účastníkov konania, svedkyne M. A., oboznámil sa s
listinnými dôkazmi, rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 2C/85/2012 zo dňa 19. 1. 2012, návrhom na
uzatvoreniepoistnejzmluvyF005744zodňa5.12.2007,dotazníkomozdravotnomstave,sdotazníkom
o stave poisteného dieťaťa, Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie zjednávané Prvou
česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a.s., Dodatkom č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam z 21. 5.
2007 pre poistenie zjednávané Prvou česko - slovenskou poisťovňou Rapid, a.s., poistnou matematikou

teórie a praxe, vyjadrením k odbornej otázke zo dňa 10. 10. 2012 Národnou bankou Slovenska,
žiadosťou o doplňujúce vyjadrenie k odbornej otázke zo dňa 22. 11. 2013, podaním žalovaného zo dňa
8. 1. 2011 a zistil tento skutkový stav:

Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 2C/85/2012, zo dňa 19. 1. 2012, vydaným Arbitrážnym súdom

Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice, bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu 41,16 eur
a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur.
Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia rozhodcovský súd sa zaoberal svojou právomocou vo veci
rozhodnúť a dospel k záveru, že jeho právomoc je daná. V odôvodnení konštatuje, že z písomného
poverenia žalobcu z 1. 1. 2009 resp. z časti XV. predložených poistných podmienok vyplýva, že

poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd Košice. Z osobitných dojednaní vyplýva,
že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom žalovanej (v tomto konaní žalobkyne), ktorý
nebola povinná ju v rámci zmluvy ako celku podpísať. Žalovaná mala možnosť zmluvnú podmienku
neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, mala teda možnosť úpravu časti XV.
poistných podmienok úplne vylúčiť. Na základe toho posúdil rozhodcovský súd rozhodcovskú doložku

ako platnú. Rozhodcovská doložka neobsahuje ustanovenia, ktoré by mali žalobcu (v tomto konaní
žalovanú) zvýhodňovať a tým spôsobiť nerovnováhu vo vzájomnom vzťahu v neprospech žalovanej.

Uvedený rozhodcovský rozsudok prevzala žalobkyňa do vlastných rúk dňa 8. 10. 2012, čo je zrejme z
doručenky predloženej rozhodcovským súdom. Rozhodcovský rozsudok č. 2C/85/2012, zo dňa 19. 1.

2012 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16. 10. 2012.

Súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 2C 360/2012 - 129 zo dňa 19. 6. 2014 proti ktorému žalovaná podala
odvolanie.
Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 1Co/687/2014 - 198 zo dňa 23. 9. 2015 zrušil rozsudok a

vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie prejednanie.

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Dňa 29. 11. 2007 bola medzi žalobkyňou a žalovanou uzatvorená poistná zmluva č. 4021590491 so
začiatkom poistenia dňa 30. 11. 2007 a koncom poistenia dňa 30. 11. 2032. Zmluva v závere obsahuje
vyhlásenie osoby, ktorá poistnú zmluvu uzatvorila (žalobkyne), že bola oboznámená so Všeobecnými
poistnými podmienkami pre životné poistenie, ktoré sú súčasťou tejto poistnej zmluvy.

Všeobecné poistné podmienky žalovanej predložené žalobkyňou spolu s poistnou zmluvou č.
4021590491, v časti XV. s názvom „Rozhodcovské konanie“ obsahujú rozhodcovskú doložku, kde podľa
bodu 1 tohto článku, poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z
poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.
Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení

neskorších doplnkov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom
rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Podľa bodu 2 uvedeného článku pokiaľ poisťovňa
nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského
súdu resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadutroma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. S uvedeným vyjadruje
poistník súhlas svojim podpisom na týchto všeobecných poistných podmienkach.

Za všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré boli podpísané žalobkyňou dňa 29. 11. 2007 sú uvedené
„Osobitné zmluvné dojednania“ č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4021590491, kde podľa bodu 2 poistník
a poisťovňa vyjadrujú svojim podpisom vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými
stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia
rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok. Osobitné zmluvné

dojednania sú podpísané žalobkyňou dňa 29. 11. 2007.

Žalobkyňa potvrdila, že so žalovanou resp. jej právnym predchodcom uzavrela poistnú zmluvu v roku
2007 prostredníctvom sprostredkovateľky poistenia, bez prítomnosti tretej osoby. Sprostredkovateľka
chodila od domu k domu, prišla aj k nej, opýtala sa jej či má záujem uzavrieť poistnú zmluvu, že
je možnosť poistiť aj deti. Žalobkyňa nepožadovala žiadne informácie, nebol na ňu vyvíjaný nátlak.

Tvrdila, že o rozhodcovskej doložke nebola ani zmienka, dodnes nevie čo tento pojem znamená.
Sprostredkovateľka vypísala predtlačené tlačivo, ukázala kde má zmluvu podpísať, dostala šeky.
Záverom dodala, že nie je jej známy ani rozsah poistenia a nespomína si kedy došlo k zániku poistenia,
predpísané poistné prestala platiť z dôvodu nedostatku financií.
Žiadne iné vysvetlenie jej nebolo podané a o arbitrážnom súde sa dozvedela, až keď jej bol doručený

arbitrážny rozsudok, ktorý nenapadla žiadnym opravným prostriedkom. Potvrdila, že na poistných
podmienkach sa nachádza jej podpis, avšak nič v súvislosti s rozhodcovským súdom jej nebolo
vysvetlené a nebola poučená o riešení sporov arbitrážnym súdom.

Právny zástupca žalovanej tvrdil, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, preto je

platná a zákonná. Poukázal na všeobecné poistné podmienky, ktorých podpisom žalobkyňa potvrdila
ich prevzatie a následne osobitným zmluvným dojednaním č. 1/2007 ku konkrétnej poistnej zmluve č.
4021590491 žalobkyňa osobitne podpísala vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými
stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia
rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP a toto chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú

doložku.
Teda tvrdila, že rozhodcovská doložka bola individuálne medzi účastníkmi konania dojednaná, bola krytá
samostatným podpisom žalobkyne a žalobkyňa mala možnosť zmluvnú podmienku neprijať. Žiadala
preto návrh zamietnuť a priznať i náhradu trov konania. Vo svojom písomnom vyjadrení poukázala na
19-te odôvodnenie Smernice 93/13/EHS /„keďže zámerom je medzi iným, aby poistné zmluvy, ktorých

podmienky definujú a popisujú poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa, neboli podriadené takému
hodnoteniu,pokiaľsatietopodmienkyberúdoúvahyprivýpočtepoistnéhoplatenéhospotrebiteľom“/,čo
podľa žalovanej znamená, že dohoda o rozhodcovskom konaní v poistnej zmluve nespadá pod kontrolu
spotrebiteľského práva. Rozhodcovská doložka nespôsobuje žiadnu značnú nerovnováhu v neprospech
spotrebiteľa, pretože svojím obsahom žalovanej nepriznáva viac práv ako žalobkyni.

Žalovaná zdôraznila, že predmetné konanie je osobitným konaním a to konaním o zrušenie
rozhodcovskéhorozsudku,ktoréhopredmetomjelenprieskumtoho,čibolisplnenézákladnépodmienky
pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom a v žiadnom prípade sa nejedná o spotrebiteľský spor,
resp. o spor špecifikovaný v ust. § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkoch.

Rozhodcovský rozsudok nie je hmotno-právnym úkonom a je celkom vzdialený od inštitútu
spotrebiteľskej zmluvy, pretože sa jedná o individuálny právny akt rozhodcovského súdu svojimi
účinkami postavený na roveň rozsudku všeobecného súdu.

Žalovaná zastávala právny názor, že pokiaľ v predmetnom konaní žalobkyňa nezaplatí súdny poplatok
za návrh na začatie konania, súd má zákonnú povinnosť zastaviť konanie pre nezaplatenie súdneho
poplatku.

V ďalšom obrana žalovanej bola založená na tvrdení, že podaný návrh je neurčitý a bezdôvodný.

Poukázala na znenie ust. § 35 zákona o rozhodcovskom konaní „Doručený rozsudok, ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný
rozsudok súdu“.Podľa ust. § 40 zákona o rozhodcovskom konaní: „Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak ... sú
splnené podmienky uvedené v § 40 ods. 1 písm. a) až j). Teda samotný zákon výslovne a taxatívne

stanovuje dôvody, pre ktoré je možné rozhodcovský rozsudok zrušiť, resp. domáhať sa jeho zrušenia.
Podaná žaloba neodkazuje na konkrétne v zákone o rozhodcovskom konaní uvedené dôvody, preto je
z toho pohľadu neúplná a absentujú v nej zákonné náležitosti. V petite podanej žaloby nie je presne
uvedené, z ktorého právneho dôvodu žalobkyňa žiada rozsudok zrušiť, čo môže podľa názoru žalovanej
mať za následok vznik právnej neistoty, a preto žiadala žalobu zamietnuť.

Žalovaná písomným podaním zo dňa 8. 1. 2016 poukázala na to, že vzhľadom na zmenu právnej úpravy,
ku ktorej došlo po 1. januári 2015 a ktorá sa na tento prípad vzťahuje od 1. 4. 2015, nakoľko žalovaná
nepodala návrh na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý žalobkyňa žiada
zrušiť v tomto konaní, v súlade s ust. § 243d Exekučného poriadku stratil predmetný rozhodcovský
rozsudok záväznosť.
Strata záväznosti zo zákona podľa § 243d Exekučného poriadku je de iure aj de facto zrušením

rozhodcovského rozsudku, nakoľko mu odníma jeho základnú vlastnosť, ktorá činí kus popísaného
papiera rozhodcovským rozsudkom a teda rozhodnutím orgánu, ktoré podlieha súdnemu prieskumu v
konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Bez záväznosti nemožno hovoriť ani o právoplatnosti ani o vykonateľnosti, nakoľko jedine záväznosť
je takou základnou vlastnosťou rozhodnutia, ktoré ho činí rozhodnutím a teda niečím, čo môže byť

preskúmavané v súdnom konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Bezzáväznostineexistujerozhodcovskýrozsudokspôsobilýsúdnehoprieskumučizrušeniaaneexistuje
ani predmet tohto konania. Súd je v tomto prípade povinný žalobu zamietnuť, ak žalobca nevezme návrh
späť, pričom žalovaný vyslovil so späťvzatím návrhu súhlas.

Svedkyňa, Magdaléna Salokyová, potvrdila, že v roku 2007 robila sprostredkovanie uzatvárania
poistných zmlúv pre Prvú česko-slovenskú poisťovňu Rapid, a.s. I s odstupom času si spomína na
klientku - žalobkyňu v tomto konaní, ktorá pre ňu bola ako každý iný klient.
Štandardne postupovala tak, že sa preukázala pracovným preukazom, predstavila spoločnosť a čakala
na reakciu klienta. Pokiaľ klient prejavil o poistenie záujem, urobila jeho finančnú analýzu a pristúpila

ku komplexnému vysvetleniu poistného produktu. Tvrdila, že podrobne vysvetlila práva a povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy a s klientom prechádzala text zmluvy, s dobou poistenia, výšky poistného a
venovala pozornosť i osobitným dojednaniam. Klient bol upozornený, že pokiaľ nebude platiť poistné,
dôjde k zániku poistenia a prípadne spory môžu byť riešené prostredníctvom rozhodcovského súdu,
alebo všeobecného súdu. Od uzavretia návrhu zmluvy materiál sa predkladal spoločnosti a klient mal

30 dní na to, aby si podrobne preštudoval návrh zmluvy, tak tiež mal možnosť od zmluvy odstúpiť.
Klient na sprostredkovateľku poistenia mal kontakt. Svedkyňa bola oboznámená s obsahom účastníckej
výpovedežalobkyneanaďalejtvrdila,žežalobkyňuoboznámilasobsahomrozhodcovskejdoložky,ktorá
na znak súhlasu rozhodcovskú doložku podpísala. O svojich klientov javila záujem aj po uzavretí zmluvy
a náhodne sa informovala ako prebieha poistný vzťah.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa§53ods.4písm.r/ Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje
a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych
a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike,
b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.

Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky

alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 8 ods. 1, 2 cit. zákona zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe
rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia. Ak sa zmluvné strany nedohodli
ani na osobe rozhodcu (rozhodcov), ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia,
a) pri rozhodcovskom konaní s tromi rozhodcami každá zmluvná strana ustanoví jedného rozhodcu

a takto ustanovení rozhodcovia následne ustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu; ak zmluvná
strana neustanoví rozhodcu do 15 dní od požiadania druhej zmluvnej strany alebo ak dvaja ustanovení
rozhodcovia neustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu do 30 dní od ich ustanovenia, rozhodcu na
žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd,
b) pri rozhodcovskom konaní s viac ako tromi rozhodcami sa postupuje primerane podľa písmena a),

c) pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom tohto rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví
vybraná osoba alebo súd.

Podľa § 12 ods. 6 cit. zákona zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie
určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho

rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred
týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.

Podľa § 33 ods. 2 cit. zákona rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe
alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však

prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza,
alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre
ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len

tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy
predchádzala nekalá obchodná praktika, nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) cit. zákona účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na

príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov
rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Podľa § 40 ods. 1 písm. j) cit. zákona účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa 40 ods. 2 cit. zákona ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde,
napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh
účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.Podľa § 41 ods. 1 cit. zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote
30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý

podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský

rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe
alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie „politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany
spotrebiteľa“.

Podľa č. 3 Smernice Rady 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá,
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj

napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.
Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Prílohaobsahujeindikatívnyanevyčerpávajúcizoznampodmienok,ktorésamôžupovažovaťzanekalé.
Podľa bodu 1 písm. g/ prílohy podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi

právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok,
najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne
arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena,
ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 29. 11. 2007, o nároku z ktorej rozhodoval
rozhodcovský súd, je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Z poistnej zmluvy je zrejme, že žalovaná ako poisťovateľ konala v rámci predmetu svojej činnosti podľa
výpisu z Obchodného registra.

Žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy,
ani rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejme, aby žalobkyňa pri uzatváraní poistnej zmluvy
konala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom
charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov,
pričomnávrhytýchtozmlúvsúpripravenénavopredpredtlačenýchtlačiváchaspotrebiteľnemámožnosť

zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola
vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa
žalobkyne.

Žalovaný v konaní namietal nesplnenie procesných podmienok na rozhodnutie v tejto veci tunajším

súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a
návrh bol podaný žalobkyňou ako spotrebiteľom. Z toho dôvodu je podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č.
71/1992 Z.z. o súdnych poplatkov žalobkyňa oslobodená od platenia súdnych poplatkov pre toto konanie
atedanámietkanesplneniapoplatkovejpovinnostižalobkyňouuplatnenážalovanouvpísomnompodaní
zo dňa 24.3.2014 nie je dôvodná.

Súd bral zreteľ aj na ust. § 243d zákona č. 233/1995 Z.z., ktoré ustanovenie je prechodným ustanovením
k právnym úpravám účinným od 1. 1. 2015, ktoré § 243d v ods. 1 ustanovuje, že exekučné konanie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je
spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 1. 1. 2015 možno začať len do 3mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote
nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať. Ide o prelomenie materiálnej (nie formálnej) právoplatnosti

rozhodcovského rozsudku, a preto rozhodcovský rozsudok sa zo zákona nezrušil.

Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že návrh žalobkyne je v plnom rozsahu opodstatnený.
V prvom rade súd skúmal, či žalobkyňa si svoj nárok uplatnila včas.
Súd zistil, že rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený 8. 10. 2012, prevzala ho osobne a návrh

bol doručený súdu dňa 6. 11. 2012 z čoho vyplýva, že nárok žalobkyne bol uplatnený v zákonnej lehote.
Dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 2C 85/2012 je skutočnosť, že rozhodcovský súd
rozhodol vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

Je nesporné, že účastníci (žalovaná s predchádzajúcim obchodným menom Prvá česko-slovenská
poisťovňa Rapid, a.s.) uzavreli dňa 29. 11. 2007 poistnú zmluvu č. 4021590491, ktorej súčasťou sú

i Všeobecné poistné podmienky, prevzatie ktorých žalobkyňa podpísala dňa 29. 11. 2007. Súčasťou
týchto Všeobecných poistných podmienok je i osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007 k poistnej zmluve
č. 4021590491, na základe ktorého účastníci spoločne a každý zároveň samostatne vyjadrili svoju vôľu
v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z
dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV týchto VPP.

Zároveň prehlásili, že toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.

Rozhodcovská zmluva môže byť uzavretá ako samostatná zmluva (samostatný zmluvný dokument)
alebo ako rozhodcovská doložka k zmluve.

V danom prípade rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi konania dojednaná ako rozhodcovská
doložka v rámci Všeobecných poistných podmienok k poistnej zmluve č. 4021590491.

Súd skúmal, či rozhodcovská doložka (napriek podpisu oboch zmluvných strán) bola medzi stranami
dojednaná jednotlivo.

Vzhľadom na vyjadrenie žalobkyne, ktorá sa k týmto skutočnostiam jednoznačne vyjadrila, dospel
súd k záveru, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a to i napriek predloženému
listinnému dôkazu - Záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve č. 4021590491, zo
dňa 29. 11. 2007, pretože ide opäť o predtlačený formulár, kde žalobkyňa nemala na výber možnosť

individuálne dohodnúť obsah podmienky. Tento formulár sa týka len obsahu samotnej zmluvy, nie
zmluvných podmienok. Nič na stanovisku súdu nemení ani výpoveď svedkyne, Magdalény Salokyovej,
že obsah a význam rozhodcovskej doložky žalobkyni vysvetlila a teda, že rozhodcovská doložka z
pohľadu žalovanej bola individuálne dojednaná.

V čl. XV Všeobecných poistných podmienok v súlade s osobitným zmluvným dojednaním č. 01/2007
k poistnej zmluve č. 4021590491 sa účastníci dohodli na riešení ich sporov v rozhodcovskom konaní,
pričom nešpecifikovali osobu rozhodcu, nedohodli sa ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia v
zmysle § 8 ods. 1 cit. zák. a tiež sa nedohodli na tom, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému
stálemu rozhodcovskému súdu.

Podľa Rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice účinného od 10. 3. 2011 - prvej vety preambuly,
Arbitrážny súd Košice je stálym rozhodcovským súdom.

Súd teda konštatuje, že osobitným zmluvným dojednaním č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4021590491

účastníci spoločne a každý zároveň samostatne vyjadrili svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu
medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany
ako rozhodcovskú doložku.
Zároveňvčl.XV Všeobecnýchpoistnýchpodmienoksaúčastnícikonanianedohodlinaosoberozhodcu,

nedohodli sa ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia v zmysle § 8 ods. 1 cit. zákona a tiež sa
nedohodli na tom, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému - t.j. konkrétne vymedzenému stálemu
rozhodcovskému súdu.Citované ustanovenie tak hodnotí súd ako neurčitý právny úkon, ktorý je v zmysle § 37 Občianskeho
zákonníka neplatný a zároveň ako právny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom č. 244/2002 Z.z. (pokiaľ
sa týka ustanovenia § 8 ods. 1 a § 12 ods. 6)- je teda i podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným

úkonom, pričom v oboch prípadoch ide o absolútnu neplatnosť.

Samotná Smernica Rady 93/13/EHS má nepriamy účinok, čo znamená, že je potrebné, aby bola
zakomponovaná do vnútroštátneho práva, čo sa udialo novelizovaním ustanovenia Občianskeho
zákonníka s účinnosťou od 1. 1. 2008.

V zmysle § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle tohto ustanovenia je jednoznačne formulované, kto je dodávateľom, kto je spotrebiteľom,
preto neobstojí tvrdenie žalovanej o neaplikácii Smernice Rady 93/13/EHS s poukazom na bod 19 - tej
preambuly.

Kým Smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim

súdnejkontrolyneprijateľnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluváchnazákladeindikatívnehovýpočtu
neprijateľných podmienok. Kritériom neprijateľných podmienok, že ide o podmienky, ktoré sú obsiahnuté
v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a
nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

Z tohto uhla pohľadu súd jednoznačne konštatuje, že povinnosti spotrebiteľa - žalobkyne, ktoré sú
predmetom rozhodcovského rozsudku, nekorešponduje žiadna povinnosť dodávateľa, t.j. žalovanej.
Tiež je nezanedbateľná ani tá skutočnosť, že ak by mal spotrebiteľ riešiť spory výlučne v rozhodcovskom
konaní a ak by sa podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by
bol nútený nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.

Podľa dôvodovej správy k § 5 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka „spotrebiteľ môže svoje právo
uplatňovať nie iba v zmysle rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom
konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia
považovaná za neprijateľnú“.

O typovú zmluvu vrátane rozhodcovskej doložky ide aj v danej veci.

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení. To platí aj vo vzťahu, keď zmluvný vzťah obsahuje aj vedľajšie zmluvné ustanovenia

formulárovej povahy a je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže meniť formulárovú zmluvu vrátane rokovacieho
poriadku rozhodcovského súdu. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku ako celok prijať alebo
odmietnuť.

Nie spotrebiteľ má dokázať, že nedošlo k individuálnemu dojednaniu, ale dodávateľa zaťažuje bremeno

presvedčivo preukázať individuálne vyjednanie. Ani výsluchom svedkyne, M. Salokyovej, nebolo
preukázané individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky už i s dôrazom na to, žalobkyňa nemala
žiadnu vedomosť, čo tento inštitút znamená.

Na základe týchto skutočností považoval súd rozhodcovskú zmluvu (rozhodcovskú doložku) za neplatnú

v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z.

Žalobkyňa namietala i neplatnosť doložky s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. j) zákona č.
244/2002 Z.z.K tomu súd dodáva, že v súlade s dôvodovou správou k zákonu č. 71/2009 Z.z. (t.j. poslednou novelou
zák. č. 244/2002 Z.z.) s odkazom na judikatúru Európskeho súdneho dvora mal rozhodca pri svojej

rozhodovacej činnosti zohľadniť i konkrétnu judikatúru, najmä:
- Océano Grupo Editorial SA - C-240/98 - oprávnenie (povinnosť) vnútroštátneho súdu zhodnotiť z
úradnej povinnosti nekalosť podmienky v spotrebiteľskej zmluve za účelom dosiahnutia všeobecného
efektu súdneho rozhodnutia;
-Elisa María Mostaza Claro - C 168/05 - povinnosť vnútroštátneho súdu skúmať neplatnosť

rozhodcovskej zmluvy v konaní o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, hoci spotrebiteľ nekalosť
rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní nenamietal;
- Cofidis - C 473/00 - povinnosť súdu neaplikovať vnútroštátne procesné pravidlo týkajúce sa možnosti
namietať neprimeranosť zmluvnej podmienky; možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky
predstavuje prostriedok vhodný zároveň na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný
nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto

preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok
v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
I ustanovenie § 33 zákona o rozhodcovskom konaní obsahuje úpravu, podľa ktorej nemožno
rozhodcovským rozsudkom prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým
mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Z tohto pohľadu sa mal rozhodca vo svojom rozhodnutí zaoberať

samotným predmetom rozhodcovského konania, a to požiadavkou žalovaného na zaplatenie sumy
41,16 eur uplatnenej na základe časti XVII ods. 7a (resp. 8) Všeobecných poistných podmienok.

V zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 71/2009 Z.z. ak voči spotrebiteľovi boli použité nekalé
praktiky, alebo ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nie je možné vôbec uvažovať, aby

rozhodca vyberal nejakú časť zmluvy a priznával nejaké čiastočné plnenie. Zároveň ide aj o prevenčné
ustanovenie, aby sa dodávatelia zdržiavali používania nekalých praktík alebo neprijateľných zmluvných
podmienok. Nejaké zužovanie dopadu neprijateľnej zmluvnej podmienky a nekalej praktiky by sa míňalo
cieľom, ktorý sleduje návrh zákona. Nijako pritom nie sú dotknuté nároky dodávateľov uplatniť svoj nárok
pred sudcom a novela Občianskeho súdneho poriadku poskytuje veľmi efektívne nové mechanizmy

poskytnutia spravodlivosti, vrátane prvkov ochrany spotrebiteľa. Ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy,
bez ďalšieho pôjde o dôvod na podanie žaloby na okresnom súde, ak pri rozhodovaní boli porušené
ustanovenia určené na ochranu spotrebiteľa. Už len z dôvodu, že neprijateľné zmluvné podmienky
uvedené v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka sú len demonštratívne vypočítané, nie je
možné vypočítať všetky ustanovenia, porušenie ktorých bude dôvodom na podanie žaloby na zrušenia

rozhodcovského rozsudku.

Z rozhodcovského rozsudku nevyplýva, či rozhodca predmet sporu posudzoval či neposudzoval
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, či toto ustanovenie Všeobecných poistných podmienok bolo
individuálne dojednané a súd zároveň poukazuje na to, že z predloženého Záznamu o požiadavkách

a potrebách klienta k poistnej zmluve č. 4021590491 nevyplýva, že by o predmete rozhodcovského
konania žalobkyňu touto formou žalovaná vôbec poučovala.

Súd považuje za potrebné dodať, že na prejednanie veci je daná miestna príslušnosť procesného súdu,
a to s poukazom na ustanovenie § 88 ods. 2 posledná veta O.s.p. na konanie o zrušení rozhodcovského

rozsudku je však vždy príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania;
ak je navrhovateľom spotrebiteľ, je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého má bydlisko.
Z dikcie zákona teda vyplýva, že miestna príslušnosť Okresného súdu Spišská Nová Ves je daná,
pretože rozhodcovské konanie vychádzalo zo spotrebiteľskej zmluvy - podľa zmluvy totiž jednoznačne
vyplýva, že žalobkyňa bola žalovanou identifikovaná na základe rodného čísla (nie na základe DIČ) a z

obsahu zmluvy nevyplýva, že žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy so žalovanou nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ).

Zároveň poukazuje na to, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/1992 Zb. (ďalej Zákon o súdnych
poplatkoch) je žalobkyňa ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného

predpisu oslobodený od platenia súdnych poplatkov.
Žalobkyňa je teda jednoznačne ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva oslobodená od
platenia súdnych poplatkov v tomto konaní.V predchádzajúcich sporoch právny zástupca žalovaného namietal i nedostatok právomoci súdu na
rozhodnutie o tejto veci a navrhol konanie zastaviť podľa § 106 O.s.p. Súd udáva, že takýto postup by
bolomožnézvoliťlenpreprípad,akbysavecmalapodľazmluvyúčastníkovprejednaťvrozhodcovskom

konaní. Toto ustanovenie nie je pre daný prípad použiteľné, pretože ustanovenie § 40 ods. 2 zákona
č. 244/2002 Z.z. odkazuje na prejednanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku príslušným
súdom a nie rozhodcom. Teda ani táto námietka zástupcu žalovanej neobstojí.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou všeobecných

poistných podmienok. Konkrétne je uvedená v článku XV. všeobecných poistných podmienok s názvom
Rozhodcovské konanie a v osobitných dojednaniach. Je tak súčasťou dlhého neprehľadného textu
písaného malými písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných
podmienkach. Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému -
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných

nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým mu je ako spotrebiteľovi odobratá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Uvedeným rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Význam
rozhodcovskej doložky v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je totiž osobitý a to z dôvodu,
že táto rieši otázku kto v prípade sporu bude rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch

vyplývajúcich zo zmluvy.
Cieľom rozhodcovskej doložky tak, ako je formulovaná v danom prípade dosiahnuť, aby všetky
prípadné spory medzi zmluvnými stranami boli prejednané výlučne rozhodcom a tým znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom.
Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé

podmienky vo svojej prílohe, kde podľa písm. q/ bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo
alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok
riešenia sporov z akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka je tak poukazujúc na
citované ustanovenie § 54 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou a teda
je neplatná. Keďže rozhodcovská doložka v danej veci núti spotrebiteľa podrobiť sa v prípade sporu
výlučne rozhodcovskému konaniu je aj v rozpore s dobrými mravmi a teda je neplatná aj podľa

ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Už len vzhľadom na uvedené skutočnosti je preto možné
konštatovať, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na neplatnej rozhodcovskej doložke.
Zo strany žalovanej nebolo preukázané jej tvrdenie, že žalobkyňa ako spotrebiteľka mala možnosť
odmietnuť podpísať rozhodcovskú doložku bez toho, aby tým bol dotknutý zmluvný vzťah, táto
skutočnosť nevyplýva zo zmluvy, ani zo Všeobecných poistných podmienok a ani z osobitných

zmluvných dojednaní.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že rozhodcovská doložka v článku XV.
všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaniach je neprijateľnou podmienkou
a teda absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami o

spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovský súd preto nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a
teda nemal právomoc vo veci konať. Súd preto návrhu žalobkyne vyhovel a predmetný rozhodcovský
rozsudok zrušil.

Žalobkyňa v žalobnom návrhu žiadala o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sp. zn.
2C/85/2012. Lustráciou súd nezistil prebiehajúce exekučné konanie medzi účastníkmi konania a ani
z výsluchu žalobkyne či zástupcu žalovanej súd túto skutočnosť preukázanú nemal. S poukazom
na ustanovenie § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. však rozhodol súd i o odklade vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku, keďže ide o zákonné právo žalobkyne a to uznesením č. 2C/360/2012-22,

potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Co/233/2013-56, zo dňa 30. 12. 2013.

V súvislosti s ochranou práv spotrebiteľa a keďže zatiaľ nie je zaistená účinná kontrola zo strany
súdov a vzhľadom na porušenie č. 2012/4165 konštatované Európskou komisiou Generálny sekretariátv Bruseli v roku 2013 (stále zastúpenie Slovenskej republiky pri Európskej únii v Bruxelles) je treba
prísne dodržiavať smernicu 93/13/EHS a pre budúcnosť zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov pred
nekalými zmluvnými podmienkami v zmysle čl. 3 tejto smernice a okrem toho pre budúcnosť je treba,

aby rozhodcovské súdy uplatňovali sankcie stanovené v § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. za neuvedenie
RPMN (ročná priemerná miera nákladov v zmluvách o spotrebiteľskom úvere) ako sa to vyžaduje v
§ 9 ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z., toto neuplatnenie sankcie je v rozpore s účinným uplatňovaním čl.
23 a čl. 24 ods.1 smernice 2008/48/ES. Aj keď sa komisia zaoberá v rozsiahlom odbornom materiáli
chybami rozhodcovských konaní, kde bola účastníkom spol. POHOTOVOSŤ, všeobecne konštatuje,

že Slovenské orgány okrem zásad uvedených v príslušnej judikatúre súdneho dvora by mali zohľadniť
aj odporúčania Európskej komisie o mimosúdnom urovnávaní spotrebiteľských sporov ako aj návrh
Európskej komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o alternatívnom riešení spotrebiteľských
sporov, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie ES č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES, avšak tieto návrhy
vylučujú mimosúdne riešenie sporov na urovnanie spotrebiteľských sporov. Situáciu spotrebiteľov
však treba zlepšiť okamžite. Účelom spomínanej smernice je, aby sa dodržal čl. 288 ods. 3 ZFEU

(zmluvy o fungovaní Európskej únie). V časti materiálu sa spomína sa aj smernica o uplatňovaní
pravidiel týkajúcich sa nekalých obchodných praktík (smernica 2008/29/ES) v závislosti na povinnosti
Slovenskej obchodnej inšpekcie vo vzťahu k spotrebiteľom a spoločnostiam, ktoré uzatvárajú zmluvy so
spotrebiteľmi. Keďže Súdny dvor vo veci C 76/10 POHOTOVOSŤ zistil, že neexistujú dostatočné záruky
zo strany najvyššieho súdu, lebo nejde o jasné rozsudky, že Slovenské súdy budú odteraz vykladať § 45

ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní a pravidlá Exekučného poriadku v súlade so zásadou
ekvivalencie ako ju chápe Súdny dvor, budú musieť posudzovať ex offo nekalé zmluvné podmienky pred
vydaním povolenia na vykonanie rozhodcovského rozsudku.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia. Trovy boli priznané žalobkyni, ktorá
bola v konaní úspešná. Žalobkyňa si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 513,43 eur,
ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 8 úkonov právnej služby určených podľa vyhlášky č.
655/2004 Z.z. Hodnota jedného úkonu právnej služby bola určená podľa § 11 ods. 1 uvedenej vyhlášky
a priznaná za tieto úkony: príprava a prevzatie zastúpenia dňa 28. 5. 2013 vo výške 60,08 eur, podanie

žalobného návrhu dňa 28. 5. 2013 vo výške 60,08 eur, účasť na pojednávaní dňa 28. 4. 2014 vo výške
61,85 eur, vyjadrenie vo veci samej zo dňa 29. 4. 2014 vo výške 61,85 eur, účasť na pojednávaní dňa
2. 6. 2014 vo výške 61,85 eur, účasť na pojednávaní dňa 19. 6. 2014 - vyhlásenie rozsudku vo výške
15,46 eur, vyjadrenie k odvolaniu podané dňa 21. 7. 2014 vo výške 61,85 eur, účasť na pojednávaní
dňa 11. 1. 2016 vo výške 66 eur, spolu odmena 449,02 eur.

Náhrada výdavkov (§§ 15-17 vyhl.), 2x režijný paušál pre rok 2013 po 7,81 eur, pre rok 2013 spolu 15,62
eur, pre rok 2014 5x po 8,04 eur, spolu pre rok 2014 režijný paušál 40,20 eur, pre rok 2016 1x režijný
paušál po 8,59 eur. Spolu odmena a náhrada výdavkov 513,43 eur.

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku
konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Žalobkyňa je pre toto konanie oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č.
71/1992 Z.z. a súd jej návrhu vyhovel. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovanú zaplatiť súdny poplatok z

návrhu na začatie konania. Výška súdneho poplatku bola určená podľa položky 1 písm. b) sadzobníka
súdnych poplatkov tj. vo výške 331,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.