Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 16, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/271/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114232015
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114232015.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4,
proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné
námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 23.04.2015 č.k. 12C/414/2014-14 a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov zo dňa 16.07.2015 č.k. 12C/414/2014-27 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Potvrdzuje uznesenie.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudok súd prvého stupňa žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobca sa podanom žalobou domáhal
zaplatenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že exekučný súd nerozhodol o návrhu

o zmenu súdneho exekútora v 30- dňovej zákonnej lehote a postupoval so zbytočnými prieťahmi.
Návrh odôvodnil poukazujúc na zákon č. 514/2003 Zb. a na ustanovenia § 44 a nasledujúcich
zákona č. 233/1995 Zb. v znení neskorších predpisov. Skonštatoval, že nesprávny úradný postup
exekučného súdu v namietanom konaní Okresného súdu Humenné sp. zn. 17Er/283/2003 nezistil.
Postup exekučného súdu, keď rozhodol o návrhu na zmenu exekútora dňa 22.09.2009 na základe
návrhu doručeného 02.07.2009, nijakým spôsobom nemožno kvalifikovať ako postup so zbytočnými
prieťahmi. V predmetnom konaní súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup - existenciu

prieťahov v konaní ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Žalobu ako nedôvodnú preto zamietol a o trovách konania účastníkov
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uvádza, že žalobca namieta skutočnosť,
že súd prvého stupňa rozhodol v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou

úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Zb.. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom
súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právoplatné v čase vzniku právnej
skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo
súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a potom, čo už došlo k založeniuzodpovednostného právneho vzťahu. Poukázal tiež na článok 144 ods. 1 Ústavy SR, súd nevysvetlil,
prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy
do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu

sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto
legitímnu sféru, načo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je
z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Súdu neprisluší
polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a
akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť

meritórnerozhodnutie.Navyšesúdsvojimiúvahaminegujedoposiaľvytvorenúastabilizovanújudikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Žalobca nechápe, aký môže mať na výsledok konania
dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ide o
prejav nesústredenej činnosti, kedy súd vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania
nesúviseli. Žalobca tiež uvádza, že predložil ako dôkaz o vzniku škody spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o., znalecký posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave,

a týmto posudkom je preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a
objektívne spôsobil zníženie jeho majetku, a to v posudku určenej výške. Súd prvého stupňa nevykonal
dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom. Ak bol súdu doručený
v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z
dôvodu, že prebieha konanie o prijudicionálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu

na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, na základe ústavnej sťažnosti podanej Ústavnému
súdu SR bol súd povinný pred rozhodnutím o veci, o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. V zmysle týchto
dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu
s konaním, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie dôvodné nie je.

Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo

d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, ak
1/ škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa

osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej mociurobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a § 11.

Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne
oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže
poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,

ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Je potrebné súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu spočívajúcou v tom, že aplikácia ustanovenia § 9
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý podrobne upravuje podmienky, na základe ktorých možno usúdiť

na vznik nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní, nie je možné aplikovať na právne
vzťahy, pri ktorých malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania pred účinnosťou
tohto zákonného ustanovenia (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.), pretože by išlo o retroaktivitu pri
aplikácii právneho predpisu. Toto ustanovenie zákona č. 514/2003 Z.z. bolo zavedené do tohto zákona
zákonom č. 412/2012 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2013, preto je toto zákonné ustanovenie priamo

aplikovateľné len na zodpovednostné právne vzťahy upravené zákonom č. 514/2003 Z.z. len tie, ktoré
vznikli od 01.01.2013.

To však neznamená, že by súd prvého stupňa nemohol ako príklad (inšpiráciu, o ktorej hovorí aj žalobca
vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa) uviesť právne významné okolnosti uvedené v

tomto ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a to v kontexte skúmania, ktoré musí súd vykonať
aj keď sa pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu (vrátane prieťahov v konaní) pohybuje
v právnom rámci danom mu ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré bolo účinné v čase,
keď mal vzniknúť zodpovednostný právny vzťah medzi účastníkmi tohto konania v preskúmavanom
exekučnom konaní uvedenom v žalobe a v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, ak oprávnený požiada súd
o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie
poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhuoprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.09.2005, oprávnený môže kedykoľvek
v priebehu exekučného konania a to aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na
zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na
zmenu exekútora.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,
§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konanie začaté
pred 01.09.2005.

Je potrebné uviesť, že v exekučnej veci spomínanej súdom prvého stupňa v preskúmavanom
rozhodnutí (Okresný súd Humenné sp. zn. 17Er/283/03) nedošlo k sťažnostiam na prieťahy v konaní, k

disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti alebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia Európskeho
súdu pre ľudské práva, alebo Ústavného súdu SR, ktorý by prieťahy v konaní konštatoval.

Je nutné vziať do úvahy aj to, že vychádzajúc z ustanovenia § 44 ods. 6 Exekučného poriadku k zneniu
účinnom do 31.08.2005 právnou úpravou nebola stanovená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o

návrhu oprávneného na zmenu exekútora v lehote 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora. K zmene došlo až s účinnosťou od 01.09.2005, pričom podľa prechodných a záverečných
ustanovení účinných od 01.09.2005 konania začaté pred 01.09.2005 sa dokončia podľa práva platného
do 31.08.2005, ak § 238 ods. 2 Exekučného poriadku neustanovuje inak.

Exekučná vec Okresného súdu Humenné, ktorú žalobca v podanej žalobe označil, a to sp. zn.
17Er/283/03 sa začala z hľadiska začatia konania dňa 04.11.2003, a teda pred 01.09.2005. Ako bolo
vyššie naznačené,ustanovenie § 44 ods. 7 Exekučného poriadku sa na túto vec nevzťahuje. Exekučným
titulom v danom prípade bola notárska zápisnica zo dňa 18.07.2003, obsahujúca osvedčenie o vyhlásení
účastníka, o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou. Poverenie pre súdneho exekútora

bolo vydané dňa 30.12.2003 a dňa 02.07.2009 bol exekučnému súdu doručený návrh oprávneného
- žalobcu na zmenu exekútora v danej veci s tým, že o podanom návrhu sa rozhodlo uznesením z
22.09.2009 č.k. 17Er/283/2003-14. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o takto uplatnenom
nároku žalobcu je potrebné vychádzať aj z judikatúry Ústavného súdu SR, pričom je potrebné použiť
závery tohto ústavného orgánu aplikované v rozhodnutí IV ÚS 606/2012, ktoré sa týkalo sťažnosti

žalobcu v obdobnej veci.

V nej bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (teda nie návrh na zmenu súdneho
exekútora) podaná 15.08.2011, nasledovala výzva na predloženie rozhodcovskej zmluvy zo 16.04.2012,
ktorá bola predložená 04.05.2012 a uznesením z 05.10.2012 bola žiadosť o udelenie poverenia

zamietnutá. Ústavný súd SR okrem iného zdôraznil, že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí
zakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Poukázal na to, že sťažovateľ
- žalobca - podával žiadosti o udelenie poverenia hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase
väčším počtom podaní, a preto musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane
súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne

akceptovateľné.

Ako bolo vyššie naznačené, tieto závery Ústavného súdu SR sú akceptovateľné aj pokiaľ ide o označenú
exekučnú vec, aj keď nešlo o rozhodnutie súdu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale
o rozhodnutie o zmene exekútora na základe návrhu oprávneného. Základné zásady nazerania na

problematiku prieťahov v konaní, ktoré boli vyslovené v tomto rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. IV.
ÚS 606/2012 sú aplikovateľné aj na postup súdu pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Naďalej
platí, že žalobca skutočne podával v danom období viacero exekučných návrhov, ktoré následne boli
postupované súdu v podobe návrhu na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a po udelení takéhoto
poverenia nasledovali ďalšie procesné návrhy (tak ako v predmetnej veci), napr. v podobe návrhu na

zmenu exekútora. Teda platí, že žalobca musí vychádzať z daných technických a administratívnych
možností súdu, ktorý má spracovať hromadné žiadosti a musí počítať aj s určitým zdržaním.Zákonnými predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody podľa ustanovení zákona č. 514/2003
Zb., sú existencia nesprávneho úradného postupu, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou. Ak chýba čo i len jeden z týchto predpokladov, zodpovednosť

žalovaného účastníka plynúca zo zákona č. 514/2003 Zb. daná nie je.

Odvolacísúdkonštatuje,žesúdprvéhostupňarozhodolsprávneouplatnenomnárokuzostranyžalobcu
s poukazom aj na vyššie uvádzané závery a zistenia, a preto rozsudok potvrdil postupom podľa § 219
ods. 1, 2 O. s. p..

Uznesením zo dňa 16.07.2015 č.k. 12C/414/2014-27 súd prvého stupňa uložil žalobcovi, aby v lehote
10 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 Eur, podľa položky
č. 1 písm. a), 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.

V čas danom odvolaní proti uzneseniu navrhol žalobca toto uznesenie zrušiť ako neopodstatnené.

Napadnuté uznesenie neobsahuje podľa jeho názoru podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia,
a tým je odôvodnenie. Podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, sa poplatok vyrubuje za
žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu
podlieha len podanie žaloby na náhradu škody. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd

nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto
nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie. V prílohe Zákona o súdnych
poplatkoch nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť na podanie odvolania proti
rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym
úradným postupom. Žalobcovi bola v rozpore so zákonom o súdnych poplatkoch uložená poplatková

povinnosť v prípade, kde ju nemal. Navyše podľa § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch, z úkonov
navrhnutých alebo za konania začaté do 30.98.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných
do 30.9.2012, aj keď sa stanú splatnými po tomto termíne. V danom prípade bola žaloba žalobcom
podaná pred 1.10.2012, konanie začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Zb., a preto je nutné
v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.9.2012. Do tohto obdobia bolo

podľa § 4 ods. 1 písm. k/ Zákona o súdnych poplatkoch konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku
vecne oslobodené.

Odvolací súd poukazuje na to, že súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bolo ex lege podľa § 4
ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len „poplatkového zákona“), oslobodené od poplatku od 01.07.2007, ktoré bolo zavedené s odkazom na
zákon č. 273/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákonom č. 286/2012 Z.z. z 11.09.2012, ktorým sa mení a dopĺňa

zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších právnych predpisov a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k novele zákona o súdnych poplatkoch, pričom bolo vypustené
s účinnosťou od 01.10.2012 ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/ poplatkového zákona (týkajúce sa vecného
oslobodenia vzťahujúce sa na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom).

Z ustanovenia § 18ca poplatkového zákona v súvislosti s účinnosťou novely poplatkového zákona č.
286/2012 Z.z. vyplýva, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté od 30.09.2012 sa vyberajú
poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012.

Privýkladepredmetnéhozákonnéhoustanoveniajepotrebnévychádzaťzceléhokontextupoplatkového
zákona s poukazom na znenie § 1 a § 5 citovaného právneho predpisu.

Ak bol poplatkový úkon navrhnutý alebo ak je v Sadzobníku súdnych poplatkov ustanovený súdny
poplatok za konanie a toto bolo začaté do 30.09.2012, vyberajú sa poplatky podľa doterajších predpisov.

Ide o zakotvenie princípu zákazu retroaktivity vo vzťahu k úkonom navrhnutým alebo konaniam začatým
do 30.09.2012, keďže pri nich poplatková povinnosť vznikla ešte počas účinnosti právneho stavu pred
novelou vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z.V prípade podania odvolania vzniká poplatková povinnosť podľa § 5 Zákona o súdnych poplatkoch
až podaním odvolania, ktoré je poplatkovým úkonom. Ak bolo odvolanie podané po 30.09.2012, aj
keď samotné súdne konanie na súde prvého stupňa začalo do 30.09.2012, použije sa na poplatkovú

povinnosť v odvolacom konaní právny stav účinný po 30.09.2012.

Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov účinného od 01.10.2012, zo žaloby za náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným úradný postupom
sa platí súdny poplatok vo výške 20,- Eur.

Ak je ustanovená sadzba za konanie, myslí sa tým konanie na jednom stupni (§ 6 ods. 2 veta prvá
Zákona o súdnych poplatkoch). Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej. Z uvedeného vyplýva, že i sám zákonodarca rozlišuje pre poplatkové účely medzi konaním na
jednom stupni a konaním odvolacím a dovolacím, preto poplatková povinnosť za odvolanie sa posudzuje
podľa právneho stavu platného v čase účinnosti začatia odvolacieho konania.

Keďže poplatková povinnosť žalobcu v odvolacom konaní vznikla podaním odvolania a od 01.10.2012
na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho neprávnym postupom sa nevzťahuje vecné oslobodenie, vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny
poplatokzaodvolaniepodľa§6ods.2druhávetapoplatkovéhozákona,položky7asadzobníkasúdnych

poplatkov (porov. tiež uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co 530/2013-97 zo dňa
30.04.2014).

S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanému
v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.