Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2015

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 7Cb/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814208085
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2015:6814208085.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobcu: CANIS SAFETY

a.s., so sídlom U Skály 70/62, 725 26 Ostrava - Krásné Pole, Česká republika, IČO: 268 16 121, právne
zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom Užhorodská 21, 040 01 Košice,
IČO: 47 231 785, proti žalovanému: ZIKO HOLDING, s.r.o., so sídlom Mierová 94, 066 01 Humenné,
IČO: 46 218 599, o zaplatenie 16 141,78 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 16 141,78 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 %
ročne zo sumy 197,70 € od 31.12.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 7,05 % ročne
zo sumy 1 426,51 € od 07.01.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo

sumy 2 096,79 € od 13.01.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy
2 421,06 € od 24.02.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 1
521,43 € od 14.03.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 3 059,78
€ od 18.03.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 2 683,38 € od
24.03.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 2 735,13 €
od 31.03.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania spolu vo výške 2 357,19 € pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vo výške 1 389,19 € a ostatných trov konania vo výške 968 €, na účet právneho
zástupcu žalobcu Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom Užhorodská 21, 041 01
Košice, IČO: 47 231 785, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žaloboudoručenousúdu02.12.2014sažalobcaprotižalovanémudomáhalzaplatenia16141,78€spolu
s príslušenstvom, a to úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 197,70 € od 31.12.2012

do zaplatenia, zo sumy 2 735,13 € od 31.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 2 421,06 € od 24.02.2013
do zaplatenia, zo sumy 1 521,43 € od 14.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 3 059,78 € od 18.03.2013
do zaplatenia, zo sumy 2 683,38 € od 24.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 2 096,79 € od 13.01.2013
do zaplatenia, zo sumy 1 426,51 € od 07.01.2013 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalobca
dodal žalovanému tovar, ktorý si žalovaný prevzal, avšak za dodanie tovaru zaplatil len čiastočne, a to
sumu 1 137,32 €.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý následne pre nemožnosť doručenia do vlastných rúk

žalovanému zrušil.
Žalovaný sa k návrhu doručenému mu fikciou podľa § 48 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v
platnom znení (ďalej len „OSP“) nevyjadril.Žalovaný sa pojednávania vo veci dňa 10.12.2015 nezúčastnil, neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.
Doručenie predvolania na pojednávanie má súd vykázané riadne a včas fikciou doručenia v zmysle §
48 ods. 2 OSP. Nakoľko súd nevzhliadol dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, vec prejednal a

rozhodol v neprítomnosti žalovaného.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, a to dodacími
listami č. DF34-13747/2012, č. DF34-13715/2012, č. DF34-13424/2012, č. DF34-13381/2012, č.
DF34-13090/2012, č. DF34-2061/2013, č. DF34-1815/2013, č. DF34-1601/2013, č. DF34-1578/2013,
č. DF34-1350/2013, č. DF34-1337/2013, č. DF34-861/2013 (ďalej len „dodacie listy“), faktúrami č.

FZ34-3970/2012 z 30.11.2012, č. FZ34-606/2013 z 28.02.2013, č. FZ34-231/2013 z 24.01.2013,
č. FZ34-375/2013 z 11.02.2013, č. FZ34-447/2013 z 15.02.2013, č. FZ34-528/2013 z 21.02.2013,
č. FZ34-4191/2012 z 13.12.2012 a č. FZ34-4121/2012 z 07.12.2012, predžalobnou výzvou zo dňa
03.11.2014, podacím lístkom o odoslaní predžalobnej výzvy a potvrdením o doručení predžalobnej
výzvy.
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Na základe ústne uzatváraných kúpnych zmlúv od novembra 2012 medzi účastníkmi konania pri ich
podnikateľskej činnosti žalobca žalovanému dodal tovar, ktorý žalovaný prevzal na adrese predošlého
sídla R. X, Q., K. Q., čo potvrdil svojim podpisom na dodacích listoch. Za dodaný tovar žalobca vystavil
žalovanému nasledovné faktúry: č. FZ34-3970/2012 z 30.11.2012 s dátumom splatnosti 30.12.2012
znejúcu na sumu 1 246,56 €, č. FZ34-606/2013 z 28.02.2013 s dátumom splatnosti 30.03.2013 znejúcu

na sumu 2 735,13 €, č. FZ34-231/2013 z 24.01.2013 s dátumom splatnosti 23.02.2013 znejúcu na
sumu 2 509,52 €, č. FZ34-375/2013 z 11.02.2013 s dátumom splatnosti 13.03.2013 znejúcu na sumu 1
521,43 €, č. FZ34-447/2013 z 15.02.2013 s dátumom splatnosti 17.03.2013 znejúcu na sumu 3 059,78
€, č. FZ34-528/2013 z 21.02.2013 s dátumom splatnosti 23.03.2013 znejúcu na sumu 2 683,38 €, č.
FZ34-4191/2012 z 13.12.2012 s dátumom splatnosti 12.01.2013 znejúcu na sumu 2 096,79 € a č.

FZ34-4121/2012 z 07.12.2012 s dátumom splatnosti 06.01.2013 znejúcu na sumu 1 426,51 €. Žalovaný
podľa tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval, zaplatil sumu 1 048,86 €, ktorú žalobca započítal
na pohľadávku vyčíslenú faktúrou č. FZ34-3970/2012 z 30.11.2012, splatnou 30.12.2012, na sumu 1
246,56 €, preto zostatok pohľadávky predstavuje 197,70 € a sumu 88,46 €, ktorú žalobca započítal
na pohľadávku vyčíslenú faktúrou č. FZ34-231/2013 z 24.01.2013, splatnou 23.02.2013, na sumu 2

509,52 €, preto zostatok tejto pohľadávky predstavuje 2 421,06 €. Žalovaný doteraz nezaplatil žalobcovi
zostávajúcu pohľadávku (kúpnu cenu za tovar) v sume 16 141,78 €.
Vzhľadom k tomu, že žalobca je právnickou osobou so sídlom v Českej republike a žalovaný právnickou
osobou so sídlom v Slovenskej republike, k miestu plnenia (dodaniu tovaru) došlo na území Slovenskej
republiky, jedná sa teda o vec s cudzím prvkom, súd v prednostne skúmal, či má právomoc

(„medzinárodnú príslušnosť“) konať v tejto právnej veci.
Podľa kapitoly VI článku 66 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.
decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
(ďalej len „Nariadenie Brusel I bis“), toto nariadenie sa uplatňuje len na konania začaté, na listiny úradne
vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne zmiery schválené alebo uzavreté od 10.

januára 2015. Bez ohľadu na článok 80 sa nariadenie (ES) č. 44/2001 naďalej uplatňuje na rozsudky
vydané v konaniach začatých, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny
a na súdne zmiery, ktoré sa schválili alebo uzavreli pred 10. januárom 2015, ktoré patria do rozsahu
pôsobnosti uvedeného nariadenia.
Podľa kapitoly I článku 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o

uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie Brusel I“) toto
nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu.
Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.
Podľa kapitoly II oddielu 1 článku 2 ods. 1 Nariadenia Brusel I, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak,
osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch

tohto členského štátu.
Podľa kapitoly V článku 60 ods. 1 písm. a) Nariadenia Brusel I na účely tohto nariadenia obchodná
spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb má bydlisko
v mieste, kde má registrované sídlo.
Z hľadiska časovej pôsobnosti je potrebné vychádzať z dátumu začatia konania, a to podania žaloby

na súd dňa 02.12.2014, teda pred 10.01.2015 (od ktorého dňa sa začalo uplatňovať Nariadenie Brusel
I bis), súd preto vychádzajúc z prechodného ustanovenia článku 66 Nariadenia Brusel I bis uzavrel,
že na posúdenie právomoci slovenského súdu sa použije Nariadenie Brusel I. Nariadenie Brusel I
sa vzťahuje tak na Slovensku republiku ako aj na Českú republiku, keďže obidva štáty sú členskýmištátmi Európskej únie, je preto splnená aj miestna pôsobnosť nariadenia. Skúmajúc vecnú pôsobnosť
je zrejmé, že v konaní ide o obchodnú vec, na ktorú sa Nariadenie Brusel I uplatňuje (článok 1 ods. 1.)
Podľa článku 2 ods. 1. Nariadenia Brusel I má právomoc konať vo veci súd členského štátu, v obvode

ktorého má osoba bydlisko, pokiaľ nie je ustanovené inak. Nariadenie Brusel I upravuje právomoc súdu
členského štátu inak v prípadoch osobitnej právomoci (články 5-6), právomoci vo veciach poistenia
(články 8-14), právomoci vo veciach spotrebiteľských zmlúv (články 15-17), právomoci vo veciach
individuálnych pracovných zmlúv (články 18-21) a výlučnej právomoci (článok 22). V prejednávanej
veci ide o prípad všeobecnej právomoci v zmysle článku 2 ods. 1 Nariadenia Brusel I. V danej veci

nejde o prípad osobitnej, výlučnej alebo špeciálnej právomoci a účastníci konania si vzájomne nezvolili
právomoc súdu členského štátu. Posudzujúc preto bydlisko žalovaného podľa článku 60 ods. 1 písm.
a) Nariadenia Brusel I, v zmysle ktorého bydliskom žalovaného ako obchodnej spoločnosti je jeho sídlo,
ktoré má žalovaný v Slovenskej republike, ako aj vzhľadom na miesto plnenia (dodania tovaru), ktorým
je Slovenská republika, súd dospel k záveru, že súd Slovenskej republiky má právomoc konať vo veci.
Vzhľadom na vyššie uvedený cudzí prvok v tejto veci súd ďalej skúmal, hmotné právo ktorého štátu má

aplikovať na posúdenie a rozhodnutie tejto veci.
Podľa kapitoly I článku 1 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna
2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (ďalej len „Nariadenie Rím I“) toto nariadenie sa
uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch
v občianskych a obchodných veciach. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci.

Podľa kapitoly I článku 4 ods. 1. písm. a) Nariadenia Rím I, pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva
pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje
zmluva, sa určuje takto: zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého
pobytu predajcu.
Podľa kapitoly II článku 12 ods. 1. písm. b) a c) Nariadenia Rím I rozhodným právom pre zmluvu podľa

tohto nariadenia sa spravuje najmä: plnenie zmluvných záväzkov; v rozsahu právomoci udelenej súdu
procesnými normami, dôsledky porušenia týchto záväzkov, vrátane stanovenia výšky náhrady škody, ak
sa určuje na základe právnych predpisov;
Podľa kapitoly III článku 19 bodu 1. Nariadenia Rím I na účely tohto nariadenia sa za obvyklý pobyt
spoločností alebo iných subjektov s právnou subjektivitou alebo bez nej považuje miesto ich ústredia

riadenia.
Podľa kapitoly III článku 28 Nariadenia Rím I v znení Korigenda k Nariadeniu Rím I zverejneného v
Úradnom vestníku Európskej únie L 177 zo 4. júla 2008, toto nariadenie sa vzťahuje na zmluvy uzavreté
od 17. decembra 2009.
Vzhľadom k tomu, že právny vzťah zo zmluvy o predaji tovaru medzi účastníkmi vznikol najskôr

v novembri 2012 (kedy bol vyhotovený prvý dodací list), pre určenie rozhodného práva sa použije
Nariadenie Rím I, ktoré sa vzťahuje na zmluvy uzavreté od 17.12.2009. Súd má za naplnenú tak miestnu
(zmluva uzavretá na území členského štátu Európskej únie), časovú (aplikácia na zmluvné vzťahy
vzniknuté od 17.12.2009), ako aj vecnú pôsobnosť Nariadenia Rím I (obchodná vec). Medzi účastníkmi
konania nedošlo k voľbe rozhodného práva (článok 3) a v prejednávanej veci nejde ani o zmluvu o

preprave (článok 5), spotrebiteľskú zmluvu (článok 6), poistnú zmluvu (článok 7) a ani individuálnu
pracovnú zmluvu (článok 8). Kolízna norma článku 4 ods. 1 písm. a) Nariadenia Rím I pre prípad zmluvy
o predaji tovaru určuje, že takáto zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu
predajcu. Predajcom v tejto veci je žalobca, ktorého obvyklým pobytom je jeho sídlo, ktoré je miestom
ústredia riadenia spoločnosti žalobcu (článok 19). Žalobca ako predajca tovaru je právnickou osobou so

sídlom v Českej republike, preto rozhodným hmotným právom pre posúdenie a rozhodnutie tejto právnej
veci je právo Českej republiky. Pri určení rozsahu použitia tohto hmotného práva súd vychádzal z článku
10, 11 a 12 Nariadenia Rím I.

Po vyriešení otázky rozhodného hmotného práva, ktoré sa aplikuje v tejto veci sa súd na základe

vykonaného dokazovania a v súlade s citovanou právnou úpravou riadil nasledovnými úvahami pri
hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:
Podľa § 3080 bod 72. zákona č. 89/2012 Sb. Občianskeho zákonníka účinného v Českej republike od
01.01.2014 (ďalej len „zákon č. 89/2012 Sb.“) zrušuje sa: zákon č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník.
Podľa § 3028 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb., týmto zákonom sa spravujú práva a povinnosti vzniknuté

odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 3028 ods. 2 zákona č. 89/2012 Sb., ak nie je ďalej ustanovené inak, riadia sa ustanoveniami
tohto zákona i právne pomery týkajúce sa práv osobných, rodinných a vecných; ktorých vznik, ako ipráva a povinnosti z nich vzniknuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa však posudzujú
podľa doterajších právnych predpisov.
Podľa § 3028 ods. 3 zákona č. 89/2012 Sb., ak nie je ďalej ustanovené inak, riadia sa iné právne

pomery vzniknuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ako i práva a povinnosti z nich
vzniknuté, vrátane práv a povinností z porušenia zmlúv uzavretých pred dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, doterajšími právnymi predpismi. To nebráni dojednaniu strán, že sa tieto ich práva a
povinnosti budú riadiť týmto zákonom odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodného zákonníka v znení účinnom do 30.06.2013

(ďalejlen„českýObZ“)kúpnouzmluvousapredávajúcizaväzujedodaťkupujúcemuhnuteľnúvec(tovar)
určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a
kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Keďžežalobcadodalnazákladeústneuzavretýchkúpnychzmlúvžalovanémutovaruvedenývdodacích
listoch a faktúrach v celkovej hodnote 17 279,10 € a žalovaný doposiaľ za dodaný tovar zaplatil žalobcovi
len sumu 1 137,32 € a zvyšok kúpnej ceny v hodnote 16 141,78 € nezaplatil napriek splatnosti, súd

považoval v tomto rozsahu žalobu za dôvodnú, a preto zaviazal žalovaného na úhradu sumy 16 141,78
€ žalobcovi.
Podľa článku II. zákona č. 179/2013 Sb., ktorým sa mení zákon č. 513/1991 Sb. obchodný zákonník, v
zneníneskoršíchpredpisov,akdošlokomeškaniusplnenímzáväzkupreddňomnadobudnutiaúčinnosti
tohto zákona, posúdia sa účinky tohto omeškania podľa doterajších právnych predpisov.

Podľa článku III. zákona č. 179/2013 Sb., ktorým sa mení zákon č. 513/1991 Sb. obchodný zákonník, v
znení neskorších predpisov, tento zákon nadobúda účinnosť prvým dňom prvého kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po dni jeho vyhlásenia (28.06.2013).
Podľa § 365 českého ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v

omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 českého ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho
časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky
z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi občianskeho práva.
Podľa § 369a ods. 1 českého ObZ, vo vzťahu medzi podnikateľmi alebo vo vzťahu medzi podnikateľmi

a verejnoprávnymi korporáciami alebo podnikateľmi a štátnymi príspevkovými organizáciami, ktorého
predmetom je odplatné dodanie tovaru alebo služieb, vzniká veriteľovi právo na úrok z omeškania
ustanovený predpismi občianskeho práva (§ 369) dňom nasledujúcim po dni splatnosti alebo po uplynutí
lehoty na plnenie ceny dodania stanovenými zmluvou, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 3.
Podľa § 369a ods. 3 českého ObZ, veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania iba v takom rozsahu,

v akom splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti a pokiaľ neobdržal dlžnú sumu v dobe jej splatnosti,
ibaže dlžník nie je zodpovedný za omeškanie.
Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.12.2013 na území
Českej republiky (ďalej len „český OZ“) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 českého OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
Podľa článku II ods. 1 nariadenia vlády ČR č. 180/2013 Sb., ktorým sa mení nariadenia vlády č.
142/1994 Sb., ktorým sa stanovuje výška úroku z omeškania a poplatku z omeškania podľa občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 01.07.2013, výška úroku z omeškania, ku ktorému došlo predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, sa riadi doterajšími právnymi predpismi.

Podľa § 1 nariadenie vlády ČR č. 142/1994 Sb., ktorým sa ustanovuje výška úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania podľa občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2013 (ďalej len
„nariadenie vlády“), výška úroku z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovenej Českou
národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroku, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v
ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o sedem percentuálnych bodov.

Súd mal preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením jednotlivých kúpnych cien
tovaru, pretože nesplnil svoj záväzok riadne a včas v lehote ich splatnosti. Uplatnenie úroku z omeškania
žalobcom z jednotlivých čiastok istiny spolu vo výške 16 141,78 € vo výške 8,05 % ročne nie je v súlade
s vyššie citovanou právnou úpravou § 517 českého OZ a § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Zb.,pretože k omeškaniu s plnením jednotlivých čiastok istiny došlo dňom nasledujúcim po ich splatnosti,
t.j. ohľadne sumy 197,70 € dňom 31.12.2012 teda v 2. polroku 2012, ohľadne sumy 1.426,51 € dňom
07.01.2013, ohľadne sumy 2.096,79 € dňom 13.01.2013, ohľadne sumy 2.421,06 € dňom 24.02.2013,

ohľadne sumy 1.521,43 € dňom 14.03.2013, ohľadne sumy 3.059,78 € dňom 18.03.2013, ohľadne sumy
2.683,38 € dňom 24.03.2013 a ohľadne sumy 2.735,13 € dňom 31.03.2013, teda v 1. polroku 2013. Pre
posúdenie výšky úrokov z omeškania je v zmysle § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Zb. rozhodujúca
repo sadzba ČNB platná ohľadne sumy 197,70 € k 30.06.2012 a ohľadne zvyšných súm k 31.12.2012.
Repo sadzba ČNB činila od 29.06.2012 do 01.10.2012 0,5 % a od 02.11.2012 0,05 %. Po pripočítaní 7

% k 0,5 činí úrok z omeškania 7,5 % a k 0,05 činí úrok z omeškania 7,05 % a nie žalobcom uplatnených
8,05 % zo všetkých čiastok istiny. Preto súd nároku žalobcu ohľadne uplatneného úroku z omeškania
zo žalovaných a priznaných čiastok istiny vyhovel zo sumy 197,70 € len v časti 7,5 % a z ostatných súm
len v časti 7,05 % a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 142 ods. 3 OSP, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie súdu záviselo
od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takomto prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny
advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

O náhrade trov konania na návrh žalobcu súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP, nakoľko žalobe nebolo
vyhovené a teda neúspech žalobcu spočíval v pomerne nepatrnej časti úroku z omeškania. Ku dňu
vyhlásenia rozsudku totiž činí celková priznaná suma pohľadávky s príslušenstvom 18 891,65 € (istina
16 141,78 € + úrok z omeškania spolu 2 749,87 €) z celkovej žalobcom uplatňovanej sumy 19 751,31
€ (istina 16 141,78 € + úrok z omeškania spolu 3 609,53 €), čo predstavuje pomer 95,65 % úspechu

žalobcu ku 4,35 % úspechu žalovaného. Súd preto úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov
konania spolu vo výške 2 357,19 € pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške
968 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 1 389,19 € v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
v platnom znení, a to:

základná sadzba tarifnej odmeny po 320,34 € za 3 úkony právnej služby:
prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2014
písomné podanie na súd vo veci samej (žaloba) zo dňa 02.12.2014
účasť na pojednávaní dňa 10.12.2015

režijný paušál po 8,04 € za 2 vyššie uvedené úkony právnej služby vykonané v roku 2014

režijný paušál vo výške 8,39 € za 1 vyššie uvedený úkon právnej služby vykonaný v roku 2015

náhrada cestovného za cestu na pojednávanie z Košíc do Revúcej a späť (2 x 113 km) dňa 10.12.2015

vo výške 60,33 € (základná náhrada 226 km x 0,183 € = 41,36 € + náhrada za spotrebované pohonné
látky 18,97 €);

náhrada za stratu času stráveného na ceste na pojednávanie z Košíc do Revúcej a späť dňa 10.12.2015
vo výške 111,84 € (13,98 € x 8 začatých polhodín);

20 % - ná daň z pridanej hodnoty z tarifnej odmeny, režijného paušálu, náhrady cestovného a náhrady
za stratu času spolu vo výške 1 157,66 €, t.j. 231,53 €.

Súd nepriznal žalobcovi v rámci náhrady trov konania trovy právneho zastúpenia za úkon právnej služby
- písomné podanie protistrane vo veci samej (predžalobnú výzvu) zo dňa 03.11.2014, pretože trovami
súdneho konania sú trovy, ktoré vzniknú priamo v súdnom konaní alebo majú priamu, bezprostrednú
súvislosť so súdnym konaním z dôvodu nevyhnutnosti ich vynaloženia pre súdne konanie (napr.
prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom). Nakoľko zákon pre podanie žaloby

nevyžaduje predžalobnú výzvu na zaplatenie pohľadávky, resp. predžalobný pokus o mimosúdny zmier,
trovy právneho zastúpenia spojené s takýmto úkonom právnej služby nemožno považovať za trovy
majúce priamy súvis so súdnym konaním. Takéto trovy, ak sú účelné, možno považovať za náklady
spojené s mimosúdnym uplatnením pohľadávky, ktoré však v zmysle § 121 ods. 3 OZ sú príslušenstvompohľadávky, nie trovami súdneho konania. V rámci príslušenstva pohľadávky ich však žalobca (v
žalobnom návrhu) nežiadal.
Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada

trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrad týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu súd uložil žalovanému v
súlade s ust. § 149 ods. 1 OSP.
Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - musí byť zjavné, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby

každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Žalobca, ktorý sa po vyhlásení rozsudku výslovne vzdal práva odvolania voči jeho prvému a druhému

výroku, toto právo v tomto rozsahu nemá.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom
znení).