Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/202/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015892325
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015892325.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek

senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingova4,Bratislava,protižalovanému:Slovenskárepublika,vjejmeneMinisterstvospravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, o odvolaniach žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave
zo dňa 7.10.2014, č.k. 7C/187/2012-103 a proti uzneseniu zo dňa 9.12.2014, č.k. 7C/187/2012-127,
pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 7.10.2014, č.k.
7C/187/2012-103 p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 9.12.2014, č.k.
7C/187/2012-127 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

K výroku I.:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 125,- eur ako náhrady škody a sumy 321,- eur ako nemajetkovej ujmy
podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tvrdiac,
že škoda mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V, pretože tento
nerozhodol v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením

záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom N. V., W.. XX.X.XXXX
(kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo
EX 10139/2008). Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa v predmetnej veci nariadil pojednávanie až
po právoplatnosti uznesenia č.k. 7C/187/12-63 zo dňa 20.1.2014, ktorým zamietol návrh žalobcu na
prerušenie konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.2.2014. Pojednávanie bolo nariadené

natermín7.10.2014.Žalobcaprostredníctvomprávnehozástupcuzaslalsúdue-mailombezzaručeného
elektronického podpisu opätovne návrh na prerušenie konania, a to z rovnakých dôvodov ako v návrhu
zo dňa 17.10.2013. Okrem skutočnosti, že o návrhu žalobcu na prerušenie konania bolo právoplatne
rozhodnuté, súd poukázal aj na skutočnosť, že ústavný súd v prejednávaných veciach rozhodol,sťažnosti pre nedostatok právomoci odmietol, t.j. odpadol aj dôvod uvádzaný samotným žalobcom v
návrhunaprerušeniekonania.Súdpretovecprejednalpodľa§101ods.2O.s.p.vneprítomnostižalobcu
a žalovaného, ktorí sa na pojednávanie dňa 7.10.2014 nedostavili.

Zo spisu sp. zn. 36Er/8041/2008 súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. C. V. o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 10139/08 na podklade exekučného titulu - rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava zo dňa 31.7.2008
(právoplatného dňa 2.9.2008 a vykonateľného dňa 5.9.2008) sp.zn.: SR 06779/08, vydaného v prospech

oprávneného (žalobcu) proti povinnému N. V., W.. XX.X.XXXX, bola doručená Okresnému súdu
Bratislava V dňa 1.12.2008. Dňa 5.12.2008 vydal tamojší súd poverenie č. XXXX XXXXXX*, ktorým
poveril súdneho exekútora JUDr. C. V. so sídlom v Bratislave vykonaním exekúcie na vymoženie
uloženej povinnosti na sumu 24.360,- Sk s prísl., trov konania a trov exekúcie.

Svoje rozhodnutie súd právne oprel o ust. § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení platnom do 31.12.2012, a § 44
ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. - Exekučný poriadok v znení platnom od 1.1.2009 do 31.12.2009, pričom
dospel k záveru, že žalobca nepreukázal základné predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci. Žalobcove tvrdenie o nečinnosti súdu - viac ako 174 dní, je zmätočné
a nezakladá sa na pravde. Exekučný súd rozhodol o vydaní poverenia v zákonom stanovenej lehote,

a žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal nesprávny úradný postup súdu. Súd preto návrh žalobcu
ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a keďže úspešnému
žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho

právneho zástupcu. Namietol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodol vylúčený sudca, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu. Namietol, že súd

prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa ust. § 101 ods. 2
O.s.p. preto, že sa žalobca bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Žalobca však riadne a včas
požiadal o zrušenie pojednávania. Uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spojené s označenými
dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v neprítomnosti
žalobcu. Poukázal aj na ust. § 15 O.s.p. a uviedol, že žalobca uskutočnil podanie obsiahnuté v texte

žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená systémom súdneho manažmentu na pojednávanie a rozhodnutie, je potrebné z konania
vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu,
nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať
za nestranného. Takéto rozhodovanie je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky

a Európskeho súdu pre ľudské práva. Žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na
nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Konečné rozhodnutie vo
veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí
rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania, proti ktorému legálne pripustil odvolanie.
Žalobca preto podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie. Súd sa

nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť
žalobcu o zrušenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť
k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho
rozhodnutia. Žalobca sa nemal ani možnosť vyjadriť k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje
rozhodnutie. Súd rozhodol bez toho, aby umožnil žalobcovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného

súdu, vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam. Žalobca nebol oboznámený s obsahom dôkazov a
prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť, nemal možnosť navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Súd porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Žalobca má za
to, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Namietal tiež, že ak žalovaný
nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, mal súd rozhodnúť o

návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p. a skutkovým základom sa mal stať skutkový stav
tvrdený žalobcom. Žiadal preto rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na opätovné prejednanie.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a po preskúmaní odvolacích námietok žalobcu, odôvodnenia
napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, dospel k záveru, že nie je

dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Preto postupom podľa § 156 ods.
3 O.s.p. rozsudok verejne vyhlásil dňa 15.12.2015.

Súd prvého stupňa zistil správne skutkový stav veci, a vyvodil z neho správny právny záver o
nedôvodnosti uplatneného nároku žalobcu predovšetkým už pre nepreukázanie nesprávneho úradného

postupu ako základného predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil.
Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich
správnosť (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Žalobca v danom prípade odôvodňoval nesprávny úradný postup exekučného súdu údajným

nedodržaním zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto tvrdenie však ničím nepreukázal. Vykonaným
dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že poverenie súdnemu exekútorovi bolo vydané dňa
5.12.2008, t.j. už štvrtý deň od doručenia žiadosti súdneho exekútora dňa 1.12.2008 na súd. Zjavne tak
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu, a žalobcovi ani nemohol vzniknúť nárok na náhradu

škody a nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Súd prvého stupňa preto správne skonštatoval, že nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu súdu porušením povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.

Čo sa týka odvolacích námietok žalobcu, odvolací súd musí konštatovať, že jeho odvolanie je obsahovo

zhodné s odvolaniami podanými v iných obdobných veciach (formulárové odvolanie), a to napriek tomu,
že mnohé jeho procesno-právne odvolacie námietky sa k tejto veci vôbec nevzťahujú.

Ako vyplýva zo spisu, súd prvého stupňa stanovil vo veci prvý termín pojednávania na deň 17.10.2013
o 13,30 hod.. Predvolanie na toto pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa

2.10.2013. Žalobca, ani jeho právny zástupca, sa však na pojednávanie nedostavili. E-mailovým
podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 16.10.2013 (č. l. 48, 49 spisu), navrhol žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu pojednávanie zrušiť a konanie prerušiť. Dôvodom tohto
návrhu žalobcu bolo podanie sťažnosti na Ústavný súd SR v predmetnej veci. Sťažnosťou (č.l. 51)
napadol rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 8NcC/126/2012 a domáhal sa vydania nálezu,

že týmto rozhodnutím bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu, na spravodlivý súdny proces a na
zákonného sudcu. Súčasne sa domáhal priznania finančného zadosťučinenia v sume 500,- eur, ako
aj zrušenia rozhodnutia zo dňa 19.10.2012, sp.zn. 8NcC/126/2012 a vrátenia veci krajskému súdu na
ďalšie konanie. Pojednávanie bolo preto odročené, a súd prvého stupňa uznesením zo dňa 20.1.2014,
č.k. 7C/187/2012-64, právoplatným dňa 13.2.2014, návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

Predvolanie na pojednávanie konané dňa 3.6.2014 o 13,30 hod. bolo právnemu zástupcovi žalobcu
doručené dňa 30.4.2014. Žalobca, ani jeho právny zástupca, sa ani na toto pojednávanie nedostavili.
E-mailovým podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 30.5.2014 (č. l. 77 spisu), opätovne navrhol
žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu pojednávanie zrušiť a konanie prerušiť z dôvodu
podania sťažnosti na Ústavný súd SR v predmetnej veci. Súd pojednávanie odročil na neurčito s tým,

že určí ďalší procesný postup. Dňa 3.9.2014 súd stanovil vo veci tretí termín pojednávania na deň
7.10.2014 o 13,30 hod.. Predvolanie na toto pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené
dňa 10.9.2014. Žalobca, ani jeho právny zástupca, sa na pojednávanie nedostavili. Zasa len
e-mailovým podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 2.10.2014 (č. l. 89 spisu), navrhol žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu pojednávanie zrušiť a konanie prerušiť z rovnakého dôvodu

- z dôvodu podania sťažnosti na Ústavný súd SR v predmetnej veci. Súd prvého stupňa však už vec
prejednal a vyhlásil rozsudok.

V tejto súvislosti musí odvolací súd konštatovať, že všetky tri návrhy žalobcu (zo dňa 16.10.2013,
30.5.2014 a 2.10.2014) na zrušenie pojednávania a na prerušenie konania nemali akýkoľvek vecný a

právny základ, pretože ich žalobca podal v čase, keď o jeho ústavnej sťažnosti týkajúcej sa tejto veci
už Ústavný súd SR rozhodol uznesením zo dňa 2.7.2013, č.k. III. ÚS 321/2013-12 tak, že sťažnosť
žalobcu bola odmietnutá pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na jej prerokovanie. Súd prvého
stupňa preto zjavne nemal dôvod na to, aby bolo nariadené pojednávanie zrušené a konanie vo veciprerušené, pretože v čase rozhodovania súdu prvého stupňa už na Ústavnom súde SR žiadne konanie o
ústavnej sťažnosti žalobcu týkajúcej sa tejto veci neprebiehalo. Preto dôvod, pre ktorý žalobca požiadal
o zrušenie pojednávania „až do konečného ústavne konformného rozhodnutia o otázke nestrannosti a

otázke zákonného sudcu“, nemožno považovať za dôležitý v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.. Vzhľadom
na uvedené súd prvého stupňa nepochybil, keď dňa 7.10.2014 pojednával a rozhodol v neprítomnosti
žalobcu (§ 101 ods. 2 druhá veta O.s.p.) a v neprítomnosti riadne ospravedlneného žalovaného.

Podstatná časť odvolacích námietok žalobcu je založená na tvrdení, že vo veci rozhodoval vylúčený

sudca. K argumentácii žalobcu preto odvolací súd v prvom rade uvádza, že ako nadriadený súd
uznesením zo dňa 19.10.2012, č.k. 8NcC/126/2012-14, právoplatným dňa 9.1.2013, okrem iného
rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Bratislava V - JUDr. X. Š.E. nie je vylúčená z prejednávania a
rozhodovania predmetnej veci (sp.zn. 7C/187/2012). Od vydania tohto rozhodnutia, v ktorom nadriadený
súd podrobne uviedol dôvody, pre ktoré zákonného sudcu možno považovať za nestranného zo
subjektívneho aj objektívneho hľadiska, nedošlo ku žiadnym novým skutočnostiam majúcim vplyv

na nestrannosť zákonného sudcu. Neobstojí preto námietka žalobcu v odvolaní, že vo veci konal a
rozhodoval vylúčený sudca.

Čo sa týka ďalších odvolacích námietok, odvolací súd nezistil, že by bola žalobcovi postupom súdu
odňatá možnosť konať pred súdom, že by súd nepoučil žalobcu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a

neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na
základe vykonaných dôkazov, a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa názoru odvolacieho súdu, žiadne práva žalobcu neboli postupom súdu prvého stupňa porušené.
O realizáciu svojich procesných práv v rámci súdneho pojednávania sa obral žalobca sám svojím
postupom, a to bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a ich náhradu v konaní úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli.

K výroku II.:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za
podané odvolanie vo výške 20,- eur podľa pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb.,
v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.
Namietol, že napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie, a preto je nepreskúmateľné. Namietol tiež,
že mu bola uložená poplatková povinnosť, hoci mu vzhľadom na vecné oslobodenie konania od poplatku
nevznikla. Argumentoval tým, že podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok

vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom ako vyplýva z tejto definície, spoplatneniu
podlieha len podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej,
ako sú odvolanie, dovolanie a pod. ako je tomu pri položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Žalobca
podal odvolanie proti rozsudku, a nie žalobu, a súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov

podliehajúcich súdnemu poplatku. Poukázal na to, že v prílohe zák. č. 71/1992 Zb. nie je jasne a
jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Preto
má za to, že mu bola v rozpore so zák. č. 71/1992 Zb. uložená poplatková povinnosť v prípade, kde
ju nemal. V tejto súvislosti sa odvolával na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.3.2007, sp. zn. 4Cdo

39/2007 s tým, že za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v Prílohe zák. č. 71/1992 Zb. sa súdne
poplatky nevyberajú. V takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky
súdneho poplatku neprichádza do úvahy. Odvolával sa tiež na ust. § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. s tým,
že žaloba v prejednávanej veci bola podaná pred 1.10.2012, a teda konanie začalo pred účinnosťouzákona č. 286/2012 Z.z., a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný
do 30.9.2012. Do 30.9.2012 bolo podľa ust. § 4 ods. l písm. k) zák. č. 71/1992 Zb. konanie vo veciach
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym

úradným postupom od poplatku vecne
oslobodené.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal aj
napadnuté uznesenie, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Nie je správny právny názor žalobcu, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobu podal na súd pred
1.10.2012,jevzmysleust.§18cazákonaosúdnychpoplatkoch,nutnévsúvislostispodanýmodvolaním
aplikovať právny stav platný do 30.9.2012, dokedy bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku
vecne oslobodené. Z uvedeného nesprávne vyvodzuje, že mu nevznikla poplatková povinnosť v

súvislosti s podaným odvolaním proti rozsudku zo dňa 7.10.2014, č.k. 7C/187/2012-103.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len ZoSP), súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie
súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len

"poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoSP, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka
ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 2 ods. 4 ZoSP, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok
proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZoSP, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania
alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 2 ZoSP, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na
jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok

za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa § 17 ods. 2 ZoSP, poplatok za odvolanie a dovolanie podané po nadobudnutí účinnosti tohto
zákona sa vyrubuje vo výške určenej týmto zákonom.

Podľa § 18ca ZoSP (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2012), z úkonov
navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov
účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa platí súdny poplatok
vo výške 20,- eur.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa rozhodol
správne, keď uznesením uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie, aj keď

konanie o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (čo je predmetom konania v prejednávanej
veci) bolo do 30.9.2012 od poplatku vecne oslobodené, a teda nebolo uvedené v sadzobníku súdnych
poplatkov. Položka 7a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu ZoSP, bola do sadzobníka
vložená novelou vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.10.2012. Touto
novelou bolo tiež zrušené ust. § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP, ktorým bolo od poplatku oslobodené súdne

konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom. Takéto súdne konanie teda nie je od 1.10.2012 oslobodené od
poplatkov. To znamená, že žalobca by nebol povinný zaplatiť poplatok za odvolanie (§ 6 ods. 2 prvá veta
zák. č. 71/1992 Zb.) iba v prípade, ak by odvolanie podal do 30.9.2012. Pretože odvolacie konanie sazačalo podaním odvolania proti rozsudku zo dňa 7.10.2014, č.k. 7C/187/2012-103 až dňa 26.11.2014,
t.j. za účinnosti ZoSP v znení zákona č. 286/2012 Z.z., žalobcovi ako odvolateľovi (navrhovateľovi
poplatkového úkonu - odvolania) vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané

odvolanie vo výške 20,- eur.
Ani námietku žalobcu, že v danej veci nie je dôvodné použitie analógie legis, nepovažoval
odvolací súd za dôvodnú, nakoľko k použitiu analógie zo strany súdu prvého stupňa vôbec nedošlo.
Zo strany súdu prvého stupňa nedošlo ani k žiadnemu svojvoľnému rozširovaniu okruhu úkonov
podliehajúcich súdnemu poplatku, pretože ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, súdny

poplatok sa platí nielen za podanie návrhu, ale (okrem iného) aj za podanie odvolania.

Neobstojí ani námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti uznesenia. Odôvodnenie napadnutého uznesenia
považuje odvolací súd za dostatočné a samotné uznesenie za
preskúmateľné, pretože z neho jednoznačne vyplýva, že ním bol žalobcovi vyrubený súdny poplatok
za odvolanie proti rozsudku vo veci vedenej pod sp. zn. 7C/187/2012, vyplýva z neho výška súdneho

poplatku, aj položka Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej bol vyrubený. Že tieto skutočnosti boli
žalobcovi zrejmé, vyplýva aj priamo z obsahu jeho odvolania.

Pretože súd prvého stupňa napadnutým uznesením, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny
poplatok za odvolanie proti rozsudku, aplikoval správny právny predpis, tento správne vyložil, správne

označil aj položku Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej súdny poplatok za odvolanie vyrubil, a
súdny poplatok vyrubil odvolateľovi aj v správnej výške, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.