Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, December 9, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/267/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113232320
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113232320.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽilinavkonanípredsamosudkyňouJUDr.AnnouMajerikovouvprávnejvecinavrhovateľky:

L. B., nar. XX.X.XXXX, bytom M. Q. XXXX/XX, S., občan SR zastúpená splnomocneným zástupcom F.
B. nar. XX.X.XXXX bytom M. Q. XXXX/XX, Žilina proti odporkyni: S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.B.
D. XXXX/X, L. - S., občan SR, o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 150 eur mesačne s
účinnosťou od 5.10.2013 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 15P 197/2008-177 zo dňa 24.5.2011 v časti

výživného navrhovateľky.

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 5.10.2013 do 31.12.2015 vo výške 1.325,80 eur súd p o v o ľ
u j e odporkyni splácať a to v mesačných splátkach po 30 eur k rukám navrhovateľky spolu s bežným
výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia
pod následkom straty výhody splátok.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu 4.10.2013 domáhala voči odporkyni zvýšenia vyživovacej
povinnosti naposledy určenej vo výške 100 eur na sumu 250 eur s odôvodnením, že začala študovať
na Trenčianskej univerzite dennou formou a jej náklady a výdavky so štúdiom sa zvýšili. Platí mesačne
podnájom bytu vo výške 85 eur, cestovné do školy cca 35 eur, stravné cca 60 eur a predpokladá aj
výdavky na skriptá, notebook a iné bežné výdavky spojené so štúdiom na vysokej škole.

Rozhodnutím Okresného súdu Žilina č.k. 17C 267/2013-92 zo dňa 24.3.2014 (v poradí prvým) súd
návrh navrhovateľky zamietol.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením č.k. 10Co 730/2014-126 zo dňa 16.4.2015 rozsudok
prvostupňového súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení uviedol, že okresný
súd pri zamietnutí návrhu navrhovateľky prioritne argumentuje podstatne vyššou životnou úrovňou jej

otca, vzhľadom na jeho majetkové a príjmové pomery. Nepochybne i otec navrhovateľky má vyživovaciu
povinnosťknejaodvolacísúdnepochybujeotom,žetútovyživovaciupovinnosťotecvočinavrhovateľke
aj plní adekvátnou mierou, ako mu to umožňujú jeho možnosti a schopnosti. Okresný súd však
nedisponovalúplnýmprehľadomokomplexnejpríjmovejamajetkovejsituáciiotcanavrhovateľky,abynatomto základe mohol uzavrieť, že jeho životná úroveň je podstatne vyššia ako životná úroveň odporkyne.
Avšak aj za situácie preukázania, že životná úroveň otca navrhovateľky bude podstatne vyššia než
životná úroveň odporkyne, bude povinnosťou okresného súdu sa zaoberať zmenenými okolnosťami aj

na strane odporkyne z komplexnejšieho pohľadu. V ďalšom štádiu konania bude potrebné, aby okresný
súd za rozhodné obdobie t.j. od 4.10.2013 (odo dňa podania návrhu o zvýšenie výživného do dňa
rozhodovania) vykonal skutkové zistenia na príjmové, majetkové, osobné pomery tak navrhovateľky ako
aj odporkyne, ďalej zistil v akom rozsahu plní vyživovaciu povinnosť otec na navrhovateľku, v akej sume
mu je stanovené plnenie vyživovacej povinnosti na druhú dcéru, ktorá sa nachádza v starostlivosti

u odporkyne, v akej výške odporkyňa plní svoju vyživovaciu povinnosť voči obidvom dcéram, aké sú
konkrétne náklady navrhovateľky súvisiace s jej bežnými životnými potrebami, ako aj súvisiace so
štúdiom na vysokej škole. Ďalej zistí podrobné náklady, ktoré odporkyňa zo svojho príjmu mesačne
vynakladá, v akom rozsahu sa podieľa na nákladoch spoločnej domácnosti jej manžel. Až po vyriešení
a uzavretí týchto pre vec významných otázok, bude môcť súd prvého stupňa vec objektívne uzavrieť.

V zmysle intencií odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu)
preto súd v ďalšom konaní vyzval účastníkov konania o predloženie listinných dôkazov za rozhodné
obdobie t.j. od 4.10.2013 doposiaľ a to navrhovateľku (o príjmoch, majetkových, osobných pomeroch,
oznámenie v akom rozsahu plní vyživovaciu povinnosť otec na Vás a v akej sume mu je stanovené

plnenie vyživovacej povinnosti na druhú dcéru, ktorá sa nachádza v starostlivosti u odporkyne, v akej
výške odporkyňa plní svoju vyživovaciu povinnosť voči obidvom dcéram, aké sú konkrétne náklady
súvisiace s Vašimi bežnými životnými potrebami, ako aj súvisiace so štúdiom na vysokej škole) a
odporkyňu o potvrdenie o príjmoch, majetkových, osobných pomeroch, v akej sume je stanovené
plnenie vyživovacej povinnosti otca na druhú dcéru, ktorá sa nachádza vo jej starostlivosti, v akej

výške plní svoju vyživovaciu povinnosť voči obidvom dcéram, prehľad nákladov, ktoré zo svojho príjmu
mesačne vynakladá a v akom rozsahu sa podieľa na nákladoch spoločnej domácnosti jej manžel.

Súd v ďalšom konaní vec opätovne prejednal, prihliadal pritom na dosiaľ vykonané dôkazy výsluchom
účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi k veci sa vzťahujúcimi a dospel k

nasledovným skutkovým zisteniam.

Navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu a domáhala sa zvýšenia výživného na sumu 250 eur s
odôvodnením, že je študentkou vysokej školy, v súčasnosti je študentkou tretieho ročníka bakalárskeho
stupňa, býva v prenajatom byte a platí mesačne nájom 85 eur, cestovné do školy mesačne 35 eur

(cestovné Žilina - Trenčín študentský lístok jedna cesta 2,10 eur), stravné v škole 60 eur a počas
víkendov býva u otca. Má ďalšie výdavky spojení s nákupom skrípt a z predložených dokladov je
nesporné, že v období september až október 2013 zaplatila sumu 64,30 eur. Matka jej platí pravidelne
mesačne výživné 100 eur a ostatné náklady jej hradí otec, s ktorým žije v spoločnej domácnosti a
náklady inkasa za byt predstavujú mesačne sumu 37,83 eur. Ďalej navrhovateľka udávala, že v októbri

2013 mala výdavky na zakúpenie notebooku vo výške 340 eur, má vo vlastníctve motorové vozidlo,
ktoré zakúpila v januári 2013 vo výške 360 eur. Otec je samostatne zárobkovo činná osoba, vykonáva
podnikateľskú činnosť v ČR a jeho mesačný príjem je mesačne cca 600 eur, na území SR nevykonáva
žiadnu podnikateľskú činnosť, navrhovateľke mesačne prispieva na štúdium, ubytovanie v Trenčíne cca
280-300 euro.

Odporkyňa v priebehu konania zotrvala na skutočnosti, že k podstatnej zmene pomerov a to z hľadiska
príjmov na jej strane, nedošlo, v súčasnosti jej príjem predstavuje mesačne 430 eur. Výživné voči
navrhovateľke si plní v rozsahu 100 eur mesačne a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči druhej dcére

Ľubomíre, ktorá s ňou býva v spoločnej domácnosti a je študentkou 5. ročníka vysokej školy Žilinská
univerzita v Žiline a otec platí výživné vo výške 185 eur. Odporkyňa preukazovala, že v období roku
2013 úhrn vyplatených príjmov 6.719,31 eur, v období roku 2014 v sume 7.379,63 eur a v roku 2015
v období január až júl jej priemerný čistý príjem predstavoval sumu 472,91 eur. Jej výdavky mesačne
predstavujú náklady na plnenie súvisiace s užívaním bytu mesačne 161,10 eur, inkaso mesačne 56,76

eur, spláca pôžičku mesačne vo výške 61,05 eur a dva úvery spolu vo výške 170 eur mesačne. Ďalej
sú to náklady spojené s domácnosťou, ktoré predstavujú strava, kozmetika cca 400 eur mesačne. Tieto
náklady znáša spolu s manželom, ktorého príjem je cca 850 eur. Tiež aj pre ňu tieto náklady sa stále
zvyšujú, preto v jej možnostiach je plniť vyživovaciu povinnosť tak, ako doposiaľ.Z potvrdenia Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne, fakulta sociálno-ekonomických
vzťahov, súd vzal za preukázané, že navrhovateľka je v akademickom roku 2013 až 2014 (10.9.2013 do

31.8.2014) riadnym študentom 1. ročníka v študijnom programe verejná správa v dennej forme štúdia
1. stupeň štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky (č.l. 36 spisu) a je medzi účastníkmi nesporné, že
navrhovateľka v súčasnosti je v treťom ročníku dennej formy I. stupňa štúdia.

Rozhodnutím Okresného súdu Žilina č.k. 15P 197/2008-177 zo dňa 24.5.2011 v spojení s rozhodnutím

Krajského súdu v Žiline 9CoP/73/2011 zo dňa 8.9.2011 bolo zvýšené výživné matky na v tom čase
maloletú Miroslavu na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2009. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosťdňa22.11.2011.Zodôvodneniarozhodnutiajenesporné,že kzmenepomerovvtomčase
maloletej navrhovateľky došlo od septembra 2009, keď nastúpila do prvého ročníka Strednej združenej
školy v Žiline. Pokiaľ ide o majetkové a príjmové pomery rodičov, otec je konateľom spoločnosti MAX-
in, prenajíma nebytové priestory so nájmom mesačne 250 eur, v r. 2010 kúpil nehnuteľnosti a na strane

matky jej priemerný mesačný príjem v období r. 2010 predstavoval sumu 460,08 eur a v období január
až apríl 2011 sumu 353,23 eur.
Z navrhovateľkou predložených dokladov o príjme otca súd zistil, že výsledok hospodárenia spoločnosti
Max - in, s.r.o. k 31.12.2013 za účtovné obdobie je 290; za zdaňovacie obdobie roku 2013 z príjmu
fyzickej osoby v ČR základ dane (rozdiel medzi príjmami a výdavkami ) predstavoval 115.040 Kč a za

zdaňovacie obdobie roku 2013 v SR daňový subjekt mal príjmy 22.493 eur. Tiež súd vzal za preukázané
z výpisu registra, že otec navrhovateľky ako podnikateľský subjekt na území SR ukončil svoju činnosť
k 26.3.2014.
Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o rodine) plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú
schopné samé sa živiť.

V ustanovení § 62 ods. 2 zákona o rodine je povinnosť rodičov platiť výživné na svoje deti viazané na ich
schopnosti, možnosti a majetkové pomery s bezprostredným právom dieťaťa podieľať sa na ich životnej
úrovni. V uvedenom ustanovení je daný základ pre určenie jej výšky. Na strane povinného rodiča sú
rozhodujúce v prvom rade jeho zárobkové schopnosti, možnosti a majetkové pomery, životná úroveň,
počet iných vyživovacích povinností. Na strane dieťaťa treba prihliadať na jeho oprávnené potreby s

ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy a prípravu na budúce povolanie.

Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Hmotnoprávnou podmienok toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov.
K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa
okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti
príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. V praxi sa najčastejšie uplatňujú

nasledujúce dôvody a to zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod
medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania,
dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, odpadnutie zákonnej podmienky pre
vyživovaciu povinnosť - nadobudnutie spôsobilosti samostatne sa živiť. Zmena pomerov musí byť
preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene.

V konaní mal súd preukázané, že navrhovateľka je študentkou 3. ročníka vysokej školy, pokračuje vo
svojom štúdiu a pripravuje sa na budúce povolanie a teda nie je schopná sa samostatne živiť bez
toho, aby neohrozila prípravu na zamestnanie. Podľa ustálenej judikatúry, pokiaľ sa dieťa pripravuje
na budúce povolanie štúdiom, ktoré znemožňuje výkon pravidelnej pracovnej činnosti, bez ohľadu na

možnosť vykonávať prácu, nie je pre potreby určenia vyživovacej povinnosti sa schopné samo sa
živiť a vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu zostáva zachovaná. Podľa ustanovení § 78 Zákona o
rodine môže súd zmeniť súdne rozhodnutie o výživnom, ak sa zmenia pomery. Vždy je potrebné pri
posudzovaní zmenených pomerov prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenuvýšky výživného. Pokiaľ sa navrhovateľka pripravuje na budúce povolanie štúdiom, súd mal preukázané,
že jej nevyhnutné mesačné výdavky sa od posledného určenia zvýšili, nakoľko v čase rozhodovania
v roku 2011 bola študentkou strednej školy a v porovnaní so súčasným stavom je študentkou vysokej

školy (mimo trvalého bydliska) a teda spĺňa predpoklady stanovené zákonným ustanovením § 62 ods.
1 Zákona o rodine. V porovnaní od poslednej úpravy výživného (2011) u navrhovateľky preukázateľne
vzrástli náklady na jej odôvodnené potreby, ktoré je schopná za mesačné obdobie ako študent vysokej
školy mimo miesta svojho bydliska spotrebovať a nepochybne jej odôvodnené nároky sa podstatne
oproti pôvodnej úprave zmenili, a to aj vzhľadom k dobe, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného,

ale aj v súvislosti s ďalšími nárokmi so štúdiom tak, ako ich popisovala. Na strane matky ako povinného
od posledného určenia výživného v roku 2011 nedošlo k podstatnej zmene pomerov a to príjmu zo
závislej činnosti, kedy v súčasnosti jej disponibilný príjem predstavuje 430 eur mesačne, ktorý je
potrebné vynaložiť na zabezpečenie jej bežných základných životných potrieb avšak odporkyňa sa
tejto vyživovacej povinnosti nebránila, namietala výšku výživného, ktorú požadovala navrhovateľka a
poukazoval, že nemá iný zdroj príjmu. Po tom, ako súd zistil, aké sú osobné, majetkové a zárobkové

pomery rodičov navrhovateľky v posudzovanom období, pri určení vyživovacej povinnosti súd vychádzal
zo zistenia, že obaja rodičia sú zamestnaní, majú pravidelný zdroj príjmu. Obaja rodičia majú ďalšiu
vyživovaciu povinnosť voči druhej dcére Ľubomíre, ktorá je študentkou vysokej školy a otec prispieva
na jej výživu sumou 185 eur. Bolo tiež nesporné, že navrhovateľka so svojou matkou v spoločnej
domácnosti nežije a okrem bežného výživného (100 eur) podľa vyjadrení navrhovateľky sa inou formou

najejpotrebynepodieľa,nenavštevujúsaanekomunikujúspolu.Vkonaníjenesporné,ženavrhovateľka
žije so svojim otcom, ktorý hradí náklady bývania, ako aj úhradu bežných výdavkov spojených s chodom
domácnosti, v ktorej s navrhovateľkou aktuálne žije. Čisto matematické porovnávanie príjmov v konaní
o výživnom je síce značne zjednodušeným prístupom, ale na druhej strane pomerne dobre vystihuje
celkový stav veci. Matka má spolu s druhou dcérou Ľubomírou, s ktorou žije v domácnosti k dispozícii

v úhrne sumu mesačne 472,91 eur + rodinné prídavky + určené výživné 185 eur a otcov príjem spolu
s navrhovateľkou, s ktorou žije má k dispozícii v úhrne sumu mesačne 600 eur + rodinné prídavky +
určené výživné 100 eur mesačne, pričom obidve dcéry študujú na vysokej škole a pripravujú sa na
budúce povolanie. Výdavky oboch rodičov spojené so zabezpečovaním bývania, stravy (tj. osôb voči
ktorým majú zákonnú vyživovaciu povinnosť) sú porovnateľné, pričom súd zohľadnil i tú skutočnosť,

že na nákladoch odporkyne spojených s bývaním a stravou sa podieľa i jej manžel. V danom prípade
relevantnosť zmeny od poslednej úpravy nastala vo zvýšení výdavkov navrhovateľky pri prechode na
vyšší stupeň vzdelania a k podstatnej zmene pomerov (príjmu) na strane povinného t.j. odporkyne
nedošlo a v ďalšom konaní pokles príjmu odporkyne v súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom
nebol preukázaný. Súd pri zvýšení výživného posudzoval možnosti a schopnosti povinného (matky) a

vzhľadom na oprávnené potreby dieťaťa súd zvýšil výživné zo sumy 100 eur na sumu 150 mesačne
od 5.10.2013 do budúcna a túto sumu považuje za primeranú odôvodneným mesačným potrebám
navrhovateľky vzhľadom na jej vek a štúdium na vysokej škole. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky
zamietol.

Zároveňsúdstanovilnedoplatoknavýživnomzaobdobieod5.10.2013do31.12.2015vovýške1.325,80
eur. V konaní bolo nesporné z vyjadrení účastníkov, že odporkyňa na výživu navrhovateľky do konca
novembra 2015 prispievala sumou 100 eur a poslednú úhradu výživného navrhovateľka dostala v
novembri. Nedoplatok výživného v posudzovanom období od 5.10.2013 (t.j. deň podania návrhu) do
31.12.2015 (do konca mesiaca, v ktorom bol rozsudok vyhlásený) za 26 mesiacov a 26 dní (26 x 150 +

125,80 eur ) predstavuje sumu 4.025,80 eur a po odpočítaní prijatých úhrad výživného do 30.11.2015
v sume 2.700 eur (27 x100), teda rozdiel predstavuje nedoplatok na výživnom v sume 1.325,80 eur,
na ktorú sumu súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľke. Súd prihliadal na výšku nedoplatku a
zaviazal nedoplatok na výživnom splácať v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia pod stratou výhody splátok s tým, že ak

tieto nebudú dodržané, môže navrhovateľka žiadať zaplatenie celého nedoplatku výživného, ktoré právo
všakmôžepoužiťlendosplatnostinajbližšejnasledujúcejsplátky.Výškasplátokvsume30eurmesačne
v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. (ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť
do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie
sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí) je zodpovedajúca potrebám

dieťaťa, tak i súčasným možnostiam a schopnostiam odporkyne.Podľa ustanovenia § 162 ods. 1 a 2 O.s.p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na
plnenie od ich doručenia. Predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo
pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého
zákonného ustanovenia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. V danej veci súd prihliadol na osobitnosť tohto konania výživné
dieťa a rodič, pričom zo spisu žiadnemu z nich trovy konania nevyplývajú, preto súd rozhodol tak, že

žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).