Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by Mgr. Andrej Kekely
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/372/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112238512
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5112238512.9
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:
JUDr.ĽubomírKačaljak-UNISTAV,smiestompodnikaniaOstravská613/23,73701ČeskýTešín,Česká
republika, IČO: 63 018 292, právne zastúpený JUDr. Ing. Ľubošom Mahdoňom, advokátom so sídlom
Kysucká cesta 8405/16C, 010 01 Žilina, IČO: 10 956 808, proti odporcom: I. L.. G. H., D.. XX.XX.XXXX,
N. N.. Z.. H. XXX/X, XXX XX Ž., Š. P. Z., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Mária
Badová, s. r. o., so sídlom Vajanského 1/2765, 010 01 Žilina, IČO: 36 851 906, II. KOOPERATIVA
poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585
441, o zaplatenie 8.283,20 eur s prísl. takto
r o z h o d o l :
Odporcovia I. a II. sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.533,20 eur spolu s úrokmi z omeškania:
- vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.516,20 eur od 23.12.2012 do zaplatenia a
- vo výške 8,25 % ročne zo sumy 4.017,- eur od 28.11.2013 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v
rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého z odporcov.
Odporca II. je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 369,- eur spolu s úrokmi z omeškania:
- vo výške 9 % ročne zo sumy 17.654,68 eur od 05.05.2012 do 13.12.2012,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 3.516,20 eur od 14.12.2012 do 22.12.2012,
- vo výške 0,25 % ročne zo sumy 3.516,20 eur od 23.12.2012 do zaplatenia a
- vo výške 8,05% ročne zo sumy 369,- eur od 13.11.2015 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti z a m i e t a.
O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom na začatie konania zo dňa 29.10.2012 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 31.10.2012 sa
navrhovateľ domáhal voči odporcom I. a II. vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcov I. a
II. spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 18.035,68 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 18.035,68 eur od 10.03.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Návrh na začatie konania navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že dňa 13.01.2012 o 16.15 hod. sa
stala dopravná nehoda na úseku cesty č. X/XXX pri hale Mobis (B.) v mieste, kde sa dva jazdné pruhy
zbiehajú do jedného v smere jazdy od H. do Ž.. Jeho syn L. G. šiel smerom z H. a druhý účastník
nehody - odporkyňa I. prichádzal smerom od Mobisu, pričom vozidlu, ktoré riadil L. G. a ktoré vlastní
navrhovateľ, nedala prednosť v jazde napriek tomu, že mala túto povinnosť. K dopravnej nehode bola
privolanápolícia,ktorámiestnymzisťovanímdošlakzáveru,ževinníkomdopravnejnehodyjeodporkyňaI. Právnym následkom tejto udalosti - dopravnej nehody sa stal vznik zodpovednosti vinníka nehody
za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Následne dňa 19.01.2012 L. G. dopravnú nehodu
nahlásil na pobočke odporcu II. ako poisťovne a súčasne doložil záznam o dopravnej nehode, ktorý
podpísal druhý účastník nehody - odporkyňa I. ako vinník, na základe čoho mu odporca II. v tento
deň vydal potvrdenie o doručení a vyžiadaní dokladov k likvidácii škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX.
Následne na základe ohliadok a potrebných ďalších doplňujúcich ohliadok experta, ktorého poslal
odporca II. prebiehala postupne oprava jeho motorového vozidla AUDI S8 EČ: XTXXXXX. Podľa
pokynov povereného experta prebiehala oprava, a to tak, že sa vymieňalo iba to, čo tento expert napísal
do protokolu. Dňa 28.02.2012 L. G. predložil prostredníctvom mailu predbežnú faktúru k poistnej udalosti
č. XXXXXXXXXX za opravu motorového vozidla referentke pobočky odporcu II. v Č.. Tá následne
dňa 02.03.2012 poslala túto faktúru referentke na centrálu odporcu II. v N.. Ďalej prebiehala mailová
komunikácia medzi referentkami odporcu II. a L. G., ktorý vždy splnil pokyny zo strany poisťovne. Dňa
03.05.2012 sa L. G. informoval o stave riešenia poistnej udalosti tak, že telefonoval referentke odporcu
II. v Č., ktorá poslala mail referentke do N. so žiadosťou o prešetrenie poistnej udalosti. Detektívna
spoločnosť, ktorá prešetrovala určité fakty ohľadom predmetnej poistnej udalosti odovzdala všetky
podklady k likvidácii a do dňa spísania návrhu nebolo ukončené šetrenie odporcu II. a ani nedostal od
neho stanovisko. Dňa 19.10.2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyzval odporcov
I. a II. o úhradu všetkých nákladov spojených so vzniknutou škodou, ktorá bola spôsobená na jeho
motorovom vozidle ako následok dopravnej nehody v zmysle ust. § 442 Občianskeho zákonníka. Do
dňa spísania návrhu však ani jeden z odporcov na túto výzvu nereagoval a náklady vzniknutej škody
uhradené neboli.
Odporkyňa I. sa k návrhu na začatie konania vyjadrila písomne podaním zo dňa 04.01.2013, v ktorom
uviedla, že dňa 13.01.2012 o 16.15 hod. sa na úseku cesty č. X/XXX pri Mobise Slovakia stala dopravná
nehoda, ku ktorej bola privolaná polícia. Ona viedla motorové vozidlo zn. Toyota Yaris, EČ: R. XXX Y.
(toho času EČ: R. XXX T.) vo vlastníctve jej otca L.. A. N., pričom navrhovateľ riadil motorové vozidlo
AUDI S8, EČ: XTXXXXX. Podľa záverov polície bola za vinníka dopravnej nehody označená ona a na
mieste nehody s navrhovateľom spísali záznam o dopravnej nehode. Vlastník motorového vozidla, ktoré
viedla, zn. Toyota Yaris, EČ: R. XXX Y. mal v čase dopravnej nehody a má aj toho času s odporcom
II. uzavretú platnú a účinnú poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla.Od okamihu nadobudnutia účinnosti poistnej zmluvy do jej zániku znáša poisťovateľ
nebezpečenstvo (riziko) vzniku poistnej udalosti, čo sa prejavuje v jeho povinnosti poskytnúť poistné
plnenie, ak vznikne poistná udalosť (§ 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Poistnú udalosť riadne
dňa 17.01.2012 oznámila odporcovi II. a bola zaevidovaná pod č. XXXXXXXXXX. Niekoľkokrát sa
telefonicky informovala u odporcu II., či a ako bola poistná udalosť vybavená, a to aj potom, ako jej
bol od navrhovateľa doručený list zo dňa 16.10.2012 označený ako predžalobná výzva. Vtedy sa od
odporcu II. dozvedela, že ešte nedošlo k likvidácii poistnej udalosti, lebo navrhovateľ nepredložil všetky
potrebné doklady (originály faktúr), o čom mu poslala sms, na ktorú jej navrhovateľ odpovedal, že všetky
originály dokladov boli odporcovi II. predložené. Aj naďalej žiadal odporcu II. vyjadrenie ku vzniknutej
situácii, konkrétne dňa 25.10.2012, ako aj dňa 26.10.2012 a dňa 20.11.2012, v ktorom sa vyjadrila, že ak
dôjde k súdnemu konaniu pre ich dlhodobú nečinnosť pri likvidácii poistnej udalosti, bude trvať na tom,
aby odporca II. znášal všetky trovy vyplývajúce zo súdneho konania. Naposledy sa o veci informovala
dňa 21.12.2012, kedy jej zamestnanec odporcu II. oznámil, že z poistnej udalosti uhradili navrhovateľovi
dňa 07.12.2012 okolo 14.000,- eur. Po tomto telefonicky kontaktovala navrhovateľa, ktorý jej oznámil,
že peniaze si neprevzal, pričom ako dôvod uviedol vzniknuté dodatočné náklady. O tom ako prebiehalo
šetrenie poistnej udalosti odporcom II. vedomosť nemá. Všetky úkony, ktoré boli požadované zo strany
odporcu II., vykonala podľa jeho požiadaviek. Navrhovateľ jej doposiaľ nepreukázal výšku škody, ktorá
mu vznikla za opravu motorového vozidla vykonanú v súvislosti s poškodením motorového vozidla pri
uvedenej dopravnej nehode. Tieto veci riešil len s odporcom II. Odporkyňa I. tak uzavrela, že vzhľadom
na fakt, že v čase dopravnej nehody bola uzavretá poistná zmluva o poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, splnila si všetky povinnosti vyplývajúce jej zo zákona, aj z
uzavretej poistnej zmluvy (nahlásila poistnú udalosť, postupovala podľa pokynov odporcu II. a čakala na
likvidáciu poistnej udalosti), navrhovateľ peniaze poslané mu odporcom II. z likvidácie poistnej udalosti č.
XXXXXXXXXX odmietol prevziať, žiada súd, aby návrh navrhovateľa voči nej v celom rozsahu zamietol.
Odporca II. sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril podaním zo dňa 03.01.2013, v ktorom
uviedol, že navrhovateľom uplatnený nárok neuznáva v časti istiny vo výške 3.897,20 eur a v časti
uplatnených úrokov z omeškania. Šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 10.12.2012 a následne poskytol
navrhovateľovi poistné plnenie vo výške 14.138,48 eur.Pred otvorením prvého pojednávania vo veci dňa 26.11.2013 navrhovateľ podaním urobeným ústne do
zápisnice o pojednávaní zobral návrh na začatie konania v časti o zaplatenie sumy 14.138,48 eur späť
s odôvodnením, že zo strany odporcu II. došlo k čiastočnému plneniu žalovaného nároku v rozsahu
sumy 14.138,48 eur.
Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní v prítomnosti právnych zástupcov navrhovateľa a
odporkyne I. a odporcu II. konanie v časti o zaplatenie sumy 14.138,48 eur s odkazom na ust. § 96 ods. 1
O.s.p zastavil. Účastníci konania sa po vyhlásení rozhodnutia vzdali práva podať proti nemu odvolanie.
Následne na tomto pojednávaní navrhovateľ podaním urobeným ústne do zápisnice o pojednávaní
rozšírilnávrhnazačatiekonaniaouplatnenienárokunazaplateniesumy4.017,-eur,naktorejzaplatenie
žiadal odporcov zaviazať spoločne a nerozdielne. Skutkovo zdôvodnil tento uplatnený nárok ako nárok
na náhradu škody, ktorý mu vznikla tým, že predmetné motorové vozidlo v jeho vlastníctve po danej
škodovej udalosti a jeho oprave stratilo na svojej hodnote oproti času bezprostredne pred škodovou
udalosťou, a to aj napriek vykonanej oprave. Táto strata na hodnote zodpovedá zníženiu trhovej ceny
predmetného motorového vozidla po vykonanej oprave jeho poškodenia pri danej škodovej udalosti
oproti času bezprostredne pred jeho poškodením pri danej škodovej udalosti.
Taktiež navrhovateľ na pojednávaní dňa 26.11.2013 skutkovo vymedzil počiatok omeškania odporcov
so žalovaným plnením, a to tak, že si dal opraviť poškodené motorové vozidlo po havárii u autoopravcu
O. Z., ktorý mu dňa 28.02.2012 vystavil faktúru, na ktorej je splatnosť dňa 09.03.2012. Ešte toho istého
dňa 28.02.2012 zastúpený synom L. G. predložil prostredníctvom mailu predbežnú faktúru a túto neskôr
aj v origináli postúpil poisťovni.
Navrhovateľ tak v ďalšom žiadal, aby súd pripustil zmenu jeho návrhu, pričom podľa tejto zmeny návrhu
savočiodporcomI.aII.domáhal,abyichsúdzaviazalspoločneanerozdielnezaplatiťmusumu7.914,20
eurspolusúrokmizomeškaniavovýške9%ročnezosumy18.035,68eurod10.03.2012do13.12.2012
a spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 3.897,20 eur od 14.12.2012 do zaplatenia
a súčasne nahradiť mu trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku ako aj v trovách
právneho zastúpenia.
Na základe uvedeného súd podľa ust. § 95 ods. 1 O.s.p. pripustil zmenu návrhu v zmysle podania
navrhovateľaurobenéhoústnedozápisniceopojednávanídňa26.11.2013.,atouznesenímvyhláseným
v prítomnosti právnych zástupcov navrhovateľa a odporkyne I. a odporcu II. v nasledovnom znení
žalobného petitu: Odporcovia I. a II. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu
7.914,20 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 18.035,68 eur od 10.03.2012
do 13.12.2012 a spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 3.897,20 eur od 14.12.2012 do
zaplatenia a súčasne povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania spočívajúce
v zaplatenom súdnom poplatku ako aj v trovách právneho zastúpenia.
Napokon navrhovateľ podaním, urobeným ústne do zápisnice na pojednávaní dňa 25.09.2015 a
doplneným podaním zo dňa 25.09.2015 doručeným súdu dňa 29.09.2015 rozšíril po podaní znaleckého
posudku Doc. Ing. Pavlom Kohútom, PhD. v konaní návrh na začatie konania o zaplatenie ďalšej
sumy 369,- eur (ako sumy o ktorú zvýšil výšku žalovaného nároku na zaplatenie sumy 4.017,-
eur titulom náhrady škody na jeho osobnom motorovom vozidle v dôsledku zníženia jeho trhovej
hodnoty po jeho poškodení pri predmetnej škodovej udalosti a jeho oprave oproti stavu bezprostredne
predchádzajúcemuškodovejudalosti,atonazákladetoho,žesúdomustanovenýznalecDoc.Ing.Pavol
Kohút, PhD. túto časť škody určil vo výške 4.386,- eur, t. j. vo výške o 369,- eur vyššej, ako ju určil znalec
Ing. Milan Zacharda v znaleckom posudku č. 212/2013, na základe ktorého si navrhovateľ uplatňoval
tento nárok do výšky 4.017,- eur) a o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy
4.386,- eur od 27.11.2013 do zaplatenia. Pokiaľ ide o počiatok omeškania odporcov I. a II. s plnením
peňažného záväzku na zaplatenie sumy 4.386,- eur, navrhovateľ tento počiatok odôvodnil s poukazom
na to, že počiatok omeškania odporcov I. a II. nastal dňom nasledujúcim po dni 26.11.2013, kedy si tento
nárok uplatnil po prvý krát na súde (na pojednávaní dňa 26.11.2013). Navrhovateľ tak žiadal súd, aby
pripustil zmenu návrhu na začatie konania, na základe ktorej by potom rozsudkom zaviazal odporcov
I. a II. spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 8.283,20 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 18.035,68 eur od 10.03.2012 do 13.12.2012, spolu s úrokmi z omeškania vo výške
8,75 % zo sumy 3.897,20 eur od 14.12.2012 do zaplatenia a spolu s úrokmi z omeškania vo výške
8,25 % ročne zo sumy 4.386,- eur od 27.11.2013 do zaplatenia a súčasne nahradiť mu trovy konania
spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku ako aj v trovách právneho zastúpenia.
Súd uznesením č. k. 6C/372/2012-440 zo dňa 06.11.2015 navrhovateľom navrhovanú zmenu návrhu
pripustil podľa ust. § 95 ods. 1 O.s.p.
Súd tak vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaniach v dňoch 26.11.2013, 07.02.2014,
28.03.2014, 25.09.2015 a 04.12.2015 a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 04.12.2015, pričomza splnenia podmienok podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vykonal všetky pojednávania v neprítomnosti
navrhovateľa (tento vždy prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal o vykonanie pojednávania
bez jeho osobnej prítomnosti), pojednávania dňa 26.11.2013 a dňa 07.02.2014 v neprítomnosti
odporkyne I. (táto ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho
zástupcu a o odročenie pojednávania nepožiadala) a napokon pojednávania v dňoch 28.03.2014,
25.09.2015 a 04.12.2015 v neprítomnosti odporcu II. (tento svoju neprítomnosť ospravedlnil písomnými
podaniami zo dňa 27.03.2014, zo dňa 22.09.2015 a zo dňa 27.11.2015, pričom vždy vyjadril svoj súhlas
s vykonaním pojednávania aj v jeho neprítomnosti).
Odporkyňa I. svoju obranu v spore koncentrovala v záverečnom prednese svojho právneho zástupcu
na pojednávaní dňa 04.12.2015, kedy tento uviedol, že k škodovej udalosti došlo dňa 13.01.2012 a
hneď vzápätí na to, dňa 17.01.2012, došlo k nahláseniu poistnej udalosti u odporcu II. Na základe
tohto nahlásenia poistnej udalosti odporkyňa I. nemohla v žiadnom prípade ovplyvniť plnenie poisťovne
na základe riadne uplatnenej a nahlásenej poistnej udalosti. Pokiaľ bola oslovená navrhovateľom, že
nedochádza k poistnému plneniu, resp. že nebolo vyplatené poistné plnenie na základe faktúry č. XXX/
XXXX, poukazuje na to, že poskytla nevyhnutnú súčinnosť k tomu, aby došlo k plneniu navrhovateľovi.
V súvislosti s návrhom poukazuje na tú skutočnosť, že návrh bol podaný dňa 31.10.2012 a bol v
tomto konaní uplatnený nárok vo výške 18.035,68 eur. Napriek tomu, že navrhovateľovi bolo poskytnuté
čiastočne peňažné plnenie vo výške 14.138,48 eur dňa 07.12.2012, k späťvzatiu návrhu došlo až v
nasledujúcom kalendárnom roku. Pokiaľ ide o zvyšok pôvodne uplatneného nároku, tvrdí, že tento
navrhovateľovi neprislúcha tak, aby ho mala uhradiť odporkyňa I., a to na základe tej skutočnosti,
že došlo k uzavretiu zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v súlade so zákonom č. 381/2001 Z. z. S poukazom na ust. §
4 ods. 2 tohto zákona by mal poistné plnenie poskytnúť odporca II., a preto nevzniká ani žiadny
nárok navrhovateľovi voči odporkyni I. na solidárnu zaviazanosť na plnenie tohto nároku. Pokiaľ ide o
uplatnenie nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, tento je uplatnený v rozpore s platnou právnou
úpravou, pretože s poukazom na ust. § 11 ods. 6 písm. a) a b) zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ,
to znamená odporca II., má zákonom stanovenú lehotu na vybavenie nahlásenej poistnej udalosti na
prešetrenie stavu a na poskytnutie poistného plnenia. Táto lehota poisťovateľovi uplynula 23.04.2012.
Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15
dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie a z tohto dôvodu odporkyňa I. tvrdí, že nárok na úroky z omeškania nemôže byť priznaný odo
dňa 10.03.2012 zo sumy 18.035,68 eur do 13.12.2012, ako aj pokiaľ bol uplatnený zo sumy 3.897,20
eur od 14.12.2012 do zaplatenia, je uplatnený nedôvodne. Pokiaľ ide o rozšírený žalobný návrh v sume
369,- eur a úrokov z omeškania z tejto sumy, nakoľko tento nárok bol uplatnený až dňa 25.09.2015, v
tejto časti je nárok navrhovateľa premlčaný s poukazom na ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
keďže k škodovej udalosti došlo dňa 13.01.2012. Na základe uvedeného navrhovala odporkyňa I., aby
súd návrh navrhovateľa voči nej v celom rozsahu zamietol a pre prípad úspechu si uplatnila právo na
náhradu trov konania.
Odporca II. svoju obranu v spore koncentroval do prednesu svojho povereného zamestnanca na
pojednávaní dňa 26.11.2013, kedy sa tento vyjadril, že zo strany odporcu II. došlo v decembri 2012
po opätovnom prešetrení poistnej udalosti k doplateniu poistného plnenia, a to v sume 14.138,48 eur.
Zvyšná časť poistného plnenia, ktorú si uplatňuje navrhovateľ, tak činí sumu 3.897,20 eur. Táto nebola
zo strany odporcu II. uhradená. Bežnou praxou poisťovne, t. j. odporcu II., je, že v prípade nahlásenia
poistnej udalosti postupuje tak, že najskôr poškodené vozidlo je obhliadnuté. Obhliadku vykonáva
spoločnosť Slovexperta s.r.o., ktorá má zmluvný vzťah s odporcom II. Táto vykoná fotodokumentáciu
spolu so zápisom o ohliadke poškodeného vozidla, následne fotodokumentácia a zápis o obhliadke
vozidla zašle na oddelenie likvidácie, kde poverený likvidátor skúma na základe tejto fotodokumentácie,
zápisu o obhliadke, prípadne relácie z dopravnej polície alebo tvrdení účastníkov dopravnej nehody, či
mohlo dôjsť k takému typu poškodení, aké sa nachádzajú vo faktúre. V tomto prípade poverený likvidátor
odporcu II. A. Z. dospel k záveru, že jednotlivé diely, resp. položky, ktoré sú uvedené vo faktúre č.
XXX/XXXX a označené ako neuznané (obal vzduchového filtra: 195,- eur, hliníková nápravnica zadná:
1.239,60 eur, 1 ks pneumatiky Yokohama Winter 265/35/18: 381,- eur, riadiaca jednotka xenónu: 212,-
eur, zadný tlmič: 788,- eur, predná kapota: 1.011,60 eur a normopráce v rozsahu 2 hodín za demontáž
prednej kapoty a výmenu zadného tlmiča: 2 x 35,- eur), nesúvisia s opravou poškodení osobného
motorového vozidla navrhovateľa vyvolaných dopravnou nehodou. Likvidátor A. Z.. K prípadnému
omeškaniu odporcu II. so zaplatením poistného plnenia, sa poverený zamestnanec odporcu vyjadril,
že podľa záznamov, ktoré má v spisovom materiáli, navrhovateľ si uplatnil škodu u odporcu II. dňa
23.01.2012, pričom z ust. § 11 ods. 6 písm. a) a b) zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva, že poisťovateľje povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti
poskytnúť poistné plnenie, a skončiť ho to do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o
škodovej udalosti a podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. je poisťovateľ povinný poskytnúť
poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti
poskytnúť poistné plnenie. Z tohto titulu, keďže si navrhovateľ u odporcu II. uplatnil právo na náhradu
škody dňa 23.01.2012, do omeškania sa odporca II. mohol dostať najskôr po uplynutí troch mesiacov
a 15 dní od tohto dátumu.
K ďalšej časti navrhovateľom uplatneného nároku na náhradu škody zodpovedajúcej zníženiu trhovej
ceny osobného motorového vozidla navrhovateľa po vykonanej oprave jeho poškodenia pri danej
škodovej udalosti oproti času bezprostredne pred jeho poškodením pri danej škodovej udalosti sa
odporca II. vyjadril podaním zo dňa 09.12.2013, v ktorom s odkazom na citácie ust. § 427 ods. 1, § 442
ods. 1 a 3 a § 443 OZ, ako ust. prílohy č. 6 vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. namietal, že navrhovateľ si
nechalvozidlopopoistnejudalostiopraviť,očomvkonanípredložilfaktúruzaopravunasumu18.035,68
eur. Majetok navrhovateľa sa tak zmenšil o sumu 18.035,68 eur, ktorú musel vynaložiť na opravu vozidla.
Niektoré položky neboli v rámci likvidácie poistnej udalosti uznané, ale to nič nemení na tom, že skutočná
škoda mohla navrhovateľovi vzniknúť maximálne vo výške nákladov na opravu. Preukázateľne sa tak
majetok navrhovateľa zmenšil o sumu 18.035,68 eur, pričom však odporca II. považuje za sporné to,
či poškodenie všetkých častí vozidla, ktoré boli zahrnuté vo faktúre, malo súvis s poistnou udalosťou.
Napokon odporca II. uviedol, že výšku škody nie je možné určiť iba z nákladov na opravu a rozdielu
všeobecnej hodnoty vozidla bezprostredne pred poškodením a všeobecnej hodnoty vozidla po oprave
poškodenia, pričom takéto určenie nemá oporu v ním citovaných ustanovení právnych predpisov. Z tohto
dôvodu považoval odporca II. uplatnený nárok navrhovateľa v tejto časti za neoprávnený.
Súd tak vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi produkovanými účastníkmi, výsluchom odporkyne I.,
svedkov: L. G. a A. Z. a ustanoveným znalcom Doc. Ing. Pavlom Kohútom, PhD., pričom dospel k
nasledovným skutkovým zisteniam.
Podľa záznamu o dopravnej nehode podpísaného synom navrhovateľa L. G. a odporkyňou I. (dôkaz
predložený odporkyňou na č. l. 31 spisu), ako aj podľa zhodných skutkových tvrdení účastníkov, resp.
výpovedí svedka L. G. a výpovede odporkyne I. ako účastníka konania, dňa 13.01.2012 o 16.15 hod.
došlo k dopravnej nehode na ceste č. 2/583 prekládka pri Mobise, kedy odporkyňa ako vodič osobného
motorového vozidla zn. Toyota Yaris, EČ: R. XXX Y. vychádzajúc z vedľajšej cesty a odbočujúc vľavo
nedala prednosť zľava po hlavnej ceste prichádzajúcemu osobnému motorovému vozidlu zn. AUDI S8,
EČ: XT XXXXX (nesporne vo vlastníctve navrhovateľa), ktoré viedol L. G., pričom došlo k stretu týchto
dvoch vozidiel a k ich poškodeniu. Pokiaľ ide o viditeľné poškodenie osobného motorového vozidla zn.
AUDI S8, EČ: XT XXXXX, v zázname sa udáva celá pravá strana vozidla a nápravy.
Podľa záznamu o preverení oznámenia - škodovej udalosti vyhotoveného príslušníkom PZ OR PZ v
Žiline, ODI Žilina č. ORPZ-ZA-ODI-3-028/2012 zo dňa 13.01.2012 (na č. l. 242 spisu) bola účastníkovi
predmetnej škodovej udalosti - odporkyni I. za priestupok podľa ust. § 22 ods. 1 písm. j) zákona č.
372/1990 Zb. spáchaný porušením ust. § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. bloková pokuta vo výške
100,- eur.
Odporca II. vydal navrhovateľovi dňa 19.01.2012 „Potvrdenie o doručení a vyžiadaní dokladov k likvidácii
škodovejudalostič.XXXXXXXXXX“(dôkazpredloženýnavrhovateľomnač.l.8spisu),vktorompotvrdil,
že dňa 19.01.2012 mu bolo doručené vyplnené tlačivo „Oznámenie škodovej udalosti na vozidle“.
Dňa 23.01.2012 si na predtlači zo dňa 19.01.2012 (dôkaz predložený odporcom II. na č. l. 231 spisu)
uplatnil navrhovateľ u odporcu II. nárok na náhradu škody na osobnom motorovom vozidle zn. AUDI S8,
EČ: XT XXXXX vzniknutej v dôsledku danej škodovej udalosti.
Podľa zápisu o ohliadke poškodeného OMV navrhovateľa zo dňa 19.01.2012 (dôkaz predložený
odporcom na č. l. 25 spisu) bolo ohliadajúcim technikom obchodnej spoločnosti Slovdekra s. r. o. zistené
poškodenieibajednejpneumatiky,atopravejprednej-roztrhnutie(doporučenýrozsahopravy:výmena),
ďalej poškodenie kapoty (doporučený rozsah opravy: oprava), poškodenie pravého svetla (doporučený
rozsah opravy: výmena).
Podľa zápisu o ohliadke poškodeného OMV navrhovateľa zo dňa 26.01.2012 (dôkaz predložený
navrhovateľom na č. l. 285 spisu) bolo ohliadajúcim technikom obchodnej spoločnosti Slovdekra s.
r. o. zistené poškodenie štartéru pravého predného xenónu (doporučený rozsah opravy: výmena),
vzduchového obalu filtra (doporučený rozsah opravy: výmena), zadnej nápravnice (doporučený rozsah
opravy: výmena).
Faktúrou č. XXX/XXXX vystavenou dňa 28.02.2012 a splatnou dňa 09.03.2012 (dôkaz predložený
navrhovateľom na č. l. 6 spisu) fakturoval O. Z., s miestom podnikania 018 12 Brvnište 214, IČO: 35
228 253, navrhovateľovi celkovo sumu 18.035,68 eur za opravu osobného motorového vozidla (ďalejlen „OMV“) zn. AUDI S8, EČ: XT XXXXX, pričom k zdaniteľnému plneniu malo dôjsť dňa 28.02.2012.
Medzi inými položkami boli O. Z. navrhovateľovi fakturované tiež položky: obal vzduchového filtra: 195,-
eur; hliníková nápravnica zadná: 1.239,60 eur; 2 ks pneumatiky Yokohama Winter 265/35/18: 381,-
eur / ks, celkom 762,- eur; riadiaca jednotka xenónu: 212,- eur; zadný tlmič: 788,- eur, predná kapota:
1.011,60 eur; demontáž pravého predného podblatníka, blatníka, prednej kapoty, predného nárazníka,
svetlometov 3 Nh: 35, -eur / Nh, celkovo 105,- eur a výmena zadného pravého tlmiča 1 Nh: 35,- eur.
Dňa 28.02.2012 navrhovateľov syn L. G. zaslal prostredníctvom elektronickej pošty odporcovi II. faktúru
za opravu OMV navrhovateľa (prepis emailovej komunikácie predložený navrhovateľom na č. l. 9 spisu).
Listom zo dňa 11.12.2012 (dôkaz predložený odporcom II. na č. l. 23 spisu) odporca II. oznamoval
navrhovateľovi, že dňa 10.12.2012 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe čoho mu predkladá
výpočet výšky plnenia s vyjadrením likvidátora k osobitostiam likvidácie, že po opätovnom prešetrení
všetkých skutočností bolo priznané poistné plnenie v zmysle doloženej faktúry č. XXX/XXXX, pričom
boli odpočítané položky, ktoré neboli ohliadajúcim technikom priznané na výmenu: náhradné diely: obal
vzduchovéhofiltra,hliníkovánápravnicazadná,1kspneu,riadiacajednotkaxenónu,zadnýtlmič,predná
kapota, práca 1 x Nh demontáž prednej kapoty, výmena zadného tlmiča. Súčasne odporca II. oznamoval
navrhovateľovi, že mu poukazuje poistné plnenie na bankový účet č. XXXXXXXXX/XXXX vo výške
14.138,48 eur.
Vzhľadom k tomu, že odporcovia I. a II. nepreukázali, že platba odporcu II. vo výške 14.138,48 eur
bola pripísaná na bankový účet navrhovateľa skôr, ako dňa 13.12.2012, ako to tvrdil navrhovateľ, súd
vychádzal z tvrdenia navrhovateľa, t. j., že platba odporcu vo výške 14.138,48 eur bola pripísaná na
bankový účet navrhovateľa dňa 13.12.2012.
Dňa 12.11.2012 vydal odporca II. poistku č. XXXXXXXXXX (dôkaz predložený odporkyňou I. na č.
l. 421 spisu), ktorou potvrdil, že bol uzavretý poistno-zmluvný vzťah podľa návrhu poistnej zmluvy č.
XXXXXXXXXX s účinnosťou a začiatkom poistenia od 01.02.2011 od 00.00 hod. s dobou poistenia na
neurčito na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Toyota
Yaris, EČ: R. XXX T. (podľa uvedeného VIN: S. je zrejmé, že ide o totožné vozidlo ako zn. Toyota Yaris
s EČ: R. XXX Y.). Ako poistník je uvedený na poistke L.. A. N..
Znalec z odboru doprava cestná, odvetvie nehody v cestnej doprave, technický stav a odhad hodnoty
cestných vozidiel Ing. Milan Zacharda podal dňa 24.11.2013 na objednávku navrhovateľa znalecký
posudok č. 212/2013 (predložený navrhovateľom ako listinný dôkaz na č. l. 203 spisu), v ktorého
závere uviedol, že rozdiel všeobecnej hodnoty OMV navrhovateľa s DPH pred poškodením a po oprave
poškodenia, ktoré bolo spôsobené škodovou udalosťou dňa 13.01.2012 je 4.017,- eur a že vychádzajúc
z jemu navrhovateľom predloženej fotografie poškodenia prednej kapoty je vyrovnanie jej deformácie
spôsobenej poškodením je vo väčšine prípadov nemožné, pretože v tomto mieste sú preložené dve až
štyri vrstvy plechu, ktoré v opravárenskej praxi nie je možné vyrovnať.
Súdom ustanovený znalec doc. Ing. Pavol Kohút, PhD., znalec z odboru doprava cestá, odvetvia
technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel podal
vo veci znalecký posudok č. 14/2015 zo dňa 08.05.2015 (na č. l. 337 spisu), v ktorom konštatoval,
že poškodenie OMV navrhovateľa korešponduje s popisovaným priebehom nehodového deja. K
dominantným poškodeniam na OMV navrhovateľa malo dôjsť v dôsledku kontaktu tohto motorového
vozidla so zvodidlom, prípadne pri kontakte kolies s odvodňovacím žľabom. Viditeľné poškodenie
korešponduje s touto skutočnosťou. Z fotodokumentácie poškodenia OMV navrhovateľa ďalej vyplýva,
že došlo k rázovému (kontaktnému) silovému pôsobeniu na obe pravé kolesá OMV, pri ktorých došlo k
poškodeniu oboch pravých diskov a tiež poškodeniu pravej prednej pneumatiky. Pri uvedenom silovom
pôsobení je technicky prijateľné, že mohlo dôjsť k poškodeniu zadnej hliníkovej nápravnice a zadného
tlmiča. (strana 15 a 18 znaleckého posudku) Z fotodokumentácie poškodenia OMV navrhovateľa
ďalej vyplýva, že v dôsledku kontaktného silového pôsobenia pravej časti OMV so zvodidlom došlo k
poškodeniu kapoty motora, pravého predného blatníka, pravej časti krytu predného nárazníka. Jednalo
sa o poškodenie, ktoré svedčí o tom, že v oblasti pravého predného svetla pôsobilo kontaktné silové
pôsobenie. Došlo tiež k poškodeniu krytu svetlometu. V dôsledku tohto silového pôsobenia je technicky
prijateľné, že mohlo dôjsť k poškodeniu obalu vzduchového filtra, ktorý sa nachádza za svetlometom
a tiež k poškodeniu riadiacej jednotky xenónu, ktorý sa taktiež nachádza za svetlometom. (str. 16 a
19 znaleckého posudku) Ďalej znalec vyjadril záver, že lokalizácia a charakter poškodenia hliníkovej
kapoty OMV navrhovateľa neumožňuje vykonať opravu (správnym postupom) v autorizovanom servise
inak, ako výmenou kapoty motora. (odpoveď znalca na otázku č. 2, str. 19 znaleckého posudku) Znalec
súčasne uviedol, že z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou spisu a tiež ani z fotodokumentácie, ktorú
si dodatočne vyžiadal od p. G. nevyplýva, že by bola pravá zadná pneumatika poškodená. (odpoveď
znalca na otázku č. 3, str. 19 znaleckého posudku) Napokon znalec určil rozdiel všeobecnej hodnotyOMV navrhovateľa pred jeho poškodením predmetnou škodovou udalosťou a po vykonaní jednotlivých
opráv predpísaným spôsobom je 4.386,- eur.
Podľa ust. § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), právo sa premlčí,
ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len
na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ust. § 106 ods. 1 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983, právo na náhradu
škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa ust. § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.
Podľa ust. § 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na
deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota
začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
Podľa ust. § 420 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. § 420 ods. 3 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zodpovednosti sa
zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, uhrádza sa skutočná
škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ v znení zákona č. 526/2002 Z. z. účinnom od 01.01.2003, škoda sa uhrádza
v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením
do predošlého stavu.
Podľa ust. § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu
veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa
za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 563 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak čas splnenia nie
je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 567 ods. 2 OZ v znení zákona č. 526/2002 Z. z. účinnom od 01.01.2003, peňažný dlh plnený
prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním
sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak
osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z.
z. účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro
v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z.
účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa ust. § 2 písm. f) a g) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „ZPZP“) účinného od 01.10.2001, na účely tohto zákona sa rozumie f) poisteným ten, na koho sa
vzťahujepoisteniezodpovednostiag)poškodenýmten,ktoutrpelprevádzkoumotorovéhovozidlaškodu
a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.
Podľa ust. § 4 ods. 1 ZPZP účinného od 01.01.2002, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) ZPZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci.
Podľa ust. § 4 ods. 4 ZPZP v znení zákona č. 110/2007 Z. z. účinnom od 01.04.2007, poistený má
právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, akku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania
poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 11 ods. 6 ZPZP v znení zákona č. 144/2010 Z. z. účinnom od 01.06.2010, poisťovateľ
je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti
poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a)
skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť
poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie
a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov,
pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému
písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej
lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia;
písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať,
alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Podľa ust. § 11 ods. 7 ZPZP v znení zákona č. 144/2010 Z. z. účinnom od 01.06.2010, poisťovateľ je
povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu
o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie
poistného plnenia.
Podľa ust. § 11 ods. 8 ZPZP v znení zákona č. 144/2010 Z. z. účinnom od 01.06.2010, ak poisťovateľ
nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa
osobitného predpisu. [15a) § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka]
Podľaust.§15ods.1ZPZPúčinnéhood01.01.2002,náhraduškodyuhrádzapoisťovateľpoškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi [20) § 823
Občianskeho zákonníka] a je povinný tento nárok preukázať. [21) § 799 Občianskeho zákonníka]
Podľa ust. § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou "Daj
prednosťvjazde"alebo"Stoj,dajprednosťvjazde",jepovinnýdaťprednosťvjazdevozidlámaostatným
účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez
križovatku v organizovanom útvare.
Podľa ust. § 137 ods. 2 písm. i) zákona č. 8/2009 Z. z., porušením pravidiel cestnej premávky závažným
spôsobom je nedanie prednosti v jazde.
Podľa ust. § 22 ods. 1 písm. j) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 313/2011 Z. z.
účinnom od 01.11.2011, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto
iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky
závažným spôsobom podľa osobitného predpisu, [3d) § 137 ods. 2 písm. g) až o) a q) až x) zákona č.
8/2009 Z. z. v znení zákona č. 313/2011 Z. z.]
Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 ods. 1 OZ je porušenie právnej povinnosti
(uloženej právnym predpisom, alebo súdom, príp. zmluvnej povinnosti), spôsobená škoda, príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a spôsobenou škodou a napokon zavinenie.
Porušenie právnej povinnosti povinným subjektom spočíva v existencii konania, ktoré je v rozpore s
objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť formou protiprávneho konania alebo
opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané.
Pod pojmom škody je z teoreticko-právneho hľadiska nutné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom.
Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku
poškodeného, prípadne aj náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Pod ušlým
ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, keby nedošlo k vzniku škody.
Existenciu príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody,
je nutné v každom konkrétnom prípade bezpochybne preukázať, teda nemožno ju len predpokladať. Ide
o vzťah príčiny - porušenia právnej povinnosti a následku - vzniku škody.
Na rozdiel od predchádzajúcich predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré majú objektívny
charakter, má zavinenie výslovne subjektívnu povahu. Predstavuje psychický vzťah škodcu k
protiprávnemu konaniu a ku škode. Zavinenie môže byť vo forme úmyslu, priameho alebo nepriameho
alebo vo forme nedbanlivosti, vedomej alebo nevedomej. Pre splnenie podmienok pre vznik
zodpovednosti za škodu nie je podstatné či ide o úmyselné alebo nedbanlivostné zavinenie. Konštrukcia
zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 OZ vychádza z prezumpcie (predpokladu, vyvrátiteľnej právnej
domnienky) zavinenia, pričom je na škodcovi, aby preukázal, že škodu nezavinil (exkulpácia, vyvinenie;
ust. § 420 ods. 3 OZ). Nejde tak o objektívnu zodpovednosť. Škodca musí preukázať existenciu takýchokolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého
úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať.
Splnenie všetkých uvedených predpokladov zodpovednosti za vznik škody u škodcu je tak nevyhnutnou
hmotno-právnou podmienkou vzniku jeho pasívnej legitimácie v súdnom konaní z titulu náhrady škody.
Na druhej strane navrhovateľ musí pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody na súde preukázať
naplnenie prvých troch predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu podľa ust. § 420 OZ, t. j. porušenie
právnej povinnosti, spôsobenú škodu a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a
spôsobenou škodou. Pokiaľ nie je navrhovateľom v súdnom konaní preukázané naplnenie čo i len
jedného z predpokladov, bez skúmania splnenia ďalších predpokladov neostáva súdu nič iné ako návrh
zamietnuť.
Pokiaľ tak ide o právnu kvalifikáciu navrhovateľom uplatneného nároku, je zrejmé, že z hľadiska pasívnej
vecnej legitimácie odporkyne I., táto mala vyplývať z jej zodpovednosti za škodu podľa cit. ust. § 420
ods. 1 OZ.
Čo sa týka právnej kvalifikácie navrhovateľom uplatneného nároku voči odporcovi II., súd právne
kvalifikoval tento uplatnený nárok ako vyplývajúci z práva poškodeného podľa cit. ust. § 15 ods. 1 ZPZP
uplatniť nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Podmienkou pre úspešné uplatnenie tohto
nároku je jeho preukázanie.
Z hľadiska naplnenia predpokladov vzniku zodpovednosti odporkyne I. za škodu vzniknutú
navrhovateľovi podľa cit. ust. § 420 ods. 1 OZ, súd dospel k záveru, a to nebolo ani medzi účastníkmi
konania sporné, že navrhovateľovi dňa 13.01.2012 vznikla škoda poškodením jeho OMV zn. AUDI S8,
EČ: XT XXXXX.
Sporným však medzi účastníkmi konania bol rozsah škody vzniknutej navrhovateľovi na jeho OMV.
Jednak bolo medzi navrhovateľom a odporcom II. sporné, či pri predmetnej škodovej udalosti došlo
k nasledovným poškodeniam OMV navrhovateľa, a to obalu vzduchového filtra, zadnej hliníkovej
nápravnice, zadnej pravej pneumatiky zn. Yokohama Winter 265/35/19, riadiacej jednotky xenónu,
zadného pravého tlmiča a k takému poškodeniu prednej kapoty, aby musela byť vymenená. Uvedenému
rozsahu poškodenia a s týmto súvisiacej cene opravy zodpovedá výška odporcom II. neposkytnutého
poistného plnenia (z pôvodne návrhom na začatie konania uplatneného nároku na náhradu škody v
sume 18.035,68 eur) v celkovej sume 3.897,20 eur. Vznikom predpokladov zodpovednosti odporkyne
I. za vznik škody čo do výšky, t. j. rozsahu (sumy 14.138,48 eur) zodpovedajúceho odporcom II.
navrhovateľovi poskytnutého poistného plnenia sa súd už v ďalšom s poukazom na zastavenie konania
v tejto časti bližšie nezaoberal.
Súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ako aj z produkovanej obrany odporcu II. v konaní dospel
k záveru, že navrhovateľ v konaní preukázal, že mu vznikla škoda aj v rozsahu zodpovedajúcom
poškodeniu jeho OMV, a to obalu vzduchového filtra, zadnej hliníkovej nápravnice, riadiacej jednotky
xenónu, zadného pravého tlmiča a k takému poškodeniu prednej kapoty. Súd jednak vychádzal z
toho, že odporcovia I. a II. v konaní nepreukázali, že by tieto časti OMV navrhovateľa boli poškodené
už pred predmetnou škodovou udalosťou. Odporca II. v konaní zásadne namietal (vyplýva to aj z
výsluchu svedka - likvidátora odporcu II. A. Z.), že poškodenie obalu vzduchového filtra, zadnej
hliníkovej nápravnice, riadiacej jednotky xenónu, zadného pravého tlmiča nezodpovedá priebehu
škodovej udalosti. Súd však poukazuje na to, že dokazovaním prostredníctvom súdom ustanoveného
znalca doc. Ing. Pavol Kohút, PhD. bolo preukázané, že vychádzajúc z priebehu predmetnej škodovej
udalosti, ako tento vyplýva zo zadokumentovaných poškodením OMV na tejto zúčastnených, ako aj z
výsluchu odporkyne I. a svedka L. G., je technicky prijateľné, aby pri predmetnej škodovej udalosti
došlo k poškodeniu týchto súčastí OMV navrhovateľa. Ak teda súd hodnotil vykonané dôkazy spôsobom
podľa ust. § 132 O.s.p. vychádzajúc z toho, že v konaní nebolo preukázané poškodenie týchto súčastí
OMV navrhovateľa pred predmetnou škodovou udalosťou, ďalej z vyššie uvedených záverov súdom
ustanovenéhoznalca,akoajzvyššiespomínanýchzápisovoohliadkepoškodenéhoOMVnavrhovateľa,
dospel k skutkovému záveru, že pri danej škodovej udalosti došlo k poškodeniu uvedených súčastí
OMV navrhovateľa. Súčasne súd poukazuje na to, že v konaní odporca II. nenamietal, že pri predmetnej
škodovej udalosti došlo k poškodeniu prednej kapoty OMV navrhovateľa, ale namietal, že poškodenie
tejto súčasti OMV navrhovateľa bolo v takom rozsahu, že primeraným nákladom uvedenia tejto súčasti
OMV navrhovateľa do pôvodného stavu, t. j. stavu bezprostredne predchádzajúcemu škodovej udalosti
zodpovedali náklady na opravu tejto súčasti a nie náklady na jej výmenu. Súd však vychádzajúc
z vyjadrenia súdom ustanoveného znalca k tejto otázke, ako aj zo záverov znaleckého posudku č.
212/2013 vyhotoveného Ing. Milanom Zachardom, znalcom v odbore doprava cestná, odvetvie nehody
v cestnej doprave, technický stav a odhad hodnoty cestných vozidiel, dňa 24.11.2013 a napokon z
vyjadrenia spoločnosti AR Cars, s. r. o. ako autorizovaného opravcu značky AUDI, dospel k záveru, že vdanom prípade lokalizácia a charakter poškodenia prednej hliníkovej kapoty motora OMV navrhovateľa
neumožňovali vykonať opravu (správnym postupom) v autorizovanom servise inak, ako výmenou tejto
prednej kapoty. Ak odporkyňa II. namietala, že opravu OMV navrhovateľa nerealizoval autorizovaný
servis, súd poukazuje na vyjadrenie znalca pri jeho výsluchu na pojednávaní dňa 25.09.2015, kedy
uviedol, že v zmysle vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. znalec vypočíta a jeho postup v súlade s
vyhláškou je taký, že či už výšku škody alebo náklady na opravu posudzuje tak, ako by vykonával túto
opravu autorizovaný servis. Javí sa byť logické, že ak opravu prednej kapoty motora OMV navrhovateľa
nie je možné vykonať pri danom poškodení autorizovaným servisom inak, ako jej výmenou, nemožno
túto opravu vykonať inak ani neautorizovaným servisom.
Na tomto mieste si súd dovolí citovať z nálezu Ústavného súdu ČR spis. zn. II. ÚS 2221/2007 zo dňa
19.03.2008 (na ktorý poukazoval aj navrhovateľ a ktorý je aplikovateľný pre totožnosť právnej úpravy
spôsobu a rozsahu náhrady škody aj pre právny stav platný v čase vzniku zodpovednosti odporcu I. za
škodu na území Slovenskej republiky): „Podľa názoru Ústavného súdu z posudku jednoznačne vyplýva,
aká bola cena vozidla pred jeho poškodením, aké náklady je potrebné vynaložiť na uvedenie vozidla
do stavu pred jeho poškodením a že v dôsledku opravy, ktorou bude vozidlo uvedené do pôvodného
stavu, nedôjde k jeho zhodnoteniu, naopak hodnota havarovaného, hoci opraveného, vozidla bude na
trhu nižšia... Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k výsledku
spravodlivému. Inými slovami, právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nie súborom
právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formálne aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho
ktorého záujmu chráneného príslušnou normou. V danom prípade je zmyslom a účelom ustanovenia
priznávajúceho poškodenému právo na náhradu škody zaistiť, aby mu v plnej miere bola kompenzovaná
majetková ujma. V každom individuálnom prípade je preto potrebné starostlivo porovnať majetkový stav
poškodeného pred vznikom škody a po vykonaní opravy poškodeného vozidla,...“.
Vychádzajúc z citovaného právneho záveru a z pred tým uvedených skutkových záverov súdu mal
súd za to, že navrhovateľovi vznikla škoda aj ním tvrdeným poškodením súčasti jeho OMV, a to
obalu vzduchového filtra, zadnej hliníkovej nápravnice, riadiacej jednotky xenónu, zadného pravého
tlmiča a prednej kapoty motora, pričom rozsahu a spôsobu náhrady škody v tomto jej rozsahu
zodpovedajú podľa ust. § 442 ods. 3 OZ náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť na uvedenie OMV
navrhovateľa do predošlého stavu, a to konkrétne náklady na zabezpečenie nových dielov, ako aj
náklady prác nevyhnutne spojených s ich výmenou za poškodené a náklady prác súvisiacej s opravou
tohto poškodenia OMV navrhovateľa. Pokiaľ ide o výšku týchto nákladov, súd vychádzal z dôkazu
produkovaného navrhovateľom, a to faktúry opravcu O. Z. č. XXX/XXXX, ktorý tieto náklady fakturoval
navrhovateľovi vo výške 3.516,20 eur (sporná časť fakturovanej sumy vo výške 3.897,20 eur - cena
jednej pneumatiky Yokohama Winter 265/35/19 vo výške 381,- eur).
Pokiaľ ide o časť uplatneného nároku navrhovateľa na náhradu škody v rozsahu poškodenia pravej
zadnej pneumatiky OMV navrhovateľa pri predmetnej škodovej udalosti, súd vychádzal z toho, že
navrhovateľ v konaní nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p.), že by
došlo k jej poškodeniu. Ani jeden z vykonaných a navrhovateľom produkovaných dôkazov poškodenie
pravej zadnej pneumatiky OMV navrhovateľa pri predmetnej škodovej udalosti nepreukázal. Rovnako
tvrdenie navrhovateľa nebolo preukázané ani dokazovaním súdom ustanoveným znalcom, ktorý takéto
poškodenie nepotvrdil.
Súčasne pokiaľ ide o posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku na náhradu škody v rozsahu
zníženia trhovej hodnoty jeho OMV po jeho poškodení a oprave v porovnaní s trhovou hodnotou v čase
bezprostredne predchádzajúcemu predmetnej škodovej udalosti, súd vychádzal z úvah Ústavného súdu
ČR v citovanom rozhodnutí. Vykonaným dokazovaním opätovne prostredníctvom súdom ustanoveného
znalca, bolo preukázané, že navrhovateľovi vznikla ďalšia ujma v jeho majetkovej sfére spočívajúca v
tom, že aj napriek vykonaným opravám poškodenia jeho OMV pri predmetnej škodovej udalosti došlo
k zníženiu všeobecnej hodnoty [ako výslednej objektivizovanej hodnoty majetku, ktorá je znaleckým
odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a
čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď
kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom,
že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty; § 2
písm. g) vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z.] jeho OMV oproti stavu bezprostredne predchádzajúcemu
predmetnej škodovej udalosti. V danom prípade tak spravodlivej aplikácii cit. ust. § 442 ods. 1 v
spojení s ods. 3 OZ, t. j. odškodneniu ujmy, ktorá nastala v dôsledku škodovej udalosti v majetkovej
sfére navrhovateľa, ako ekvivalentu poklesu hodnoty majetku navrhovateľa v porovnaní so stavom
bezprostredne predchádzajúcim škodovej udalosti zodpovedá aj odškodnenie v rozsahu poklesu
majetkovej hodnoty OMV navrhovateľa, ku ktorej došlo aj napriek tomu, že na vozidle bola vykonanáoprava poškodených súčastí ich nahradením za nové. Uvedený záver zodpovedá aj zneniu cit. ust. §
443 OZ, podľa ktorého sa pri určení výšky škody na veci vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia. Ak
teda všeobecná hodnota OMV navrhovateľa bola v čase bezprostredne predchádzajúcom vyššia ako
všeobecná hodnota OMV navrhovateľa po škodovej udalosti a vykonanej oprave, zodpovedá spôsobu
a rozsahu náhrady škody podľa ust. § 442 a nasl. OZ aj náhrada škody v rozsahu poklesu všeobecnej
hodnoty tohto OMV. Súd sa tak nestotožnil s argumentáciou odporcu II., že v danom prípade bola
škoda na OMV navrhovateľa plne nahradená uvedeným OMV do pôvodného stavu, keďže predmetný
pokles majetkovej hodnoty OMV aj po vykonanej oprave oproti stavu bezprostredne predchádzajúcemu
škodovej udalosti nemožno odškodniť uvedením veci do pôvodného stavu (restitutio in integrum), ale iba
poskytnutím peňažnej náhrady. Najmarkantnejším príkladom tohto spôsobu spravodlivého nahradenia
škody by bola situácia, kedy by k takému rozsiahlemu poškodeniu osobného motorového vozidla došlo
u úplne nového motorového vozidla, kedy by pokles majetkovej hodnoty takéhoto motorového vozidla
po jeho poškodení aj napriek vykonanej oprave všetkých jeho poškodených súčastí bol bezpochybne
značný.
Pokiaľideosumuzodpovedajúcupoklesumajetkovej(trhovej)hodnotyOMVnavrhovateľapovykonanej
oprave oproti stavu bezprostredne pred jeho poškodením, súd vychádzal zo znaleckého posudku súdom
ustanoveného znalca, ktorý sumu zodpovedajúcu tomuto poklesu určil v rozdiele všeobecnej hodnoty
OMV bezprostredne pred jeho poškodením pri predmetnej škodovej udalosti a všeobecnej hodnoty OMV
po vykonaní jeho opravy, teda vo výške 4.386,- eur (40.236,- eur - 35.850,- eur). Súd mal za to, že
námietky odporcov voči znaleckému posudku podanému v konaní súdom ustanoveným znalcom, neboli
dôvodné, a to vzhľadom k tomu, že znalec sa logicky koherentne vysporiadal s podanými námietkami
odporcov voči nemu podanému znaleckému posudku.
Ak ide o námietky odporcov voči znalcom určenému koeficientu dopytu trhu k5 (pred poškodením 0,6000
a po poškodení a vykonanej oprave 0,5400), znalec zdôvodnil stanovenie koeficientu dopytu trhu pre
určenievšeobecnejhodnotyOMVnavrhovateľapredpoškodením nastr.54znaleckéhoposudku,atože
bol stanovený na základe predajnosti uvedeného typu vozidla, pri zohľadnení skutočného technického
a vzhľadového stavu predmetného OMV k rozhodnému dátumu (13.01.2012 deň škodovej udalosti),
pričom pri jeho stanovení vychádzal tak, že vyhľadal inzeráty na predaj podobných vozidiel podobného
veku ako predmetné OMV navrhovateľa k rozhodnému dátumu. Príslušné inzeráty uviedol v prílohe
znaleckého posudku (str. 27 a 28 znaleckého posudku). Pokiaľ ide o stanovenie koeficientu dopytu
trhu pre určenie všeobecnej hodnoty OMV navrhovateľa po poškodení a vykonanej oprave, znalec jeho
stanovenie zdôvodnil na str. 63 a 64 znaleckého posudku tak, že na toto nie je možné použiť ceny
z inzerátov, nakoľko sa v nich neuvádzajú informácie o prípadnej oprave daného vozidla, a preto nie
je možné nájsť taký inzerát, kde by bolo predávané podobné vozidlo s podobným rozsahom opravy
(keďže sa jedná o špecifické vozidlo, ktoré je na trhu v SR a ČR veľmi málo zastúpené - trh s daným
typom vozidla je veľmi obmedzený, v inzercii u podobných vozidiel sa takmer nevyskytuje informácia
o tom, že by bolo predvádzané vozidlo opravované, nakoľko daná informácia znižuje hodnotu daného
vozidla a odradzuje potencionálnych záujemcov, pri obmedzenom trhu predmetných vozidiel je znížený
záujem o vozidlá danej kategórie, ktoré boli poškodené a opravované technológiou zvárania, v kategórii
potencionálnych kupujúcich informácia o oprave daného typu vozidla - v danom rozsahu - spravidla
spôsobí, že kupujúci o dané vozidlo nemá záujem, pričom v danom veku a v danej kategórii spravidla
vyhľadáva vozidlo, ktoré nebolo opravované v takom rozsahu). Koeficient bol preto daný odhadom
znalca, pričom sa jedná o jeho technický názor. Znalec sa na pojednávaní dňa 25.09.2015 pri výsluchu
súčasne vyjadril, že všeobecná hodnota vozidla je daná tým, že danou opravou došlo k jednoznačnému
znehodnoteniu daného vozidla, pričom v prípade, že sú predávané vozidlá v danej kategórii, daného
veku, pri danom kilometrickom nájazde, tak vlastne oprava vozidla takého rozsahu automaticky spôsobí,
že po takomto vozidle klesne dopyt a je veľmi problematicky predajné. Pre to, aby bolo predajné, je
potrebné túto hodnotu znížiť. Ako uviedol v znaleckom posudku, exaktne to nie je možné vydokladovať
o koľko presne, a preto sa jedná o jeho technický názor ako znalca, teda jeho názor na to, o koľko asi
dôjde k zníženiu hodnoty vozidla a akým spôsobom je potrebné túto skutočnosť zohľadniť, že došlo
k oprave tohto vozidla. Každý znalec by síce mohol mať iný technický názor a iný odhad koeficientu
k5 z hľadiska toho, do akej miery je potrebné túto skutočnosť zohľadniť, avšak každý znalec, ktorý
postupuje správne, by mal dospieť k záveru, že hodnota všeobecnej hodnoty vozidla po oprave je nižšia
ako hodnota všeobecnej hodnoty vozidla pred poškodením a opravou. Čo sa týka miery poklesu, je
možné, že rôzni znalci by túto mieru aplikovali do rôznej výšky, pričom v znaleckom posudku vyslovil
svoj predpoklad. Iný znalec by mohol mať iný technický názor.
Pokiaľ odporca II. namietal stanovenie koeficientu poškodenia vozidla haváriou k2 pre účely stanovenia
všeobecnej hodnoty OMV navrhovateľa po jeho poškodení a oprave vo výške 0,99, kedy je tentokoeficientmožnéstanoviťlenvprípade,akbydošlo kopravevýmenoucelýchdielovzapoužitiazváracej
technológie bez použitia vyrovnávacieho zariadenia, k tomuto sa znalec na pojednávaní dňa 25.09.2015
pri svojom výsluchu vyjadril tak, že poukazuje na stranu 41 znaleckého posudku, kde je zobrazený
pohľad na pravú zadnú časť vozidla, a to demontovaný pravý zadný blatník. Pravý zadný blatník je
súvisle spojený s posledným stĺpikom. Jediný spôsob ako pravý zadný blatník demontovať, je vlastne
brúsnym kotúčom odrezať tento blatník od stĺpika a následne, aby mohol tento blatník byť vymenený,
tak je potrebná zváracia technológia, čiže jednoznačne k oprave bolo potrebné zváraciu technológiu, a
preto bol koeficient k2 v súlade s vyhláškou MS SR č. 492/2004 Z. z. zohľadnený v hodnote 0,99.
Pokiaľ ide o námietku odporkyne I. spočívajúcu v nesprávnosti kalkulácie mimoriadnej výbavy OMV
navrhovateľa z dôvodu, že znalec nevykonal ohliadku predmetného OMV navrhovateľa a prílohou
posudkunebolaanikópiaveľkéhotechnickéhopreukazuOMVnavrhovateľa,znalecsavyporiadalriadne
aj s touto námietkou pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 25.09.2015, pričom uviedol, že v osvedčení
o evidencii vozidla sa neuvádza, koľko majiteľov má dané vozidlo, uvádza sa tam iba aktuálny majiteľ a
uvádza sa tam dátum prvého uvedenia do prevádzky (poznámka súdu: uvedené vyjadrenie zodpovedá
aj zákonnej úprave podľa zákona č. 169/2010 Z. z.). Preto vlastne skutočný počet majiteľov nie je možné
zistiť a v takom prípade vo všeobecnosti znalec postupuje tak, že koeficient stanovuje takým spôsobom,
že zohľadňuje neznámy počet majiteľov vozidla. Takýmto spôsobom postupoval aj v danom prípade.
Súčasne znalec k mimoriadnej výbave uviedol, že vychádzal z dátovej karty vozidla a z programov
vybavenia spoločnosti AAD, ktorá obsahuje jednotlivé databázy jednotlivých výbav. Konkrétne pokiaľ
ide o výbavu „konfortné sedadlá“, ako tvrdila odporkyňa I., že táto bola zohľadnená už v základnej
výbave OMV navrhovateľa, znalec k tejto výbave uviedol, že mimoriadnou výbavou v tomto prípade bolo
odvetranie týchto sedadiel.
Ak odporkyňa I. zásadne namietala, že vykonanou opravou prostredníctvom nových dielov došlo naopak
k zhodnoteniu OMV navrhovateľa, súdu poukazuje už na citované rozhodnutia Ústavného súdu ČR,
ako aj opätovne na vyjadrenie znalca na pojednávaní dňa 25.09.2015, keď znalec uviedol, že samotná
oprava síce nemá vplyv na parametre a vlastnosti vozidla z hľadiska technických, z hľadiska jazdných,
teda z hľadiska toho, ako sa vozidlo správa na vozovke po správne vykonanej oprave, ale táto oprava
má vplyv na predajnosť daného vozidla, pretože po vykonaní opravy v danom rozsahu je znížený
záujem o takéto vozidlo, pretože nie sú vyhľadávané takéto vozidlá, ktoré sú takýmto spôsobom
opravované. Uvedené tak síce nemá vplyv na technické parametre, má to však vplyv na spôsob,
akým je možné vozidlo uplatniť na trhu. Námietka ako ju opísala odporkyňa I., sa aplikuje napríklad
v prípade, ak je vymenený taký diel vozidla, ktorý pred poškodením vykazoval také známky, že je
opotrebovaný, poškodený. Ak by sa jednalo napríklad o skorodovaný blatník, kde jeho výmenou došlo
k evidentnému zlepšeniu technického stavu toho vozidla, alebo by to bola napríklad pneumatika, že
by bola opotrebovaná, dôjde k poškodeniu a vymení sa za novú pneumatiku, čiže evidentne dôjde k
zlepšeniu technického stavu. V predmetnom prípade boli vymenené také diely, či už blatník alebo rôzne
plastové diely, ktoré nepodliehajú v rámci životnosti vozidla takým degeneratívnym zmenám, že ich
výmenou by vlastne došlo k zlepšeniu technického stavu. Predmetnou výmenou tak boli obnovené len
pôvodné vlastnosti vozidla.
Vychádzajúc zo záverov znalca ohľadom zodpovedania otázky miery poklesu všeobecnej hodnoty OMV
navrhovateľa po predmetnej škodovej udalosti so zohľadnením jeho opravy v porovnaní so stavom
bezprostredne pred škodovou udalosťou, možno konštatovať, že v danom prípade nebolo možné
exaktne stanoviť presnú mieru tohto poklesu, avšak možno bezpochybne uzavrieť, že v danom prípade
k poklesu tejto hodnoty po poškodení a vykonaní opravy došlo. V tomto prípade tak súd musel z hľadiska
rozsahu tohto poklesu vychádzať z ust. § 136 O.s.p. a stanoviť za danej dôkaznej situácie rozsah
tohto poklesu svojou úvahou, pričom prihliadal práve na závery ustanoveného znalca Doc. Ing. Pavla
Kohúta, PhD., ktorý určil rozsah tohto poklesu sumou 4.386,- eur. Uvedený záver súdu podporuje aj
navrhovateľom produkovaný listinný dôkaz, znalecký posudok č. 212/2013 znalca Ing. Milana Zachardu,
ktorý rozsah tohto poklesu určil sumou 4.017,- eur, t. j. sumou o 369,- eur nižšou ako znalec Doc. Ing.
Pavol Kohút, PhD. (8 % zo sumy stanovenej Doc. Ing. Pavlom Kohútom, PhD.). Pokiaľ ide o rozdiel
v sume tohto poklesu medzi závermi súdom ustanoveného znalca Doc. Ing. Pavla Kohúta, PhD. a
závermi znaleckého posudku podaného Ing. Milanom Zachardom (ako listinným dôkazom predloženým
navrhovateľom), súd tento rozdiel považoval za akceptovateľný, keďže suma tohto rozdielu 369,- eur
je len 8 % zo sumy určenej súdom ustanoveným znalcom Doc. Ing. Pavlom Kohútom, PhD., ako aj s
poukazom na vyjadrenie Doc. Ing. Pavla Kohúta, PhD. v závere jeho znaleckého posudku (na str. 21) k
tomuto rozdielu, rozdiel medzi všeobecnou hodnotou OMV navrhovateľa vypočítanou Ing. Zachardom
a ním vyplýva z toho, že Ing. Zacharda pri stanovení východiskovej hodnoty vozidla nezohľadnil výbavu
daného vozidla, čím spracoval výpočet s nižšou výškou východiskovej hodnoty.Súd tak z hľadiska rozsahu škody, ktorá vznikla v majetkovej sfére navrhovateľa a v ktorom rozsahu
nebol uplatnený nárok navrhovateľa na náhradu škody uspokojený do rozhodnutia vo veci, konštatuje,
že tento rozsah zodpovedá sume 7.902,20 eur.
Súd ešte považuje v súvislosti s vyššie uvedeným posúdením otázky rozsahu vzniknutej škody
majetkovej sfére navrhovateľa za potrebné vyjadriť sa k vykonanému dôkazu výsluchom svedka Petra
Sklenára - likvidátora odporcu II., že jeho svedecká výpoveď je použiteľná len na vysvetlenie dôvodov,
prečo odporca II. neposkytol poistné plnenie v rozsahu sumy 3.897,20 eur (z jeho výpoveď vyplynuli
tieto dôvody), avšak nie je použiteľná na posúdenie dôvodnosti tohto postupu odporcu II., keďže toto
posúdenie bolo odbornou otázkou, na ktorej zodpovedanie bol ustanovený znalec. Výpoveď svedka tak
môže ako dôkazný prostriedok slúžiť len na ozrejmenie skutkových okolností veci, nie však na posúdenia
skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ktorých posúdenie je potrebné pre rozhodnutie vo veci.
Pokiaľ ide o ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti odporkyne I. za škodu v danom prípade, súd mal za
to, a to zásadne nebolo ani medzi účastníkmi konania sporné, že odporkyňa I. sa dopustila protiprávneho
konania,ktoréspočívalovtom,žetým,ževychádzajúczvedľajšejcestynahlavnúcestunedalaprednosť
OMV navrhovateľa idúcemu po hlavnej ceste, porušila cit. ust. § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.
Nepochybne bezprostredne v príčinnej súvislosti s týmto konaním odporkyne I. vznikla navrhovateľovi
vyššie uvedená škoda na OMV, a to vzhľadom na to, že ak by nedošlo ku kolízii OMV navrhovateľa
s OMV vedeným odporkyňou I., k poškodeniu OMV navrhovateľa by v danom prípade nepochybne
nedošlo. Súd mal teda za naplnený aj tretí predpoklad vzniku zodpovednosti odporkyne za škodu.
Napokon pokiaľ ide o posledný predpoklad vzniku zodpovednosti odporkyne I. za škodu, a to zavinenie,
súd s poukazom na to, že odporcovia neprodukovali žiadny dôkaz, ktorým by vyvrátili právnu domnienku
podľa cit. ust. § 420 ods. 3 O.s.p., súd vychádzal z toho, že aj tento predpoklad bol v danom prípade
naplnený.
Ak teda odporkyňa namietala v konaní svoju pasívnu vecnú legitimáciu s poukazom na to, že na OMV
zn. Toyota Yaris, EČ: R. XXX Y., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda na OMV navrhovateľa,
existovalo ku dňu škodovej udalosti povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a teda všetky nároky navrhovateľa na náhradu škody v tomto prípade
mali byť uspokojené zo strany odporcu II. ako poisťovateľa, súd poukazuje na to, že povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nijakým spôsobom
nezbavujeodporkyňuI.zodpovednostizaškodupodľaust.§420ods.1OZ.Uvedenénapokonvyplývaaj
zozneniacitust.§15ods.1ZPZP,zktoréhoimplicitnevyplýva,žepoškodenýsimôžepopriškodcoviako
poistenému uplatniť nárok na náhradu škody aj priamo voči poisťovateľovi. V kontexte s uvedeným súd
poukazuje na nižšie citovaný právny záver vyslovený Najvyšším súdom SR v odôvodnení rozsudku spis.
zn. 2 MCdo 9/2013 zo dňa 27.08.2014 (publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR č. 6/2015 pod publikačným č. 71), od ktorého nemal logický dôvod sa odkloniť.
Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu odporcu II. v spore, ako už bolo vyššie uvedené, táto vyplýva zo
skutočnosti, že na OMV zn. Toyota Yaris, EČ: R. XXX Y., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda
na OMV navrhovateľa, existovalo ku dňu škodovej udalosti povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uzavreté u odporcu II. ako poisťovateľa, z ktorého
odporcovi II. vznikla podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) ZPZP uhradiť za poisteného [cit. ust. § 2 písm.
f) v spojení s cit. ust. § 4 ods. 1 ZPZP] - odporkyňu - poškodenému [cit. ust. § 2 písm. g) ZPZP] -
navrhovateľovi - náhradu škody vzniknutej poškodením OMV navrhovateľa a súčasne podľa cit. ust.
§ 15 ods. 1 ZPZP, ktoré kreuje priamy nárok poškodeného uplatniť si právo na náhradu škody voči
poisťovateľovi. Rovnako možno uzavrieť, že navrhovateľ v danom prípade svoj nárok na náhradu škody
aj preukázal.
Navrhovateľ návrhom na začatie konania žiadal odporcov zaviazať na žalované plnenie ako solidárnych
dlžníkov v zmysle ust. § 438 ods. 1 OZ. V danom prípade však u odporcov I. a II. nejde o solidaritu, keďže
nárokynavrhovateľavočiodporkyniI.avočiodporcoviII.nemožnostotožňovať.Nároknavrhovateľatotiž
proti každému z odporcov vyplýva z iného právneho titulu (u odporkyne I. z jej zodpovednosti za škodu
podľaust.§420ods.1OZauodporcuII.zjehopovinnostiposkytnúťplneniepodľaosobitnéhoprávneho
predpisu - § 15 ods. 1 ZPZP). V danom prípade tak nejde o škodu, ktorú by spôsobili spoločne obaja
odporcovia ako škodcovia. Je však zrejmé, že poškodený nemôže byť uspokojený so svojím nárokom
na náhradu škody od oboch povinných subjektov (v danom prípade oboch odporcov), preto je možné
zaviazať odporcov na plnenie iba tak, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia aj
povinnosť druhého z nich poskytnúť navrhovateľovi rovnaké plnenie.
Odporkyňa I. však v konaní vzniesla pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 369,- eur (t.
j. rozdiel medzi výškou pôvodne žalovaného nároku na náhradu škody spočívajúcej v poklese hodnoty
OMV navrhovateľa po poškodení a vykonanej oprave oproti stavu bezprostredne pred jeho poškodenímpri predmetnej škodovej udalosti, t. j. sumou 4.017,- eur a následne na pojednávaní dňa 25.09.2015 v
spojení s písomným podaním zo dňa 25.09.2015 uplatnenou výškou tohto nároku, t. j. sumou 4.386,-
eur) námietku premlčania s odôvodnením, že nárok navrhovateľa na náhradu škody v rozsahu tejto
sumy 369,- eur bol na súde uplatnený po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej doby podľa cit. ust.
§ 106 ods. 2 OZ, ktorá začala plynúť dňom nasledujúcim po škodovej udalosti.
Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť nároku
možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone
na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho
povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky
má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno
oprávnenému v súdnom konaní priznať. Premlčaním právo samo osebe nezaniká, iba sa oslabuje, a
to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Ak však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale
subjektívne právo trvá naďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je
obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
Pri premlčaní práva na náhradu škody podľa ust. § 420 OZ je ustanovená kombinovaná premlčacia
doba, a to kratšia subjektívna (§ 106 ods. 1 OZ) a dlhšia objektívna (§ 106 ods. 2 OZ). Ich začiatok je
upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich
vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu,
že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba.
Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu
stránku poškodeného, týkajúcu sa jeho vedomosti:
a) o škode (teda nie o protiprávnom úkone či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo
nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery,
aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody, resp.
vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti, či s
protiprávnym konaním,
b) o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte.
Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu, právo na náhradu škody sa premlčí najneskôr za tri roky, ak ide
o škodu spôsobenú z nedbanlivosti alebo o škodu, za ktorú sa zodpovedá objektívne, a za desať rokov,
ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. V týchto prípadoch objektívna premlčacia doba začína plynúť od
udalosti, z ktorej škoda vznikla, t.j. od škodnej udalosti.
Je nepochybné, že odporkyňa I. uplatnila námietku premlčania z dôvodu premlčania práva navrhovateľa
vrozsahusumy369,-euruplynutímobjektívnejtrojročnejpremlčacejdobypodľacit.ust.§106ods.2OZ.
V kontexte výkladu inštitútu premlčania práva považuje súd za potrebné dať do pozornosti, že právo na
peňažnéplnenieoddlžníkamusíveriteľvykonaťvčas,atonielenčodozákladu,aleajčodojehorozsahu
(výšky), inak v prípade neuplatnenia práva v celom jeho rozsahu (výške) včas ešte pred uplynutím
premlčacejdoby,nemožnoveriteľovivtomtorozsahuuplatnenéprávopriznať,akdlžníkuplatnínámietku
premlčania, a to aj napriek tomu, že veriteľ si právo čo do jeho základu uplatnil včas.
V kontexte so vznesenou námietkou premlčania, ako aj v kontexte s otázkou uplatnenia nároku
navrhovateľa voči obom odporcom a súčasne v kontexte s otázkou splatnosti tohto nároku navrhovateľa
(resp. omeškania odporcov s jeho plnením) si súd dovolí citovať z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho
súdu SR spis. zn. 2 MCdo 9/2013 zo dňa 27.08.2014 (publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov SR č. 6/2015 pod publikačným č. 71), ktorú časť súd aj v danej veci prebral
ako súčasť právneho posúdenia prejednávanej veci: „V povinnom zmluvnom poistení platí zásada,
že poškodený môže náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla požadovať buď od
poisteného škodcu, alebo od poisťovateľa (priamy nárok), pričom sa na premlčanie práva na náhradu
škody proti poisťovateľovi vzťahuje rovnaká právna úprava ako na premlčanie práva voči škodcovi.
Poisťovateľ má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie ako
osoba, ktorá škodu priamo spôsobila. Napriek tomu tieto dva nároky na náhradu škody nemožno
stotožňovať, a to ani vo vzťahu k posúdeniu otázky premlčania. Ide o situáciu, keď jeden subjekt má
nárok na to isté plnenie od dvoch subjektov, pričom proti každému z nich z iného právneho dôvodu; proti
škodcovi ide o nárok z titulu náhrady škody, proti jeho poisťovateľovi ide o osobitné právo na plnenie
založené všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 15 zákona č. 381/2001 Z. z.). Postavenie škodcu
a jeho poisťovateľa voči poškodenému je v takom prípade v istom zmysle obdobné postaveniu dlžníka
a ručiteľa voči veriteľovi, t.j. že ide o dva záväzky zaplatiť veriteľovi ten istý dlh, pričom veriteľ nemôže
dostať to isté plnenie dvakrát. Uplatnením nároku poškodeného proti poisťovateľovi (§ 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkoumotorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov) nedochádza zároveň k uplatneniu nároku
poškodeného na náhradu škody proti škodcovi.“.
Pokiaľ tak ide o právo navrhovateľa na náhradu škody, je možné bez najmenších pochybností
konštatovať, že (objektívna) premlčacia doba podľa ust. § 106 ods. 2 OZ uplynula v danom prípade
dňom 13.01.2015 (uplynutím jeho 24 hodiny), t. j. uplynutím troch rokov odo dňa 13.01.2012, kedy došlo
k udalosti, z ktorej navrhovateľovi vznikla škoda. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ si právo na náhradu
škody v rozsahu sumy 369,- eur uplatnil na súde až dňa 25.09.2012 (na pojednávaní ústne do zápisnice
o pojednávaní), došlo k premlčaniu jeho práva na náhradu škody v tomto rozsahu, a preto súd pokiaľ
sa týka žalovanej istiny pohľadávky navrhovateľa na náhradu škody v celkovej výške 8.283,20 eur, vo
vzťahu k obom odporcom I. a II. návrhu vyhovel v rozsahu sumy 7.533,20 eur, ktorú zaviazal odporcov I.
II.zaplatiťnavrhovateľovistým,žeplnenímjednéhozodporcovzanikávrozsahutohtoplneniapovinnosť
druhého z odporcov, ďalej v rozsahu sumy 369,- eur v dôsledku premlčania práva navrhovateľa v tomto
rozsahu prihliadajúc na vznesenú námietku premlčania zo strany odporkyne I. návrh voči odporkyni I.
v časti o zaplatenie sumy 369,- eur v súlade s cit. ust. § 100 ods. 1 OZ zamietol a na zaplatenie sumy
zaviazal výlučne len odporcu II. a napokon návrh v časti o zaplatenie sumy 381,- eur (škoda, ktorá
mala zodpovedať nákladom na zakúpenie druhej - pravej zadnej pneumatiky, ktorej poškodenie však
navrhovateľom preukázané nebolo) voči obom odporcom zamietol (vrátene uplatneného príslušenstva
úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 381,- eur od 10.03.2012 do 13.12.2012 a vo výške
8,75 % ročne zo sumy 381,- eur od 14.12.2012 do zaplatenia).
Pokiaľ ide o čas začiatku omeškania odporcov s plnením v konaní uplatneného nároku navrhovateľa
v celkovej výške 22.040,68 eur (pôvodne žalovaná suma 18.035,68 eur + suma 4.386,- eur, o ktorej
zaplatenie navrhovateľ rozšíril návrh - suma 381,- eur, o zaplatenie ktorej súd návrh zamietol voči obom
odporcom; 18.035,68 eur - 4.386,- eur + 381,- eur = 22.040,68 eur), súd v zmysle vyššie uvedenej
právnej kvalifikácie nároku navrhovateľa samostatne vo vzťahu k odporcovi I. a samostatne vo vzťahu
k odporcovi II. posudzoval tiež samostatne u každého z odporcov I. a II. čas, kedy boli odporcovia
povinní poskytnúť navrhovateľovi plnenie. Z ďalej uvedeného vyplýva, že sa súd nestotožnil s právnym
posúdením navrhovateľa pokiaľ ide o omeškania odporcov, či už s plnením peňažného záväzku na
zaplatenie sumy 17.654,68 eur (suma 18.035,68 eur pôvodne žalovanej pohľadávky - suma 381,- eur,
v rozsahu ktorej zaplatenia súd návrh navrhovateľa voči obom odporcom zamietol), alebo s plnením
peňažného záväzku na zaplatenie sumy 4.386,- eur. Navrhovateľ počiatok omeškania odporcov s
plnením peňažného záväzku a) na zaplatenie sumy 17.654,68 eur počnúc dňom 10.03.2012 odvodzoval
ododňanasledujúcehoposplatnostifaktúryč.XXX/XXXX,ktoroufakturovalautoopravcanavrhovateľovi
opravu jeho OMV, t. j. ako deň nasledujúci po jej splatnosti (dňa 09.03.2012; viď prednes právneho
zástupcu navrhovateľa na pojednávaní dňa 26.11.2013) a b) na zaplatenie sumy 4.386,- eur počnúc
dňom 27.11.2013 odvodzoval od tej skutkovej okolnosti, že ide o nasledujúci deň po dni, kedy si uplatnil
tento nárok po prvý krát na súde (zmena návrhu na pojednávaní dňa 26.11.2013).
Právny predpis nestanovuje čas plnenia záväzku škodcu vyplývajúci z jeho zodpovednosti za škodu,
pričom rovnako čas plnenia záväzku odporkyne I. v prejednávanom prípade nebol ani medzi účastníkmi
dohodnutý a napokon nebol určený ani v rozhodnutí. Odporkyňa tak v zmysle cit. ust. § 563 OZ bola
povinná poskytnúť navrhovateľovi plnenie dňom nasledujúcim po dni, kedy ju o plnenie navrhovateľ
požiadal. Ak ide o plnenie záväzku odporkyne nahradiť navrhovateľovi škodu v rozsahu pôvodne
žalovanej sumy 17.654,68 eur, navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by odporkyňu I. pred tým, ako
podal návrh na začatie konania vyzval na plnenie v žalovanej výške. Ak aj navrhovateľ v konaní tvrdil,
že dňa 19.10.2012 písomne vyzval odporkyňu I. na úhradu všetkých nákladov spojených so vzniknutou
škodou, ktorá bola spôsobená na jeho OMV ako následok dopravnej nehody - poistnej udalosti, obsah
takejto písomnej výzvy nepreukázal a rovnako nepreukázal ani jej doručenie odporkyni I. Súd tak za
žiadosť navrhovateľa o plnenie v danom prípade považoval podľa ust. § 41 ods. 3 O.s.p. až návrh
na začatie konania, ktorý bol odporkyni I. doručený dňa 21.12.2012. Odporkyňa tak mala povinnosť
poskytnúť navrhovateľovi plnenie nasledujúcim dňom, t. j. dňa 22.12.2012 a ďalšieho dňa 23.12.2012
sa tak dostala s plnením už len v sume 3.516,20 eur (keďže zo strany odporcu II. došlo už pred tým
dňa 13.12.2012 k čiastočnému plneniu žalovanej pohľadávky v rozsahu sumy 14.138,48 eur - podľa cit.
ust. § 567 ods. 2 OZ pripísaním tejto sumy na bankový účet navrhovateľa). Obdobne pokiaľ ide o časť
žalovaného nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy 4.017,- eur, na ktorej zaplatenie súd odporkyňu I.
rovnako zaviazal, došlo k splatnosti záväzku odporkyne I. s plnením tejto sumy dňom nasledujúcim po
dni,kedybolaodporkyňaI.navrhovateľomoplneniepožiadaná.Zadeň,kedyodporkyňuI.navrhovateľo
plnenie požiadal súd považoval deň 26.11.2013, kedy si navrhovateľ nárok na zaplatenie tejto sumy voči
obom odporcom na pojednávaní ústne do zápisnice o pojednávaní uplatnil (opätovne v zmysle ust. § 41
ods. 3 O.s.p.). Odporkyňa I. tak bola povinná navrhovateľovi poskytnúť plnenie v lehote do 27.11.2013 adňom nasledujúcim, t. j. dňa 28.11.2013 sa dostala s plnením sumy 4.017,- eur do omeškania. Z dôvodu
omeškania odporkyne I. s plnením jej peňažného záväzku (§ 517 ods. 1 OZ) vzniklo navrhovateľovi
právo požadovať od odporkyne I. úroky z omeškania vo výške podľa cit. ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády
SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 (z dôvodu, že záväzkový vzťah medzi
navrhovateľom a odporkyňou I. vznikol vznikom zodpovednosti odporkyne I. za škodu, t. j. momentom
vzniku škody navrhovateľa v dôsledku protiprávneho konania odporkyne, k čomu došlo dňa 13.01.2012;
viď cit. ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.), a to konkrétne s prihliadnutím na skutočnosti
známe súdu z jeho činnosti (§ 121 O.s.p.) o výške základnej úrokovej sadzby ECB (táto bola ku dňu
23.12.2012 vo výške 0,75 % a ku dňu 27.11.2013 vo výške 0,25 %) vo výške 8,75 % ročne zo sumy
3.516,20 eur od 23.12.2012 do zaplatenia a vo výške 8,25 % ročne zo sumy 4.017,- eur od 28.11.2013
do zaplatenia.
Pokiaľ ide o čas, kedy bol odporca II. povinný poskytnúť navrhovateľovi plnenie, je potrebné vychádzať
z cit. ust. § 11 ods. 7 PZP, t. j. v lehote 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, ktoré bol odporca II. povinný v zmysle cit. ust. §
11 ods. 6 písm. a) ZPZP povinný skončiť v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného
o škodovej udalosti, v danom prípade odo dňa 19.01.2012 (podľa potvrdenia o doručení a vyžiadaní
dokladov k likvidácii škodovej udalosti vystaveného odporcom II. dňa 19.01.2012 predloženého
navrhovateľom na č. l. 8 spisu). Odporca II. tak bol povinný skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie
rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie do dňa 19.04.2012 a následne do 15
dní, t. j. do dňa 04.05.2012 poskytnúť poškodenému navrhovateľovi poistné plnenie. Ak odporca II.
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie v zákonnej lehote
podľa cit. ust. 11 ods. 6 písm. a) ZPZP, t. j. v danom prípade do dňa 19.04.2012 neukončil, nemôže to
mať vplyv na jeho povinnosť podľa cit. ust. § 11 ods. 7 ZPZP poskytnúť poistné plnenie poškodenému
opätovne v zákonnej 15-dňovej lehote, v danom prípade do 04.05.2012. Keďže k poistnému plneniu
zo strany odporcu II. do dňa 04.05.2012 nedošlo a súčasne do 19.04.2012 neukončil prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie, vznikla mu v zmysle cit. ust. §
11 ods. 8 ZPZP zaplatiť poškodenému navrhovateľovi úroky z omeškania podľa cit. ust. § 517 ods. 2 OZ.
Ak ide o plnenie odporcu v rozsahu sumy 17.654,68 eur (pôvodne uplatnený rozsah škody v
sume 18.035,68 eur - suma 381,- eur suma zodpovedajúca nákladom na zakúpenie druhej - pravej
zadnej pneumatiky, ktorej poškodenie však navrhovateľom preukázané nebolo), odporca sa dostal do
omeškania dňom 05.05.2012, t. j. deň nasledujúci po dni, kedy myl odporca II. v zmysle cit. ust. § 11
ods. 7 ZPZP poskytnúť poškodenému navrhovateľovi poistné plnenie a v dôsledku tohto omeškania tak
navrhovateľovi vzniklo právo (podľa cit. ust. § 11 ods. 8 ZPZP v spojení s cit. ust. § 517 ods. 2 OZ)
požadovať od odporcu zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa cit. ust. § 3 ods. 1 nariadenia
Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 (z dôvodu, že záväzkový
vzťah medzi navrhovateľom a odporcom II. vznikol nepochybne ešte predo dňom 31.01.2013, keďže
pred týmto dňom, ako bolo vyššie uvedené vznikla odporcovi II. povinnosť poskytnúť poistné plnenie;
viď cit. ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.), t. j. vo výške 9 % ročne (keďže k prvému dňu
omeškania odporcu II. s plnením jeho peňažného záväzku navrhovateľovi, z. j. ku dňu 05.05.2012 bola
základná úroková sadzba ECB vo výške 1 =, o čom má súd vedomosť zo svojej činnosti - § 121 O.s.p.)
zo sumy 17.654,68 eur od 05.05.2012 do zaplatenia, teda vzhľadom k čiastočnému plneniu odporcu v
sume 14.138,48 eur dňa 13.12.2012 zo sumy 17.654,68 eur od 05.05.2012 do 13.12.2012 a zo sumy
3.516,20 eur od 14.12.2012 do zaplatenia.
Pokiaľ ide o čas plnenia záväzku odporcu nahradiť navrhovateľovi škodu v rozsahu sumy 4.386,- eur
(škody zodpovedajúcej poklesu majetkovej hodnoty OMV navrhovateľa po poškodení a jeho oprave
oproti stavu pred jeho poškodením pri predmetnej škodovej udalosti), súd vychádzal z toho, že lehota
na plnenie podľa cit. ust. § 11 ods. 7 ZPZP uplynula už skôr, ako navrhovateľ požiadal odporcu II. v
zmysle cit. ust. § 15 ods. 1 ZPZP o plnenie, k čomu došlo v rozsahu sumy 4.017,- eur dňa 26.11.2013
(na pojednávaní) a v rozsahu sumy 369,- eur dňa 11.11.2015, kedy bolo odporcovi II. doručené podanie
navrhovateľa, ktorým navrhovateľ rozšíril návrh na začatie konania aj o zaplatenie sumy 369,- eur.
V tomto prípade v rozsahu peňažného záväzku odporcu II. poskytnúť plnenie vo výške 4.386,- eur
tak súd na čas plnenia odporcu II. aplikoval ust. § 563 OZ a vychádzal z toho, že odporca bol
povinný poskytnúť poškodenému navrhovateľovi plnenie dňom nasledujúcim po tom, ako ho o plnenie
navrhovateľ požiadal, t. j. v rozsahu sumy 4.017,- eur dňa 27.11.2013 a v rozsahu sumy dňa 12.11.2015.
Počiatok omeškania odporcu II. s plnením jeho peňažného záväzku poskytnúť plnenie vo výške 4.386,-
eur nastal tak v rozsahu sumy 4.017,- eur dňa 28.11.2013 a v rozsahu sumy 369,- eur dňa 13.11.2015.
Navrhovateľovi tak v zmysle vyššie uvedeného výkladu vzniklo právo požadovať od odporcu úroky z
omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 4.017,- eur od 28.11.2013 do zaplatenia a vo výške 8,05 %ročne zo sumy 369,- eur od 13.11.2015 do zaplatenia (súdu je z jeho činnosti, § 121 O.s.p., známe, že
ku dňu 13.11.2015 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,05 %).
Keďže si navrhovateľ uplatňoval po zmene návrhu na začatie konania úroky z omeškania zo sumy
3.516,20eurzaomeškanieod14.12.2012užlenvsadzbe8,75%ročne,súdtakpokiaľideorozhodnutie
o návrhu navrhovateľa o zaplatenie úrokov z omeškania: vo výške 9 % ročne zo sumy 17.654,68 eur od
10.03.2012 do 13.12.2012, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.516,20 eur od 14.12.2012 do zaplatenia a
vo výške 8,25 % ročne zo sumy 4.386,- eur od 27.11.2013 do zaplatenia, viazaný návrhom (podľa ust.
§ 153 ods. 2 O.s.p.) a s poukazom na vyššie konštatovaný rozsah vzniknutého práva navrhovateľa na
zaplatenie úrokov z omeškania, považoval návrh navrhovateľa za dôvodný a tomuto vyhovel v rozsahu
povinnosti a) odporcu II. zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania: vo výške 9 % ročne zo sumy
17.654,68eurod05.05.2012do13.12.2012,vovýške8,75%ročnezosumy3.516,20eurod14.12.2012
do 22.12.2012 a vo výške 8,05 % ročne zo sumy 369,- eur od 13.11.2015 do zaplatenia a b) odporcov
I. a II. zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania: vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.516,20 eur od
23.12.2012 do zaplatenia a vo výške 8,25 % ročne zo sumy 4.017,- eur od 28.11.2013 do zaplatenia
s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého z odporcov
(keďže aj pre príslušenstvom pohľadávky navrhovateľa, na ktorú zaviazal oboch odporcov, platí rovnaký
právnyrežimakonasamotnúpohľadávku;ktomuviďvyššievýkladopierajúcisaorozsudokNajvyššieho
súdu SR spis. zn. 2 MCdo 9/2013 zo dňa 27.08.2014). V ostatnom rozsahu súd návrh navrhovateľa v
uvedenej časti o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol.
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. s poukazom na zložitosť prípadu
spočívajúcu vo vyššom počte účastníkov tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.