Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 14, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13Cpr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715207930
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6715207930.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci navrhovateľky:

Z. Y., M.. B., T.. XX.XX.XXXX, H. B. XXXX/XXX, XXX XX F. - I., štátny občan SR, právne zast. advokátom
JUDr. Jánom Paučom, so sídlom Nám. Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, proti odporcovi:
Špecializovaný liečebný ústav Marína š. p., so sídlom Sládkovičova 311/3, 962 37 Kováčová, IČO: 00
165 476, právne zast. advokátom JUDr. Michalom Trúsikom, so sídlom Kuzmányho 5, 974 01 Banská
Bystrica, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru dohodou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom doručeným Okresnému súdu Zvolen dňa 02.06.2015 domáhala
toho, aby súd určil, že dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 09.04.2015 uzatvorená medzi
navrhovateľkou a odporcom je neplatná. Pracovný pomer odporkyne naďalej trvá podľa pracovnej
zmluvy. Zároveň sa domáhala náhrady trov konania. Vo svojom písomnom návrhu uviedla:
„U zamestnávateľa - žalovaného, som pracovala na základe pracovnej zmluvy, v tejto pracovnej zmluve
bol dohodnutý druh práce zdravotná sestra. Miestom výkonu práce bola
Kováčová.

V dôsledku úrazu som bola dlhodobo práceneschopná, v dôsledku čoho som bola uznaná invalidnou
s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45 %. S týmto som nesúhlasila a podala som
odvolanie, domnievam sa, že pokles činností vykonávať zárobkovú
činnosť je vo vyššej miere.
Dňa 9.4.2015 som navštívila zamestnávateľa, keďže mi lekárka v ten deň ukončila PN spätne a
potrebovala som túto záležitosť prejednať s vrchnou sestrou N. G.. Môj stav ešte nebol taký, aby som
mohlazačaťpracovať,dňa13.4.2015sommalanastúpiťdoNárodnéhoústavureumatologickýchchorôb

do Piešťan na dodiagnostikovanie zdravotného
stavu.
Zo strany mzdovej účtovníčky pani D. mi bolo oznámené, že kvôli predloženému potvrdeniu o PN
bude mať žalovaný problém s Inšpektorátom práce. Následne pani D. odišla za riaditeľom MUDr.
Vladimírom Čavojom, odkiaľ sa vrátila so sformulovanou dohodou o skončení pracovného pomeru podľa
ustanovenia § 60 Zákonníka práce. Bolo mi z ich strany oznámené, že by bolo najvhodnejšie, keby
sa môj pracovný pomer skončil. Z ľudského hľadiska som chápala ich snahu, ale podpísať dohodu o

skončení som odmietala, pretože som si potrebovala vec premyslieť. Uvažovala som o tom, či u mňa
nie sú predpoklady na to, aby obvodný lekár skonštatoval stratu spôsobilosti na výkon doterajšej práce.U žalovaného som pracovala od roku 1980, práci s deťmi som obetovala 35 rokov, čo sa nezanedbateľne
podpísalo na mojom zdravotnom stave. Som sledovaná pravidelne neurológom. Čiastočne sa práca v
stresujúcom prostredí podpísala aj na mojom psychickom stave.

Aj keď som po prvýkrát odmietla podpísať dohodu, naďalej bol na mňa vyvíjaný nátlak, aby som dohodu
podpísala. Boli mi uvádzané argumenty, že žalovaný nemá žiadnu inú prácu, ktorá by bola šetrnejšia.
Vrchná sestra N. G. uvádzala, že nemôžem ísť pracovať ani na recepciu, uvádzala, že by sme mali
skončiť pracovný pomer a aby mi bolo vyplatené odstupné. Do dialógu sa najviac zapájala pani D., ktorá
uvádzala, že nemám nárok na odstupné s argumentom, že by na moje miesto nemohli dva mesiace

nikoho prijať. Podotýkam, že pani D. doslova na mňa kričala. Riaditeľ ústavu uvádzal, že môžem prísť
po podpise robiť to, čo aj doteraz.
Pod týmto nátlakom som dohodu o skončení pracovného pomeru podpísala. Nebolo to moje slobodné
rozhodnutie a ani som ju neiniciovala. Dohoda bola formulovaná tak, že môj pracovný pomer končí
spätne, teda ku dňu 2.4.2015.
Po podpise dohody som žalovanému zaslala list, kde som vyjadrila svoje sklamanie s jeho postupom,

vyjadril sa k nemu listom 17.4.2015, kde sa o. i. venovali aj skutočnosti, že som nepredložila potrebný
posudok a žalovaný uviedol:“ posudkový lekár odmietol vydať (posudok) a odporučil do práce palicu
resp. barlu“. Pre ozrejmenie, bola som posudzovaná posudkovým lekárom na účely invalidného
dôchodku. Lekársky posudok ohľadne spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu vydáva obvodný lekár,
ten som nepredložila a ani som sa naň neodvolávala.

Dohoda ako právny úkon trpí vadou, a to nedostatkom vôle, nebola podpísaná slobodne, ale pod
donútením. Bola som zavalená dezinformáciami a bola na mňa vyvíjaný tlak, ktorému som nakoniec
podľahla.
Navyše je dohoda O ukončení pracovného pomeru právnym úkonom, ktorý možno v zmysle ust. § 39
Občianskeho zákonníka považovať za neplatný, pretože obchádza zákon.

Úmyslom žalovaného bolo jednoznačne ukončiť pracovný pomer, teda dať mi výpoveď, avšak keďže
výpoveď musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti, bolo jednoduchšie ma dotlačiť do podpisu
„dohody“ a spoliehať sa na skutočnosť, že nebudem môcť svoje tvrdenia preukázať a že v prípade
potreby zamestnanci žalovaného z obavy pred stratou svojich pracovných miest verziu riaditeľa potvrdia.
Ja som žalovanému zaslala oznámenie, že trvám na ďalšom zamestnávaní a dohodu považujem

za neplatnú. S mojimi dôvodmi nesúhlasil, jeho tvrdenia prostredníctvom jeho právneho zástupcu sú
nepravdivé.
Odporca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadril k predmetnému návrhu a vo
svojom vyjadrení uviedol:
„S podanou žalobou žalobkyne nesúhlasíme, túto považujeme za nedôvodnú a žiadame, aby bola v

celom rozsahu zamietnutá. Zároveň žiadame, aby súd žalobkyňu zaviazal na náhradu trov konania, tak
ako budú tieto vyčíslené v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
K jednotlivým tvrdeniam žalobkyne uvádzame:
Úvodom je potrebné poznamenať, že skutočnosti, ktoré žalobkyňa uvádza vo svojej žalobe, sa
nezakladajú na pravde. Z našej strany nebol na pani Y. vyvíjaný žiadny nátlak a ani nebola žiadnym

spôsobom dezinformovaná.
Žalobkyňa sa dostavila na svoje pracovisko dňa 09.04.2015 a to napriek tomu, že jej PN bola ukončená
k 31.03.2015, t.j. až na 8. deň po termíne, v ktorom mala riadne nastúpiť do práce. Tvrdenie, že by
jej lekárka ukončila PN spätne, považujeme za nepravdivé a účelové. Žalobkyňa toto svoje omeškanie
žiadnym spôsobom neospravedlnila a naviac uviedla, že napriek tomu, že jej PN bola ukončená,

tak sa necíti byť schopná vykonávať svoju prácu. Lekársky posudok o strate spôsobilosti vykonávať
dohodnutú prácu však nepredložila, pričom sama uviedla, že takýto posudok jej lekár odmietol vydať
a odporučil jej používať palicu, resp. barlu. V tejto súvislosti poukazujeme na to, že s ohľadom na
dĺžku trvania PN Žalobkyne je nepochybné, že táto mala viac než dostatok času, aby si takýto lekársky
posudok zabezpečila, ak by pre jeho vydanie spĺňala podmienky. Sme presvedčení, že preukázanie

straty spôsobilosti vykonávať dohodnutú prácu je povinnosť zaťažujúca zamestnanca a bez jej splnenia
nie je možné domáhať sa práv, ktoré Zákonník práce v takom prípade zamestnancovi priznáva.
S ohľadom na už uvedené musíme skonštatovať, že nakoľko Žalobkyni lekár ukončil PN a nevydal
jej posudok o strate spôsobilosti vykonávať dohodnutú prácu, Žalobkyňa bola z lekárskeho hľadiska
spôsobilá ku dňu ukončenia jej PN vykonávať jej prácu a mala teda riadne nastúpiť do zamestnania.

Tvrdenia Žalobkyne o priebehu stretnutia zo dňa 09.04.2015 považujeme za nepravdivé a zavádzajúce.
Nie je pravdou, že by jej zo strany pani D. bolo povedané, že náš podnik bude mať problém s
Inšpektorátom práce pre ňou predložené potvrdenie o PN. Rovnako nie je pravdou, že následne pani
D. odišla za riaditeľom MUDr. Vladimírom Čavojom, odkiaľ sa mala vrátiť už s pripravenou dohodou oskončení pracovného pomeru. Kategoricky odmietame tvrdenia, že keď Žalobkyňa odmietla dohodu o
skončení pracovného pomeru podpísať, bol z našej strany na ňu vyvíjaný nátlak a dokonca mala pani D.
na Žalobkyňu kričať, pričom jej malo byť oznámené, že nemáme pre ňu žiadnu inú vhodnú a šetrnejšiu

prácu.
Práve naopak v rámci predmetného stretnutia sa riaditeľ nášho podniku v prítomnosti troch svedkov
opýtal Žalobkyne, či by nebola ochotná vykonávať inú menej fyzicky náročnú prácu v rámci možností
voľných pracovných miest, ktoré v tom čase boli k dispozícii. Takýmto spôsobom jej bola ponúknutá
príkladom aj pozícia recepčnej pri vstupe do liečebného domu. Aj tieto ponuky však Žalobkyňa odmietla

s odôvodnením, že ona sa v súčasnosti necíti byť schopná vykonávať žiadnu pracovnú činnosť.
Z uvedených dôvodov bolo preto pristúpené k rokovaniu o ukončení pracovného pomeru. K samotnému
spôsobu ukončenia pracovného pomeru dohodou však došlo na základe návrhu samotnej Žalobkyne, t.j.
z jej vlastného slobodného rozhodnutia. Predmetný pracovný pomer nemohol byť skončený pre dôvod
straty spôsobilosti zamestnanca vykonávať dohodnutú prácu, nakoľko, ako už bolo uvedené, Žalobkyňa
nepredložila potrebný lekársky posudok, ktorý je pre takýto postup nevyhnutný. A rovnako nemohlo

dôjsť ani ku skončeniu pracovného pomeru pre nadbytočnosť zamestnanca, nakoľko v súčasnej dobe
náš podnik objektívne nemá možnosť znížiť počet pracovných miest na funkciu „sestra“. Opätovne
poukazujeme na to, že sme nemali najmenší dôvod a ani záujem na Žalobkyňu vyvíjať akýkoľvek nátlak
a k ukončeniu pracovného pomeru došlo výlučne na základe jej slobodného návrhu. Naším jediným
záujmom bolo, aby Žalobkyňa po ukončení PN riadne nastúpila na výkon svojej práce. Toto však, ako

sme už uviedli, bolo z jej strany odmietnuté. Rovnako Žalobkyňa odmietla aj výkon inej vtedy dostupnej
práce v našom podniku, a preto skončenie pracovného pomeru bolo jedinou ďalšou alternatívou.
Na preukázanie reálneho priebehu stretnutia zo dňa 09.04.2015 navrhujeme vypočuť nasledovné osoby,
ktoré boli na tomto stretnutí prítomní:
· MUDr. Vladimír Čavoj, štatutár Žalovaného, bytom: N. X. XXX/XX, XXXXX G.

·. Z. D., mzdová a personálna referentka, bytom: M. XXX/XX, XXXXX G.
· Mgr. N. G., vedúca sestra, bytom: R. XXX/XX, XXXXX Y.
· Mgr. N. Y., staničná sestra, bytom: Y.. Š. XXXX/X, XXXXX F.
Vzhľadom na uvedené sa nestotožňujeme so Žalobkyňou, že dohoda o skončení pracovného pomeru
trpí vadou a to nedostatkom vôle. Ako sme už uviedli, z našej strany nedošlo k žiadnemu nátlaku, resp.

donúteniu Žalobkyne, aby predmetnú dohodu podpísala.
V zmysle výkladu § 37 Občianskeho zákonníka: „Právny úkon nie je urobený slobodne (nedostatok
slobody vôle), ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka, alebo
aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Takýmto nátlakom môže
byť priame fyzické donútenie alebo bezprávna vyhrážka. Pri fyzickom donútení je vôľa konajúceho

účastníka nahradená vôľou donucovateľa. Bezprávna (protiprávna) vyhrážka je psychické donútenie
takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka.“
Poukazujeme na to, že Žalobkyňa samotný nátlak, ktorý mal byť na ňu vyvíjaný, nešpecifikovala a svoje
tvrdeniauvedenévžalobežiadnymspôsobomnepreukázalaaaninenavrhlažiadnedôkaznéprostriedky
na ich preukázanie.

V prípade, že by Žalobkyňa chcela spochybňovať v Dohode o skončení pracovného pomeru (a aj
v Žiadosti o rozviazanie pracovného pomeru) ňou prejavenú vôľu, tak poukazujeme na príslušnú
konštantnú judikatúru, a to napr.:
- Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 29.09.2005, sp.zn. 22Cdo 2167/2005 v zmysle
ktorého: „Z hľadiska záveru obsahu prejavy prejavenej vôle nie je podstatná ani tzv. mentálna rezervácia

konajúceho účastníka, teda či účastník pri prejavovaní vôle sledoval iný cieľ, než ktorý v skutočnosti
prejavil, významný nie je ani motív či pohnútka, t.j. vzdialenejšie predpoklady a predstavy, z ktorých
konajúci vychádza. Podstatné je iba to, čo možno hodnotiť objektívnymi hľadiskami, teda akú vôľu
účastník v skutočnosti prejavil.“
- Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 33Odo 311/2002 zo dňa 28.02.2002 v zmysle

ktorého: „Namítá-li žalobce, že jeho vůle byla jiná (což dokládá skutkovými okolnostmi sepisu a
podepsání smlouvy), je toto jeho tvrzení irelevantní. U písemného právního úkonu je právně významná
jen vůle účastníků vyjádřená v písemném textu. Pouhé záměry účastníků nevyjádřené v písemném
textu, nebo odlišné od záměru zachycených v písemném textu, jsou právně bezvýznamné. Takový
závěr vyplývá ze samotného smyslu zákona, který pro některé právní úkony stanoví písemnou formu,

ačkoliv jinak ctí zásadu bezformálnosti právních úkonu. Obecně lze říci, že zákon požaduje určitou formu
právního úkonu všude tam, kde má tento právní úkon pro subjekty závažnější právní účinky a kde je
důrazkladennaprávníjistotusubjektuiochranutřetíchosob.Bylobyprotismysluuvedenéhopožadavkuvykládat právní úkon v rozporu s vůlí vyjádřenou v písemném textu, když jeho podstatou je právě právní
jistota ohledně vůle účastníků, daná jejich písemným vyjádřením.“
S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti v žiadnom prípade nie je možné považovať predmetnú

Dohodu za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko táto nie je v rozpore so zákonom,
zákon neobchádza a ani sa neprieči dobrým mravom. Kategoricky odmietame, že naším záujmom bolo
od počiatku ukončiť pracovný pomer so Žalobkyňou výpoveďou. Pre takýto postup sme nemali žiadny
dôvod. Práve bola to Žalobkyňa, ktorá prišla na pracovisko 8 dní po termíne, v ktorom mala po ukončení
PN riadne nastúpiť na výkon svojej práce, a zároveň práve ona tvrdila, že svoju prácu vykonávať ďalej

nebude, nakoľko (napriek neexistujúcemu potvrdeniu od lekára) vraj nie je schopná ju vykonávať, resp.
vykonávať akúkoľvek prácu. V tejto súvislosti považujeme za potrebné poukázať na rozpor v tvrdeniach
Žalobkyne,keďnajednejstranežiada,abyboloskončeniepracovnéhopomeruurčenézaneplatnéatrvá
na ďalšom zamestnávaní a pritom sama v predchádzajúcej časti podanej žaloby uvádza jej zlý zdravotný
stav a pravdepodobnú stratu spôsobilosti svoju prácu vykonávať. Tento rozpor spolu s vyjadreniami
Žalobkyne na stretnutí dňa 09.04.2015 nás vedú k záveru, že Žalobkyňa nemá skutočný záujem o

ďalšie vykonávanie práce v našom liečebnom dome, ale jej snahou je dodatočne získať nejaký finančný
prospech, na ktorý jej vzhľadom na spôsob ukončenia pracovného pomeru nevznikol nárok. Z tohto
dôvodu je možné vnímať podanú žalobu za účelovú a zavádzajúcu.
Odhliadnuc od už uvedeného, záverom dodávame, že v prípade, ak by aj Žalobkyňa naozaj podpisom
Žiadosti o skončenie pracovného pomeru a následne Dohody o skončení pracovného pomeru

neprejavila svoju skutočnú vôľu, uviedla nás týmto svojím konaním do omylu, nakoľko so zreteľom
na okolnosti prípadu (opätovne kategoricky odmietame akýkoľvek nátlak z našej strany), nebolo a ani
nemohlo byť zrejmé, že tento jej prejav vôle nie je vážny. Z hľadiska ochrany dobromyseľnosti je preto
potrebné aj takýto právny úkon považovať za platný. V takomto prípade je možné sa domáhať relatívnej
neplatnosti v súlade s § 49a Občianskeho zákonníka, avšak právo domáhať sa tejto neplatnosti patrí

výlučne nášmu podniku, ako účastníkovi právneho úkonu, ktorý bol konaním Žalobkyne uvedený do
omylu.
Vzhľadomnavyššieuvedenémámezato,žesmepostupovalisprávneaplnevsúladesplatnouprávnou
úpravou a Dohoda o skončení pracovného pomeru so Žalobkyňou je v celom rozsahu platná a preto sa
domáhame postupu uvedeného v úvode nášho vyjadrenia.“

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s prednesom jej právnej
zástupkyne, výsluchom riaditeľa odporcu, oboznámením sa s prednesom jeho právneho zástupcu,
výsluchom svedkov N. G., Z. D., N. Y., I. Y., ďalej oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi
a zistil tento skutkový stav:

Súd z prednesu právnej zástupkyne navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 05.10.2015 zistil, že
táto sa pridržiava písomne podaného návrhu. K veci ďalej uviedla: „K veci by som chcela ďalej uviesť,
že jej lekárka jej vystavila a ukončila PN spätne ku dňu 01.04.2015 a stalo sa to dňa 09.04.2015 s tým, že
tútosituáciuchcelariešiťtýmspôsobom,ževzhľadomnadobrévzťahy,ktoré malasozamestnávateľom,

si myslela, že sa to vyrieši nejakým náhradným voľnom, alebo poprípade dovolenkou.
K veci by som chcela uviesť, že dňa 09.04.2015 po ukončení PN lekárkou tak, ako som to vyššie opísala,
navrhovateľka navštívila svojho zamestnávateľa. Najskôr prišla do kontaktu so svedkyňou Z. D., ktorá
je mzdovou účtovníčkou u odporcu. Po predložení ukončenia PN p. D.Á. jej oznámila, že budú mať
problémy s inšpektorátom práce kvôli tomu, že PN bola ukončená spätne. Následne potom navštívila

štatutára p. riaditeľa MUDr. Čavoja a vrátila sa už aj s formulovanou dohodu o skončení pracovného
pomeru a jej žiadosťou o skončení pracovného pomeru, ktorú sformulovala svedkyňa D.. Následne je
pravda, že navrhovateľka podpísala dohodu, my tvrdíme pod nátlakom a pod dezinformáciami. Prvým
argumentom bola tá skutočnosť, že odporca uvádzal, že nemá žiadnu inú prácu, ktorá by bola pre ňu
vhodná a teda nemá žiadnu inú možnosť, nakoľko prichádzala do úvahy aj práca na recepcii, avšak táto

práca bola obsadená s tým, že my teda tvrdíme, že takéto voľné miesto nebolo, ale samotný odporca
tvrdí, že jej ponúkali takéto miesto, a preto to uvádzam. Tak isto p. D. navrhovateľke oznámila, že nemá
nárok na odstupné a bolo jej oznámené, že nemá inú možnosť. My teda poukazujeme na dobré mravy
a žiadame, aby súd na toto prihliadal.
V ostatnom sa pridržiavam písomne podaného návrhu. Ako listinný dôkaz predkladám súdu lekársky

posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu. Týmto lekárskym posudkom preukazujeme tú skutočnosť,
že zdravotný stav navrhovateľky nie je dobrý. Ďalej by som chcela poukázať na tú skutočnosť, že jej
bola priznaná už plná invalidita. Tento lekársky posudok je zo dňa 02.10.2015 a je vydaný všeobecnýmlekárom pre dospelých MUDr. I. H. s tým, že je uvedené, že je nespôsobilá na výkon posudzovanej
práce.“

Na pojednávaní konanom dňa 05.10.2015 navrhovateľka k veci uviedla: „K veci v prvom rade by som
chcela uviesť, že ja som nastúpila na PN dňa 04.03.2014, a to z dôvodov chrípkového ochorenia. V
čase odchodu na túto PN som odchádzala z pracovnej pozície zdravotná sestra. Tento môj stav bol
dlhodobejší a proste sa skúmalo o aké príčiny ide. Jedná sa o medicínske záležitosti, nebudem to bližšie
rozvádzať s tým, však, že v októbri 2014, a to presne 06.10.2014, sa mi stal úraz chrbtice a jednalo

sa o vážny úraz, s ktorým som bola hospitalizovaná a následne som bola rehabilitovaná v Národnom
rehabilitačnom centre. Môj stav nebol stále doriešený a ja som bola objednaná do výskumného ústavu
v Piešťanoch. Medzitým som absolvovala aj posúdenie invalidným lekárom. Bolo to vo februári 2015 a
bola som uznaná invalidnou len na 45 %.
K veci by som chcela uviesť, že ku dňu 02.03.2015 mi zo zákona prestali vyplácať náhradu mzdy. Ja
som sa potom začala zaujímať o to, že či mám nárok na ten čiastočný invalidný dôchodok s tým však,

že v tom čase stále moja PN trvala. Potom som si začala zisťovať okolo toho veci. Lekárka hovorila
na sociálnu poisťovňu, sociálna poisťovňa na lekárku, avšak neskoršie som sa dozvedela, že aby som
mala nárok na ten čiastočný invalidný dôchodok, musím mať ukončenú PN. Následne 09.04.2015 som
navštívila svoju všeobecnú obvodnú lekárku a po vzájomnej dohode, aby mi bol vyplatený ten čiastočný
invalidný dôchodok, na moje požiadanie bola ukončená PN ku dňu 02.04.2015. V tom čase nasledujúci

deň bol Veľký piatok, tzn. 03.04.2015 a dňa 06.04.2015 bol veľkonočný pondelok, kedy bolo voľno v
práci a je pravda, že dňa 07.04.2015 som nenastúpila do práce, nakoľko som si myslela, že budem
čerpať ešte nevyčerpanú dovolenku. Je pravda, že s lekárkou sme boli dohodnuté tak, že mi ukončí PN
k tomu 02.04.2015, bude prerušená PN a následne neskoršie mi znova vypíše PN. Ja dňa 09.04.2015
som navštívila svojho zamestnávateľa a je pravda, že v tom čase som nebola na PN, keďže ako som

vyššie opísala, táto bola ukončená ku dňu 02.04.2015.
K veci by som chcela uviesť, že teda dňa 09.04.2015 som navštívila zamestnávateľa, resp. som prišla
do zamestnania a navštívila som vrchnú sestru N. G., kedy som jej odovzdala ukončenie PN k tomu
02.04.2015 a zároveň som ju požiadala, že si chcem čerpať dovolenku za predchádzajúce dni, keďže
som nebola v robote od toho 07.04.2015. Na to ona odišla a išla zisťovať veci, koľko dní mám ešte

dovolenky, vrátila sa spoločne aj s p. Z. D. a bolo mi oznámení, že mám dovolenky už len 2,5 dňa.
K veci by som chcela uviesť, aby nevznikali nejaké nejasnosti, že moja PN bola ukončená ku dňu
31.03.2015 a je pravda, že dňa 01.04.2015 som mala nastúpiť do zamestnania a ja som 01.04.2015
nenastúpila do zamestnania.
Keď mi bolo oznámené, že mám nárok na dovolenku na 2,5 dňa, ja som si v tom čase myslela, resp.

pred tým, že mám nárok na dovolenku 4 dni.
K veci ďalej by som chcela uviesť, že keď som sa dozvedela, že namiesto 4 dní dovolenky podľa nich
mám nárok na dovolenku len 2,5 dňa a chýbajú mi teda 1,5 dňa dovolenky, tak ja som navrhla, že idem
naspäť za svojou doktorkou, keďže som tam bola na aute a donesiem spätne svoju PN. Vrámci tohto
rozhovoru mi p. G. uviedla, že vzhľadom na môj zdravotný stav pre mňa adekvátnu robotu nemajú s

tým, že mi povedala, že mi dajú aj odstupné. P. D. do toho „skočila“ a povedala jej, že ak jej chceš dať
odstupné, potom nemôžu zobrať silu, ktorú potrebujeme. Ja teda tvrdím, že najskôr sa síce riešila moja
neospravedlnená neúčasť na pracovisku, keďže som nemala toľko dovolenky, aj keď ja som navrhovala
riešenie, že dodatočne donesiem PN. Je pravda, že som neodišla a nedoniesla som tú PN a následne
sa z ničoho nič začala riešiť situácia, keď sa ja vrátim z toho ústavu v Piešťanoch, že akú robotu mi dajú,

resp. mi nemajú dať. Počas takéhoto rozhovoru ja z ničoho nič som vstala a odišla som na oddelenie
a ja som proste odišla na svoje pracovisko. Je pravda, že v tom čase ja som mohla odísť za svojou
všeobecnou lekárkou z dôvodu, že by som doniesla tú PN, ale toto som neurobila a podľa mňa jednalo sa
oskratovékonanie.Následnesomišlazasvojoukolegyňou,atokonkrétnekolegyňouI.atátonechápala
prečo mi nedali odstupné, ktoré mi patrí. Následne ku nám prišla staničná sestra p. Y., ktorej sa ozrejmilo

čo sa udialo a táto pred nami povedala, že p. D. jej povedala, že nemám nárok na odstupné, lebo by
nemohli zobrať silu ďalšiu. Následne som dostala informáciu, aby som sa dostavila do miestnosti, kde
má kanceláriu p. riaditeľ. Následne po tejto informácii ja som išla za p. riaditeľom do jeho kancelárie a v
jeho kancelárii sa nachádzala p. D. a p. G. a p. riaditeľ MUDr. Čavoj. Ďalej k veci by som chcel a uviesť,
že v čase, keď som rokovala len s p. G. a p. D., vtedy som rokovala s nim v kancelárii vrchnej sestry p.

G. a tam následne prišiel aj p. riaditeľ. Znova opakujem, aby neboli žiadne nejasnosti, že ja som prišla
najskôr za p. G. do jej kancelárie a doniesla som PN a povedala som, že si chcem vypísať dovolenku
za tiet dni, ktoré som nebola v robote. Následne som si prevzala dovolenkový lístok a vypisovala som sidovolenku. Medzičasom prišla znova p. G. aj s p. D., resp. najskôr prišla a tam bola p. G., potom prišla
p. D. a povedala, že som predložila PN so starým dátumom a oni z toho budú mať problémy.
Ďalej na ozrejmenie k veci uvádzam: V tejto miestnosti sa nachádzala aj staničná sestra Y., ktorá ale

vrámci svojej roboty chodila - raz tam bola, raz tam nebola a tú vypísanú dovolenku som odovzdala
do rúk. p. Y.Č.. Následne vrámci tejto debaty, keď sa začala riešiť tá moja PN s p. D., tak počas tohto
rozhovoru prišiel aj p. riaditeľ a vtedy za jej prítomnosti, p. riaditeľa, p. G. mi povedala, že nemajú pre
mňa robotu a že by bolo najlepšie pre mňa ukončiť ten pracovný pomer a že mi dajú odstupné s tým,
že mi nepovedali, akou formou ukončiť.

K veci by som chcela uviesť, že keď bol p. riaditeľ v kancelárii vrchnej sestry G., tak aj on vtedy uviedol,
že by bolo najlepšie so mnou ukončiť pracovný pomer, nakoľko oni potrebujú sily schopné a nie mňa,
resp. opravujem, povedal mi, že by bolo najlepšie ukončiť so mnou pracovný pomer. Následne prišla
p. D. a doniesla so sebou už pripravené tieto listinné dôkazy, a to žiadosť o rozviazanie pracovného
pomeru dohodou z č. l. 26.
Navrhovateľka po nahliadnutí do tohto listinného dôkazu uvádza: Podpis na tomto listinnom dôkaze je

môj.
Tak isto navrhovateľka nahliadla do dohody o rozviazaní pracovného pomeru nachádzajúcej sa na č. l.
10. Tak isto k veci uviedla: Podpis na tejto dohode je môj.
Znova opakujem: Bola mi predložená najskôr dohoda o rozviazaní pracovného pomeru, ja som ju
odmietala podpísať z dôvodu, že tam nie je uvedené, že dostanem odstupné a keby tam bolo však

uvedené, že mám nárok na odstupné, tak by som bola ochotná v tom čase to podpísať.
K veci by som chcela uviesť, že keďže mi bolo navrhnuté rozviazanie pracovného pomeru dohodu, avšak
tam nebolo uvedené, že mám nárok na odstupné, ja v tom čase som toto odmietala podpísať, a ani som
tonepodpísala.P.D.sazačala„oháňať“tým,žemidajúabsenciuažepôjdemajtak,keďtonepodpíšem.
K veci by som chcela uviesť, že ja som teda dohodu o rozviazaní pracovného pomeru podpísala v

kancelárii p. G. za účasti, ja sa už nepamätám, či tam bol aj p. riaditeľ, ale bola tam p. G., p. D. a
je možné, že tam bol aj p. riaditeľ a podpísala som ju z toho dôvodu, že mi p. D. povedala, že keď
to nepodpíšem, dajú mi absenciu a pôjdem aj tak. Následne po tom, ako som vyššie uvádzala, som
opustila túto kanceláriu a išla som na svoje pracovisko. Keď som bola zavolaná znova do riaditeľne k
riaditeľovi, bolo to približne po 30, resp. 40 minútach, som išla do riaditeľne, kde mi p. riaditeľ povedal,

že prečo nechcem podpísať aj žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru dohodou s tým, že ja som mu
na to povedala, že ja som si takúto žiadosť nedala a túto žiadosť nepodpíšem a on mi na to povedal,
že aby som išla robiť. Mne tá celá situácia prišla ľúto, povedala som, že keď sa niekto topí, tak ho ešte
potlačme a následne som to podpísala a následne som buchla dvermi a odišla som z ústavu.
Na otázku súdu, prečo navrhovateľka nenastúpila do práce dňa 01.04., 02.04., 07.04. a 08.04.2015,

navrhovateľka uvádza: Mne lekárka ukončila PN spätne ku dňu 31.03.2015 s tým, že to urobila na moju
žiadosť. Ja v tom čase som si myslela, že mám ešte 4 dni dovolenky a preto som prišla do zamestnania
toho dňa 09.04.2015.
Na ďalšiu otázku, akú mala predstavu navrhovateľka, že čo bude s jej pracovným miestom a s jej
pracovnou náplňou po návrate z toho ústavu v Piešťanoch, navrhovateľka uvádza: Ja som nad tým

nerozmýšľala.
Navrhovateľka ďalej k veci uvádza: Ja som žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru dohodou a
samotnú dohodu o rozviazaní pracovného pomeru podpísala z toho dôvodu, že sa mi vyhrážali, že keď
to nepodpíšem, dajú mi absenciu. Ja som sa s touto situáciou nevedela vysporiadať a následne som im
napísala ďakovný list, ktorý sa nachádza v spise a na ktorý mi aj odpovedali. Následne som sa rozhodla

situáciu riešiť cez právnu kanceláriu a podala som predmetný návrh.
Navrhovateľka na záver k veci uvádza: Mne je to veľmi ľúto, nemyslela som, že sa dostaneme až sem
a ja tvrdím, že som tam prišla o zdravie.
Na otázku právneho zástupcu odporcu, prečo navrhovateľka po toľko dlho trvajúcej PN nemala
pripravené ostatné listinné dôkazy čo sa týka lekárskeho posudku a podobne ohľadne jej zdravotného

stavu alebo nemala napr. ďalšiu PN na ďalšie dni, navrhovateľka uvádza: Nemala som to z toho dôvodu,
nakoľko som si myslela, že je to možné ukončiť aj po vzájomnej dohode s odporcom.“

Na pojednávaní konanom dňa 05.10.2015 právny zástupca odporcu uviedol, že sa pridržiava svojho
písomného vyjadrenia. K veci ďalej uviedol: „Toto podanie dopĺňa o prednes v tom zmysle, že

navrhovateľka sa dostavila na pracovisko po 8 dňoch od ukončenia PN, pričom nemala ďalšiu PN,
sama uvádzala, že nie je schopná výkonu svojej práce, nie je schopná stáť ani chodiť a zároveň
nedoniesla ďalšie dokumenty súvisiace s touto skutočnosťou, a to hlavne lekársky posudok, že nie je
schopná vykonávať predmetnú prácu a následne požiadala o rozviazanie pracovného pomeru s tým,že zamestnávateľ akceptoval tento návrh a bol ukončený pracovný pomer dohodou tak, ako to bolo
zrealizované. My tvrdíme, že nebol robený nátlak zo strany odporcu a jeho zamestnancov.
Z týchto dôvodov žiadame návrh v celom rozsahu zamietnuť.“

Súd z prednesu riaditeľa odporcu MUDr. Vladimíra Čavoja na pojednávaní konanom dňa 05.10.2015
zistil, že tento k veci uviedol: „K veci by som chcel uviesť, čo sa týka dňa 09.04.2015, tak ma navštívila
p. D. a oznámila, že prišla do práce, resp. do budovy Maríny navrhovateľka a že sa nachádza v
kancelárii vrchnej sestry a či by som tam nemohol prísť. Mňa to zaujímalo ako riaditeľa odporcu, nakoľko

navrhovateľka bola dlhšie ako 1 rok práceneschopná a držali sme jej miesto a nie je pravda, že sme
sa jej chceli zbaviť a my sme dokonca na ten čas ani nikoho neprijali a zaujímalo ma to aj z takého
ľudského a medicínskeho hľadiska. Následne ja som sa dostavil do tejto kancelárie vrchnej sestry a tu
sa nachádzala vrchná sestra p. G., staničná sestra p. Y. a p. D. s tým, že sa jedná o personalistku a
mzdovú účtovníčku odporcu.
Kvecibysomchceluviesť,samozrejmejasomsasnavrhovateľkouzvítal,podalsomjejruku,opýtalsom

sa jej ako sa má s tým, že my sme celý čas nemali o nej žiadne informácie a dokonca mám informácie,
že ani ku nám netelefonovala. Ona mi na to oznámila, že sa necíti dobre, že má stále zdravotné ťažkosti
a následne som sa jej opýtal, čo vlastne sa zistilo v priebehu toho jedného roka. Ja som sa jej ako lekár
opýtal a vzhľadom na jej ťažkosti, či jej nenavrhovali operáciu, ona uvádzala, že nie a spomínala mi,
že by mala ísť ešte na nejaké vyšetrenie do Piešťan. Následne som sa jej opýtal, keďže sa cítila zle,

ako pochodila na tej posudkovej komisii a či jej bol priznaný invalidný dôchodok. Ona povedala, že bola
uznaná invalidnou čiastočne, a to vo výške 45 %. Ja som sa jej na to opýtal: Tak ako je to možné, keď
sa ona cíti takto zle? Ona na to povedala, že na tej posudkovej komisii jej povedali, že môže chodiť do
roboty s palicou - barlou. Ja som sa jej teda opýtal, či si teda trúfa na tú prácu, na ktorú má byť zaradená.
Ona na to povedala, že nie. Ja som sa jej opýtal, že čo môže teda robiť. Ona mi na to do očí povedala, že

nemôže ani stáť, ani sedieť a proste nemôže robiť nič a ja som sa jej opýtal: Ani prácu na recepcii? Na to
znova zopakovala, že nemôže niť robiť, ani sedieť, ani stáť. Na to následne som sa jej opýtal, prečo teda
prišla do práce až 09.04.2015 a prečo sa dala vypísať k dátumu 31.03.2015. O tejto skutočnosti som
sa dozvedel ešte pred tým, keďže p. D. mi ukázala tú PN, ktorú navrhovateľka doniesla. Na to mi ona
odpovedala, že jej to údajne poradili na sociálnej poisťovni. Ja som sa jej teda opýtal, čo budeme robiť

z predchádzajúcimi dňami, ako aj s dňom 09.04.2015, keďže ona neprišla do práce pracovať, doniesla
len ukončenie PN a ešte so spätnou platnosťou? Ja som jej na to povedal, či si uvedomuje, že tu platí
zákonník práce a zdôraznil som jej, že tvrdí, že nemôže pracovať, ale zároveň nedoniesla lekársky
posudok a bola vypísaná do práce. Ďalej som jej zdôraznil, že ona sama tvrdí, že nemôže sedieť ani
stáť, a to znamená, že tie dni chýbajúce budeme musieť považovať za neospravedlnenú neúčasť v

práci. Následne bola chvíľku navrhovateľka ticho a potom ona sama uviedla, že teda ukončíme pracovný
pomer s tým, že o odstupnom v tom čase za mojej prítomnosti nebola žiadne reč. Ja znova opakujem,
že po tom mojom preslove navrhovateľka sama mi uviedla, že za daných okolností navrhuje ukončiť
pracovný pomer v Maríne dohodou. Následne som poveril p. D., aby pripravila príslušné podklady s tým,
že v tom čase, keď toto prebiehalo, tak dopredu žiadne podklady neboli pripravené, a teda ja som ostal

prekvapený, keď som počul, že navrhovateľka uvádzala, že p. D. prišla odo mňa už s hotovou dohodu
o skončení pracovného pomeru.
K veci by som chcel teda uviesť, ja následne som potom opustil túto kanceláriu, avšak vychádzal som z
toho, že navrhovateľka navrhla skončenie pracovného pomeru dohodou, ja som toto akceptoval a poveril
som príslušnú zamestnankyňu vypracovaním dohody o rozviazaní pracovného pomeru. Čo sa týka

dátumu, ku dňu 02.04.2015, tento dátum bol urobený z toho dôvodu, že v tom čase navrhovateľka mala
nárok približne na 1,5 dňa dovolenky a preto sa tento dátum prispôsobil tomu dňu, avšak podotýkam, my
sme chceli maximálne vyjsť v ústrety pani navrhovateľke. Za iných okolností, keby nenavrhla ukončenie
pracovného pomeru týmto spôsobom, ja by som bol nútený aplikovať príslušné ustanovenia zákonníka
práce a za neúčasť na pracovisku by som musel udeliť navrhovateľke absenciu.

K veci by som chcel uviesť, počas nášho úvodného rozhovoru v kancelárii vrchnej sestry p. G.
navrhovateľka ani raz nepovedala, že nepodpíše nejaké dokumenty. Keby požiadala o poskytnutie
nejakej lehoty, samozrejme by som jej takúto lehotu poskytol, nakoľko my ju nemôžeme do ničoho nútiť.
Po našom rozhovore sme sa dohodli na tom, že akonáhle budú pripravené dokumenty, príde znova
za mnou do mojej kancelárie a tieto dokumenty sa podpíšu. Následne ona išla na svoje pracovisko

odovzdať svoj pracovný úbor.
K veci by som chcel ďalej uviesť, že potom prišla navrhovateľka a v prijímacej kancelárii za mojej účasti,
za účasti p. G. a p. D. to už malo rýchly priebeh a navrhovateľka podpísala žiadosť o rozviazanie
pracovného pomeru, aj samotnú dohodu o rozviazaní pracovného pomeru. Podľa môjho názoru tieto 2dokumentysinavrhovateľkaajprečítala.Takženavrhovateľkakeďprišla, taktodobrovoľnepodpísala,ja
tvrdím, že nebol na ňu vyvíjaný žiadny nátlak a nepovedala, že to nepodpíše a ani nepožiadala o lehotu.
Ja sa cítim dotknutý, keď navrhovateľka uvádzala, že jej boli poskytnuté dezinformácie a v rozpore s

reálnou skutočnosťou, resp. aj v rozpore s dobrými mravmi.
K veci by som chcel uviesť, že ja teda zopakujem, že navrhovateľka navrhla takýto spôsob ukončenia
pracovného pomeru. Je však pravda, že keby navrhovateľka nenavrhla takýto spôsob ukončenia
pracovného pomeru, ja by som nemal inú možnosť, ako udeliť jej okamžité skončenie pracovného
pomeru z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny.

Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľky, či riaditeľ mal za to, že robí ústupok v prospech
navrhovateľky,žebolukončenýpracovnýpomertýmtospôsobomanieokamžitýmzrušenímpracovného
pomeru, riaditeľ odporcu uvádza: Áno, vyšli sme jej v ústrety a bol to z môjho pohľadu ústupok, lebo
vždy je lepšie, keď by to bolo ukončené týmto spôsobom, ako by bolo uvedené v okamžitom zrušení,
že sa jednalo o hrubé porušenie pracovnej disciplíny.
K veci by som chcel uviesť, že mňa mrzelo aj z ľudského hľadiska, nakoľko je pravda, že navrhovateľka

mi napísala list, ja som na tento list reagoval a znova opakujem: Mrzí ma, že navrhovateľka neprišla za
mnou napr. ku dňu 31.03.2015 a po vzájomnej dohode by sme vyriešili nejaký rozumný ďalší postup.
Toto však ona neurobila a za celý rok ja som s ňou nebol v kontakte.
Na otázku, či riaditeľ odporcu dal účtovníčke pokyn aj na vypracovanie okamžitého skončenia
pracovného pomeru, riaditeľ uvádza: Takýto pokyn som nedal. Ja som dal pokyn na vypracovanie

dohody o skončení pracovného pomeru a žiadosti o skončenie pracovného pomeru.
Na ďalšiu otázku, či riaditeľ odporcu povedal navrhovateľke, že musí podpísať aj žiadosť o skončenie
pracovného pomeru, nakoľko dohoda o skončení pracovného pomeru je inak neplatná, riaditeľ uvádza:
Toto som jej nepovedal.
Na ďalšiu otázku, prečo je v dohode uvedený dátum spätný, tzn. ku dňu 02.04.2015 riaditeľ odporcu

uvádza: To z toho dôvodu, že sme akceptovali tú dovolenku, ktorú mala dovtedy - 1,5 dňa - a bol to náš
ústretový krok, ktorý sme urobili a ktorý sme inak nemuseli urobiť. Čo sa týka počtu dní dovolenky, tak
túto informáciu som dostal od svojej personalistky.
Na otázku právneho zástupcu odporcu, či navrhovateľka počas stretnutia s riaditeľom odporcu navrhla
aj nejakú inú alternatívu, ako ten spôsob ukončenia pracovného pomeru, riaditeľ odporcu uvádza:

Navrhovateľka na každú otázku odpovedala neviem, pôsobila takým bezradným dojmom a žiadnu inú
alternatívu nenavrhla.“

Súd z výsluchu svedkyne N. G., ktorá je zamestnaná u odporcu ako vrchná sestra zistil, že táto k
veci vypovedala: „K veci by som chcela uviesť, že navrhovateľku poznám 31 rokov ako kolegyňu a

samozrejme poznám aj riaditeľa odporcu, ktorý je mojim riaditeľom. Vo veci sa necítim byť zaujatá.
K veci by som chcela uviesť, že dňa 09.04.2015, na to sa pamätám, mi zavolala navrhovateľka
telefonicky a povedala mi, že príde za mnou do práce, avšak mi nepovedala z akého dôvodu.
Navrhovateľka skutočne v ten deň za mnou prišla do práce, presný čas uviesť neviem, ale bolo to pred
obedom a prišla do mojej pracovne, v ktorej som bola ja a p. Y., s ktorou máme spoločnú pracovňu.

K veci by som chcela uviesť, že keď navrhovateľka vošla do našej spoločnej kancelárie s p. Y., tak
mi predložila PN, z ktorej vyplynulo, že táto PN bola ukončená ku dňu 31.03.2015. Ja som sa jej
opýtala, prečo teda nenastúpila do práce dňa 01.04.2015, na čo ona mi odpovedala, že táto PN jej bola
ukončená spätne z dôvodu, aby jej bol vyplatený, resp. vypočítaný invalidný dôchodok. Zároveň mi
povedala, že do práce nemôže nastúpiť, nakoľko sa necíti na túto prácu. Následne som sa informovala

o jej zdravotnom stave, ona mi ho vysvetľovala a ešte mi uviedla, že asi 13.04.2015 má ísť na nejaké
vyšetrenia do Piešťan a duplom som preto nechápala, prečo si ukončila PN.
K veci by som chcela uviesť, že keďže navrhovateľka nič nepovedala, ako má predstavu čo ďalej, ja
som to vnímala tak, že doniesla ukončenie PN a chce pracovať. Keďže boli nezrovnalosti s ukončením
tejto PN k tomu dňu ako bola ukončená, ja som navštívila našu personalistku p. D.. Je pravda, že

navrhovateľka keď doniesla tú PN, tak povedala, že tie dni, ktoré nebola v robote, si vykryje dovolenkou,
avšak bolo zistené, že má nárok len na 2 dni dovolenky a ja som sa opýtala, čo s tými ďalšími dňami,
ona uviedla, že ona nevie. Následne teda prišla znova p. D., ktorá medzičasom volala aj do sociálnej
poisťovne, či s tým nebudú mať problémy ohľadne PN, keďže PN sa nahlasuje do 5 dní a znova sa
opýtala navrhovateľky, prečo nenastúpila do práce. Následne vrámci tejto situácie, keďže sme nevedeli

čo ďalej, p. D. išla pre p. riaditeľa. Následne, keď prišiel p. riaditeľ do našej kancelárie, tak znova sa jej
pýtal na jej zdravotný stav, ona mu ho zopakovala a povedala že nevie ani chodiť ani stáť a ani sedieť.
Kvecibysomchcelauviesť,žepočasrozhovorusp.riaditeľom,ktorýjuinformovalotom,žejeprobléms
tými dňami, na ktoré nemá dovolenku a na ktoré nie je vykrytá jej neúčasť v práci s tým, že by som chcelaozrejmiť, že my sme navrhovateľke, keďže odpracovala u nás viac ako 30 rokov, chceli maximálne vyjsť
v ústrety a snažili sme sa situáciu vyriešiť v jej prospech, pričom chcem podotknúť, že navrhovateľka 13
mesiacov nebola v práci s tým, že žiadnym spôsobom nás nikdy neinformovala čo bude s ňou ďalej a

staničná sestra Y. jej každý mesiac telefonovala, aby sa jej pýtala, že kedy nastúpi do práce, lebo sa robí
každý mesiac plán služieb a z tohto dôvodu som bola troška sklamaná, že navrhovateľka neprejavila
snahu nám nejako oznámiť, že čo bude s ňou ďalej a s čím môžeme rátať a s čím nie, ale to boli len moje
myšlienkové pochody a znova opakujem, počas rozhovoru s p. riaditeľom ohľadne toho, čo bude s tými
dňami, ktoré nie sú vykryté dovolenkou, tak samotná navrhovateľka uviedla, že najlepšie bude ukončiť

pracovný pomer, a to dohodou, teda takýto návrh prvý urobila navrhovateľka za mojej prítomnosti. Pán
riaditeľ na to uviedol, že to by bolo asi najoptimálnejšie riešenie. Následne potom navrhovateľka odišla
odovzdať pracovné oblečenie a môj dojem z celého rozhovoru medzi navrhovateľkou a p. riaditeľom
bol taký, že sa vzájomne dohodli na skončení pracovného pomeru dohodou. Čo sa týka dňa skončenia
pracovného pomeru, tomuto som ja nevenovala pozornosť, ani k tomu sa neviem vyjadriť. Následne
navrhovateľka išla odovzdať tie uniformy a potom približne o pol hodinku sme sa stretli u p. riaditeľa.

Na otázku súdu svedkyňa uvádza: Počas toho prvého stretnutia v mojej kancelárii za účasti tých ľudí,
ktorých som vyššie opísala, navrhovateľka nikdy neuviedla, že niečo nepodpíše a tak isto „nepadla“
reč o odstupnom.
K veci by som chcela uviesť, že následne teda za mojej prítomnosti, prítomnosti navrhovateľky,
prítomnostip.D.aprítomnostip.riaditeľa,pánriaditeľjejpredložildokumenty,ktorépredložilaapripravila

dopredu p. D.. Navrhovateľka si ich prečítala s tým, že bola trocha „nie vo svojej koži“, avšak tieto
dokumenty podpísala. Z môjho pohľadu navrhovateľka podpísala predmetné dokumenty dobrovoľne.
Žiadny nátlak na ňu vyvíjaný nebol a ja som prekvapená, že to muselo skončiť tu. Ja mám aj vedomosť,
čo navrhovateľka podpisovala a podpisovala dohodu o skončení pracovného pomeru, ako aj žiadosť.
K veci by som chcela uviesť, že podľa môjho názoru bol ukončený pracovný pomer s navrhovateľkou

korektne s tým, že približne asi o 1 mesiac ma navrhovateľka navštívila doma a povedala mi, že ide
to riešiť súdnou cestou a pýtala sa ma, či budem stáť na jej strane. Ja som jej uviedla, že poviem to,
ako som to vnímala a čo sa vlastne stalo a znova opakujem, my sme chceli, aby ukončenie pracovného
pomeru bolo korektné a v prípade, keby si hľadala navrhovateľka nové zamestnanie, aby nemala nejaké
problémy.

Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľky, či svedkyňa hovorila navrhovateľke niečo o odstupnom,
svedkyňa uvádza: Ja sa k odstupnému nevyznám a ani žiadne slová ohľadne odstupného z mojej strany
vo vzťahu k navrhovateľke „nepadli“.
Svedkyňa ďalej k veci uvádza: Následne navrhovateľka mi napísala nejaký list a v tom spomínala
odstupné, avšak to bolo už po týchto udalostiach.

Na otázku, či svedkyňa odovzdala navrhovateľke v ten deň dovolenkový lístok, svedkyňa uvádza: To si
už nepamätám, s tým skôr robí staničná sestra Y..
Na ďalšiu otázku právnej zástupkyne navrhovateľky svedkyňa uvádza: O zdravotnom stave
navrhovateľky som vedela len od kolegyne, ktorá každý mesiac jej volala, že čo je s ňou a kedy nastúpi
do práce, ale od nej som nevedela nič.

Na ďalšiu otázku svedkyňa uvádza: Navrhovateľka nežiadala žiadnu lehotu na rozmyslenie ohľadne
ukončenia pracovného pomeru.
Na ďalšiu otázku, či navrhovateľka spomínala svedkyni, že v prípade, až bude problém s dovolenkou, tak
donesie ďalšiu PN spätne na dni po 1. apríli 2015, svedkyňa uvádza: Takéto preto mnou nespomínala.
Svedkyňa uvádza, že lekárske záznamy navrhovateľky ona nevidela.

Na ďalšiu otázku svedkyňa uvádza, že u odporcu pracuje 31 rokov a nemá žiadny strach o svoje
zamestnanie.
Na otázku právneho zástupcu odporcu, či za prítomnosti svedkyne niekto na navrhovateľku kričal alebo
sa jej vyhrážal, svedkyňa uvádza: Toto tak neprebehlo.
Na ďalšiu otázku, či svedkyňa má nejaký osobný spor s navrhovateľkou, svedkyňa uvádza: Nie, ja som

s ňou vždy dobre vychádzala.“

Súd z výsluchu svedkyne Z. D., ktorá je zamestnaná u odporcu ako personálny a mzdový referent zistil,
že táto k veci uviedla: „K veci by som chcela uviesť, že ja sa pamätám celkom presne na deň 09.04.2015,
nakoľko sa jednalo o štvrtok a v ten deň som robila výplaty. Vtedy prišla za mnou do kancelárie p. G. a

oznámila mi, že prišla za ňou navrhovateľka s tým, že ona mohla prísť za mnou okolo 10.00 až 10.30 h.
K veci by som chcela uviesť, že keď som prišla do kancelárie, kde sedela p. G. a p. Y.Á., tak mi bola
predložená tá PN, z ktorej som zistila, že bola ukončená skôr, ako 09.04.2015. Na to som sa opýtala
navrhovateľky,prečobolaukončenáPNskôr,onaminatopovedala,žejejtoporadilivsociálnejpoisťovnia tak isto jej poradili, aby si čerpala dovolenku. Ja som jej na to oznámila ale, že ona nárok na dovolenku
nemá v takej výške, nakoľko bola dlhodobo na PN a v r. 2015 neodpracovala žiadny deň. Na to mi
navrhovateľka povedala, že ona vie, že je to tak a povedala mi dokonca, že som sprostá. Ja som

následne opustila kanceláriu a išla som preveriť veci a volala som aj do sociálnej poisťovne, kde mi
povedali, že PN treba odovzdávať do 5. toho ktorého mesiaca, a keďže my sme tak neurobili, aby som
si to nejako poznačila, že oni nás penalizovať nebudú, avšak keď príde nejaká kontrola, nevylučuje, že
môžeme byť penalizovaný. Ja som si to preto pri tej PN aj poznačila. Následne, keď som sa vracala do
kancelárie, kde sedela p. navrhovateľka, som stretla p. riaditeľa a povedala som mu, že prišla sem aj

navrhovateľka, a preto išiel so mnou do kancelárie. Následne, keď sme vošli do kancelárie, tak p. riaditeľ
sa jej opýtal, ako sa má a následne mu bola ukázaná tá PN a ďalej sa jej opýtal, či teda mieni nastúpiť do
práce, ona povedala že nemieni, nakoľko sa necíti aby pracovala. Tak isto oznámila, že na budúci týždeň
má nastúpiť do liečebného ústavu v Piešťanoch. Následne sa jej teda p. riaditeľ pýtal, či je schopná
vykonávať funkciu sestry, na to ona uvádzala, že nie. Tak isto sa jej potom opýtal, že niečo ľahšie či by
mohla robiť, napr. na recepcii. Na to ona uviedla, že tak isto ani to by nemohla robiť, lebo nemôže ani stáť

ani sedieť. Ďalej jej bolo oznámené, že má zostatok dovolenky iba 2 dní, a to ešte z r. 2014. Následne sa
teda riešilo, čo bude s tými dňami, ktoré nie sú vykryté tou dvojdňovou dovolenkou s tým, že počas tohto
rozhovoru navrhovateľka navrhla, či by sa to nedalo riešiť ukončením pracovného pomeru dohodou, a to
spätnepotomdni,akoužnemalanároknadovolenku,tedakudňu02.04.2015.Tedajaznovaopakujem,
za mojej prítomnosti navrhovateľka pred p. riaditeľom navrhla ukončenie pracovného pomeru dohodou

ku dňu 02.04.2015. Následne p. riaditeľ podľa môjho názoru s takýmto postupom súhlasil a následne mi
povedal, aby som pripravila dohodu o skončení pracovného pomeru, a to ku dňu 02.04.2015 a tak isto
ma požiadal, aby som vypracovala aj žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru. Následne, keď som
pripravila tieto papiere, tak sme sa stretli u p. riaditeľa v kancelárii ja, p. G., navrhovateľka a p. riaditeľ.
Následne jej to bolo odovzdané, neviem či z mojej strany, alebo zo strany p. riaditeľa. Pani navrhovateľka

si to prečítala, následne za mojej prítomnosti žiadosť aj rozviazanie pracovného pomeru podpísala.
K veci by som chcela uviesť, že počas podpisovania nič navrhovateľka nehovorila.
Na otázku súdu svedkyňa uvádza: Počas doby, keď ja som bola s navrhovateľkou, tak ja som nemala
taký dojem, že by navrhovateľka s postupom tak, ako sa to urobilo, by nesúhlasila.
Na ďalšiu otázku svedkyňa uvádza: Počas mojej prítomnosti tak isto vrámci rozhovoru s navrhovateľkou

„nepadlo“ slovo odstupné.
K veci by som chcela uviesť, že ja som mala taký dojem z celej situácie, že po opustení kancelárie
riaditeľa navrhovateľkou došlo k riadnemu uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru s tým, že
túto dohodu iniciovala navrhovateľka.
Na ďalšiu otázku svedkyňa uvádza: Podľa môjho názoru navrhovateľka určite nepodpisovala

predmetné dokumenty pod nátlakom.
Na ďalšiu otázku právnej zástupkyne navrhovateľky, v koho réžii bol dátum ukončenia pracovného
pomeru, svedkyňa uvádza: Toto navrhla navrhovateľka.
Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľky, či navrhovateľka žiadala poskytnutie nejakej lehoty na
rozmyslenie ohľadne ukončenia pracovného pomeru, svedkyňa uvádza: Takúto lehotu nežiadala.

Na ďalšiu otázku, či nemala svedkyňa problém s tým, že bola dohoda o pracovnej činnosti uzavretá so
spätnou účinnosťou ku dňu 02.04.2015, svedkyňa uvádza: My sme chceli navrhovateľke pomôcť, keďže
bola dlhoročná pracovníčka odporcu. My sme mali pocit, že navrhovateľke týmto pomáhame.
Na otázku právneho zástupcu odporcu svedkyňa uvádza: Za mojej prítomnosti navrhovateľka
nenavrhovala žiadne iné riešenie ako tento spôsob, ako to bolo urobené.

Na otázku právneho zástupcu odporcu, či by odporcovi hrozil nejaký postih, keby udelil navrhovateľke
absenciu za neospravedlnenú neúčasť v práci, svedkyňa uvádza: Žiadny postih by nám nehrozil, ja
by som chcela k veci uviesť, že my sme nikdy žiadnemu zamestnancovi nedali absenciu, a to z toho
dôvodu, že sme to riešili iným spôsobom, nakoľko sme sa mu snažili pomôcť.
Svedkyňa vylučuje, že by navrhovateľke niečo hovorila o tom, že by mali problémy kvôli inšpektorátu

práce a podobne.“

Súd z výsluchu svedkyne N. Y., ktorá je zamestnaná u odporcu ako staničná sestra zistil, že táto k veci
uviedla: „K veci by som chcela uviesť, že navrhovateľku poznám dlhé roky, tak isto poznám aj riaditeľa
odporcu. Vo veci sa necítim byť zaujatá.

K veci by som chcela uviesť, že ja sa pamätám, že bolo to vo štvrtok dňa 09.04.2015 s tým, že ja
mám spoločnú kanceláriu s p. G. a v tento deň prišla navrhovateľka a oznámila nám, že doniesla PN,
avšak ukončenú ku dňu 31.03.2015 a chcela by sa s nami poradiť čo má robiť ďalej. Následne sme sa
išli opýtať za p. D., že koľko má dovolenky s tým, že nám bolo oznámené, že keďže nerobila, tak mánárok na dovolenku len na 2 dni. Potom sme rozmýšľali nad tým, ako pokryjeme tie dni, keď nebola
v práci a nemala to vykryté dovolenkou s tým, že navrhovateľka nevedela, čo s tým robiť s tým, že
navrhovateľka - znova opakujem - nenavrhovala žiadne iné riešenie. Následne prišiel do kancelárie z

hľadiska týchto problémov riaditeľ a začal sa pýtať navrhovateľky, že ako sa má, na jej zdravotný stav a
podobne s tým, že ona oznámila okrem iného, že od nasledujúceho týždňa má nastúpiť do liečebného
ústavu v Piešťanoch a rozprávali sa ako aj vykryjú tie dni, na ktoré nemá už nárok na dovolenku,
keďže nemala ďalšiu dovolenku a počas tohto rozhovoru samotná navrhovateľka navrhla ukončenie
pracovného pomeru dohodou. Čo sa týka konkrétneho dňa, tak ja sa k tomu neviem vyjadriť, lebo vrámci

týchto rozhovorov ja pri plnení svojich služobných povinností som musela odbiehať.
Kvecibysomchcelauviesť,žejaurčitesomnevnímala,žebybolrobenýnanavrhovateľkunejakýnátlak
ohľadne toho, že by mala absencie a podobne, riešilo sa proste to, ako to vyriešiť tie dni, keď nebola
v zamestnaní a v zamestnaní mala byť. Počas tejto debaty samotná navrhovateľka - znova opakujem
- navrhla ukončenie pracovného pomeru dohodou s tým, že ja som nevnímala žiadny nátlak. Následne
ja som už nebola zúčastnená na ďalších úkonoch.

K veci by som chcela uviesť, že po odchode p. riaditeľa ja celú debatu som vnímala tak, že došlo k
dohodemedzinavrhovateľkouaodporcom,resp.p.riaditeľomoukončenípracovnéhopomerudohodou.
Počas mojej prítomnosti „nepadlo“ žiadne slovo pri rozhovore s p. navrhovateľkou ohľadne odstupného.
Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľky svedkyňa uvádza: Ja som odovzdala navrhovateľke
dovolenkový lístok, aby si vypísala dovolenku za tie 2 dni, na ktoré mala nárok. Jednalo sa o deň 01.04. a

02.04.2015 s tým, že tento dovolenkový lístok si navrhovateľka vypísala a odovzdala ho mne a následne
ja za zamestnávateľa som dovolenku podpísala a odovzdala som ju aj s prezenčnou listinou p. D., a teda
bola navrhovateľke udelená dovolenka, aj keď dodatočne za dni 01. a 02. 04. 2015 s tým, že dopredu
ja som nevedela o tom, že navrhovateľka si na tieto dni chce zobrať dovolenku, dozvedela som sa to
až toho dňa 09.04.2015.

Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľky svedkyňa uvádza, že navrhovateľku vnímala počas týchto
rozhovorov ako ubolenú, keďže nevedela dobre sedieť.“

Právna zástupkyňa navrhovateľky sa v priebehu konania písomne vyjadrila podaním zo dňa 18.11.2015,
v ktorom uviedla:

„Čo sa týka doteraz vykonaného dokazovania, všetky vypočuté svedkyne sú v pracovnom pomere u
zamestnávateľa a je teda vysoko pravdepodobné, že sa snažili zostať voči zamestnávateľovi ,,lojálne"
a preto vypovedali tak, ako to zamestnávateľ potreboval. Všetky zhodne vypovedali, že iniciatíva vyšla
(slobodne) zo strany mojej klientky, čo sa nezakladá na pravde. Iniciatívu ohľadne ukončenia vyvinul
zamestnávateľ a klientka podľahla nátlaku. Ako uviedla, na pracovisko nešla s úmyslom pracovný pomer

ukončiť a ani neodchádzala v takom stave, čo by nasvedčovalo, že „dohoda“ by bola uzavretá bez
nátlaku.
Klientka pochybila, hoci PN fakticky ďalej trvala, bola na jej žiadosť ukončená a táto skutočnosť bola zo
strany zamestnávateľa okamžite využitá v nej neprospech. Zamestnávateľ hneď využil situáciu, za ktorú
si sčasti môže aj samotná navrhovateľka a „presvedčil“ ju, že uzatvorenie „dohody je najvhodnejším

riešením, aj keď v skutočnosti odzneli dve nepravdivé informácie - že má nárok len na dva a pol dňa
dovolenky (v skutočnosti mala nárok na päť dní dovolenky) a že jej nemožno poskytnúť odstupné, lebo
by na jej miesto nemohli dva mesiace nikoho zobrať (toto tvrdila pani D., hoci to vo svojej výpovedí pred
súdom poprela).
Nemôže byť teda ani reč o nejakých ústupkoch zo strany zamestnávateľa. Dotlačil ju do „dohody“ lebo

mu to vyhovovalo. Také konane jednoznačne nemožno považovať za súladné s dobrými mravmi. Také
by mohlo byť len také konanie ak by jej bol poskytnutý čas na rozmyslenie, nebol by daný zo strany
zamestnávateľa podnet na vypracovanie dohody, bol by daný priestor na predloženie posudku atď.
Zamestnávateľ prezentoval skutočnosť, že nedôjde k okamžitému skončeniu ale k dohode ako výhodnú
pre moju klientku. Pre moju klientku však nemalo žiaden význam vyhnúť sa okamžitému skončeniu, nad

nejakým nepriaznivým pracovným posudkom nepremýšľala, pretože už si bola vedomá, že nemá dva
roky pred dôchodkom žiadnu reálnu šancu zamestnať sa. V čase skočenia pracovného pomeru bola
uznaná za čiastočne invalidnú, odvolala sa a tohto času je uznaná plne invalidnou.
V zmysle ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka (ktorého ustanovenia platia subsidiárne pre oblasť
pracovno-právnych vzťahov) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov

nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.
V danej veci je možné považovať za rozporné s dobrými mravmi, že bola mojej klientke v takom krátkom
časovom úseku predložená dohoda (nie je pravdou, že by iniciatíva vyšla od nej, pod nátlakom vyjadrilaneurčitý súhlas), a nebol jej poskytnutý časový priestor na premyslenie. Mala možnosť vrátiť sa k
doktorke a zrušiť ukončenie PN, alebo za predmetné dní dočerpať dovolenku.
Využitie takej situácie, keď má zamestnávateľ' nadvládu (nachádza sa na pracovisku, sú prítomní

ďalší vedúci zamestnanci) je znakom, že si zamestnávateľ neváži zamestnancov, a len ťažko možno
považovať takéto konanie za súladné s dobrými mravmi. Za súladné konanie s dobrými mravmi by mohlo
byť považované také konanie zamestnávateľa, ktorý by jej po 35-tich rokoch buď poskytol odstupné vo
výške 5 mesačného priemerného platu resp. minimálne by vyzval klientku na predloženie lekárskeho
posudku. Samozrejme, že teraz zamestnávateľ uvádza, že moja klientka nikdy nepredložila takýto

posudok. Na to nebol časový priestor, na pracovisko nešla s úmyslom skončiť pracovný pomer. Vedenie
(riaditeľ, vrchná sestra a staničná sestra) sú všetko zdravotnícki pracovníci, vysokoškolsky vzdelaní, boli
informovaní o mojom zdravotnom stave a mohol im byť zrejmý charakter ochorenia (zlomená chrbtica
- pracovný úraz v r. 1988) a jeho progresia, ktorá mohla (a aj vyústila) do dlhodobej straty spôsobilosti
na výkon doterajšej činnosti.
Podľa právnej teórie, právny úkon trpí nedostatkom slobody vôle, ak účastník koná pod nedovoleným

nátlakom zo strany druhého účastníka (prípadne tretej osoby), ak o tom druhý účastník vedel a aj to
využil. Bezprávna vyhrážka je psychickým donútením. Okolnosti vylučujúce slobodu vôle konajúceho
musia mať pritom základ v objektívne existujúcom stave a súčasne sa musí stať pohnútkou pre prejav
vôle konajúcej dotknutej osoby tak, že táto koná k svojmu neprospechu. Zo strany zamestnávateľa sa
jednalo síce o právnu vyhrážku (okamžité skončenie), avšak takýto výkon práva možno hodnotiť ako

rozporný s dobrými mravmi a to práve s ohľadom na skutočnosť, že klientka pracovala u zamestnávateľa
35 rokov a mala vážne zdravotné problémy.
V danom prípade išlo o zneužitie výkonu práva na ujmu zamestnanca a nedovolený nátlak zo strany
zamestnávateľa. Tým, že bolí prítomní aj ďalšie osoby, bol vyvolaný objektívne existujúci stav, ktorý
vylučoval slobodou vôle mojej klientky. Tri osoby, ktoré tvrdili jedno a to isté a naproti tomu moja klientka,

ktorá tomuto tlaku podľahla. Len ťažko možno hovoriť, že dohoda bola prejavom slobodnej vôle.
Podľa ustanovenia § 49a právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom
zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený
tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Je podstatná tá skutočnosť, že zamestnávateľ vyvolal
omyl, resp. bolo potrebné poskytnúť dostatočne dlhý časový priestor a preveriť si skutočnosti uvádzané

mzdovou účtovníčkou (o výmere dovolenky).“

Súd z výsluchu svedka I. Y., ktorý je manželom navrhovateľky zistil, že tento k veci uviedol: „K veci by
som chcel uviesť, že navrhovateľka je mojou manželkou. Riaditeľa odporcu osobne nepoznám, nakoľko
som sa s ním nestretol. Napriek tomu podľa môjho názoru viem vo veci objektívne vypovedať.

K veci by som chcel uviesť: Samozrejme ako manžel navrhovateľky som vedel, že manželka nastúpila
na PN od marca 2014 s tým, že v tom čase som ja nezisťoval, že presne z akého dôvodu bola vypísaná
na PN, ale ako manžel som vedel, že má problémy s nohou a ďalej nemala dobré krvné výsledky.
K veci by som chcel uviesť: Potom v októbri 2014 mala manželka úraz a keď som prišiel domov,
tak i manželka povedala, že spadla na chrbát. Následne manželka absolvovala kadejaké vyšetrenia a

približne po 2 dňoch jej zistili, že má dolámaný stavec.
K veci by som chcel uviesť: Dňa 04.03.2015 manželka už ukončila, resp. absolvovala rok PN a následne
po tom termíne prestala dostávať akékoľvek dávky. Ja som už v tom období bol dôchodca a samozrejme
som teda mal nižší príjem ako predtým, keď som pracoval.
K veci by som chcel uviesť: Viem o tom, že moja manželka najskôr navštívila svoju lekárku, a to z toho

dôvodu, že nemohli byť jej vyplácané dávky, pokiaľ nebude ukončená PN. Ona teda v tom apríli 2015
navštívila lekárku, aby si dohodli ďalší postup. Pred odchodom k tejto lekárke mi teda manželka povedal,
že ide k lekárke za účelom dohodnúť sa, čo bude s tou PN a tak isto mi povedala, že pôjde aj za svojim
zamestnávateľom dohodnúť sa s ním na ďalšom postupe, keďže ona zatiaľ nechcela ukončiť pracovný
pomer. Vtedy mi navrhovateľka tiež povedala, že pokúsi sa vybaviť to, aby bolo možné prerušiť jej tú

PN za účelom vyplácania tých dávok s tým, že čo sa týka prerušenia tej PN, tak sme uvažovali tým
spôsobom, že navrhovateľka, resp. moja manželka by mohla vykonávať nejakú prácu v tom zmysle -
iný druh práce, alebo skrátená pracovná doba a podobne.
K veci by som chcel uviesť, že ja som teda s navrhovateľkou nebol od toho času, ako ten deň v apríli
2015 opustila spoločnú domácnosť a išla za lekárkou, potom išla za tým zamestnávateľom a od tohto

zamestnávateľa sa vrátila domov s plačom a povedala mi, že zamestnávateľ ju donútil podpísať výpoveď
dohodou s tým, že spomínala mená, ktoré ju mali donútiť podpísať túto výpoveď, a to p. riaditeľa, ďalej
personalistku a vrchnú sestru. Ja som hneď na to manželke povedal: Určite si spravila chybu, keďže si
si nedala čas na rozmyslenie a mala si si podklady preštudovať.K veci by som chcel uviesť, že keby som sa ja ocitol v takej situácii ako manželka, tak ja by som požiadal
o poskytnutie nejakého času za účelom vyjadrenia sa k takémuto postupu.
Ďalejkvecibysomchceluviesť,žejaneviempresneokolnosti,zaakýchbolovypísanétoukončeniePN,

pokiaľ sa pamätám, viem o tom, že navrhovateľka bola ešte predtým, ako išla za lekárkou, za vrchnou
sestrou, aby dohodli ďalší postup. Ja si teda osobne myslím, že navrhovateľka postupovala tak, ako
postupovala a dala si ukončiť tú PN k tomu dňu 31.03.2015 z toho dôvodu, že sa tak dohodla s niekým
od svojho zamestnávateľa.
Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľky, že s akým úmyslom išla navrhovateľka dňa 09.04.2015 za

svojim zamestnávateľom, svedok uvádza: Dohodnúť sa s ním ohľadne ďalšieho postupu v zamestnaní.
Na ďalšiu otázku právnej zástupkyne navrhovateľky svedok uvádza, že manželka zvykla telefonovávať
do zamestnania s vrchnou sestrou s tým, že aj som bol toho svedkom.
Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľky svedok uvádza: Ja mám vedomosť, že manželka bola u
svojho zamestnávateľa koncom marca 2015.
Na otázku právneho zástupcu odporcu, či manželka bola schopná vykonávať prácu, ktorá robila predtým

dňa 09.04.2015, svedok uvádza, že nebola.
Na otázku právneho zástupcu odporcu svedok uvádza, že manželka išla za svojim zamestnávateľom
s tým ukončením PN z toho dôvodu, že si vyčerpá dovolenku, bude môcť čerpať dávky od sociálnej
poisťovne a následne znova nastúpi na PN.“

Súd z prednesu právnej zástupkyne navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 14.12.2015 zistil, že
táto k veci uviedla: „Čo sa týka produkovaných dôkazov, my tvrdíme, že odporca nevypočítal správne
zostatok dovolenky u navrhovateľky a zostatok dovolenky podľa nás nie je 2,5 dňa, ale 5 dní, a to z týchto
dôvodov: Chceli by sme poukázať na zákonné ustanovenie § 105 Zákonníka práce (ZP) s poukazom na
§ 144 písm. a) ZP s tým, že predkladáme súdu náš výpočet zostatku dovolenky v písomnej forme s tým,

že tento výpočet bol krátkou cestou doručený aj právnemu zástupcovi odporcu s tým, že náš výpočet
tak, ako je produkovaný na tom listinnom dôkaze, ktorý sme založili do spisu tvrdíme, že prekážka v práci
bolo to, že navštívila lekára, a to 1 deň, čo vyplýva z predloženého mzdového listu, keď mala platené
voľno, ďalej čo sa týka písm. e) § 144a, tak je zrejmé, že navrhovateľka čerpala starú dovolenku za r .
2013 vo výške 4 dni a v danom mesiaci boli dva sviatky s tým, že tu by sme chceli poukázať na § 144a,

a to písm. c). V ostatnom sa pridržiavame našich prednesov, ako aj písomne podaného návrhu.
K veci by som chcela uviesť: Čo sa týka nátlaku, tak k tomu sa vyjadrí samotná navrhovateľka a my
tvrdíme, že tento nátlak nebol robený priamo zo strany štatutára, ale prostredníctvom zamestnancov, a
to konkrétne p. D., ktorá sa prezentovala, že sa vyzná do jednotlivých nárokov aj čo sa týka zostatku
dovolenky u navrhovateľky.“

Súd z prednesu navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 14.12.2015 zistil, že táto k veci uviedla: „V
prvom rade k veci by som chcela uviesť: Podľa mňa tento spor vznikol z toho dôvodu, že ja som nebola
dobre informovaná o skutočnom zostatku dovolenky s tým, že ja som bola v tom, že som mala nárok
na dovolenku určite 4 dni a možno aj 5 dní.

Ďalej k veci by som chcela uviesť, že prevádzka u odporcu je nepretržitá, je pravda, že my sme sa
snažili plánovať dovolenky hlavne v letných mesiacoch, ale nie vždy sa to dalo dodržať, a to hlavne z
toho dôvodu, že v letných mesiacoch náš ústav bol naplnený vo väčšej miere, nakoľko sme mali zvýšený
počet klientov s tým, že my berieme dorastencov a zvýšený počet týchto dorastencov je z toho dôvodu,
že majú prázdniny. Toto všetko vysvetľujem z toho dôvodu, že znova opakujem, celý problém vznikol

okolo toho, že p. D. mi začala tvrdiť, že nemám nárok na 5 dní dovolenky a ako to chcem vykryť s tým,
že ja som im vysvetľovala to ukončenie PN, z akých dôvodov som to urobila a proste ja som to robila
všetko z toho dôvodu, že som v tom čase ostala bez finančných prostriedkov a keď som si išla vybavovať
invalidný dôchodok, tak p. D. mi dala tie správne papiera, ktoré boli potrebné pre sociálnu poisťovňu
až na tretíkrát. Z tohto dôvodu sa natiahol čas ohľadne invalidného dôchodku a ja som mesiac ostala

bez príjmu a až potom som sa dozvedela, že ja si musím ukončiť PN aby som si mohla vybavovať tie
ostatné náležitosti. Znova opakujem, teda p. D. mi začala vyčítať, že som neskoro doniesla ukončenie
PN, že odporca za to dostane pokutu z inšpektorátu práce a podobne a to poukazujem na to, že takto
som bola pod tlakom.
Čo sa týka výpovede svedkyne G., tak podľa môjho názoru ja si myslím, že jej výpoveď bola účelová, a

to hlavne z toho dôvodu, že toho 9. apríla, keď som prišla k odporcovi, tak som na recepcii zbadala jej
manžela, ktorý tam začal robiť recepčného a pochopila tom, že ho ona týmto spôsobom zamestnala a
z môjho pohľadu jediná práce, ktorá prichádzala do úvahy vzhľadom na môj zdravotný stav, bola práca
recepčnej, nakoľko tam by nebolo potrebné dvíhať napr. pacientov a podobné veci a ja by som totorobiť nemohla s tým, že p. G. mi vtedy uviedla, že mi dajú odstupné a by bolo najlepšie, keby sa môj
pracovný pomer ukončil a znova opakujem, že do svojho invalidného stavu ja som sa dostala na základe
mojej práce s tým, že dokonca v r. 1989 som mala u svojho zamestnávateľa pracovný úraz, ktorý mi

bol aj uznaný.
K tej dovolenke by som sa chcela teda vyjadriť v tom zmysle, že v tom lete, keďže bol zvýšený nárok
a zvýšený počet našich klientov, sme nemohli si vyčerpať tú dovolenku a robili sme jedna za druhá.
Napríklad sa stávalo aj to, že aby sme si mohli vyčerpať tú dovolenku, že som prišla 1 deň do roboty
a zistila som, že nasledujúci deň do roboty nemám prísť, lebo mi udelená dovolenka s tým, že takto

bolo manipulované s dovolenkami. Niekoľkokrát sa napr. stalo, že som mala nastúpiť do poobednej, ale
staničná sestra mi zavolala, aby som nešla, že mám dovolenku. Ja teda tvrdím, že dopredu sa u nás
dovolenka nevypisovala a neschvaľovala a stávalo sa, že sme podpisovali dovolenkové listy na konci
mesiaca.
Ďalej k veci by som chcela uviesť, že podľa môjho názoru odporca sa o môj stav nezaujímal a nikto
mi nevolal.“

Právny zástupca odporcu na tomto pojednávaní k veci uviedol: „Čo sa týka produkovaného výpočtu
zostatku dovolenky u navrhovateľky zo strany právnej zástupkyne navrhovateľky, my sa s týmto
výpočtom nestotožňujeme. My tvrdíme, že pre skutočný výpočet nároku na dovolenku sú podstatné
skutočne odpracované dni čo znamená, že tak, ako sme postupovali my pri svojom výpočte. Samotné

vypracovanie mzdového listu je založené na tom, že tento mzdový list je vydaný na základe programu
Helios, ktorý je upravený práve na takéto prípady, do ktorého mzdová účtovníčka zadá konkrétny počet
dní dovolenky alebo povolených absencií a tento program sám vypočíta nárok na dovolenku a do tohto
výsledku mzdová účtovníčka nemôže zasiahnuť. Myslíme si, že tento program je využívaný viacerými
firmami a preto si myslíme, že ten program je správne nastavený.

Čo sa týka spochybňovania svedkýň, ktoré vypovedali v tomto konaní, svedkyne boli vypočúvané pod
zákonným poučením, a preto spochybňovanie ich výpovedi považujeme za účelové.“

Na poslednom pojednávaní konanom dňa 14.12.2015 riaditeľ odporcu uviedol: „K veci by som sa chcel
vyjadriť čo sa týka plánovania dovoleniek: V našom ústave všetci zamestnanci si plánujú dovolenky

už vo februári toho ktorého roka. Toto vyplýva zo Zákonníka práce, keďže my sme štátny podnik, my
musíme rešpektovať Zákonník práce s tým, že zamestnanci si vyberajú dovolenku podľa toho, kedy
im to vyhovuje, s prihliadnutím, či majú malé deti, alebo nie. Ja popieram, že by sa u nás dovolenky
manipulovali a vypisovali sa dovolenky napr. ku koncu mesiaca tak, ako to ona opísala. Znova by som
chcel zopakovať, že ku dňu 09.04.2015, keď navrhovateľka prišla s ukončením tej PN, ja som sa jej

pýtal, že o akú robotu má záujem a čo by chcela robiť a ona mi uviedla, že nemôže robiť nič. Ja znova
opakujem: O odstupnom sa pred mojimi očami v tom čase nerozprávalo.“

Súd z listinného dôkazu, a to pracovnej zmluvy zistil, že táto bola uzatvorená medzi právnym
predchodcom odporcu ako zamestnávateľom a navrhovateľkou ako zamestnancom dňa 01.03.1980. Z

tejto pracovnej zmluvy vyplýva, že navrhovateľka bola prijatá do pracovného pomeru dňa 01.03.1980
ako sestra s trojsmenným režimom práce, miesto výkonu práce bude DKL Marína.

Súd z dohody o zmene pracovnej zmluvy zistil, že táto bola uzatvorená dňa 01.07.2014 medzi
zamestnancom, t. j. navrhovateľkou a zamestnávateľom, t. j. odporcom s tým, že dohodnutý obsah

pracovnej zmluvy sa mení odo dňa 01.07.2014, zamestnanec bude vykonávať funkciu sestra so
základným mesačným platom 790,75 €. Pracovná zmluva sa mení z týchto dôvodov: preradenie z
pracovného zaradenie sestra v rozsahu 0,25 pracovného úväzku a zdravotnícka asistentka v rozsahu
0,75 pracovného úväzku na celý úväzok sestry. Zmena platí na dobu neurčitú.

Súd z listinného dôkazu, a to žiadosti o rozviazanie pracovného pomeru dohodou zistil, že táto
je adresovaná odporcovi zo strany navrhovateľky dňa 09.04.2015. Je tu uvedené: „VEC Žiadosť o
rozviazanie pracovného pomeru dohodou“ a ďalej je tu uvedené: „Dolu podpísaná Z. Y. Vás žiadam
o rozviazanie pracovného pomeru dohodou ku dňu 02.04.2015. S pozdravom“ nachádza sa tu podpis
navrhovateľky.

Súd z dohody o rozviazaní pracovného pomeru zistil, že táto bola urobená v Kováčovej dňa 09.04.2015
medzi zamestnávateľom Špecializovaným liečebným ústavom Marína, š.p. Kováčová v zastúpení
MUDr. Vladimír Čavoj riaditeľ štátneho podniku a zamestnancom, t. j. navrhovateľkou, ktorí uzatvorilitúto dohodu o rozviazaní pracovného pomeru. Pracovný pomer menovaného zamestnanca končí
dňa 02.04.2015 z dôvodu § 60 ZP v Kováčovej dňa 09.04.2015. Podpis zamestnávateľa a podpis
zamestnanca je uvedený na tejto dohode.

Súd z potvrdenia Sociálnej poisťovne pobočka Zvolen zo dňa 08.04.2015 vystaveného pre
navrhovateľku zistil, že v tomto potvrdení je uvedené: „Na základe Vašej žiadosti oznamujeme, že
Váš zdravotný stav na účely dôchodkovej dávky bol posúdený posudkovým lekárom dňa 20.02.2015
so záverom, že ste boli uznaná invalidnou s dátumom vzniku invalidity od 20.02.2015, miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 45 %. Ďalšia kontrolná lekárska prehliadka
bola určená na 28.02.2016.“

Súd z oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnávaní zistil, že navrhovateľka prostredníctvom svojho
právneho zástupcu informovala odporcu týmto listom zo dňa 12.05.2015, že predmetná dohoda o
rozviazaní pracovného pomeru ako právny úkon trpí vadou, a to nedostatkom vôle, nebola podpísaná

slobodne, ale pod donútením. Pri jej uzatváraní bola jeho klientka uvedená do omylu, preto dohodu
považujú za neplatnú a týmto oznámili odporcovi, že trvajú na ďalšom zamestnávaní.

Súd z lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu vystaveného MUDr. I. H. - všeobecným
lekárom pre dospelých zistil, že tento posudok bol vystavený dňa 02.10.2015 pre navrhovateľku a v

závere je uvedené: nespôsobilý na výkon posudzovanej práce, a to zdravotnej sestry.

Súd z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zistil, že toto potvrdenie vystavila I. H. -
všeobecný lekár pre dospelých, dňa 09.04.2015 pre navrhovateľku, kde je uvedené: neschopný práce
od 04.03.2014 a schopný práce od 01.04.2015. Na tomto potvrdení v spodnej časti je dátum, odtlačok

pečiatky a podpis zamestnanca odporcu a je tu uvedené: do zamestnania nastúpila dňa 01.04.2015,
čerpá dovolenku. V hornej časti tohto potvrdenia je rukou dopísané: donesené zamestnávateľovi
09.04.2015. Na druhej strane tohto potvrdenia sa nachádza vo Vyhlásení poistenca dátum 09.04.2015
a podpis navrhovateľky.

Súd z rozhodnutia sociálnej poisťovne - ústredia zo dňa 07.10.2015 zistil, že navrhovateľke podľa § 70
ods. 1 a § 82 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov bol priznaný
invalidný dôchodok od 03. 03. 2015 v sume 461,70 € mesačne. Nárok na invalidný dôchodok vznikol
navrhovateľke 20. februára 2015, invalidný dôchodok podľa § 80 Zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
neskorších predpisov bol priznaný od 03. 03. 2015.

Súd z potvrdenia vydaného odporcom dňa 24.11.2015 označeného ako „Vec: Nárok na dovolenku
r. 2014 - § 105 Zákonníka práce za odpracované dni“ zistil, že v tomto potvrdení je uvedené:
„Zamestnankyňa p. Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX F. odpracovala v roku 2014
u zamestnávateľa Špecializovaný liečebný ústav Marína, štátny podnik, 962 37 Kováčová 36 dní, čo je

viac ako 21 odpracovaných dní a menej ako 42 odpracovaných dní. Z tohto dôvodu podľa § 105 ZP jej
vznikol nárok na dovolenku 2,50 dňa, t. j. 1/12 z 30 dní dovolenky. Podľa Kolektívnej zmluvy ŠLÚ Marína
š. p. má zamestnanec po dovŕšení 33 rokov nárok na 30 dní dovolenky.
Pani Z. Y. vznikol nárok na 2,5 dňa dovolenky, z ktorých 2 dni vyčerpala po ukončení PN (trvanie PN
od 04.03.2014 do 31.03.2015 vrátane) v dňoch 01.04.2015 a 02.04.2015. Zostatok 0,5 dňa dovolenky

sme jej preplatili vo výplate za mesiac apríl 2015.
Za rok 2015 p. Z. Y. nevznikol nárok na dovolenku z dôvodu PN.“

Súd z dovolenkového lístka, ktorý je vystavený na meno navrhovateľky zistil, že v tomto dovolenkovom
lístku je uvedené, že navrhovateľka žiada o dovolenku na zotavenie sa kalendárny rok 2014 od

01.04.2015 do 02.04.2015 vrátane, t. j. 2 pracovných dní. Dátum 09.04.2015, podpis navrhovateľky, v
kolónke schválil je uvedený dátum 09.04.2015 a vedúci útvaru - podpis Y..

Súd ďalej z potvrdenia vydaného odporcom zo dňa 24.11.2015 označeného ako „Vec: Postup pri čerpaní
dovolenky v ŠLÚ Marína š. p. Kováčová“ zistil, že v tomto potvrdení je uvedené „Zamestnanec ŠLÚ

Marína, š. p. žiada o čerpanie dovolenky vopred prostredníctvom
dovolenkového lístka minimálne jeden pracovný deň pred dňom nástupu na dovolenku u svojho
nadriadeného zamestnanca. Vo výnimočných prípadoch alebo pri nepredvídateľných okolnostiach na
začiatku pracovného dňa, kedy potrebuje dovolenku čerpať. Na vypísanom tlačive Dovolenka“ musíbyť uvedené meno, priezvisko a podpis zamestnanca, ktorý žiada o čerpanie dovolenky, dátum od -
do čerpania dovolenky, počet pracovných dní dovolenky a podpis nadriadeného zamestnanca, ktorý
čerpanie dovolenky schválil.

Zamestnancom v pracovnom zaradení sestra schvaľuje čerpanie dovolenky nadriadený zamestnanec a
to staničná sestra. V neprítomnosti staničnej sestry čerpanie dovolenky schvaľuje vedúca sestra alebo
lekárska námestníčka.“

Súd ďalej z listinného dôkazu, a to výpočtu dovolenky v zmysle ustanovení Zákonníka práce

predloženého právnou zástupkyňou navrhovateľky zistil, že v tomto výpočte je uvedené: „Podľa
ustanovenia § 105 Zákonníka práce zamestnancovi, ktorému nevynikol nárok na dovolenku za
kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého
zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny
dovolenky za kalendárny rok za každý 21 odpracovaných dní príslušnom kalendárnom roku.
Podľa ustanovenia§ 144a Zákonníka práce sa ako výkon práce posudzuje aj doba

a) keď zamestnanec nepracuje pre prekážky v práci
b) pracovného voľna, ktoré si zamestnanec odpracuje neskôr
c)náhradnéhovoľnazaprácunadčas,zaprácuvosviatok,začasneaktívnejčastipracovnejpohotovosti
na pracovisku alebo náhradného voľna poskytnutého podľa § 96b
d) prekážky v práci z dôvodu nepriaznivých poveternostných vplyvov

e) dovolenky
f) počas ktorej zamestnanec nepracuje preto, že je sviatok , za ktorý mu patrí náhrady mzdy alebo za
ktorý sa mu jeho mesačná mzda nekráti
g) ktorú mladistvý zamestnanec strávi pri odbornej príprave vrámci systému teoretickej alebo praktickej
prípravy.

Zamestnávateľ tvrdí, že odpracovaných bolo celkovo 36 dní, čo nie je pravda.
Z mzdového listu za rok 2014 je zrejmé, že za mesiac január bol fond pracovnej doby bol 23 dní, bolo
zamestnankyňou odpracovaných 18 dní, ale čerpala starú dovolenku (rok 2013) a boli dva sviatky. Z
ustanovenia § 105 v spojitosti s ustanovením § 144a vyplýva, že bolo odpracovaných 23 dní, keďže v
tomto ustanovení sa presne uvádza, čo sa za výkon práce považuje.

Za mesiac február bol fond pracovnej doby 20 dní, zamestnankyňa odpracovala 17 dní, keďže čerpala
platené voľno. Odpracovaných bolo teda 20 dní.
Za mesiac marec zamestnankyňa odpracovala 1 deň.
Spolu: počet odpracovaných dní 44, čo je menej ako 60.
Nárok sa vypočíta ako 2/12 zo zákonného nároku (25 dní) = 4,16, 4 dni dovolenky

Čosatýkadodatkovejdovolenky(5kalendárnychdní),nároksavypočítaako2/12zozákonnéhonároku,
čo činí = 0,83, t.j. jeden deň dovolenky.
Spolu nárok na dovolenku: 5 dní.“

Právna zástupkyňa navrhovateľky na záver k veci uviedla: „Z vykonaného dokazovania podľa nás

vyplynulo,ženavrhovateľkanešlazasvojimzamestnávateľomzdôvoduukončeniapracovnéhopomeru,
a ani nechcela ukončiť pracovný pomer, ani z pracoviska neodchádzala v takom stave, ktorý by
nasvedčoval tomu, že o dohodu sama požiadala a uzatvorila ju slobodne a bez nátlaku. Nie je
pravda tvrdenie odporcu, že by o dohodu žiadala a že jej bolo ponúknuté iné pracovné miesto a tak
isto nie je pravda, že by zamestnávateľ nebol informovaný o jej zlom zdravotnom stave s tým, že

svojmu zamestnávateľovi oznámila svoj zdravotný stav a zamestnávateľ vedel všetko o jej zdravotnom
stave. Klientka si splnila všetky zákonom predpísané náležitosti, predložila svoju PN a informovala
svoju vrchnú zdravotnú sestru o jej nepriaznivom vývoji ochorenia spravidla jedenkrát do mesiaca a
zároveň nosila svojmu zamestnávateľovi tzv. prechodky, tzn. že PN pokračuje z mesiaca na mesiac.
Nakoniec aj 09.04.2015 prišla k svojmu zamestnávateľovi za účelom objasnenia svojej PN. Predložený

lekársky posudok naozaj preukazuje, že u klientky došlo k naozajstnej strate spôsobilosti vykonávať
túto prácu. Pokiaľ by jej bol poskytnutý dostatok času, mohla tento posudok predložiť skôr, ako ho
predložila na pojednávaní. Tým nemyslíme len ten čas, ktorý ubehol od uzavretia dohody a podpisu
predmetnej dohody o skončení pracovného pomeru. Tým máme na mysli, že dostatočný čas by bol
napr. v priebehu týždňa, kedy by mala možnosť navštíviť svoju lekárku, aby mohla predložiť predmetný

lekársky posudok a do dňa 09.04.2015 nedošlo medzi ňou a zamestnávateľom k žiadnym rokovaniam
ohľadne ukončenia pracovného pomeru. Z dôkazu vyplýva, že zamestnávateľ využil situáciu, aby mohlo
dôjsť k ukončeniu pracovného pomeru bez odstupného a takýto výkon práva možno vyhodnotiť aj bez
ďalšieho, ako rozpor s dobrými mravmi, keďže z dôvodu nedostatku času nebol poskytnutý priestorna preukázanie zdravotného stavu navrhovateľky, ktorý sa preukazuje posudkom, ktorý musí spĺňať
predpísané náležitosti a nevydáva ho posudkový lekár, ale ošetrujúci lekár.
Žiadame po vykonanom dokazovaní, aby súd nášmu návrhu vyhovel a v prípade úspechu v spore

si uplatňujeme trovy konania a ak bude súd iného názoru, poukazujem na ustanovenie § 150 O.s.p.
ktorý upravuje dôvody osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, a to z toho dôvodu,
že navrhovateľka pracoval u odporcu 35 rokov a preukázateľne prišla pri výkone tohto zamestnania o
zdravie.“

Právny zástupca odporcu na záver k veci uviedol: „My žiadame návrh zamietnuť, nakoľko podľa nášho
názoru navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno s tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
odporca nevykonával na navrhovateľku žiadny nátlak.
Chcel by som znova poukázať n a tú skutočnosť, že odporca dňa 09.04.2015 vychádzal z tých
skutočností, ktoré uviedla navrhovateľka a postupoval tak, ako to ona sama navrhla a tak isto vychádzal
z dokladov, ktoré mu ona predložila.

My tvrdíme, že postupovanie v zmysle Zákonníka práce nemôže žiadnym spôsobom vyhodnotené ako
postup v rozpore s dobrými mravmi.
V ostatnom sa pridržiavame našich doterajších vyjadrení, ako aj písomných podaní.
Ďalej by som k veci chcel uviesť, že navrhovateľka bola na PN viac ako 1 rok a požadované dokumenty
podľa nášho názoru mala dostatok času, aby si ich zabezpečila.“

Po zákonnom poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. právna zástupkyňa navrhovateľky žiadala doplniť
dokazovanie s tým, že dňa 24.11.2015 podali sťažnosť ohľadne výpočtu dovolenky, a preto žiadala,
aby súd počkal, dokým národný inšpektorát práce o tejto sťažnosti rozhodne a aby sa s tým mohol
oboznámiť súd.

Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú
vrámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie účastníkov konania.

Súd v tomto prípade mal za to, že má dostatočné množstvo dôkazov, aby vo veci mohol rozhodnúť a
predmetné potvrdenie si navrhovateľka mohla zadovážiť skôr.

Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení
pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Podľa § 60 ods. 2 toho istého zákona, dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a
zamestnanecuzatvárajúpísomne.Vdohodemusiabyťuvedenédôvodyskončeniapracovnéhopomeru,
ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v §
63 ods. 1 písm. a) až c).

Podľa § 60 ods. 3 toho istého zákona, jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá
zamestnávateľ zamestnancovi.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Súd v tomto prípade konštatuje, že predmetná prekluzívna dvojmesačná lehota bola zachovaná.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne

vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon, ktorým na základe zhodného
prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dochádza ku skončeniu pracovného pomeru k určitému
dňu. Vzhľadom na znenie § 1 ods. 4 Zákonníka práce (ZP), pracovnoprávne vzťahy podliehajú režimu
ZP iba v rozsahu ustanovenom v prvej časti ZP, inak sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka
OZ). Ide o subsidiárnu pôsobnosť OZ v dôsledku čoho proces vzniku dohody o skončení pracovného

pomeru, ako aj existenciu požadovaných náležitostí je potrebné posudzovať podľa ustanovení OZ (§
43a a nasl.). Obsah dohody o skončení pracovného pomeru musí vykazovať všetky podstatné náležitosti
platného právneho úkonu, absencia niektorého z nich má za následok neplatnosť dohody. Podstatnou
náležitosťou právneho úkonu, teda aj dohody o skončení pracovného pomeru je vôľa, ktorá musí byť
slobodná a vážna a osobitným prípadom vady vôle je omyl. OZ v ustanovení § 49a považuje právny

úkon za neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre
jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o
ňom musela vedieť. Základným predpokladom použitia normatívnych dôsledkov tohto ustanovenia je
to, že omyl sa týka takej okolnosti, bez ktorej by konajúca osoba právny úkon vôbec neurobila. Inak
povedané, ak by nebolo omylu, nedošlo by k urobeniu právneho úkonu. Takýto omyl sa kvalifikuje

ako podstatný omyl. Kumulatívnym predpokladom je však aj subjektívna stránka druhého účastníka
právneho úkonu (spravidla zmluvy). Druhý účastník musel omyl vyvolať alebo aspoň o ňom musel -
objektívne posudzované - vedieť.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že dohoda o rozviazaní pracovného pomeru

je platná, avšak k skončeniu pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu nedošlo ku dňu 02.04.2015
ako je to uvedené v predmetnej dohode, ale ku dňu uzavretia predmetnej dohody, t. j. ku dňu 09.04.2015,
a to z týchto dôvodov:

Z formálneho hľadiska je každá zmluva uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy

nadobúda účinnosť, t. j. keď včasné vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi (§
43c ods. 2 a § 44 ods. 1 OZ). Ak sú splnené všetky ďalšie požiadavky kladené na konkrétnu zmluvu
- náležitosti subjektu, vôle, prejavu vôle, zhoda prejavu vôle a náležitosti predmetu - stáva sa zmluva
platnou. Od platnosti zmluvy však treba odlišovať jej účinnosť. Účinnosťou zmluvy sa rozumie stav, kedy
nastávajú jej účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle spája právny predpis a kedy teda nastáva povinnosť

zmluvných strán riadiť sa uzavretou zmluvou. Zmluva je tak účinná, ak jej účinky - práva a povinnosti -
dopadajú na jej účastníkov. Je preto vylúčené, aby účinky zmluvy nastali skôr, než bola zmluva, o ktorej
účinnosťide,vôbecplatneuzavretá.Vovzťahukdohodeoskončenípracovnéhopomerutoznamená,že
je vylúčené, aby bol dohodou rozviazaný pracovný pomer s účinnosťou skoršou, než vôbec k uzavretiu
dohody došlo. Ak napriek tomu zamestnávateľ a zamestnanec dojednajú skončenie pracovného pomeru

dňom, ktorý predchádza uzavretiu dohody, nemôžu právne účinky takéhoto dojednania spätne nastať.
Pracovný pomer však v takomto prípade zaniká dňom uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru.
Je tomu tak preto, že zhoda vôle účastníkov rozviazať pracovný pomer je tu nepochybná a ich omyl
ohľadne toho, kedy nastávajú právne účinky dojednanej dohody, nemôže nič na uvedenej zhode
vôľou zmeniť. Pracovný pomer preto skutočne skončí, nie však spätne, ale až okamihom, kedy sa

zamestnávateľ a zamestnanec na skončení pracovného pomeru zhodli (rozsudok Nejvyššího soudu
České republiky, sp. zn. 21 Cdo 2039/2012).

Súd návrh navrhovateľky zamietol z dôvodov, že navrhovateľka nepreukázala a neuniesla dôkazné
bremeno ohľadne skutočností uvádzaných v návrhu, a to že dohoda ako právny úkon trpí vadou, a

to nedostatkom vôle, nebola podpísaná slobodne, ale pod donútením s tým, že navrhovateľka bola
„zavalená“ dezinformáciami a bol na ňu vyvíjaný tlak, ktorému nakoniec podľahla. Tieto skutočnosti v
konaní podľa názoru súdu neboli preukázané.Súd poukazuje na to, že spochybňovanie svedeckých výpovedí svedkýň p. G., p. Y. a p. D. bez ďalšieho
len pre to, že sú v pracovnom pomere u odporcu, súd považuje za nedôvodné a účelové. Podľa názoru
súdu všetky svedkyne po zákonnom poučení o význame svedeckej výpovede podľa § 126 O.s.p. len

verne opísali skutočnosti, pri ktorých boli prítomné dňa 09.04.2015.

Tak isto podľa názoru súdu v konaní nebolo preukázané, že odporca využil nejakú skutočnosť v
neprospech navrhovateľky a že by ich konanie bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa názoru súdu odporca nemal dôvod vyvíjať akýkoľvek nátlak na navrhovateľku, a to vyplýva aj z
toho, že odporca navrhovateľke držal predmetné pracovné miesto počas celej jej PN s tým, že nebol
prijatý na jej miesto žiadny zamestnanec na dočasné zastúpenie. Z uvedeného vyplýva, že odporca bol
pripravený kedykoľvek umožniť navrhovateľke nástup späť do práce.

Zo samotnej výpovede navrhovateľke vyplýva, že táto si úmyselne nechala skončiť svoju PN spätne

k 31.03.2015 na vlastnú žiadosť bez toho, aby túto skutočnosť dopredu prekonzultovala so svojim
zamestnávateľom a naviac podľa jej tvrdení v čase, keď jej zdravotný stav ešte reálne neumožňoval
nástup do práce. Týmto spôsobom vznikla situácia, že sa navrhovateľka dostavila na pracovisko až na
ôsmy deň po termíne, kedy tak mala riadne urobiť. Je teda nepochybné, že do tejto situácie sa dostala
navrhovateľka vlastným konaním.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo výlučne na základe
návrhu navrhovateľky, o ktorom odporca v danom okamihu nemal dôvod pochybovať, že je slobodný a
vážny. Naviac, ako to vyplynulo z výpovede svedkýň G., D., Y. a riaditeľa odporcu, navrhovateľka počas
celého dňa 09.04.2015 ani raz nežiadala odporcu o dodatočný čas na rozmyslenie a ani nežiadala o

možnosť ísť za svojou lekárkou za účelom zrušenia ukončenia PN. V tejto súvislosti súd poukazuje na
skutočnosť,žemedziústnoudohodounavrhovateľkyariaditeľaodporcuoukončenípracovnéhopomeru
a vyhotovením a podpisom žiadosti o skončenie pracovného pomeru a samotnej dohody o skončení
pracovného pomeru uplynul určitý čas, počas ktorého bola navrhovateľka mimo priameho kontaktu
so zástupcami zamestnávateľa, a teda mala ďalšiu možnosť svoje konanie prehodnotiť, prípadne sa

skontaktovať s niekým za účelom rady v danej situácii. Túto možnosť však navrhovateľka nevyužila.

Súd ďalej poukazuje na to, že hoci sa väčšina zamestnancov domnieva, že svojou dovolenkou môžu
disponovať sami, podľa ZP určuje jej čerpanie výhradne zamestnávateľ. Zamestnanci si nesprávne
myslia, že dovolenkou, ktorá im prináleží, môžu voľne disponovať podľa svojho uváženia. ZP konkrétne

§ 111 jasne hovorí o tom, že čas čerpania dovoleniek určuje výlučne zamestnávateľ. Toto právo sa
týka celej výmere všetkých druhov dovolenky, teda riadnej, dodatkovej aj dovolenky za odpracované
dni. Z tohto dôvodu zamestnancovi, ktorý sa sám rozhodne čerpať dovolenku bez súhlasu svojho
zamestnávateľa, hrozia konzekvencie vrátane straty zamestnania za vážne porušenie pracovnej
disciplíny. Zároveň podľa ZP platí, že pri určovaní dovolenky treba prihliadať na úlohy zamestnávateľa,

ale aj na oprávnené záujmy zamestnanca.

Na základe vyššie uvedeného podľa názoru súdu teda navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno
tvrdenia, aj keď splnila dôkaznú povinnosť, navrhla výsluch svedka, ako aj ďalšie dôkazy, čo však
automaticky neznamená unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou

povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z
navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť po ich vykonaní a
vyhodnotení ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na
procesné postavenie účastníka.

Z vyššie uvádzaných dôvodov súd návrh navrhovateľky zamietol.

O trovách konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).