Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 17, 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 13C/314/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612209138
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4612209138.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní zast. Fridrich Paľko, s.r.o.
so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika
-Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom 811 03 Bratislava, Župné nám. č. 13, o
náhradu majetkovej škody 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 330 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi sa trovy konania nepriznávajú.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa v podanom návrhu spísanom dňa 17.9.2012 podanom na Okresný súd Topoľčany
domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej

ujmy vo výške 330 eur. Žalovaná suma vo výške 125 eur predstavuje majetkovú škodu spočívajúcu
v náhrade účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou navrhovateľa uskutočňovanou vo
veci správy a vymáhanie pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Navrhovateľ ako poškodený
vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu
40 eur, na administratívne spracovanie textov , urgencií adresovaných exekučnému súdu na publikačné

výdaje spojených s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu na poštovné a na
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške
15 eur. Celkove vynaložil poškodený vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej
a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sumu 125 eur. Táto suma by
nezaťažilapoškodenéhoakbyexekučnýsúdpostupovalsprávneaprirozhodovaníoudeleniapoverenia
na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú dobu. V návrhu uviedol, že navrhovateľ v súlade

s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním spísaným
procedurálnym postupom podľa §-u 38 a nasl. zák. č. 233/1995 Z.z. zvolenému súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu. Oprávnený navrhol vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 4241448 dlžníkom T. Š. nar. X.X.XXXX. Po prijatí návrhu na
vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelili registráciu exekučnej veci č. EX 11150/2008. V exekučnom
konaní vedenom podľa procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia

takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd
rozhodol o žiadosti o udelenei poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 12.1.2009 a to rozhodnutím o
poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby ( omeškanie viac
ako 6 mesiacov!). V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdupostupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia
na vykonanie exekúciu pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Navrhovateľ si uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a

rozhodovania za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich
konečné vymoženie pohľadávky sumu 330 eur. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že v danej veci
exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 186 dní.
Odporca sa k návrhu písomne vyjadril dňa 24.2.2014. V písomnom vyjadrení žiadal návrh ako

bezdôvodný zamietnuť. Vzhľadom na to, že nie je jasný titul nároku na náhradu škody, navrhovateľ
si uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov a na druhej strane i
z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Navrhovateľ neuvádza kroky, ktoré podnikol
na odstránenie neželaného stavu. Navrhovateľ neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci
predbežného prerokovania zo strany odporcu, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy
v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosti podania ústavnej sťažnosti. To, že

tak nekonal je možné pripísať iba jemu. Odporca má tiež za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Túto právomoc má iba predseda súdu alebo
ústavný súd SR. Odporca poukázal na to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody mu boli doručené dňa 23.4.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 28.9.2012 bola Okresnému
súdu doručená predmetná žaloba je zrejmé, že navrhovateľ ju nepodal po uplynutí šesťmesačnej lehoty

ale skôr. Poukázal na podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody v zmysle zák.č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov, v ktorom sa ustanovujú všeobecné podmienky, pri
splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci :
1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,

2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou.
Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne, t.j. nesplnenie čo i len
jednej spôsobuje, že zodpovednosť štátu za škodu nevzniká.

Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 22.10.2012 č.k. 25 NcC/703/2012-9 prikázal vec na prejednanie
Okresnému súdu v Leviciach.
Navrhovateľ , právny zástupca navrhovateľa predvolanie mali riadne a včas doručené dňom 6.8.2015,
neúčasťsúduospravedlnilprávnyzástupcanavrhovateľaemailomdňa3.12.2015apožiadaloodročenie
pojednávania z dôvodu navrhovateľom zaslaného návrhu na prerušenie konania, o ktorom je potrebné

rozhodnúť.Odporcapredvolaniemalriadneavčasdoručené,dňom6.8.2015 neúčasťsúduospravedlnil
písomným podaním z 11.12.2015 , z dôvodu hospodárnosti konania o odročenie nepožiadal a preto súd
prejednal a rozhodol v neprítomnosti , navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu podľa
§-u 101 ods. 2 O.s.p..
Navrhovateľ zaslal súdu dňa 14.11.2014, 7.5.2015 a 3.12.2015 identické návrhy na prerušenie konania

elektronicky.
Súd vykonal dokazovanie spísaným návrhom navrhovateľom vyjadrením odporcu s prílohami,
dokladom o doručení znaleckého posudku č. 1/2014, odporcovi, znaleckým posudkom č. 1/2014
vyhotoveným .Ekonomickou univerzitu Bratislava, spisom Okresného súdu Topoľčany sp.zn.
4Er/11/2009.

Účastníci konania nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
Zo spisu Okresného súdu v Topoľčanoch sp.zn. 4Er/11/2009 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom podaná na súd dňa 9.1.2009 kedy žiadosť došla na
súd a to na základe písomnej žiadosti Exekútorským úradom zo dňa 6.12.2008.

Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava, sp.zn.: SR 08641/09 /08 zo dňa 9.9.2008 , ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 29.9.2008 a vykonateľnosť dňa2.10.2008.. Okresný súd Topoľčany rozhodol o
žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie vydaním poverenia dňa 12.1.2009 pod č. 5406
023825*.Podľa § 82 ods. 1 O.s.p. konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo
vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.
Podľa § 3 ods.1 písm. d/ zák.č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov ( v znení platnom a účinnom do 31.12.2010 t.j. ku dňu rozhodnutia o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučným súdom) štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 vyššie cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.
Podľa § 9 ods. 1 vyššie cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.Zanesprávnyúradnýpostup sapovažujeajporušeniepovinnostiorgánuverejnejmociurobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods.1 vyššie cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím , zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škodu spôsobenej
nesprávnymúradnýmpostupomjepotrebnévopred predbežneprerokovaťnazákladepísomnejžiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku ( ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §-
u 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 vyššie cit. zák. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho

časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 vyššie cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 vyššie cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa § 19 ods. 1 vyššie cit. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď

sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia, (oznámenia)
rozhodnutia.
Podľa § 19 ods. 3 vyššie cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §
15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa§41ods.1zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov, (účinného do 31.3.2009 t.j. v čase začatia exekúcie, ku dňu
kedy bola žiadosť o udelenie poverenia doručená exekučnému súdu) exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

a/ rozhodnuté orgánov Európskej únie,
b/ rozhodnutí osvedčených ako exekučný titul,
c/ notárskych zápisníc, ktorý obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnice s
vykonateľnosťou súhlasila

d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
e/ osvedčení o dedičstve vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,
f/ vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,

g/ platobných výmerov výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,
h/ vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia a starobného dôchodkového sporenia,i/iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.
Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia

alebo odstránenie vád návrhu súdu ( § 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ( v znení účinnom v čase doručenia žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na súd) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15

dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Dňa 14.11.2014, 7.5.2015 a 3.12.2015 navrhovateľ zaslal súdu emailom identické návrhy na prerušenie
konania bez zaručeného elektronického podpisu ktorými podaniami sa súd nezaoberal a preto o nich
nerozhodoval. Všetky tri návrhy na prerušenie konania boli vykonané elektronickými prostriedkami bez

podpísania zaručeným elektronickým podpisom, ktoré neboli v zákonom stanovenej lehote doplnené
písomne ani ústne do zápisnice. Podľa § 42 ods. 1 O.s.p. podanie obsahujúce návrh o veci samej
alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia , ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami
bez podpísania zaručeným elektronickým podpisom, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice
najneskôr do troch dní. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené sa neprihliada. Pod pojmom

„ návrh vo veci samej „ okrem návrhu treba rozumieť aj všetky dispozičné úkony a s predmetom konania,
teda v danom prípade aj návrh na prerušenie konania.
Súd na základe vykonaného dokazovania podaný návrh celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
Exekučné konanie možno vykonať len na návrh oprávneného ( § 38 EP), z čoho vyplýva, že exekučné
konanie sa nemôže začať bez návrhu. Konanie , ktoré možno začať len na návrh a teda aj exekučné

konanie je začaté dňom kedy návrh došiel na súd. V danej exekučnej veci je nesporne preukázané,
že žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla na Okresný súd v
Topoľčanoch dňa 9.1.2009 čomu nasvedčuje dátum na prijímacej pečiatke procesného súdu a procesný
súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie dňa 12.1.2009 pod č.k. 4Er/11/2009-8 pod č.: 5406 023825
*. Exekučný súd tak konal v zmysle zákona a vo veci včas rozhodol do troch dní od doručenia žiadosti

o udelenie poverenia , poverenie vydal.
Znalecký posudok č. 1/2014 predložený navrhovateľ sa zaoberá iba paušálne rozborom celkových
nákladov, ktoré mali navrhovateľovi vzniknúť zaoberá sa konkrétnymi nákladmi na exekučnú vec a
nepreukazuje ani príčinnú súvislosť.

Z vykonaného dokazovania je celkom zrejmé, že návrh podaný navrhovateľom je celkom nedôvodný.
Nie je zrejmé z akého právneho dôvodu a právneho titulu si navrhovateľ uplatnil voči štátu majetkovú
škodu vo výške 125 eur a nemajetkovú ujmu vo výške 330 eur, keďže navrhovateľ nepreukázal, že mu
pri výkone verejnej moci bola spôsobená škoda konaním alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci, a
že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s týmto konaním v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Procesný súd vydal
poverenie do troch ani odo dňa , kedy žiadosť o udelenie poverenia došla na súd, navrhovateľ preto
nepreukázal v konaní nesprávny úradný postup v dôsledku, ktorého mala byť spôsobená škoda v
žalovanej výške, nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody. Základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej

moci musia byť splnené kumulatívne. S poukazom na zistený skutkový stav súd neskúmal existenciu
škody a nemajetkovej ujmy, ani ich rozsah, pretože takýto postup súdu by bol nadbytočný a v rozpore
so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania.
Podľa §-u 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi , ktorý mal vo veci úplný úspech súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo vrátenie práva proti účastníkovi , ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa §-u 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa §-u 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trov konania vyplývajúcu zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia,

ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto
účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §-u 142 ods. 1 O.s.p., odporca mal v konaní plný úspech,
náhradu trov konania si neuplatnil a preto súd odporcovi trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Leviciach na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie

proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
13C/314/2012

-8-

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrené
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 ods. 1. O.s.p.).