Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 24, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16Cpr/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114221414
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114221414.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobkyne R. zast. Mgr.

Angelika Čečotková, advokátka, Horná Krupá 23, proti žalovanej N. zast. JUDr. Štefan Bugala, advokát,
Fándlyho 32, Trnava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy,
takto

r o z h o d o l :

1. Súd žalobu z a m i e t a .

2. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej k rukám jej zástupcu náhradu trov konania vo výške 1.392,87
eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného

pomeru, daného jej žalovaným listom zo dňa 17. 6. 2014, ktorým sa mal pracovný pomer skončiť
dňom 17. 6. 2014 a zároveň sa domáhala náhrady mzdy. Žalobu odôvodnila tým, že dôvody skončenia
pracovného pomeru nie sú dané.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

Žalobkyňa v konaní uviedla, že žiada, aby súd určil, že právny úkon žalovaného zo dňa 17.6.2014,
ktorým sa mal 17.6.2014 skončiť pracovný pomer, označený ako „okamžité skončenie pracovného
pomeru“ je neplatné. Zároveň žiadala priznať náhradu mzdy od 14.8.2014 do právoplatného skončenia
veci.Podľaokamžitéhoskončeniamalažalobkyňaporušiťpracovnúdisciplínu 1.Tým,žedňa16.6.2014
nenastúpiladopráce,pričomúdajnenenahlásilavčasdovolenkuzamestnávateľovi.2.Druhýmdôvodom
boli rozdiely v pokladni 22.1.2014 a to v sume 8,42 eur a 3,20 eur, a 12.6.2014 suma 20 eur.
Zamestnávateľ v tomto podaní poukazuje na to, že žalobkyňa bola na predmetné údajné porušenie

pracovnej disciplíny upozornená. Žalobkyňa mala pritom dovolenku riadne oznámenú a schválenú
zamestnávateľom, štandardným spôsobom, teda vypísaním dovolenkového lístka, ktorý zamestnávateľ
schválil a toto odovzdala zamestnávateľovi. Objektívne nemá kópiu, pretože to nebýva obvyklé. Ak
by aj bolo tvrdenie pravdivé, čo nie je, nemôže sa jednať o absenciu a závažné porušenie pracovnej
disciplíny. Sankcia v danom prípade prichádza do úvahy v zmysle krátenia dovolenky podľa § 109
ods.3 ZP. Poukázala v tomto smere aj na aplikačnú prax súdov, kde dôvodom pre okamžité skončenie
pracovného pomeru môže byť zavinená a opakovaná absencia - R 51/70 alebo R NS 5Cdo/17/2011.

Tento dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru považuje za neprípustný. Dňa 16.6.2014
čerpala dovolenku za účelom absolvovania predoperačných vyšetrení, na ktoré bola vopred objednaná,
dovolenku teda riadne nahlásila. Pokiaľ ide o ďalší dôvodov, poukázala na skutočnosť na prevádzke
lahôdok na jednej smene pracovalo 4 až 6 predavačiek a mali k dispozícii 5 pokladní a počas celejpracovnej doby mali všetky predavačky ku všetkým pokladniam neobmedzený prístup. Hoci na každej
pokladne predavačke blokuje iný tovar, akýkoľvek rozdiel v pokladni je možné zistiť len inventarizáciou
poklade, ale bez možnosti identifikácie osoby zodpovednej za tento rozdiel a bez zistenia presného

času a úkonu. V písomnom upozornení odporcu bola žalobkyňa upozornená len na rozdiely v
tržbách, ktoré nikto nepoprel, žalovaný však nepreukázal, že by manko v pokladni zavinila hoci aj z
nedbanlivosti žalobkyňa. Pre prípady škody ZP stanovuje taxatívny postup, ktorý môže zamestnávateľ
voči zamestnávateľovi uplatniť. Podľa § 186 a nasl.ZP môže zamestnávateľ požadovať od zamestnanca
náhradu škody rovnajúcu sa maximálne štvornásobku priemerného zárobku. Na prevádzke pracovalo

viac zamestnancov na jednej smene a mali prístup k pokladni a teda aj k tržbám, do úvahy by
prichádzal postup podľa § 187 ZP, a teda by sa jednalo o pomernú časť. Keby sa jednalo o zavinené
konanie, musel by zamestnávateľ preukázať zamestnancom zavinenie, čo sa však nestalo. Vznik škody,
ani opakovaný, nie je možné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, zdôvodňujúce
okamžité skončenie pracovného pomeru, aj keby bolo preukázané. Teda tento dôvod považuje za
irelevantný. Zamestnávateľ nesie dôkazné bremeno ohľadne závažného porušenia pracovnej disciplíny

zamestnanca. Dôvody okamžitého skončenia nepreukázal a tieto dôvody nemožno považovať za
porušenie pracovnej disciplíny a tobôž nie závažné. Súd nie je viazaný kvalifikáciou, ale zdôvodnením
skončenia pracovného pomeru. Žalobkyňa pracovala u odporkyne od r.2011 a počas celej doby si
svoje pracovné povinnosti plnila a postupovala v súlade s pokynmi zamestnávateľa. Lístok na dovolenku
vypísala a odovzdala účtovníčke D.j. Aj keď sa jednalo o predoperačné vyšetrenia, rozhodla sa čerpať

pre návštevu lekára dovolenku. O plánovanom zákroku informovala priamo žalovanú, aj jej dcéru L.,
ktorá je jej zástupkyňou. Bežný postup bol taký, že dovolenkový lístok odovzdávali účtovníčke. Dohodu
o hmotnej zodpovednosti nemali. Zistené schodky zaplatila iba sama, ostatné pracovníčky na predajni
to neplatili a dôvod nevie, hoci to namietala. Inventúra sa robila raz za pol roka alebo raz za rok,
presne nevie. Ak sa robila počas jej smeny, bola som prítomná. Nič nepodpisovala. Dňa 17.6.2014

odmietla okamžité skončenie prevziať, pretože som s tým nesúhlasila. Jednalo sa u nej o operáciu
druhého kolena po 2 rokoch, kedy bol zachovaný rovnaký postup. Konanie žalovanej bolo tendenčné,
lebo v januári 2014 dala podpísať žalobkyni potvrdenie o schodku, a teda predpokladala zachovanie 6-
mesačnej zákonnej lehoty a v júni sa vyskytol ďalší schodok a zamestnávateľ vedel, že navrhovateľku
bude PN. K predloženým dokladom ohľadne zakladania dovolenkových listkov uviedla, že svedkyňa U.

uviedla, že si nepamätá, že by riešila dovolenku žalobkyne a všetky dovolenkové lístky boli aj v prípade
žalobkyne vypísané pani U. Potvrdila, že na dovolenkovom lístku v marci 2013 14 až 15.3.2013 je jej
podpis. V sporný deň pani U.j dovolenkový lístok vypísala.

Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že Pokiaľ ide o zistené schodky, je možné preukázať,

ktorá pracovníčka ktorý tovar predala a ktorá teda zavinila schodok. Pokiaľ ide o intenzitu porušenia
pracovnej disciplíny, bez ohľadu na judikatúru je potrebné každý prípad posudzovať individuálne.
Intenzita v danom prípade bola taká, že žalovaný mohol postupovať tak, že rozviazal pracovný pomer
okamžite. Pokiaľ žalobkyňa zaslala prípis o tom, že žiada, aby ju odporca ďalej zamestnávateľ,
predkložil list, ktorým odporca reagoval, avšak žalobkyňa ho neprevzala. Aj napriek tomu, že zákon

nevyžaduje pri okamžitom skončení pracovného pomeru písomné upozornenie, v tomto prípade sa
tak stalo 22.4.2014, kedy boli zistené schodky 8,42 a 3,20 eur s upozornením, že pri následných
zisteniach rozdielov zamestnávateľ rozviaže pracovný pomer. Pokiaľ ide o údajné čerpanie dovolenky,
o tomto zamestnávateľ nevedel. Poukázal na ZP, v zmysle ktorého zamestnávateľ musí súhlasiť so
žiadosťouodovolenkuazamestnávateľsaotejtoskutočnostidozvedel16.6.2014akeďprišlažalobkyňa

17.6. do práce, vtedy jej písomne doručili okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré odmietla
prevziať. Zástupca žalovanej predložil doklady o evidencii dovolenkových lístkov - mesačné výkazy
zamestnancov, na základe ktorých sa robili mzdy a sú v nich založené doklady o čerpaní dovolenky, a
to za jún 2014 /ktorý je sporný/ a marec 2013, odkedy žalobkyňa bola v pracovnom pomere s tým, že
z týchto vyplýva postup, keď žalobkyňa si v r. 2013 riadne vyčerpala dovolenku a dovolenkový lístok je

založený, v júni 2014 takýto lístok založený nie je a žalobkyni je vykázaná absencia, pričom v dokladoch
sú dovolenkové lístky iných pracovníčok.

Svedkyňa D. uviedla, že pracuje na dohodu 6 hodín týždenne u žalovanej, po dobu dvoch rokov. Pracuje
v kancelárii, robí faktúry, podklady k účtovníctvu. Výplaty nerobí. So žalobkyňou priamo do kontaktu

neprichádzala. Prax je taká, že ak chce zamestnanec dovolenku, musí ísť za vedúcou a iba ak vedúca
súhlasí, môže si ju zobrať, dovolenkové lístky sú v kancelárii vedľa vedúcej. Tam sedí svedkyňa keď je v
práci alebo vedúca keď robí výplaty, v podstate tam nebýva nikto. Súhlas si musí zamestnanec vypýtať
od vedúcej, potom sa vypíše, potom ho vedúca podpíše. Podpísaný lístok si buď nechá vedúca aleboo zamestnanec dá do tej prázdnej kancelárie. Nepamätá si, či žalobkyňa takto nechala v jej prítomnosti
lístok. Iní zamestnanci podpísaný lístok takto nechali v kancelárii, ale ona je tam len 6 hodín do týždňa.
Vie, že so žalobkyňou boli nejaké problémy, že v pokladni chýbali peniaze. Asi boli tieto problémy iba

s ňou. Bližšie nevie nič.

Svedkyňa R., vedúca smeny u odporkyne uviedla, že u odporkyne pracuje 14 rokov a pracovala teda
aj so žalobkyňou aj na jednej smene. Keď si chce čerpať dovolenku, s pani F. sa dohodnú dopredu,
aby vedeli zabezpečiť zástup na smene, potom to prejednávajú s vedúcou, pani U. to potom vypíše

a vedúca podpíše. Tomuto však predchádza ústny súhlas. Dovolenkový lístok si zakladá účtovníčka.
Dovolenky vždy plánujú vopred tak, aby sa stihli vystriedať. Aj v akútnych prípadoch, napr. úmrtie a
pohreb to treba oznámiť jeden-dva dni dopredu a vždy sa to dá dohodnúť. Žalobkyňa spomínala jeden
alebo dva mesiace pred vyšetreniami, že má na nejaké ísť. Týždeň pred tým, ako žalobkyňa neprišla do
práce, pracovali spolu na poobednej smene a nespomínala nič o tom, že má ísť na vyšetrenia. Keď v
pondelok neprišla, zostala svedkyňa na celý úsek sama. Volala zástupkyni a tá potom volala žalobkyni,

ale na smenu už navrhovateľka neprišla. Smenu teda odrobila aj za ňu. Je tam predaj zákuskov,
mäsových výrobkoch, šalátov a teplý pult, každá časť ma svoju kasu. Svedkyňa je na úseku mäso,
výrobky, navrhovateľka šalát, lahôdky, teplý pult, zákusky. Účtovali si teda každá sama. Svedkyňa mala
podpísanú aj dohodu o hmotnej zodpovednosti. Robili na rannú a poobednú smenu a pri striedaní sa
odovzdávala pokladňa. U žalobkyne bol zistený schodok minimálne trikrát, s kasou žalobkyne okrem

nej nerobil na smene, okrem prípadov, keď išla fajčiť, pritom sú nefajčiarske pracovisko, alebo išla na
WC a bolo nevyhnutné obslúžiť zákazníka. Na poobednej smene boli iba dve. Žawlobkyňa na doobedné
nechodila. Žalobkynivytýkala,ževždyidefajčiť,keďsanaobedpreberápokladňa.Keďvznikolschodok,
hľadala vinu aj v doobedňajšej smene, že to bolo zle zrátané. Doobedná smena urobila uzávierku.
povedala žalobkyni napr, nech si to preberie a ona povedala, že načo. Raz bol schodok asi 13 eur,

potom do 20 eur, sumy si nepamätá. Ak nie je pani U. v práci, dovolenkový lístok vypíše vedúca, potom
sa odovzdá pani U., v prípade žalobkyne nevidela žiadny dovolenkový lístok a keď je za pultom, nevie,
komu ho odovzdáva. Žalobkyňa bola jediná, ktorá u nich mala manko a odkedy tam nepracuje, takéto
problémy nie sú.

Svedkyňa L.á, zástupkyňa vedúcej u odporcu, uviedla, že pred dovolenkou si musí zamestnanec ústne
vyžiadať súhlas vedúcej, potom pani U. vypíše dovolenkový lístok a ak tam nie je, tak vedúca alebo
svedkyňa ho podpíšu. Dovolenkový lístok sa dáva potom do knihy u vedúcej. Dovolenka sa odsúhlasuje
tak, aby prevádzka fungovala, a teda dá sa aj deň dopredu. Žalobkyňa uvedený postup zachovávala,
v sporý deň ale nikomu neoznámila vopred, že má mať dovolenku, iba neprišla do práce. Musela robiť

najprv pani N. sama a potom tam prišla svedkyňa. Ku schodkom v pokladni nedošlo nikdy predtým
ani po odchode žalobkyne. Schodky vnikli vždy na poobednej smene, keď doobedná smena riadne
odovzdávala pokladňu. Poobede mala k tejto pokladni prístup iba žalobkyňa, pokiaľ napr. odbehla na
toaletuaprišielzákazník,zaskočilajupaniN..Alenemyslísi,žebytátozobralapeniaze,pretožejejnikdy
nič nechýbalo. Svedkyňa je dcéra pani R.j, ktorú aj zastupuje, a teda aj schvaľovala dovolenky. Nevie,

či niekedy pani U.á od žalobkyne prevzala dovolenkový lístok, odovzdávala ho jej alebo vedúcej. Pokiaľ
predavačka obsluhujúca pokladňa odbehne napr. na toaletu, druhá ju zastúpi a fyzicky vie pokladňu
otvoriť. Schodky,ktoréžalobkyňaspôsobila,jejnebolistrhnuté,aletietozaplatila.Zaplatilatohneďalebo
na druhý deň. Nikdy schodky nenamietala. Svedkyňa vedela, že žalobkyňa má plánovanú operáciu.
O operácii jej povedala asi tri mesiace predtým, keď si ju vybavila. Termínu svedkyňa nevenovala

pozornosť. Nepovedala jej ani, kedy to má byť.

Svedkyňa B. uviedla, že u žalovanej pracovala tri a pol roka, do júla 2015 ako kuchárka a žalobkyňa
pracovalavpredajni. Jedlopodávala, zapultomhonakladali.Spokladňounerobila.Robilaibadoobeda,
od 6.00 do 14.00 hod. za pultom robili - teda aj žalobkyňa doobeda, aj poobede. Pokladní bolo myslí 5,

každá predavačka robila s každou pokladňou, kde bolo treba obslúžiť. Keď prišiel tovar, tá, ktorá mala
čas, ho išla vyplatiť, peniaze zobrala z pokladne. Priamo pri tom nebola, iba napr. zdvihla telefón, keď
volali zdola, že priviezli zákusky. Či boli v pokladni nejaké schodky nevie. V kuchyni robila sama. Keď
potrebovala dovolenku, povedala pani F.j, že potrebuje voľno, aby ju niekto zastúpil, dovolenkový lístok
jej potom dala ekonómka pani Poláčková, ktorá ho priniesla. Svedkyňa ho podpísala a pani U. ho potom

asi dala podpísať vedúcej a pani U. dovolenkové lístky zakladala. Stalo sa, že potrebovala dovolenku
na druhý deň, ale nikdy s tým nebol problém, oznámiť to iba deň vopred. Ak chcela aj dlhšiu dovolenku,
stačilo to oznámiť aj dva dni predtým. V lete mali predavačky dovolenky naplánované, aby sa striedali,
v lete svedkyňa oznamovala dovolenku tiež skôr. Zastupovala ju jedna predavačka, čo ale mohla urobiťlen keď nemala ona sama dovolenku. Ústny súhlas pred vypísaním dovolenky dávala najprv pani R.á,
a potom už iba pani F., vždy boli ústretové.

Z predložených dokladov vyplýva, že žalobkyňa bola u žalovanej v pracovnom pomere na základe
Pracovnej zmluvy zo dňa 31. 1. 2011, druh práce predavačka, miesto výkonu práce lahôdky, A., nástup
do práce 1. 2. 2011, na dobu neurčitú. Žalovaná upozornila žalobkyňu v januári 2014 /čo potvrdila
žalobkyňa/ písomne na zistené rozdiely v tržbách - posledný rozdiel bol dňa 22. 1. 2014 8,42 a 3,20 eur
s upozornením, že pri následných zisteniach rozdielov rozviaže s ňou pracovný pomer.

Dňa 17. 6. 2014 žalovaná doručila žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že
„dňa 16. 6. 2014 nenastúpila do práce. Pokiaľ si chcela vziať dovolenku, musela dodržať postup,
aký je u zamestnávateľa podľa Zákonníka práce ustálený, t. j. nahlásiť včas žiadosť o dovolenku
zamestnávateľovi. Okrem toho už v dvoch prípadoch bola v posledných 6 mesiacoch upozornená na
porušenie pracovnej disciplíny, z titulu mínusového rozdielu v pokladnici dňa 22. 1. 2014 v sume 8,42

a 3,20 eur a tiež dňa 12. 6. 2014 rozdiel 20 eur s upozornením, že pri následnom porušení pracovnej
disciplíny s ňou rozviaže pracovný pomer, a preto keďže naplnila predpoklady ust. § 68 ods. 1 pís. b/
ZP týmto konaním rozväzuje so žalobkyňou pracovný pomer okamžitým skončením, pracovný pomer sa
skončí 17. 6. 2014“. Žalobkyňa odmietla okamžité skončenie pracovného pomeru prevziať, čo v konaní
ani nepoprela. Žalovaná okamžité skončenie pracovného pomeru následne zaslala žalovanej pre jej

potrebu.

Listom zo dňa 1. 8. 2014 oznámila žalobkyňa žalovanej, že odmieta skončenie pracovného pomeru a
žiada o oznámenie nástupu do práce, odôvodnenie výpovede považuje za tendenčné, prístup k pokladni
a manipuláciu s ňou mali aj iní zamestnanci a dňa 16. 6. 2014 mala nahlásenú dovolenku u účtovníčky,

nakoľko bola objednaná na predoperačné vyšetrenia, ktoré aj absolvovala.

Žalobkyňa predložila súdu potvrdenie o predoperačnom vyšetrení dňa 16. 6. 2014, PN odo dňa 17. 6.
2014.

Zo mzdových dokladov žalovanej vyplýva spôsob evidencie dovoleniek a neprítomnosti v práci /
priepustky/. V marci 2013 si čerpala v dňoch 14. 3. a 15. 3. 2013 dovolenku aj žalobkyňa /svoj podpis na
dovolenkovom lístku potvrdila/, tento lístok je riadne založený v podkladoch pre výpočet a náhradu mzdy
spolusostatnýmilístkami,odsúhlasenýapodpísaný/.Vdokladochzajún2014súzaloženédovolenkové
lístky /odsúhlasené a podpísané zamestnancami/ na meno iných zamestnancov, nie žalobkyne, ďalej

sú založené priepustky potvrdené lekárom. V týchto dokladoch dovolenkový lístok žalobkyne nie je
založený, bola jej vykázaná absencia.

V zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b/ZP zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer,
ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. V takom prípade je na zamestnávateľovi, či

zvolí formu výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pred okamžitým skončením
pracovného pomeru so zamestnancom musí mať zamestnávateľ zistený dôvod tohto okamžitého
skončenia pracovného pomeru, nestačí iba podozrenie, že tento dôvod je daný. Okamžité skončenie
pracovného pomeru porušením pracovnej disciplíny závažným spôsobom je také úmyselné konanie
zamestnanca, ktorý konal v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa /R 32/1993/. Pri

okamžitom skončení pracovného pomeru platí zásada, že dôvod musí byť skutkovo vymedzený a
nezameniteľný s akýmkoľvek iným dôvodom a nemožno ho meniť. Závažné porušenie pracovnej
disciplíny musí byť u zamestnanca zavinené aspoň z nedbanlivosti. Zavinené porušenie pracovnej
disciplíny musí súvisieť so základnými pracovnými povinnosťami zamestnanca formulovanými v ust. §
81 ZP., v zmysle ktorého je zamestnanec povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny

nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, byť na pracovisku na začiatku pracovného času,
využívaťpracovnýčasnaprácuaodchádzaťznehoažposkončenípracovnéhočasuaďalšiepovinnosti
uvedené v tomto ustanovení zákona. Podľa § 68 ods. 2 ZP zamestnávateľ môže okamžite skončiť
pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie
dozvedel.

Povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru sú upravené v § 47 ZP. Podľa § 47 ods. 2 ZP odo dňa,
keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce
osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.Predmetom konania je určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrada mzdy.

Podľa § 80 písm. c/ O. s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Navrhovateľa zaťažuje
dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase
rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento záujem bude spravidla daný v prípade, ak sa
nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie navrhovateľa bez takéhoto určenia bolo

neisté. Tento naliehavý právny záujem odôvodnil žalobca potrebou rozhodnutia pre uplatnenie nároku
na náhradu mzdy.

V danom prípade má súd za to, že je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Podľa
§ 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v
skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v

lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Nároky vyplývajúce z neplatného
skončenia upravené v § 79 ZP sú podmienené práve určením takejto neplatnosti skončenia pracovného
pomeru. Toto ustanovenie ukladá účastníkovi, ktorý je dotknutý na svojich právach vadnosťou právneho
úkonu, uplatniť svoje práva na príslušnom súde žalobou o neplatnosť skončenia pracovného pomeru.
Bez rozhodnutia súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru sa považuje jeho skončenie za

platné, aj keď zrušovací právny úkon mal podstatné právne vady. Práve ustanovenie § 77 ZP
dáva zamestnancovi aj zamestnávateľovi túto možnosť domáhať sa určenia neplatnosti skončenia
pracovného pomeru. Nebráni tomu ani prípadná okolnosť, že sa medzičasom žalobca zamestnal u iného
zamestnávateľa - táto okolnosť by bola zohľadnená a posudzovaná pri jeho nárokoch v zmysle § 79
ZP. Tu však treba poukázať na skutočnosť, že v zmysle § 79 ods. 1 ZP nároky z neplatného skončenia

pracovného pomeru sú podmienené tým, aby zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom,
aby ho naďalej zamestnával.
Podľa § 79 ods. 3 ZP ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom,
aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že
sajehopracovnýpomerskončildohodou,aka/boladanáneplatnávýpoveď,uplynutímvýpovednejdoby,

b/ bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný
pomer skončiť. Podľa § 79 ods. 4 ZP V prípadoch ustanovených v odseku 3 písm. b/ zamestnanec má
nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch
mesiacov.
Podľa § 79 ods. 1 ZP ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne pracovný pomer

okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával
prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu
mzdy v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, kedy oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom
zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne
o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 144 ods. 1 ZP ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať
zamestnávateľa o poskytnutie voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o
prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Podľa § 144 ods. 2 ZP prekážku
v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať.

Nárok na dovolenku a spôsob jej čerpania dovolenky upravuje § 100 a nasl. Zák. práce. Podľa § 111 ods.
1 Zák. práce čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu
dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec
mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je
potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je

povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na
ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.

Aj keď právo na dovolenku je ústavným právom, čas čerpania dovolenky určuje výlučne zamestnávateľ.
Formu rozhodnutia zamestnávateľa o určení termínu čerpania dovolenky ZP neustanovuje. Ide o

oprávnenie zamestnávateľa, pri uskutočnení ktorého má zamestnávateľ prihliadať aj na oprávnené
záujmy zamestnanca. Právo zamestnávateľa určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky sa dotýka
všetkých druhov dovolenky a celej výmery dovolenky, na ktorú zamestnancovi vznikol nárok. V prípade,
že zamestnanec sám sa rozhodne čerpať dovolenku, bez určenia zamestnávateľom, porušuje pracovnúdisciplínu a môže byť právne postihnutý aj výpoveďou zamestnávateľa pre porušenie pracovnej
disciplíny. Za účelom určenia čerpania dovolenky zotavuje zamestnávateľ plán čerpania dovolenky.
V prípade, že u zamestnávateľa nepôsobí ani odborová organizácia ani zamestnanecká rada, resp.

zamestnanecký dôverník, zamestnávateľ určuje čerpanie dovolenky sám. Povinnosti zamestnávateľa
pri určení doby čerpania dovolenky sú uvedené v citovanom ustanovení zákona v jeho jednotlivých
ustanoveniach. Uvedené ustanovenie zákona nebráni zmluvnej voľnosti účastníkov v tom smere, aby
si zamestnanec čerpal dovolenku na zotavenie i v inom termíne ako je určený v pláne dovoleniek,
avšak môže tak urobiť zásadne len so súhlasom zamestnávateľa a tak, aby nebol narušený chod

prevádzky a riadne plnenie pracovných povinností. V praxi to znamená, že zamestnávateľ odsúhlasí
zamestnancovi čerpanie dovolenky, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. Nepostačuje teda
púhe oznámenie zamestnanca, že si čerpá dovolenku. Citované ustanovenie zákona takýto postup
sankcionuje a považuje za porušenie pracovnej disciplíny.

Podľa § 178 ods. 1 ZP zamestnanec je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života,

zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu. Podľa § 179
ZP zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením
povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

Podľa § 191 ods. 1 Zák. práce zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú

mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

Podľa § 186 ods. 1 ZP zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi
skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu. Podľa
§ 186 ods. 2 obmedzenie v prvej vete neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa §

182 až 185, ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo
psychotropných látok, ako aj v prípade, keď bola škoda spôsobená úmyselne.

I keď naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vzhľadom na uvedené daný, žaloba vo veci samej
nie je podľa názoru súdu dôvodná.

Žalovaná upozornila žalobkyňu v januári 2014 /čo potvrdila žalobkyňa/ písomne na zistené rozdiely
v tržbách - posledný rozdiel bol dňa 22. 1. 2014 8,42 a 3,20 eur s upozornením, že pri následných
zisteniach rozdielov rozviaže s ňou pracovný pomer. Žalobkyňa nenamietala relevantným spôsobom u
žalovanej výšku finančného rozdielu, túto skutočnosť začala spochybňovať až v súvislosti s rozviazaním

pracovného pomeru, a teda za daných okolností potom je potrebné usudzovať, že pohľadávku /schodok/
uznala, zvlášť s prihliadnutím na skutočnosť, že tieto i uhradila.

Pokiaľ ide o okamžité skončenie pracovného pomeru, toto má všetky zákonné náležitosti, sú v ňom
konkrétne a nezameniteľne uvedené dôvody, pre ktoré dochádza k okamžitému skončeniu pracovného

pomeru, a teda v tomto smere je tento právny úkon perfektný. Je potrebné len poukázať na skutočnosť,
žeužvupozornenívjanuári2014bolažalobkyňaupozornenánamožnosťtakéhoskončeniapracovného
pomeru, pričom toto upozornenie nenamietala a nespochybňovala jeho dôvody.

Svedkyňa R.á potvrdila, že u navrhovateľky bol zistený schodok minimálne trikrát, s jej pokladňou robila

iba žalobkyňa /s výnimkou okolností na jej strane - fajčenie a podobne, keď vlastnou vinou nebola ani pri
odovzdávaníapreberanípokladne/. Tátosvedkyňapotvrdila,žeschodokbolzistenýibaužalobkyne,po
jej odchode už k tomu neprišlo. Táto svedkyňa tiež potvrdila, že dovolenku s pani F. sa dohodnú dopredu,
potom to prejednávajú s vedúcou, pani U.á dovolenku potom vypíše a vedúca podpíše, dovolenkový
lístok sa zakladá a dovolenky vždy plánujú vopred s výnimkou neočakávaných udalostí /pohreby a

podobne/. Svedkyňa tiež potvrdila, že týždeň pred tým, ako žalobkyňa neprišla do práce, pracovali spolu
na poobednej smene a nespomínala nič o tom, že má ísť na vyšetrenia, v pondelok však neprišla, pričom
nikto nemal vedomosť o dôvode, svedkyňa ju musela zastúpiť.

Svedkyňa D. potvrdila, že čerpaniu dovolenky a vypísaniu dovolenkového lístka predchádza súhlas

vedúcej, dovolenkový lístok sa zakladá. Potvrdila tiež schodky žalobkyne v pokladni /k týmto sa ale
bližšie vyjadriť nevedela/. Pokiaľ uviedla, že si nepamätá, či v jej prítomnosti nechala žalobkyňa
dovolenkový lístok a žalobkyňa namietala toto jej tvrdenie poukazujúc na vypísanie dovolenkového
lístka v r. 2013 práve p. U.u, súd poukazuje na skutočnosť, že svedkyňa len uviedla, že si nepamätá,nevylúčila však túto možnosť a vzhľadom na odstup času /2 roky/ toto jej vyjadrenie súd nepovažoval za
také, ktorým by svedkyňa poprela čerpanie dovolenky žalobkyňou v minulosti. Výpoveď svedkyne bola
zameraná na obvyklý spôsob čerpania dovolenky.

Svedkyňa L.á potvrdila postup pri čerpaní dovolenky - ústny súhlas vedúcej, vypísanie dovolenkového
lístka, jeho podpis vedúcou alebo svedkyňou a založenie. Potvrdila tiež, že žalobkyňa sama uvedený
postup zachovávala, v sporý deň ale nikomu neoznámila vopred, že má mať dovolenku, iba neprišla do
práce, zastúpila ju pani N. sama a neskôr svedkyňa. Ku schodkom v pokladni nedošlo nikdy predtým ani

po odchode žalobkyne, tieto vnikli vždy na poobednej zmene, na ktorej žalobkyňa pracovala. Schodky
žalobkyňa zaplatila, nikdy ich nenamietala.

Spôsob čerpania dovoleniek potvrdila i svedkyňa B. ktorá potvrdila, že pred podpísaním dovolenkového
lístka bol potrebný súhlas pani R., ktorý predchádzal podpisu a dovolenky evidovala p. U.á, dovolenky
sa v zásade plánovali a v prípade potreby nebol problém so zastúpením. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť

k schodku a jej tvrdenie, že všetky predavačky obsluhovali všetky pokladne, sa nejaví ako relevantné,
nakoľko v prevádzke predajne sa zásadne a trvalejšie nezdržiavala. Naviac pracovala iba doobeda,
teda nie vždy súbežne so žalobkyňou.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že boli dané dôvody na okamžité skončenie

pracovného pomeru. Žalobkyňa nedodržala uvedený zákonný postup čerpania dovolenky v zmysle
§ 100 a nasl. ZP, keď túto riadne neohlásila zamestnávateľovi, neoznámila ani žiadny iný dôvod
neprítomnosti v práci, o prípadné poskytnutie voľna /lekárske vyšetrenie/ nepožiadala v zmysle § 144
ods. 1 ZP. Treba poukázať na charakter prevádzky žalovanej /predajňa/, kde nepochybne je v čase
neprítomnosti zamestnanca potrebné zabezpečiť náhradu /čo sa aj stalo v záujme chodu prevádzky/.

Takýmto postupom zamestnanca môže vzniknúť zamestnávateľovi i škoda práve vzhľadom na charakter
prevádzky, v dôsledku jeho neoznámenej a neplánovanej neprítomnosti je chod predajne ohrozený.
Nepochybne žalobkyňa mala vedomosť o prekážke na jej strane /podľa predloženého lekárskeho
potvrdenia/, nepreukázala však, že by akýmkoľvek spôsobom žalovanej oznámila túto prekážku vopred.
S poukazom na námietku žalobkyne potom treba konštatovať, že sa jedná o zavinenú /i keď nie

opakovanú/ absenciu. Žalobkyňa bola pritom v období posledných 6 mesiacov upozornená na možnosť
ukončenia pracovného pomeru z dôvodu vzniku schodkov, ktoré nenamietala a nespochybňovala, tieto
dobrovoľne uhradila a namietala ich až po okamžitom skončení pracovného pomeru. Je pritom na
zamestnávateľovi,čizvolíformuvýpovedealebookamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru/aknatento
spôsob sú dané zákonné dôvody, čo sa v danom prípade stalo, keď sa podľa názoru súdu jedná o

závažné porušenie pracovnej disciplíny/. Konanie žalobkyňa je potom potrebné považovať za svojvoľné
bez rešpektovania citovaných ustanovení zákona. Súd poukazuje v tomto smere na skutočnosť, že na
jednejstranežalobkyňatvrdí,žečerpaniedovolenkyvopredoznámila,nastranedruhejpredložiladoklad
o lekárskom vyšetrení, ktoré podľa jej vyjadrenia bolo vopred naplánované, a teda takúto prekážku
mala a mohla zamestnávateľovi oznámiť /teda sa jedná o rôzne dva dôvody/. Výpoveďami svedkov bolo

zhodne preukázané, že bežný postup pri čerpaní dovolenky bol zachovávaný /vyplýva to i zo mzdových
listov/, pričom so zastupovaním zásadne nebol problém a rovnako s čerpaním dovolenky v prípade
jeho včasného oznámenia. Pokiaľ ide o schodok v pokladni, ako bolo uvedené, po predchádzajúcom
upozornení v januári 2014 došlo k jeho dobrovoľnej úhrade zo strany žalobkyne, táto ho relevantne
nenamietala a nespochybňovala. Sporným potom mohol byť prípadný schodok v júni 2014, tu však

súd poukazuje na skutočnosť, že sama žalobkyňa si nepočínala tak, aby k prípadnej škode nedošlo
- svedkyňa N. potvrdila, že žalobkyňa nebola prítomná pri odovzdávaní pokladne, od pokladne počas
pracovnej doby odišla napr. fajčiť, a teda s pokladňou musela robiť i svedkyňa v prípade potreby. Ak
teda došlo ku škode a žalobkyňa tvrdí, že sa tak nestalo jej vinou, je potrebné poukázať na skutočnosť,
že sa tak stalo porušením povinností žalobkyne pri plnení pracovných úloh prinajmenšom svojou

neprítomnosťou. Predmetom konania nie je zaplatenie tejto škody, ale skutočnosť, že k nej došlo, pričom
svedkyňa N. potvrdila, že ku žiadnemu schodku po odchode žalobkyne ani v minulosti nedošlo.

Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by relevantným spôsobom ospravedlnila dňa 16. 6: 2014 svoju
neprítomnosť v práci, teda že vopred nahlásila dovolenku - splnila v tomto smere zákonný a zaužívaný

postup jej ústneho a neskôr písomného ohlásenia a odsúhlasenia, ani neoznámila vopred plánované
absolvovanie vyšetrenia, o ktorom neskôr predložila súdu doklad. Neospravedlnená neprítomnosť
zamestnanca v práci je jedným zo závažných druhov porušenia pracovnej disciplíny, zvlášť za situácie,
kedy je ohrozený chod prevádzky. Žalobkyňa vykonávala prácu predavačky, jej neprítomnosť teda vohrozila chod prevádzky a znamenala potrebu zabezpečenia náhrady. Žalobkyni nikto z nadriadených
neodsúhlasil čerpanie dovolenky v zmysle citovaných ustanovení zákona a ani výpoveďami svedkov
nebolo potvrdené, že by u žalovanej bolo oznamovanie a čerpanie dovolenky realizované iným

spôsobom. Naopak, svedkovia potvrdili, že čerpanie dovolenky bolo potrebné nahlásiť vopred a len
so súhlasom nadriadeného, čo sa v spornom prípade u žalobkyne nestalo. Nepochybne sa jedná o
závažné porušenie pracovnej disciplíny - ak žalobkyni prítomnosti v práci bránili zdravotné dôvody tak,
ako uvádza, bolo jej povinnosťou o tom informovať zamestnávateľa, keď sa malo jednať o naplánované
vyšetrenia. Práve táto neospravedlnená neprítomnosť bola jedným z dôvodov okamžitého skončenia

pracovného pomeru, čo je zrejmé aj z jeho obsahu. Druhý dôvod bol zistenie schodku, a to v dôsledku
opakovaného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré spočívalo v tom, že žalobkyňa nepostupovala tak,
aby ku škode nedošlo, pričom na toto porušenie bola v poslednom období 6 mesiacov upozornená
pod následkom rozviazania pracovného pomeru, keď je potrebné znova poukázať na skutočnosť, že po
tomto upozornení svoje zavinenie nenamietala relevantným spôsobom a v podstate schodok uznala.
Postačuje pritom i nedbanlivostné konanie žalobkyne, ktorá nevenovala dostatočnú pozornosť pokladni

a odovzdávaniu tržieb, čo vyplýva z výpovedí svedkov tak, ako bolo uvedené vyššie. Sama žalobkyňa
nenamietala žiadnym spôsobom vo vzťahu k zamestnávateľovi ani v tomto konaní, že skutočne ku
vzniku schodku došlo, iba v rámci nesúhlasu s okamžitým skončením pracovného pomeru namietala
svoje zavinenie. Z výpovede svedkyne N. vyplýva, že prístup k pokladni mala výlučne žalobkyňa /
pokiaľ svojvoľne toto miesto neopustila/ a okrem žalobkyne nikto v minulosti ani následne schodok

nespôsobil. Zodpovednosť je daná ako všeobecná zodpovednosť zamestnanca. Ak potom žalobkyňa
namietala, že schodok mohla spôsobiť aj iná osoba, bolo jej povinnosťou relevantným spôsobom
oznámiť žalovanému túto skutočnosť a namietať ju tak, aby ku škode nedochádzalo /skôr, ako ku
schodku došlo, teda po prvotnom upozornení zamestnávateľa v januári 2014/. Treba tiež poukázať na
skutočnosť, že žalobkyňa vznik schodku sama nespochybnila /len namietala jej zavinenie/, výpoveďou

svedkyne bolo však potvrdené, že zásadne prístup k pokladni mala iba žalovaná /a vznikali na jej zmene/
a s výnimkou jej služieb nikdy schodok nevznikol, čo v spojení s jej dobrovoľnými úhradami a uznaním
schodku ako takého preukazuje jej i nedbanlivostné zavinenie. Toto opakované porušenie pracovnej
disciplíny má za následok vznik škody pre zamestnávateľa, pričom zamestnanec bol upozornený na
možnosť ukončenia pracovného pomeru v prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny. Za

daných okolností v jednotlivých súvislostiach potom nemožno spravodlivo od žalovanej požadovať,
aby zotrvala v pracovno-právnom vzťahu so žalobkyňou vzhľadom na závažné porušenie pracovnej
disciplíny.

Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, ktorým by vyvrátila tvrdenie žalovaného a jeho postup.

Okamžité skončenie pracovného pomeru má hmotno-právne i formálno-právne náležitosti, dôvod
skončenia pracovného pomeru je jasne a zrozumiteľne uvedený a nezameniteľný s inými dôvodmi.

Vzhľadom na uvedené sa potom žaloba javí ako nedôvodná v celom rozsahu, a preto bolo potrebné
ju zamietnuť.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. úspešnému žalovanému priznal súd náhradu trov konania titulom právneho
zastúpenia za 2 uplatnené nároky:
1. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru /1/13 VZ/
prevzatie a prípravu zastúpenia, vyjadrenie k veci, pojednávanie 9. 12. 2014, 17. 9. 2015, 24. 11. 2015

á 64,53 eur, paušál 3x8,04, 1x8,39 eur, spolu 355,57 eur
2. Náhrada mzdy vo výške 5.602,82 eur /od 18. 8. 2014 do 24. 11. 2015/
prevzatie a prípravu zastúpenia, vyjadrenie k veci, pojednávanie 9. 12. 2014, 17. 9. 2015, 24. 11. 2015
á 199,28 eur, paušál 3x8,04, 1x8,39 eur, spolu 1.037,30 eur

v zmysle § 10 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a/, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považujeza nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa

§ 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania).
Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto
naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako
odvolanie odmietnuté.