Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 24, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/720/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414209625
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6414209625.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky Z. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX,
Z. O., zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47234466,
proti odporcovi PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Mliekárenská 1, Bratislava, IČO: 35792752, zast.
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, 16, IČO: 47 233 516, o
návrhunavrhovateľkynanariadeniepredbežnéhoopatrenia,naodvolanienavrhovateľkyprotiuzneseniu

Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 29. 09. 2015, č. k.: 10C/127/2014-102, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd návrh navrhovateľky, ktorým navrhovala vydať predbežné
opatrenie s tým, že odporca je povinný zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľa
vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. 8500003231 uzavretej medzi

navrhovateľom a odporcom dňa 21. 03. 2011 a Obci Hronský Beňadik, Mýtne námestie 445, Hronský
Beňadik sa zakazuje vykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľa v prospech odporcu na základe Dohody
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. 8500003231 uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa
21. 03. 2011 v plnom rozsahu zamietol.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia z
dôvodu, že s odporcom uzatvorila úverovú zmluvu, ktorá neobsahuje obligatórne náležitostí, preto má

nárok len na vrátenie istiny vo výške l 284.25 €, pretože mu poukázala podstatne vyššiu sumu a to
3 054.06 €, vykonávaním zrážok zo mzdy by odporca získal bezdôvodné obohatenie. Tým, že úver
bol splatený, zanikol aj nárok na zabezpečovací prostriedok z dohody o zrážkach zo mzdy, pričom
zamestnávateľ nie je povinný a neskúma platnosť resp. neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a už
vôbec nie zmluvu, na základe ktorej došlo k zabezpečeniu predmetného záväzku navrhovateľa. Preto v
zmysle § 76 ods. l písm. e) a f) navrhovala, aby odporca bol povinný zdržať sa výkonu práva zo mzdy

navrhovateľky a zamestnávateľovi navrhovala zakázať realizovať zrážky zo mzdy.
Navrhovateľka dňa 01. 08. 2014 podala na Okresný súd Žiar nad Hronom návrh o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške l 528.70 €. Z obsahu spisu zistil, že navrhovateľka neosvedčila
doposiaľ základné skutočnosti spočívajúce v tom, že odporcovi z uzavretej zmluvy o revolvingovom
úvere zaplatila, čo len jeden jediný cent. V spise je len dôkaz o tom, že účastníci dňa 21. 03. 2011
uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere na sumu 1 500 € s mesačnou splátkou vo výške 80,37 €. Z

predloženej žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy mal dokázané, že odporca žiada vykonávať zrážky
zo mzdy v rovnakej výške ako sa žalobkyňa zaviazala splácať poskytnutý uver.
Pri rozhodovaní aplikoval § 102 ods. 1 O. s. p. a ustanovenia §§ 75 až 77, konkrétn§ 76 ods. 1 písm.
e), f) O.s.p.Malpreukázané,ženavrhovateľkaneuniesladôkaznébremenonapreukázaniepodmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Navrhovateľka nepreukázala
žiadny dôkaz o poskytnutí finančných prostriedkov, o splácaní finančných prostriedkov, preto dospel k

záveru, že v čase rozhodovania o predbežnom opatrení nie sú splnené zákonné náležitosti pre vydanie
predbežného opatrenia.Proti uzneseniu sa odvolala navrhovateľka. Napadnuté uznesenie okresného súdu žiadala zmeniť a
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Závery prvostupňového súdu nepovažovala
za správne z dôvodu, že konajúci súd navrhovateľke absolútne nesprávne vyčíta neosvedčenie

nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Vyslovila názor, že subjekt domáhajúci sa vydania
predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t. j. potrebu dočasnej úpravy pomerov
účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Zdôraznila, že medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru

zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia po predbežnom opatrení a rozsudku. Dokazovanie
pred rozhodnutím o návrhu na predbežné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v
základnom konaní. Náuka toto dokazovanie preto označuje výrazom osvedčenie alebo osvedčovanie.
Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie.
Zároveň poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6 Cdo/171/2010,

podľa ktorého pri nariadení predbežného opatrenia súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú
ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci
nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú
celkom nepochybné. Taktiež poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
13. decembra 2012, sp. zn.: 5 Obdo 33/2012, podľa ktorého je zmyslom predbežného opatrenia dočasná

úprava pomerov účastníkov konania (nie s konečnou platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana
tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému predbežné opatrenie
smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované predbežné opatrenie smerovať, však nemôže
dosiahnuť takej intenzity, ak by prakticky znemožňovala ochranu a oprávnených záujmov druhej strany.
Navrhovateľka dôvodnosť potreby vydania predbežného opatrenia odôvodnila a osvedčila nielen

bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutej pôžičky, ale hlavne tým, že dohoda zo mzdy, na
základe ktorej sa zrážky vykonávajú, je neplatná. Z dôvodu neplatnosti uvedeného zabezpečovacieho
prostriedku nemožno pripustiť legalizovanie vykonávaných zrážok ani v tom prípade, keby nedošlo
zo strany navrhovateľky k úhrade ani nespornej pohľadávky odporcu. Je neprípustné uspokojovať
pohľadávku, a to aj v prípade jej existencie, prostredníctvom neplatného zabezpečovacieho prostriedku,

neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy.
Namietala, že konajúci súd v napádanom uznesení potvrdzuje, že istinu úveru splatila, avšak je potrebné
vykonávať zrážky zo mzdy za účelom uhradenia úrokov. Preto ak zmluva o úvere je na základe absencie
obligatórnych náležitostí sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, odporca má právo iba na
vrátenie ním poskytnutej istiny, teda nemá právo na vykonávanie zrážok zo mzdy za účelom uhradenie

úrokov. Podľa jej názoru odporca vykonávaním zrážok zo mzdy má bezdôvodné obohatenie na jej úkor,
pretože ním poskytnutá istina je už uhradená, preto by mal súd nariadiť predbežné opatrenie, aby k
takémuto bezdôvodnému obohacovaniu nedochádzalo.
Dôvodnosti na vydanie predbežného opatrenia osvedčila tým, že spolu s návrhom na nariadenie
predbežného opatrenia súdu zaslala Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 17. 08. 2015

adresovanú zamestnávateľovi navrhovateľky, rovnako predložila súdu aj Dohodu odrážka zo mzdy zo
dňa21.03.2011. Súdtakevidentneprehliadolprílohy,ktorébolispolusnávrhomzaslanésúdu.Konajúci
súd sa potrebou dočasného zastavenia zrážok zo mzdy z dôvodu neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy nezaoberal ani nevysporiadal.
Bezprostredne hroziacou ujmou v tomto konaní je hrozba ďalšieho nezákonného výkonu zrážok.

Odporca v čase výkonu zrážok zo mzdy navrhovateľky disponuje značnou časťou jej príjmov. Tým,
že zamestnávateľ navrhovateľky podľa dohody o zrážkach zo mzdy každý mesiac vykonáva zrážku
navrhovateľke a sumu tejto zrážky poukazuje na účet odporcu, dochádza de facto k znemožneniu
dobrovoľného plnenia zo strany navrhovateľky.
Za zásadné považuje porovnanie práva dodávateľa (odporcu) na výkon zabezpečovacieho prostriedku

(dohody o zrážkach zo mzdy), ktorého platnosť je viac než pochybná a na druhej strane práva
spotrebiteľa (navrhovateľky) na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Vychádzajúc z
práva Európskej únie právo spotrebiteľa na ochranu svojich práv musí byť uprednostnené pred právom
dodávateľa na výkon zrážok zo mzdy, a to o to viac v prípade, ak je dôvodne spochybnená nielen
platnosť dohody o zrážkach zo mzdy, ale aj existencia samotného nároku.

Pokiaľ súd uvádza, že navrhovateľka má bohaté praktické skúsenosti s uzatváraním zmluvu pre
nebankové spoločnosti, v danom právnom vzťahu ide o vzťah spotrebiteľský. Prípadná teoretická
vedomosť účastníka absolútne neplatného právneho úkonu nemá nijaký právny vplyv na neplatnosť
právneho úkonu.Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 112 ods. 2 O. s. p. a
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. napadnuté uznesenie prvostupňového súdu
ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je správne.
Prvostupňový súd skúmal zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, pričom skúmal,
či je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov. Taktiež skúmal odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Mal osvedčené, že účastníci sporu uzavreli zmluvu o revolvingovom
úvere, z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ako aj z obsahu spisu nemal osvedčené, že boli

splácané finančné prostriedky, a či tieto boli skutočne poskytnuté.
Podľa ust. § 102 ods. 1 O. s. p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa prvej a druhej vety ust. § 75 ods. 2 O. s. p., návrh má okrem všeobecných náležitostí návrhu
podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného

opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a
odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. e/ a písm. f/ O. s. p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi
najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, prípadne, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal

alebo niečo znášal.
Návrh na predbežné opatrenia má obsahovať zákonom požadované náležitosti, a to náležitosti podľa §
79 ods. 1 O. s. p., ktoré možno použiť len primerane, opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
vydanie predbežného opatrenia, odôvodnenie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana
a nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Tým je doplnený základný predpoklad na nariadenie

predbežného opatrenia uvedený v § 74 O. s. p., v ktorom sa na nariadenie predbežného opatrenia
požaduje len to, aby bolo potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava,
že by bol ohrozený výkon súdneho rozhodnutia, a taktiež, čoho sa navrhovateľ mieni domáhať návrhom
vo veci samej, ak je návrh podávaný pred začatím konania.
Pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu

prvého stupňa. Z uvedeného procesného pravidla vyplývajú závažné dôsledky. Stavom v čase
rozhodovania je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na predbežné
opatrenie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 75 ods.
2. Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla
hmotného práva. Toto pravidlo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný

vykonávať ani iné dokazovanie. Ak súd vykoná dokazovanie, základom pre jeho rozhodnutie je aj
výsledok tohto dokazovania a z toho vyplývajúce právne posúdenie. Význam toho, že pre rozhodnutie
súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa,
vynikne v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na predbežné opatrenie.
Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo

v čase rozhodovania súdu prvého stupňa. Odvolací súd nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu
veci.
Účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vypočutí.
Toto pravidlo súvisí s tým, že výsluch by mohol zmariť účel predbežného opatrenia, a aj s tým,
že pri tejto rozhodovacej činnosti súdu sa zásadne nevykonáva dokazovanie. Aby súd mohol

vyhovieť návrhu na vydanie predbežného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné
skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované predbežné opatrenie by malo
byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Predbežné rozhodnutie musí mať
vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Jeho účelom je

dočasná úprava pomerov účastníkov a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej
úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Z charakteru predbežného opatrenia
vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno

spočíva výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky
náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Predbežné opatrenie však nemožno vydať iba
na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijaťzáver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Podmienkou pre vyhovenie návrhu je preukázanie bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovateľka v

odvolaní tvrdí, že odporca sa bezdôvodne obohatil na jej úkor, pretože ním poskytnutú istinu už zaplatila,
preto by mal súd nariadiť predbežné opatrenie, aby ďalej k bezdôvodnému obohacovaniu nedochádzalo.
Taktiež v odvolaní uvádza, že konajúci súd v napadnutom uznesení sám potvrdil, že istinu úveru splatila,
avšak je potrebné vykonávať zrážky zo mzdy za účelom uhradenia úrokov.
Tieto svoje tvrdenia však nijakým spôsobom neosvedčila, naviac, nie sú pravdivé. Prvostupňový súd

vo svojom uznesení neuvádza, že navrhovateľka istinu splatila, práve naopak uvádza, že nezaplatila
nič. Napriek tomuto záveru navrhovateľka v odvolaní poukazuje, že zaplatila. V spise sa takýto dôkaz
nenachádza. Navrhovateľka v návrhu na začatie konania vo veci samej uvádza, že odporca má nárok
len na vrátenie ním poskytnutej istiny.
V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka tvrdí, že odporcovi poukázala 3054,06 €.
O svojom tvrdení nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by mohol súd osvedčiť pravdivosť tohto tvrdenia.

Taktiež súdu nepreukázala, že by zamestnávateľ začal vykonávať zrážky, respektíve ak áno, koľko už
zo mzdy zrazil. Ani v odvolacom konaní navrhovateľka svoj nárok nevyšpecifikovala, koľko finančných
prostriedkov jej bolo zo strany odporcu poskytnutých a koľko mu zaplatila. Ak tvrdí, že existuje
hrozba ďalších nezákonných zrážok, súd nemohol na toto tvrdenie prihliadnuť, pretože navrhovateľka
nepreukázala, že nejaké zrážky boli vykonané, respektíve že existuje hrozba nezákonných zrážok.

Keďže nepreukázala, že v skutočnosti odporcovi plnila, tento sa môže domáhať plnenia zrážkami zo
mzdy v prípade poskytnutého úveru minimálne v rozsahu poskytnutej sumy bez úrokov.
Nebolo osvedčené, že by sa odporca obohacoval na úkor navrhovateľky vykonávaním zrážok zo mzdy,
ako to tvrdí. V odvolaní tvrdí, že zamestnávateľ navrhovateľky podľa dohody o zrážkach zo mzdy
vykonáva zrážku zo mzdy navrhovateľke a túto sumu poukazuje na účet odporcu. O tomto tvrdení

neposkytla žiadny dôkaz.
Odvolací súd preto považoval rozhodnutie prvostupňového súdu za správne.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.