Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoE/48/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714205784
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714205784.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., Advokátska
kancelária so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému U. L., nar.
XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX Q., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,
PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 6284/14,

o vymoženie 351,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Zvolen č.k. 5Er/267/2014 - 25 zo dňa 11. 02. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „exekučný súd“) uznesením zo dňa 11. 02.
2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupom

podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“). Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR
02219/12 zo dňa 31.07.2012. Exekučný súd vyhodnotil zmluvu o úvere uzavretú dňa 22. 10. 2010 medzi
oprávneným a povinným ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej

len „Občiansky zákonník“). Ďalej poukázal na ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, na ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách,
na ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, na ustanovenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie ako aj na judikatúru Súdneho dvora
Európskejúnie.Exekučnýsúdvyhodnotildohoduovyplnenízmenkyobsiahnutúvbode13Všeobecných

podmienok poskytnutia úveru ako jednu z neprijateľných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej
zmluve. Na základe uvedenej dohody vystavil zmenku dlžník - povinný v deň uzavretia zmluvy a zmenku
následne vyplnil veriteľ. K vyplneniu zmeny veriteľom a tým aj počiatku plynutia zmenkového úroku
došlo až v príčinnej súvislosti s neplanením záväzku zo strany spotrebiteľa. Samotná dohoda o vyplnení
zmenky je obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda jej obsah a ani konkrétne
znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté. V zmysle zmenky sa zmenková suma úročí

zmenkovým úrokom 0,25 % denne, teda odo dňa, kedy sa stal v zmysle čl. 4 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru splatný celý dlh. Zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky potom exekučný
súd vyhodnotil ako také, ktoré je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého od spotrebiteľa nemožno požadovať neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku. Uvedené zmluvné dojednanie teda predstavuje neprijateľnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve. Navyše ide o obchádzanie zákona, teda je dohodnuté niečo, čo síce nie je

zákonom v priamom rozpore ale vo svojich dôsledkoch vedie k tomu, aby zákon dodržaný nebol.Pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, ktorou bola založená právomoc rozhodcovského súdu, v súvislosti
s touto exekučný súd uviedol, že aj tu platí záver o absolútnej neplatnosti právneho úkonu
obchádzajúceho zákon. Napriek tomu, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá na samostatnej listine,

v zmysle terminológie smernice 93/13/EHS išlo o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Povaha
tejto zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok alebo odmietnuť. Záver, že
uvedená rozhodcovská zmluva bola dohodnutá individuálne spochybňuje aj ustanovenie všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, bod 14 veta prvá a druhá, podľa ktorých „Veriteľ, dlžník a ručiteľ (ďalej
aj „zmluvné strany“) prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich z tejto

zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky. Zmluvné strany sa
dohodli, že pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom môže ktorákoľvek zmluvná
strana využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z tejto
zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky vrátane sporu o ich
platnosť, výklad alebo zrušenie.“ Vopred pripravené formulárové zmluvné ustanovenie Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru priamo predpokladá rozhodcovské konanie medzi dodávateľom a

spotrebiteľom. Pokiaľ by aj dodávateľ a spotrebiteľ rozhodcovskú zmluvu uzavreli skutočne individuálne,
pričom adhézna forma rozhodcovskej zmluvy a jej previazanosť s vopred stanoveným predpokladom
použitia rozhodcovského konania tomu nenasvedčujú, aj v takom prípade by vôľa zmluvných strán
rozhodcovskej zmluvy mohla smerovať len k dojednaniu náležitostí a obsahu rozhodcovskej zmluvy v
súlade s požiadavkami zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z. Je však vylúčené, aby vôľa

jednej zo zmluvných strán uzavretím rozhodcovskej zmluvy smerovala k tomu, aby sa vzdala svojho
právana spravodlivýproces.Dôsledkomaúčinkomrozhodcovskéhokonaniajepotompriznanieplnenia
oprávnenému v zjavnom rozpore s právnymi predpismi a spotrebiteľovi je odopretá ochrana, ktorú mu
poskytuje vnútroštátne právo ako aj právo Európskej únie. O právach a právom chránených záujmoch
potom v rozhodcovskom konaní rozhoduje súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou

verejnoprávnou inštitúciou ale viac - menej je založená na takých aspektoch, akými je zisk a podnikanie
rozhodcu. Arbitráž vznikla ako legitímny prostriedok vymožiteľnosti práva ale vo svojej podstate je
predovšetkým inštitútom určeným pre podnikateľské prostredie typické vyššou mierou vyváženosti
vzájomných pozícií. Z hľadiska dôsledkov je jedno, či rozhodcovské konanie vyvolá rozhodcovská
zmluva alebo dodávateľ svojím konaním. Exekučný súd ďalej dospel k záveru, že rozhodcovská

zmluva je nekalá napriek možnosti voľby medzi všeobecným a rozhodcovským súdom. Ak by sa
podľa zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu. Možnosť voľby pre spotrebiteľa je teda iluzórna, pretože s pravidelnosťou
rozhodcovské žaloby podávajú veritelia. Uvedené dôsledky dojednania rozhodcovskej zmluvy sú teda
z hľadiska predmetných noriem nežiaduce, nepredpokladané a zakázané. Prostredníctvom využitia

inštitútu právom dovoleného a predvídaného (rozhodcovskej zmluvy) došlo v predmetnej veci k
dosiahnutiu výsledku právom zakázanému. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy je teda právny úkon
obchádzajúci zákon, ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, na čo má súd prihliadať ex offo.

Exekučný súd teda vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu ako neplatnú, v dôsledku čoho rozhodcovský

rozsudok nespĺňa podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti, a teda nie je spôsobilým
exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v
zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. f) a c) Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Exekučný súd podľa jeho názoru posúdil vec podľa normy, ktorá na daný
skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak ju nesprávne interpretoval alebo
ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Exekučnému súdu vytýkal, že v prejednávanej veci
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorá mu vyplýva z Exekučného poriadku. Nesprávne
aplikoval aj ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmavanie exekučného

titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich
vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky
zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Súd však nemôže
preskúmavať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v
napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a

nie rozhodcovské konanie zaväzuje účastníka k niečomu nedovolenému. Postupom súdu v tejto veci a
jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania
o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a
účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd nedostatočne zistil skutkový stav, keď namietal,že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná rozhodcovská zmluva resp. rozhodcovská doložka. V
dojednanej rozhodcovskej doložke je spotrebiteľovi daná možnosť výberu riešenia sporu. Na základe
uvedeného potom žiadal odvolaním napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa uviedla, že
odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4, druhej vety O.s.p. vec predložila na rozhodnutie

odvolaciemu súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie prvostupňového súdu podľa§ 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 16. 02. 2014 bol u súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, spísaný do
zápisnice návrh oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 8811 09 Bratislava, na
vykonanie exekúcie proti povinnému U. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, Q., na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom

Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO. 35 922 761sp. zn. SR
02219/12 zo dňa 31. 07. 2012. Následne súdny exekútor požiadal exekučný súd žiadosťou osobne
podanou na okresnom súde 22. 04. 2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O tejto žiadosti
okresný súd rozhodol odvolaním napadnutým rozhodnutím tak, že ju zamietol.

Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovský súd vyhovel nároku oprávneného, ktorý si uplatnil na
základe predloženej zmenky vystavenej 22. 10. 2010, ktorou bol zabezpečený zmluvný vzťah založený
medzi oprávneným a povinným zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22. 10. 2010 a povinnému -
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť oprávnenému - žalobcovi sumu 361,62 Eur spolu so zmenkovým
úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 94,-Eur od 16. 12. 2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo

výške 6% ročne zo sumy 94,-Eur od 16. 12. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania
vo výške 154,96 Eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške 80,-Eur splatných vždy k poslednému
dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci
nasledujúcom po právoplatnosti rozhodnutia až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty
výhodysplátokavýkonurozhodnutiavprípadnezaplateniačoilenjednejsplátkyriadneavčas.Uvedené

plnenie rozhodcovský súd priznal na základe predloženej zmenky a svojou právomoc na rozhodnutie
odvodil od rozhodcovskej zmluvy uzavretej s povinným dňa 22. 10. 2010.

Exekučný súd svoje rozhodnutie rozsiahlo odôvodnil, poukazujúc na ustanovenia vnútroštátneho a
komunitárneho práva týkajúceho sa ochrany spotrebiteľa ako aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej

únie, pričom vyhodnocoval základný zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným ako aj exekučný titul
vydaný rozhodcovským súdom z hľadiska uvedených predpisov. Vyhodnotenie základného zmluvného
vzťahu (z ktorého nárok je uplatňovaný v tomto exekučnom konaní) ako vzťahu spotrebiteľského
a následnú tomu zodpovedajúcu aplikáciu ochrany spotrebiteľa oprávnený v odvolaní nenamietal a
nijako nespochybňoval. Oprávnený exekučnému súdu vytýkal, že prekročil rámec svojej preskúmavacej

činnosti a neúplne zistil skutkový stav veci.

Z množstva argumentov, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol exekučný súd, považuje odvolací súd
za podstatné tie, ktoré sa týkajú vyhodnotenia zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným ako
vzťahu spotrebiteľského a následne argumenty týkajúce sa vyhodnotenia rozhodcovskej zmluvy, ktorou

bola založená právomoc rozhodcovského súdu.

Pokiaľ odvolateľ namietal prekročenie rámca preskumávacej činnosti zverenej exekučnému súdu
Exekučným poriadkom, odvolací súd zdôrazňuje vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul
- rozhodcovský rozsudok, že súd je nielen v štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie

zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie,
ale počas celého konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). Súdna prax je jednotná v názore, že už v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanieexekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný
titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po

stránke formálnej, ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným
v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie v konaní sp. zn. 3 Cdo
146/2011zodňa13.10.2011,sp.zn.3Cdo122/2011zodňa09.02.2012).Čiideorozhodnutieformálne
vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z
aspektuobsahovýchnáležitostírozhodnutia,t.j.určitosť,zrozumiteľnosťapresnosťoznačeniasubjektov

práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma materiálna
vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu, a v
prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného
titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

Otázkou, či súd rozhodujúci v rámci exekučného konania mal právomoc skúmať prípustnosť exekúcie
z hľadiska relevantnosti exekučného titulu sa zaoberal už aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v
odôvodnení uznesenia sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo 23. 11. 2011 uviedol, že „okresný súd je nielen
oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr.

aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie
zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal v tomto rozhodnutí aj na ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. 1. 1997
publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže
byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude

exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v
každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Z uvedeného je zrejmé, že postup exekučného súdu pri preskúmavaní exekučného titulu bol správny,
vykonaný v rámci právomoci zverenej mu Exekučným poriadkom.

Pokiaľ ide o druhú námietku týkajúcu sa neúplného zistenia skutkového stavu, ani táto námietka nie
je dôvodná, nakoľko exekučný súd sa dostatočne oboznámil s rozhodcovskou zmluvou obsiahnutou v
súdnom spise a jej neprijateľnosť dostatočným spôsobom vyhodnotil. Oprávnený nesprávne uviedol,
že exekučný súd neúplne zistil skutkový stav veci, keď namietal, že medzi zmluvnými stranami

nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. Odvolací súd zdôrazňuje, že
rozhodcovské konanie, ako alternatíva pri riešení sporov, môže prebehnúť len vtedy, ak bola platne
založená právomoc rozhodcovského súdu na konanie a na rozhodnutie sporu. Ako to vyplýva z § 3
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov rozhodcovská zmluva
je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli

alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní. Podľa § 4 uvedeného zákona môže mať rozhodcovská zmluva formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve. V predmetnom prípade je právomoc rozhodcovského súdu
preukazovaná písomnosťou označenou ako rozhodcovská zmluva zo dňa 12. 11. 2010 (č.l. 14 spisu),
uzavretou medzi oprávneným a povinným. Exekučný súd má v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

nepochybne právo a zároveň aj povinnosť v zmysle vyššie uvedenej argumentácie zisťovať okrem
iného aj rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho
vydanie, teda skúmať nielen to, či rozhodcovská zmluva (prípadne doložka) bola medzi oprávneným a
povinným vôbec uzavretá ale aj to, či bola uzavretá platne. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na
to, že medzi oprávneným a povinným ide, ako už bolo uvedené, o spotrebiteľský vzťah a je preto na

mieste dôsledná aplikácia ochrany spotrebiteľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí
sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03. 2012 uviedol, že „princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ (bdelým
patrí právo) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým
je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa

ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosťtohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany
práv spotrebiteľa.“

V zmysle uvedeného bol preto správny postup okresného súdu, keď predloženú rozhodcovskú zmluvu
skúmal a následne ju vyhodnotil ako absolútne neplatnú. Rozhdocovská zmluva spôsobuje značnú
nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Samotná
skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť zmluvy
o úvere alebo súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako zmluva o
úvere, nie je dostatočným dôkazom o vôli povinného pristúpiť na tento osobitný spôsob rozhodovania
sporu. Povahu formulárovej zmluvy má totiž nielen zmluva o úvere a zmluvné podmienky k nej, ale
aj predformulované znenie rozhodcovskej zmluvy. V predmetnom prípade má rozhodcovská zmluva
podobu formulára, obdobného tomu, vo forme ktorého bola uzavretá samotná zmluva o úvere, do
obsahu kterého nemohol zasiahnuť ani spotřebitel ani dodávateľ. Povinnému neboli preukazateľne

poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská zmluva v skutočnosti v tomto prípade navyše ani nie je alternatívou riešenia sporov,
nakoľko ak oprávnený - veriteľ podal návrh na začatie konania na rozhodcovský súd, uskutočnil
výber predpokladaný v rozhodcovskej zmluve, a po tomto výbere sa už povinný musel podrobiť
rozhodcovskému konaniu.

Odvolací súd ešte poukazuje na to, že v ustanovení § 53 ods. 4 OZ je len demonštratívny výpočet
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, z čoho vyplýva, že ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku môže súd vyhodnotiť aj takú, ktorá nespadá medzi neprijateľné zmluvné podmienky
konkrétne vymedzené v tomto ustanovení. V predmetnom prípade má rozhodcovská zmluva podobu

formulárovej zmluvy, ktorá bola povinnému ako spotrebiteľovi predložená spolu so zmluvou o úvere a
Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru k nej bez toho, aby bol dostatočne informovaný o povahe,
zmysle a následkoch takejto zmluvy, absentuje v nej teda informovaný súhlas povinného.

S ohľadom na uvedené preto odvolací súd uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 219 ods.

1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.