Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 2, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/77/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215201663
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2215201663.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu:

Orange Slovensko, a. s., Bratislava, Metodova 8, IČO 35 697 270, zastúpeného advokátskou
kanceláriou: Bobák, Bollová a spol., s. r. o., Bratislava, Dr. V. Clementisa 10, proti žalovanému: S. P., R..
XX.XX.XXXX, D. Z., D. XXX/X, o zaplatenie 504,67 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 250,67 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne z istiny
27.09.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 06.02.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 504,67 eur,
a to titulom náhrady škody v sume 184 eur, titulom zmluvnej pokuty 70 eur a titulom nezaplatenej ceny
za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 2250,67 eur spolu s úrokom z omeškania a náhradou
trov konania. Nárok odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel so žalobcom dve zmluvy o pripojení, predmetom
ktorých bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Žalovaný sa zaviazal služby odoberať a platiť za
ne riadne a včas dohodnutú cenu poskytnutých služieb. V prípade nedodržania zmluvných povinností

bol žalovaný povinný uhradiť zmluvnú pokutu, dohodnutú v zmluve o pripojení/dodatku. Vzhľadom k
tomu, že dohodnutá výška zmluvnej pokuty bola v inom súdnom konaní označená ako neprijateľná
zmluvná podmienka, je žalobca povinný v zmysle ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka zdržať
sa používania takejto podmienky. V súlade so zákonom sa týmto návrhom žalobca v dvoch zmluvných
prípadoch domáha nároku vo výške škody, ktorá škoda vo výške 184 eur predstavuje rozdiel medzi
predajnou cenou telekomunikačného zariadenia za zvýhodnenú cenu oproti cene trhovej, a ktorá škoda
mu vznikla tým, že žalovaný získal telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú cenu a následne

porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a platiť riadne a
včas za poskytnuté služby. Uvedená zmluvná pokuta (v danom prípade vo výške 184 eur) mala
ako občianskoprávny inštitút v zmysle dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade
porušenia zmluvy, ktorá by žalobcovi prípadne mohla vzniknúť tým, že žalobca si svoje povinnosti
poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za akciovú splnil, avšak
žalovaný si svoju základnú povinnosť (t. j. zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne a
včas uhrádzať svoje splatné záväzky) nesplnil. Zmluvná pokuta mala byť preventívnym a uhradzovacím

nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku žalovanej, pretože okrem škody za
akciový telefón žalobcovi vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov
za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovej siete,
pričomtietoďalšieškodysižalobcaneuplatňujezdôvodunáročnostidokazovaniaapráveztohtodôvodubolivminulostidohadovanépaušalizovanézmluvnépokuty.Zdruhejzmluvysiuplatňujezmluvnúpokutu
- 70 eur.

Okrem toho si uplatnil žalobca nárok na nezaplatenú cenu telekomunikačných služieb za obdobie apríl
až jún 2013 vo výške 250,67 eur. Úrok z omeškania z dlžnej sumy žiadal žalobca priznať vo výške 8,5%
ročne od 27.09.2013, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej
v pokuse o pokonávku.

Žalovanému bola žaloba doručená dňa 08.06.2015, k žalobe sa napriek výzve súdu nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať
ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho

okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O. s. p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsaspredloženýmilistinnýmidôkazmiazistilnasledovný
skutkový stav veci:
Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 22.02.2010 zmluvu pod č. A4911968 (I.) s dodatkom z 28.07.2012
a dňa 08.04.2009 pod č. A4246143 (II.) s dodatkom z 14.02.2013 zmluvy o poskytovaní verejných

služieb v zmysle zákona č. 351/2011 Z. z., v zmysle ktorých bol žalobca povinný poskytovať žalovanému
telekomunikačné služby a žalovaný bol povinný platiť žalobcovi za využívanie týchto služieb cenu.
Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv o pripojení boli Všeobecné podmienky, Cenník služieb a informácie o
poskytnutých službách.

Zároveň podľa zmlúv žalobca žalovanému poskytol 2 SIM karty, ktoré mu umožňovali telekomunikačné
služby poskytované žalobcom využívať. V čl. 1. ods. 2 dodatku k zmluve I. odpredal žalobca žalovanému
koncové telekomunikačné zariadenie s definovaným výrobným číslom so zľavou z jeho spotrebiteľskej
ceny za kúpnu cenu s DPH vo výške 1 euro. V zmysle čl. 2. ods. 3 písm. a) dodatku sa žalovaný zaviazal,
že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom podľa

zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb poskytovaných mu žalobcom prostredníctvom SIM
karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami
a zároveň neuskutoční žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo
byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, bez ohľadu na skutočné
právne následky uvedeného úkonu. V zmysle čl. 2. ods. 3 písm. b) dodatku sa žalovaný zaviazal, že

nepožiada o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty, pokiaľ mu takáto povinnosť
nevyplýva zo zmluvy, pričom v takom prípade je povinný bez zbytočného odkladu pokračovať v užívaní
služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá nahradí vypojenú, resp. deaktivovanú SIM kartu. V zmysle
čl. 2. ods. 3 písm. c) dodatku sa žalovaný taktiež zaviazal, že sa nedopustí takého konania, alebo
nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by žalobcovi

vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia
povinností zo strany účastníka, ku ktorým sa zaviazal v tomto dodatku alebo v zmluve, alebo na základe
ktorého by bol žalobca oprávnený jej v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie
služieb. V zmysle čl. 2. ods. 3 písm. d) dodatku sa žalovaný zaviazal, že bude mať na SIM karte
aktivovaný taký účastnícky program (resp. taký variant účastníckeho programu) alebo takú kombináciu

účastníckych programov v bode 2.2 písmeno b) uvedených kategórií služieb, že nedôjde k porušeniu
záväzku účastníka uvedeného v bode 2.2 tohto článku. V čl. 2. ods. 5 dodatku si účastníci dohodli pre
prípad porušenia niektorej z povinností žalovaného uvedenej v čl. 2, ods. 3 alebo 4 zmluvnú pokutu vo
výške 184 (s doplnkom, že pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov
pred uplynutím doby viazanosti, výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených

pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej
povinnosti do konca doby viazanosti, výška zmluvnej pokuty sa takto vypočíta, že sa počet celých
mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti okamihom porušenia povinnosti sankcionovanejzmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v
predchádzajúcej vete a v menovateli číslo 6).

Zmluvou II. sa žalobca zaviazal žalovanému zriadiť prístup k využívaniu služby Mobilný internet Klasik. V
bode 2.3. dodatku sa účastník (žalovaný) zaviazal, že po dobu 12 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku
zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom. V bode 2.5 dodatku sa žalovaný zaviazal v prípade porušenia
niektorej z povinností bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti
uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 70 eur.

Pokusom o pokonávku zo dňa 12.09.2013 žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu pohľadávok za
poskytnuté elektronické komunikačné služby v celkovej sume 250,67 eur za obdobie od apríla do júna
2013. Zároveň žalovaného vyzval k zaplateniu zmluvnej pokuty vo výške 254 eur, všetko najneskôr do
26.09.2013.

Faktúrami vystavenými dňa 26.04.2013 (č. 5204377544, č. 5204376633), 26.05.2013 (č. 5207995176,
č. 5207995140) a 26.06.2013 (č. 5211660253, č. 5211660164) vyúčtoval žalobca žalovanému postupne
čiastky k úhrade vo výške spolu 250,67 eur za mesačné poplatky a poskytované služby.

Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách

(účinného od 01.01.2012) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať
všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je
písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych
automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je

možnémeniťajinouakopísomnouformou,aksanatomzmluvnéstranydohodnú;toneplatíprezáväzky
účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ods. 8 písm. b/ podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník
nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ tohto zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa ods. 12 písm. a/ a b/ účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom
a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. k/ za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. (účinného do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

K nároku na náhradu škody zo zmluvy I.: Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej
zodpovednosti za škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti,
b) existencia alebo vznik škody, c) existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti
a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady

splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné
bremeno ohľadne ich preukázania leží na poškodenom, v danom prípade žalobcovi. Zavinenie má
subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované
zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol
daný, je na škodcovi.

Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaný porušil záväzky vyplývajúce zo zmlúv,
konkrétne Dodatkov k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu za
poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže
založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ.
Súd mal za preukázané, že žalovaný porušil povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby,

keď žalobcovi neuhradil faktúry, ktorými mu túto cenu vyfakturoval.

Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd
preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za
škodu, a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu
kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku
poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku
existencie škody ako právnej kategórie, a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu

(poškodeného) a to, či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s) porušením právnej
povinnosti žalovanou.

Povinnosť žalovaného zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade
porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo

z dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava
z kúpnej ceny mobilného telefónu, totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s
porušením tejto povinnosti žalovaného. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny,
ktorú žalovanému pri kúpe mobilného zariadenia poskytol, nie je následkom porušenia povinnosti
žalovaného platiť žalobcovi za poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu (ako výsledku jeho

myšlienkového a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Inak
povedané, k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti
žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len na
základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v tejto zmluve. Akými očakávaniami bola vôľa žalobcu
pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnená, a teda ako uviedol, žalovanému poskytol zľavu z kúpnej

ceny len z toho dôvodu, že sa zaviazal platiť mu za služby počas celej doby viazanosti, nemá na vyššie
uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Na formovaní vôle žalobcu, ako aj žalovaného
pri uzatváraní dodatku k zmluve o pripojení mali určite vplyv mnohé faktory, ako sú na strane žalovaného
napr. ponuky iných mobilných operátorov, jeho majetkové pomery, potreba nového mobilného telefónu,
predpokladaný rozsah využívania služieb mobilného operátora a na strane žalobcu snaha získať nového

klienta alebo podržať si starého klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného účastníckeho programu, atď.
Je len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb
za poskytované služby po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním
vyjadrená vôľa v zmluve odpredať žalovanému mobilné zariadenie so zľavou. Avšak jediným možným
následkom porušenia povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytované služby by bolo

nenadobudnutie práve tohto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných platieb žalovaného za
aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku žalobcu o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného
telefónu takýmto následkom nie je.Vzhľadom na uvedené má súd za to, že vznik škody v danom prípade nebol preukázaný, čím neboli
splnené ani ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škody, a to existencia príčinnej súvislosti medzi
porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie.

K nároku na zmluvnú pokutu zo zmluvy II.: Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej
pokuty, bol by porušený princíp proporcionality uplatňovaný v súkromnom práve, a navyše by došlo aj
k porušeniu zákona. Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre
členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych
predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“. S
účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné

podmienky do Občianskeho zákonníka.

Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj sankciou pri neplnení zmluvných
povinností. V danom prípade žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných
zmlúv, ktoré má vopred pripravené (formulár) a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu

nijakýmspôsobomovplyvniť.Toplatíajprezmluvnúpokutu,ktorúžalobcažiadaodspotrebiteľovzaplatiť
vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva „účastníkovi“ pri porušení podmienok,
zmenu (podľa súdu nedostatočnú) vykonal len v prípade posledných šiestich mesiacoch obdobia. Tu
môže nastať prípad, kedy k porušeniu zmluvných podmienok zo strany „účastníka“ môže dôjsť pár
mesiacov pre koncom viazanosti, pričom žalobca si voči nemu uplatní zmluvnú pokutu v plnej výške,

rovnako, ako voči „účastníkovi, ktorý porušil zmluvné podmienky už po dvoch mesiacoch od začiatku
zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách,
preto poškodzujú spotrebiteľa.

Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl.

Bolo by v rozpore so zameraním Smernice, keby bol pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ
chránený a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve
je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Ustanovenie článku 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava
na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej
zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry

Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom
na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho
znalosti. Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky
nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti
nečestnej povahe takých podmienok. Účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť len ak súd prehlási,

že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Opatreniaprotinečestnýmklauzulámmusiabyťefektívneaodradzujúce(čl.7ods.1Smernice:„Členské
štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané
a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“). Riešením by nebolo ani
konštatovanie len čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty, bolo by obtiažne určiť výšku zmluvnej pokuty
tak, aby plnila účel pre dodávateľa a zároveň nepoškodzovala spotrebiteľa. Žalobcu by podľa súdu
navyše neodradilo takéto rozhodnutie, pretože zmluvná pokuta by bola len sporadicky zmoderovaná
(§ 545a OZ), predsa by len zostala a naďalej by neprimerane regulovala vzťahy neurčitého počtu

spotrebiteľov. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že zmluvné dojednania o zmluvnej pokute sú
neplatné. Z neplatnej zmluvnej podmienky potom nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému
povinnosť plniť.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, ale iba sčasti,

nárok žalobcu nie je oprávnený v plnom rozsahu. K nároku žalobcu na zaplatenie vyúčtovaných služieb
súd uvádza, že túto povinnosť žalovaného upravuje čl. 6 v bode 2 písm. b/ „Všeobecných podmienok
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete
spoločnosti Orange Slovensko, a. s.“ (VP), zmysle ktorého je účastník povinný platiť cenu za poskytnutéslužby.Žalobcaslužbyjednoznačnedodal,žalovanýichprijal.Podľatvrdeniažalobcužalovanýneuhradil
ceny za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 250,67 eur. Tento nárok žalobcu mal súd v konaní
preukázaný, a žalovaný ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nárok žalobcu nesporoval. Súd

preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie neuhradenej ceny poskytnutých služieb. Súd priznal zároveň
žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej čiastky odo dňa
navrhovaného žalobcom, keďže žalovaný sa s platením služieb preukázateľne dostal do omeškania.
Vo zvyšku súd žalobu zamietol, nakoľko nárok na náhradu škody a nárok na zmluvnú pokutu žalobca
nepreukázal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., po procesnej stránke boli obe sporové
strany úspešné v rovnakom rozsahu, preto žiadnej z nich náhrada trov konania nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).