Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/215/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614207426
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614207426.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom tamtiež, proti odporcom 1/ T. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom L. M., K. (adresa pre doručovanie
L. M., A. XXX/X), 2/ C. Z., rod. O., nar. X.X.XXXX, bytom L. M. - O., N. O. XXX/X, právne zastúpenej
advokátkou JUDr. Ivanou Michalíkovou, so sídlom L. M., M. O. XXX/X, o zaplatenie 7.985,60 eur s
príslušenstvom, na základe odvolaní navrhovateľa a odporkyne v rade 2/ proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č. k. 6C/114/2014-86 zo dňa 2. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti.

Rozsudokokresnéhosúduvovýrokuouloženípovinnostiodporcoviv1.a2.radespoločneanerozdielne
zaplatiť navrhovateľovi 5.493,27 eur spolu s úrokom z omeškania (presne vo výroku vymedzenom) a vo
výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcom povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
navrhovateľovi sumu 5.493,27 eur a úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne (zo súm a za obdobia
presne vymedzené vo výroku jeho rozsudku) a vo zvyšku návrh zamietol. Vychádzal z toho, že

právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcami 25.4.2008 zmluvu o splátkovom úvere vo výške
175.000,- Sk. Dňa 27.6.2013 právny predchodca navrhovateľa postúpil (aj) uplatňovanú pohľadávku
navrhovateľovi, ktoré postúpenie bolo listami z 9.7.2013 oznámené odporcom. Nadväzne okresný súd
uzavrel, že navrhovateľ je v súdenom prípade aktívne vecne legitimovaný.
Konštatoval, že zmluva o úvere, od ktorej navrhovateľ odvíja svoj nárok, je spotrebiteľskou zmluvou a
pokiaľ niektoré otázky nie sú upravené v Zákone o spotrebiteľských úveroch, nastupuje úprava podľa
Občianskeho zákonníka. Hoci zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchod, pri spotrebiteľských

zmluvách ustanovenia Obchodného zákonníka sa môžu použiť len v prípade, ak by táto úprava
bola výhodnejšia pre spotrebiteľa ako úprava Občianskeho zákonníka. Uvedené platí aj pre otázky
premlčania. Návrh na začatie konania bol podaný navrhovateľom dňa 27.8.2014, preto okresný súd
vyslovil, že premlčané sú všetky splátky, ktoré podľa úverovej zmluvy mali odporcovia zaplatiť do
20.8.2011 (jednotlivé splátky boli splatné k 20. dňu v mesiaci). V danej časti bol návrh nadväzne
zamietnutý.
Predmetný úver mali odporcovia splatiť celkom v 92 mesačných splátkach, riadne splátky však

vykonávali iba do 20.2.2009; neskôr už boli z ich strany vykonávané len čiastočné, resp. neúplné, či
nepravidelné úhrady. Okresný súd uzavrel, že navrhovateľ v zmysle § 565 Obč. zák. mohol vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru, k čomu došlo 22.7.2013, pričom posledným dňom na zaplatenie dlžnej
sumy bol 9.8.2013. Za obdobie od 20.9.2011 (t.j. mimo premlčaných splátok) do zosplatnenia - 9.8.2013- mali odporcovia zaplatiť 23 splátok po 86,80 eur; spolu 1.996,40 eur (z toho 950,58 eur činí istina a
1.045,82 eur úrok). V dotknutom období odporcovia zaplatili iba 178,61 eur, z ktorých 122,58 eur bolo
započítaných na istinu a 56,03 eur na úrok; z čoho vyplýva povinnosť odporcov za obdobie od 20.9.2011

do 20.7.2013 zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.817,79 eur (z toho istina 828 eur).
Okresný súd v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru konštatoval, že od nasledujúceho
dňa navrhovateľovi nepatria úroky z úveru. Zmluvný úrok totiž prislúcha veriteľovi len za dojednanú dobu
poskytnutia úveru. Následne okresný súd priznal navrhovateľovi po zosplatnení iba tie sumy, ktoré z
dojednaných splátok pripadali na splátky (istiny) úveru; čo v konkrétnostiach súdenej veci predstavovalo

sumu 3.675,48 eur. Spolu s čiastkou prináležiacou navrhovateľovi do zosplatnenia (1.817,79 eur) ide o
sumu 5.493,27 eur (z nej 4.503,48 eur predstavuje istinu a 989,84 eur úroky z úveru).
Zároveň okresný súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne; do zosplatnenia z
jednotlivých splátok, ale iba z tej časti, ktorá pripadala na istinu, keď zohľadnil aj priebežné čiastkové
platby odporcov. Po zosplatnení, t.j. od 9.8.2013 sa dotknutý úrok viaže (už) k celej zosplatnenej istine
- 4.503,48 eur. Vzhľadom na navrhovateľom požadovaný počiatok omeškania od 12.8.2013 okresný

súd akceptoval označený dátum. Povinnosť zaplatiť (v úhrnne) sumu 5.493,27 eur okresný súd uložil
odporcom spoločne a nerozdielne, lebo v zmluve o úvere obaja vystupovali v pozícii dlžníkov. Dodal, že
účel, na aký boli predmetné prostriedky použité, nie je právne významným. Vzhľadom na pomery oboch
odporcov im okresný súd umožnil dlh zaplatiť v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania rozhodol tak, že v spore v prevažnej miere úspešnému navrhovateľovi priznal

voči odporcom právo na ich náhradu v sume 741,68 eur (z toho 180,80 eur z titulu zaplateného
súdneho poplatku a 560,80 eur z titulu trov právneho zastúpenia). Dotknutú výšku náhrady trov konania
podrobne odôvodnil, vrátane vymedzenia neakceptovaných úkonov právnej služby; taktiež predmetnú
sumu okresný súd povolil odporcom zaplatiť do 6-ich mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

V zákonom stanovenej lehote podali voči tomuto rozsudku (samostatné) odvolania navrhovateľ a
odporkyňa v 2. rade.
Navrhovateľ napadol rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku a alternatívne
sa domáhal jeho zmeny tak, že návrhu bude vyhovené v celom rozsahu, alebo jeho zrušenia a vrátenia
veci na ďalšie konanie. Tvrdil, že na prejednávaný prípad sa majú aplikovať ustanovenia Obchodného

zákonníka - vzhľadom na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom -
aj v otázke premlčania. To znamená, že premlčacia doba je 4-ročná, a teda návrh bol v celom rozsahu
uplatnený včas. Na podporu svojej argumentácie citoval z viacerých rozhodnutí všeobecných súdov.
Odvolateľ nesúhlasil ani so záverom, že po zosplatnení úveru nemá právo na úrok z úveru. Poukazoval
na ust. § 503 ods. 3, § 505 a § 506 Obchodného zákonníka, z ktorých je - podľa neho - zrejmé, že aj

po odstúpení veriteľa od zmluvy naďalej trvá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a
zaplatiť úrok. Doplnil, že postup zvolený okresným súdom by v konečnom dôsledku viedol k tomu, že
pre dlžníka je výhodnejšie riadne nesplácať úver, lebo potom nemusí zaplatiť „riadny“ úrok.

Odporkyňa 2/ napadla odvolaním tú časť rozsudku okresného súdu, ktorou jej bola uložená povinnosť

zaplatiť odporcovi 5.493,27 eur s príslušenstvom a tiež náhradu trov konania. Poukazovala na to, že
v zmysle záverov komisie pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách je neprijateľnou
podmienka, keď podpisom úverovej zmluvy klient súhlasí s postúpením pohľadávky banky, vyplývajúcej
z úverovej zmluvy. Obdobné dojednanie obsahujú pritom aj všeobecné obchodné podmienky v
súdenej veci (bod 18.14.), ktorá podmienka pre jej neprijateľnosť v spotrebiteľských vzťahoch je

absolútne neplatná. Nadväzne odporkyňa 2/ namietala záver o tom, že (pôvodný) veriteľ mohol
postúpiť pohľadávku bez jej súhlasu, a teda navrhovateľ nie je vo veci aktívne legitimovaný, ktorú
argumentáciu ponechal okresný nepovšimnutú. Taktiež odporkyňa 2/ na podporu svojich tvrdení
odkázala na rozhodnutie súdu v inej (identickej) veci.
Ďalej namietala záver o zosplatnení úveru, keďže nebolo preukázané splnenie podmienok jeho

predčasnej splatnosti. Odporkyňa 2/ mala za to, že nepostačuje domnienka súdu o doručení oznámenia
o zosplatnení (zostatku) úveru. Tvrdila, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ani ohľadne
preukázania jednotlivých platieb, resp. ich zloženia. V súvislosti s rozhodnutím o trovách konania
poukázala na § 150 ods. 1 O.s.p. a na jej ťaživú sociálnu situáciu (spôsobenú najmä závažnými
zdravotnými problémami dcéry, ktorá je zverená do jej osobnej starostlivosti). Doplnila, že nepriznanie

náhrady trov konania sa majetkovej sféry navrhovateľa dotkne len minimálne. Navrhla, aby napadnutý
výrok rozsudku okresného súdu bol zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.V reakcii na odvolanie navrhovateľa sa odporkyňa 2/ stotožňovala so záverom okresného súdu. Bola
toho názoru, že predĺženie premlčacej doby na 4 roky je inštitútom obchodno-záväzkového vzťahu,
ale v spotrebiteľských veciach je neprípustné, a teda neplatné. Dodala, že aj podľa rozhodnutia

ÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS402/2013z19.6.2013prednostnýmpoužitímustanoveniaObčianskeho
zákonníka na prospech spotrebiteľa v prípade úveru ako absolútneho obchodu upraveného Obchodným
zákonníkom nedochádza k porušeniu ústavných práv veriteľa.

Odporca 1/ sa vyjadroval prioritne k svojej nepriaznivej finančnej situácii a k súvislostiam vzťahov s

bývalou manželkou (odporkyňa 2/).
Navrhovateľ v reakcii na odvolanie odporkyne 2/ uviedol len toľko, že trvá na svojom odvolaní.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1, ods.
2 písm. c/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.)
rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku potvrdil ako vecne správny podľa

§ 219 ods. 1 O.s.p. a v ostatných výrokoch tento zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie
podľa § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 O.s.p.

Možno súhlasiť s odvolacou námietkou odporkyne 2/, že okresný súd sa dôsledne nezaoberal jej (v
podstate rozhodujúcim) argumentom, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky na navrhovateľa

od jeho právneho predchodcu - Slovenská sporiteľňa, a.s.. Okresný súd síce vyslovil s odkazom na §
524 Obč. zák. jednoznačný záver o preukázaní predmetného postúpenia (záver 3. strany odôvodnenia),
ale ku konkrétnostiam súvisiacej argumentácie odporkyne 2/ sa nevyjadril.
Hoci odporkyňa 2/ v rámci (inak pomerne podrobného) prednesu jej právnej zástupkyne k danej otázke
na pojednávaní dňa 2.12.2014 (č.l. 59) neuviedla aj právne posúdenie postúpenia pohľadávky bankou, z

obsahu vyjadrenia je dostatočne jasné, že napáda platnosť postúpenia uplatňovanej pohľadávky (práve)
bankou na navrhovateľa. Postúpenie pohľadávky v prípade veriteľa, ktorý je bankou, upravuje okrem §
524 Obč. zák. aj § 92 ods. 7, resp. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách (v závislosti od toho, znenie ku
ktorému dňu bude považovať okresný súd za rozhodujúce).
Súvislosťami osobitných podmienok pre postúpenie pohľadávky bankou sa okresný súd buď (vôbec)

nezaoberal, alebo v odôvodnení rozsudku opomenul k nim zaujať konkrétnejšie stanovisko. Z fotokópií
písomností obsiahnutých v spise je pritom zrejmé, že vykonal dokazovanie i listinami viažucimi sa
k danej otázke (najmä vyjadrenie Národnej banky Slovenska č.l. 68 až 70). Vzhľadom na osobitné
podmienky postúpenia pohľadávky bankou je/bude súčasťou vyhodnotenia dotknutej okolnosti tiež
posúdenie dojednania obsiahnutého vo všeobecných zmluvných podmienkach právneho predchodcu

navrhovateľa pod bodom 18.14. z hľadiska rešpektovania princípov ochrany spotrebiteľa, na čo taktiež
odporkyňa 2/ v priebehu konania opakovane poukázala.

Posúdenie namietaného postúpenia pohľadávky je z hľadiska ďalšieho rozhodovania súdenej veci
prioritné. V prípade nepreukázania platnosti postúpenia by totiž na strane navrhovateľa nebola daná

aktívna vecná legitimácia, čo by podmieňovalo zamietnutie návrhu ako celku.

Napriek konštatovanému krajský súd podrobil samostatného vecnému prieskumu aj výrok rozsudku
okresného súdu o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti. Z hľadiska nežiaducej samoúčelnosti v
rozhodovacej činnosti súdov (zadefinovanej napríklad v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M

Cdo 12/2014 z 21.4.2015) by totiž bolo neprimerané zrušiť zamietajúcu časť výroku rozsudku, pokiaľ
je vecne správna, ak by aj pri eventualite nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa bol
výsledok rovnaký.
Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že s poukazom na solidárny charakter povinnosti odporcov sa
odvolanie odporkyne 2/ vzťahovalo i na odporcu 1/, hoci on odvolanie nepodával. Rovnako sa odporcu

1/ týka aj samotný zrušujúci, resp. potvrdzujúci výrok tohto rozsudku
Spotrebiteľské právne vzťahy predstavujú osobitný druh právnych vzťahov, ktoré zahŕňajú tak zmluvy
uzavreté medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi podľa Občianskeho zákonníka, ako i podľa Obchodného
zákonníka. Je nepochybné, že sa nejedná o vzťahy medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, ale
o vzťahy podnikateľa (v pozícii dodávateľa) a fyzickej osoby mimo rámec výkonu jej podnikania,

či povolania (v užšom význame slova). Tieto vzťahy sú svojou povahou jednoznačne vzťahmi
občianskoprávnymi, preto aj na súvisiace otázky - vrátane otázok premlčania - je potrebné aplikovať
Občiansky zákonník tak, ako to správne učinil súd prvého stupňa.Skutočnosť, že zákonodarca charakter spotrebiteľských vzťahov ako vzťahov občianskoprávnych
vymedzil až v rámci zákona č. 102/2014 Z.z., neznamená, že do doby účinnosti tohto právneho predpisu
by mali inú - napríklad obchodnoprávnu - povahu. V judikačnej praxi súdov záver o občianskoprávnom

charaktere spotrebiteľských vzťahov bol/je dlhodobo akceptovaný, čo sa v plnej miere týka i stanoviska
odvolacieho súdu (senátu).
Z daného titulu okresný súd vecne správne zamietol návrh v časti uplatňovania nároku na zaplatenie
splátok splatných do 20.8.2011.

Obdobne krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu o tom, že po vyhlásení zosplatnenia
úveru už nemá veriteľ nárok na úroky z úveru. Taktiež predmetný výklad je v súdnej praxi pomerne
stabilizovaný a jeho akceptovateľnosť i z ústavného hľadiska bola potvrdená Ústavným súdom SR (napr.
uzneseniesp.zn.IV.ÚS476/2012z18.9.2012).Napokonvecnesprávnyjeizáver,žeúrokyzomeškania
prináležia veriteľovi len vo vzťahu k istine, keďže úrok z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky patrí
iba k samotnej pohľadávke, ale nie k inému druhu príslušenstva (vrátane úroku z úveru).

Popri prezentovaných zásadných záveroch krajský súd odkazuje v podrobnostiach i na súvisiace úvahy,
východiská a konštatovania okresného súdu.

Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude (ako vyplýva už z vyššie uvedeného) posúdiť všetky
súvislostí postúpenia pohľadávky a ustáliť danosť aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa. V prípade

jej existencie (štandardne) vyhodnotí uplatňovaný nárok v spotrebiteľskej veci, okrem iného z hľadiska
skúmania náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 zák. 258/2001 Z.z.), či preukázania podmienok
mimoriadnej splatnosti, vrátane vyhodnotenia obrany odporcov ohľadne doručenia písomností o
zosplatnení. V „novom“ rozhodnutí okresný súd rozhodne i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné