Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/44/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115201551
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3115201551.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci navrhovateľky U. J.

N., bydliskom X. XX, W., štátnej občianky SR, proti odporcovi J. X., bydliskom U. XXX, M. Q. F.,
štátnemu občanovi SR, zastúpenému opatrovníčkou H.. G. U., vyššou súdnou úradníčkou Okresného
súdu Trenčín, o zaplatenie 601 eur takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 601 eur a nahradiť súdny poplatok vo výške 36,50
eur, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zaplatenia sumy 610 eur a náhrady trov konania. Svoj
návrh odôvodnila tým, že odporca si dňa 09.03.2014 od nej požičal hotovosť 610 eur. Pôžičku doposiaľ
neuhradil. Upresnila, že odporca býval v jej byte, ktorý mu na základe zmluvy prenajala. Od decembra

2013 jej neplatil nájomné buď vôbec alebo len čiastočne. Podľa nájomnej zmluvy bol odporca povinný
platiť nájomné vo výške 210 eur. Keďže nájomné riadne neplatil, spísali zmluvu o splatení dlhu, ktorou
si chcela poistiť návratnosť dlhu. Poznamenala, že nevedela, ako má predmetnú zmluvu napísať a mala
za to, že keď tieto úhrady za bývanie sama platila, poskytla tým vlastne odporcovi kvázi pôžičku. Preto
je aj celá listina písaná v duchu zmluvy o pôžičke. Odporcovi však reálne žiadne peniaze neodovzdala.
Mienila tým niečo ako uznanie dlhu. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v januári 2014 jej prišlo uhradiť
nedoplatok za vodu, preto sa s odporcom dohodla na zvýšení nájomného na sumu 210 eur mesačne.

Dodala, že uplatnenú sumu si uplatňuje titulom nezaplatenia nájomného a služieb s tým súvisiacich. Za
rok 2013 jej odporca dlhuje 98 eur za vodu a 113 eur za elektriku. So zaplatením týchto súm súhlasil,
čo potvrdil svojim podpisom v zmluve o splatení dlhu. Podotkla, že za mesiac december jej dlhuje sumu
70 eur, za január 2014 sumu 110 eur a za február 2014 sumu 210 eur. Celkom jej teda dlží 601 eur.
Opatrovníčka odporcu sa k návrhu nevyjadrila a na pojednávanie dňa 29.10.2015 sa bez ospravedlnenia
nedostavila, hoci mala predvolanie riadne a včas doručené. O odročenie pojednávania nepožiadala, a
preto súd podľa § 101 ods. 2 O. s. p. prejednal vec v jej neprítomnosti, pričom prihliadol na obsah spisu

a doposiaľ vykonané dôkazy.

Uznesením č. k. 18C/44/2015-50 zo dňa 29.10.2015 súd zastavil konanie v časti o zaplatenie 9 eur z
dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľky v tejto časti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením zmluvy o splatení dlhu zo dňa
09.03.2014 a nájomnej zmluvy zo dňa 26.06.2012 a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka ako prenajímateľka uzavrela s odporcom ako nájomcom dňa 26.06.2012 nájomnú
zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom bytu č. 15 na ulici X. Účastníci si dohodli výšku nájomného v
sume 200 eur mesačne.Zmluvou o splatení dlhu sa odporca zaviazal dlh vzniknutý na nájomnom v celkovej výške 601 eur, ktorý
navrhovateľka poňala ako pôžičku odporcovi, uhradiť navrhovateľke najneskôr do 31.03.2014

Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Účastníci
medzi sebou uzavreli nájomnú zmluvu, na základe ktorej sa navrhovateľka ako prenajímateľka zaviazala
prenechať odporcovi ako nájomcovi do užívania byt A. Naproti tomu sa odporca zaviazal, že byt bude
riadne užívať a za jeho užívanie bude platiť nájomné. Navrhovateľka si svoju povinnosť vyplývajúcu jej
zo zmluvy riadne splnila, keď odporcovi prenechala do užívania predmetný byt. Odporca však svoju

povinnosť platiť nájomné nesplnil, keď toto za mesiace december 2013 až február 2014 nezaplatil a
spolu s tým neuhradil ani služby spojené s užívaním bytu. Pri vyslovení tohto záveru súd vychádzal
z tvrdení navrhovateľky, o ktorých nemal dôvod pochybovať ako aj zo zmluvy o splatení dlhu, v ktorej
odporca svojim podpisom potvrdil vzniknutý dlh na nájomnom a službami spojenými s užívaním bytu v
celkovej sume 601 eur a ich úhradu do 31.03.2014. Vzhľadom na uvedené súd uložil odporcovi zaplatiť

navrhovateľke sumu 601 eur titulom dlžného nájomného a služieb spojených s užívaním bytu.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade mala plný úspech vo veci navrhovateľka, preto jej súd priznal náhradu ňou uplatnených
trov konania v sume 36,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku.

Lehotu na splnenie povinnosti, 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 160 ods. 1
O.s.p. s tým, že takto stanovenú lehotu považuje za primeranú vzhľadom na výšku plnenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.