Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/210/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015896068
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015896068.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,

sudcov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: L. B., nar.
X.XX.XXXX, bytom Q., Ul. X. L. č. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Harakálym, so sídlom B.,
B. č. XX, proti odporcovi: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta č.
82, zastúpený spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Bratislava, Dostojevského rad
č. 4, o zaplatenie 132.377,34 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 1C/33/2008-342 zo dňa 3. decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 1C/33/2008-342 zo dňa 3. decembra 2014 potvrdzuje.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi podľa § 444, § 441 Občianskeho zákonníka
a príslušných ustanovení vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia (ďalej len „vyhláška“) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 37.346,47 Eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania si podľa
§ 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil na samostatné uznesenie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal bolestného vo

výške 31.667,- Eur, mimoriadne zvýšeného na 40-násobok základnej náhrady za bolesť za 815 bodov
v hodnote 60,- Sk, po zohľadnení 50% spoluviny navrhovateľa a plnenia odporcu vo výške 796,65
Eur a tiež odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 100.710,34 Eur, mimoriadne
zvýšeného na 40-násobok základnej náhrady za 2575 bodov v hodnote 60,-Sk, po zohľadnení 50%
spoluviny navrhovateľa a plnenia odporcu vo výške 1.858,86 Eur, a to na tom skutkovom základe, že
navrhovateľ dňa 13.8.2000 pri dopravnej nehode, príčinou ktorej bolo nezvládnutie riadenia vozidla
vodičkou neb. I. W., utrpel zranenia, a to krvácanie do mozgu, pomliaždenie mozgu a brucha, roztrhnutie

sleziny a väzov kolena, zlomeniny rebier a ďalšie vážne zranenia hrudníka. Navrhovateľ v prílohe žaloby
predložil lekársky posudok vypracovaný lekárom Národného rehabilitačného centra v Kováčovej MUDr.
Q.G.,vktoromuvedenýlekárohodnotilzákladnébolestnénavrhovateľana815bodov.Zdôvodupotreby
infúznej a transfúznej liečby, operačného zákroku - odstránenie sleziny, komplikácií - zápal pľúc, teplotné
stavy, dlhodobá imobilizácia a celkové strádanie lekár zvýšil toto bodové ohodnotenie na dvojnásobok
jeho základu, t. j. na 1630 bodov. Navrhovateľ si uplatnil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
podľa posudku rovnakého lekára, ktorý ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov

2575. MUDr. G. v tomto posudku zároveň uviedol, že navrhovateľ nie je sebestačný vo všetkých
denných činnostiach, je potrebná pomoc a trvalý dozor inej osoby. Vzhľadom na charakter postihnutia
zdravotného stavu a vek pacienta odporučil maximálne zvýšenie bodového hodnotenia s tým, že jeho
stav možno považovať za trvalý.Odporca titulom bolestného zaplatil navrhovateľovi 24 000,- Sk (796,65 Eur) a titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia 56.000,- Sk (1.858,86 Eur). Proti žalobe argumentoval tým, že nie všetky
položky v lekárskom posudku MUDr. G. sú opodstatnené, taktiež tým, že na mimoriadne zvýšenie

bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa a aj tým,
že navrhovateľ mal na vzniku škody na zdraví výraznú spoluvinu. Odporca žiadal, aby súd zohľadnil 90%
zodpovednosť navrhovateľa za škodu. Poukazoval na to, že navrhovateľ tým, že umožnil viesť motorové
vozidlo I. W., ktorá v čase nehody mala len 15 rokov, a teda nemala vodičské oprávnenie a urobil tak
v náročnom úseku cesty, sám sa vystavil nebezpečenstvu vzniku škody, a teda by mal aj sám znášať

následky škody na svojom zdraví, pretože konal v rozpore so všeobecnou prevenčnou povinnosťou.
Súd vykonal dokazovanie znaleckým posudkom MUDr. Františka Potanka, z ktorého zistil, že znalec
bolestné navrhovateľa ohodnotil základným počtom bodov 976,25 a v súlade s čl. 7 prílohy k vyhláške
vykonal jeho zvýšenie na dvojnásobok (1952,5) vzhľadom na súbeh dôvodov podľa čl. 6, pretože stav
pacienta si vyžadoval hospitalizáciu na OAIM s nutnosťou umelej pľúcnej ventilácie po dobu 8 dní, boli
vykonané opakované fibrobronchoskopické vyšetrenia pľúc, stav bol komplikovaný rozvojom ťažkého

zápalu pľúc, bola nutná opakovaná infúzna a transfúzna liečba. Pacient bol dlhodobo pripútaný na
lôžko. Od 13.8.2000 do 10.11.2000 bol v nepretržitej nemocničnej starostlivosti, následne opakovane
absolvoval pobyt v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová. Čo sa týka sťaženia spoločenského
uplatnenia, z tohto znaleckého posudku súd zistil, že znalec ohodnotil sťaženie spoločenského
uplatnenia navrhovateľa základným počtom bodov 1675. Odporučil maximálne zvýšenie bodového

hodnotenia, vzhľadom na vek pacienta a charakter postihnutia na zdraví, ktoré ho výrazne obmedzujú
v rodinnom, spoločenskom, športovom živote a kompletne vyraďujú z pracovného procesu. Čo sa
týka základného počtu bodov za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, súd vychádzal z
tohto dôkazu, teda znaleckého posudku MUDr. Františka Potanka. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že
súd nemôže zobrať do úvahy položky v rámci bolestného, ktoré ohodnotil MUDr. Potanko, nie však

lekár Národného rehabilitačného centra MUDr. Q. G., pretože súd je viazaný žalobným návrhom, kde
si navrhovateľ uplatnil bolestné na základe lekárskeho posudku MUDr. G., súd sa s týmto tvrdením
nestotožnil. Pokiaľ ide o viazanosť súdu žalobou, znamená to, že súd je viazaný skutkovými tvrdeniami,
na základe ktorých si navrhovateľ uplatňuje svoj nárok, teda v tomto prípade vytrpenou bolesťou a
sťažením spoločenského uplatnenia v dôsledku dopravnej nehody, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia

navrhovateľa.Niejevšakviazanýkonkrétnymohodnotenímbolestnéhopodľalekárskehoposudku,ktorý
navrhovateľ v konaní predložil, takže pokiaľ si navrhovateľ uplatnil bolestné za 815 bodov, pričom zo
znaleckého posudku, ktorý dôkaz súd vykonal, je tento počet bodov plne dôvodný, hoci za niektoré iné
položky, než ohodnotil v lekárskom posudku MUDr. G., súd ich navrhovateľovi priznal. Súd podotkol, že
dokonca znalec MUDr. Potanko ohodnotil bolestné navrhovateľa vyšším počtom bodov než MUDr. G. v

lekárskom posudku a nie je rozhodné, či pre rovnaké alebo odlišné položky. Okresný súd zdôraznil, že
aj zvýšenie základného bodového ohodnotenia bolestného na dvojnásobok znalcom MUDr. Potankom
je v súlade s vyhláškou a toto zvýšenie znalec presvedčivo a logicky odôvodnil. Súd preto vychádzal
z bolestného za 1630 bodov (2 x 815), čo pri hodnote 60,- Sk za jeden bod predstavuje 97.800,-
Sk (3.246,37 Eur). Takéto ohodnotenie bolestného je postačujúce, pretože navrhovateľ nepreukázal

žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, aké má na mysli § 7 ods. 3 vyhlášky. Súd zobral do úvahy
aj skutočnosť, že MUDr. G. v lekárskom posudku, ani MUDr. Potanko v znaleckom posudku pri
bolestnom neuviedli, že odporúčajú jeho mimoriadne zvýšenie, zatiaľčo pri sťažení spoločenského
uplatnenia tak urobili obaja. Čo sa týka ohodnotenia spoločenského uplatnenia, súd vychádzal z jeho
základného bodového ohodnotenia na 1675 bodov, tak ako ho ohodnotil v znaleckom posudku MUDr.

Potanko. Okresný súd sa priklonil k záveru, že základné bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia navrhovateľa je vzhľadom na následky úrazu nepostačujúce a rozhodol o jeho zvýšení na
35-násobok oproti základnému ohodnoteniu. Pokiaľ odporca poukazoval, že navrhovateľ nepreukázal
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v celkom výnimočných prípadoch, v ktorých bolo
kultúrne, športové alebo iné zapojenie poškodeného pred úrazom na osobitne vysokej úrovni, pričom

však navrhovateľ pred úrazom viedol celkom bežný život, a preto mu mimoriadne zvýšenie priznať
nemožno, súd sa s tým nestotožnil. Zobral do úvahy najmä vek navrhovateľa, ktorý už vo veku 22
rokov, kedy k úrazu došlo, bol vyradený z pracovného procesu, keď ostal plne invalidným, bez reálnej
perspektívy zlepšenia tohto stavu v budúcnosti. Poškodenie zdravia žalobcu vyradilo okrem pracovného
aj zo spoločenského života, keď celkom zanechal svoje záľuby, ktorým sa dovtedy venoval, a to šport

a trénovanie dobrovoľných požiarnikov. Poškodenie zdravia žalobcu sa prejavilo nielen vo fyzickej
rovine, kedy je natrvalo odkázaný na užívanie liekov kvôli strate sleziny, ale aj v psychickej oblasti,
keď utrpel ťažký posttraumatický organický psychosyndróm s frustnou pravostrannou hemiparézou a
stredne ťažkou mentálnou retardáciou, čo je porucha zapríčinená vážnym poúrazovým poškodenímmozgu, so stredným stupňom duševnej zaostalosti a s ľahkým stupňom ochrnutia pravej polovice tela.
Od roku 2000 je navrhovateľ v trvalej starostlivosti psychiatra. Z výsluchov svedkov, najmä jeho matky -
svedkyne J. B., ale aj samotného navrhovateľa vyplynulo, že hoci je navrhovateľ relatívne samostatný v

bežných činnostiach, má ťažkosti s orientáciou (nevie, aký je deň), má zhoršenú pamäť, cestovať musí
so sprievodcom. Jeho spoločenský život je obmedzený na návštevu kostola. Je zrejmé, že vzhľadom
na jeho zdravotný stav po úraze je značne obmedzený vo výbere životného partnera a založení rodiny.
Pred úrazom mal priateľku (tá pri tejto dopravnej nehode zomrela), bol zamestnaný, športoval, venoval
sa činnosti dobrovoľného požiarnika. Tieto aktivity po úraze zanechal. Mimoriadne zvýšenie podľa § 7

ods. 3 vyhlášky nie je „vyhradené“ pre významné osoby typu umelcov alebo vrcholových športovcov, ako
v zásade argumentuje odporca, ale aj pre bežných ľudí, ktorých kvalita života sa následkom poškodenia
zdravia radikálne zhoršila, a to je aj prípad navrhovateľa. Zdravotné obmedzenia zasiahli prakticky do
všetkých oblastí jeho života, a to do pracovnej, rodinnej, spoločenskej, kultúrnej aj športovej oblasti.
Na druhej strane sa však súdu javilo navrhovateľom požadované 40-násobné zvýšenie základného
ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia ako neúmerne vysoké, pretože navrhovateľ zvláda

bežné činnosti ako hygienu, jedlo, obliekanie a pod., je schopný nakúpiť podľa pokynu matky. Počas jeho
výsluchu súd zistil, že navrhovateľ chodí bez opory, môže cestovať verejnými dopravnými prostriedkami
(hoci so sprievodcom). Na otázky súdu síce odpovedal jednoducho, ale jeho odpovede boli priliehavé
a zrozumiteľné. Súdu sa potom javilo zvýšenie ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia na
jeho 35-násobok oproti základnému ohodnoteniu za postačujúce, pretože aj keď následky úrazu sú

mimoriadne závažné, je potrebné zobrať do úvahy, že navrhovateľ nie je úplne vylúčený zo všetkých
aktivít spoločenského a rodinného života. Čo sa týka spoluzavinenia navrhovateľa, tento svoju spoluvinu
na dopravnej nehode uznáva vo výške 50%, odporca plnil čiastočne poistné plnenie v rozsahu 1/3 z
dôvodu spoluzavinenia navrhovateľa, neskôr zaujal stanovisko, že spoluzavinenie navrhovateľa je 90%.
Súd určil mieru spoluzavinenia navrhovateľa na 2/3, pretože bolo preukázané, že k nehode došlo tak,

že navrhovateľ umožnil riadiť vozidlo I. W., ktorá v čase nehody mala 15 rokov, a teda navrhovateľovi
muselo byť zrejmé, že nemá vodičské oprávnenie. K nehode došlo v úseku cesty s 12% klesaním na
mokrejvozovke.Navrhovateľsaznačnoumieroupričinilnavznikuškody,vyššounež50%,čosipriznáva
navrhovateľ.
Po zohľadnení spoluzavinenia navrhovateľa vo výške 2/3 potom bolestné navrhovateľa činí za 1630

bodov v hodnote 60,- Sk sumu 1.082,12 Eur, po odpočítaní plnenia odporcu vo výške 796,65 Eur titulom
bolestného súd priznal navrhovateľovi sumu 285,47 Eur. Po zohľadnení spoluzavinenia navrhovateľa
a plnenia odporcu vo výške 1.858,86 Eur súd priznal titulom sťaženia spoločenského uplatnenia
navrhovateľovi sumu 37.061,- Eur, vychádzajúc z 35- násobku základného bodového ohodnotenia 1675
bodov v hodnote 60,- Sk za bod. Vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Čo sa týka dôvodov

hodných osobitného zreteľa pre zníženie náhrady škody podľa § 450 Občianskeho zákonníka, odporca
síce poukazoval na povinnosť súdu zaoberať sa možnosťou moderácie náhrady škody, ale bližšie
nekonkretizoval, v čom vidí dôvody, pre ktoré by súd mal náhradu škody znížiť. Pokiaľ ide o okolnosti,
za ktorých ku škode došlo, súd už tieto zohľadnil pri určení spoluzavinenia navrhovateľa. Odporca
je právnickou osobou, preto na jeho pomery v zmysle uvedeného ustanovenia nemožno prihliadať a

navrhovateľ je fyzická osoba, pre zníženie svojej pracovnej schopnosti odkázaný výlučne na invalidný
dôchodok a bývanie u svojich rodičov, ktorí mu aj pomáhajú v bežnom živote. Súd nezistil žiadne dôvody,
pre ktoré by mal využiť svoje moderačné právo a náhradu škody znížiť podľa § 450 Občianskeho
zákonníka.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, resp. jeho zmeny a zamietnutia návrhu. Nesúhlasil s
ustálením miery spoluzavinenia navrhovateľa len v rozsahu 2/3. Navrhovateľ, ktorý zveril vedenie
motorového vozidla osobe bez vodičského oprávnenia, musel vzhľadom na miesto jeho bydliska i
povolanie poznať rizikovosť úseku, kde došlo k nehode. Správanie sa navrhovateľa bolo podstatnou

príčinou podieľajúcou sa na vzniku škody. Pritom postačovalo, aby navrhovateľ neumožnil viesť I. W.
motorové vozidlo a k vzniku škody by nedošlo. Odvolateľ mal za to, že tu neboli splnené podmienky pre
priznanie mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Predpokladom
mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je existencia prípadu
hodného osobitného zreteľa, pričom mimoriadne zvýšenie nemôže byť akékoľvek, ale musí byť

primerané. Nemožno prehliadnuť, že už samo základné bodové ohodnotenie zohľadňuje okolnosť, že
poškodený je vplyvom negatívnych následkov utrpeného zranenia obmedzený vo svojich možnostiach.
Primerané zvýšenie na dvojnásobok (§ 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb.) predpokladá existenciu
ďalších skutočností umožňujúcich záver o tom, že obmedzenia poškodeného nemožno vyjadriť lenzákladným odškodnením. Zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7
ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. je prípustné skutočne len v celkom výnimočných prípadoch hodných
mimoriadneho zreteľa, v ktorých kultúrne, športové alebo iné zapojenie poškodeného pred úrazom

bolo na osobitne vysokej úrovni a mimoriadne (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/182/2005,
uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/197/2005, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo
10/2013). Samotná rozhodovacia činnosť v otázke mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia vyžaduje preukázanie existencie dôvodov hodných mimoriadneho zreteľa a mimoriadne
zapájanie sa poškodeného do rôznych oblastí života, nakoľko obmedzenia v bežnom živote sú zahrnuté

už v základnom bodovom ohodnotení každej jednotlivej položky. Z výpovedí navrhovateľa vyplýva, že
sa cíti zdravotne dobre, zvláda činnosti ako obliekanie, umývanie, jedenie a pod. Nie je potrebné mu v
ničom pomáhať. Zvláda aj nakupovanie, je schopný pomáhať v záhrade. Pokiaľ ide o športy, môže behať
a bicyklovať. Kulturistike sa nevenuje, pretože ho nebaví. Navrhovateľ teda nepreukázal, že by jeho
aktivity pred úrazom týkajúce sa jeho kultúrneho, športového alebo iného zapojenia boli nie na bežnej
úrovni v podobe trávenia voľného času, ale na vysokej úrovni a výnimočne odôvodňujúce mimoriadne

zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia až na 35-násobok. Odporca sa domnieval, že
okresný súd pri rozhodovaní o mimoriadnom zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia nerešpektoval
ani zásadu primeranosti, keď požadované 40-násobné zvýšenie základnej náhrady znížil len o 5-
násobok. Z rozhodovacej praxe súdov je pritom zrejmé, že už 10-násobné zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia je vyhradené výlučne prípadom, kedy je poškodený pod vplyvom následkov

takmer vyradený zo života. Na záver odporca uviedol, že okresný súd vychádzal zo znaleckého posudku
MUDr. G., kde je nesprávne vypočítaná položka č. 86f - poúrazové krvácanie do hrudníka liečené
operačne,priktorej3zo70bodovpredstavuje52,50bodovanie56,25bodov,akojeuvedenévposudku.
Súd mal preto pri rozhodovaní o náhrade za bolesť vychádzať z 811,25 bodov a nie z 815 bodov.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie aj navrhovateľ, ktorý navrhol
napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že mu bude priznaná požadovaná náhrada v rozsahu 40-násobného
zvýšenia odškodnenia za vytrpenú bolesť. V odvolaní vyjadril súhlas so závermi okresného súdu, pokiaľ
ide o mieru jeho spoluzavinenia na vzniknutej škode v rozsahu dvoch tretín. V podrobnostiach poukázal
na rozsah podstúpenej liečby a na bolesti, ktoré s ňou boli spojené. Aj s vyjadrenia ošetrujúceho

lekára MUDr. G. z NRC Kováčová je zrejmé, že u navrhovateľa išlo z dôvodu vzniknutých zranení o
vysoký stupeň bolesti. Okresným súdom uvádzaná skutočnosť, že znalec a ošetrujúci lekár MUDr. G.
neuviedli, že odporúčajú mimoriadne zvýšenie, je pre posúdenie otázky osobitného zreteľa nepodstatná.
Ide o otázku výlučne právnu, nakoľko právna úprava podmieňuje priznanie nároku na mimoriadne
zvýšenie bolestného preukázaním takých výnimočných skutočností, ktoré súvisia s prežitím veľkej

a dlhodobej bolesti spojenej s útrapami, psychickým strádaním, strachom o život a s obavami z
budúcnosti a doživotnej odkázanosti na opateru. Takéto skutočnosti môže posúdiť iba súd, pričom v
konaní preukázané boli. Navrhovateľ bol nútený pretrpieť mučivé bolesti, ale aj utrpenia, a to pri úraze,
počas liečenia a po ňom. Podrobil sa náročnému operačnému zákroku - odstráneniu sleziny, infúznej
a transfúznej liečbe, dostal ťažký zápal pľúc, trpel vysokými teplotami, bol dlhodobo imobilizovaný

a liečebný proces bol sprevádzaný celkovým strádaním, osobitne psychickým. Dôvody umožňujúce
výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť treba vyvodzovať predovšetkým z okolností vymedzených
v bode I ods. 6 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, tvoriacich prílohu A vyhlášky, najmä ak
ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie ich
následkov (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/110/2005 z 27.10.2005).

Odporca sa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa stotožnil so závermi okresného súdu, pokiaľ
ide o nesplnenie podmienok pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť. Poukázal na závery
znalca MUDr. Potanka, ktorý v znaleckom posudku uviedol, že „čo sa týka stupňa bolesti, ktorou
navrhovateľ trpel v súvislosti so svojím zranením zo dňa 13.8.2000, je nutné konštatovať, že stupeň

bolesti je obsiahnutý v bodovom ohodnotení každej jednej položky. Každé poranenie a každé
sťaženie spoločenského uplatnenia je vyjadrené presnou položkou a každá položka má svoje bodové
ohodnotenie. Celkový počet bodov je teda odzrkadlením stupňa bolesti, ktorou navrhovateľ trpel v
súvislosti so svojím zranením zo dňa 13.8.2000.“ Podľa názoru odporcu navrhovateľ nepreukázal, že by
trpel obzvlášť mučivými útrapami a že by mu bolesť spôsobovala osobitne mučivé stavy. Bolesť, ktorou

navrhovateľ trpel je zahrnutá v bodovom ohodnotení bolestného, ktoré bolo zvýšené na dvojnásobok v
zmysle ods. 6 Zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, čo zdôrazňuje aj znalec MUDr. Potanko.Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu súhlasil so stanoviskom okresného súdu o miere jeho
spoluzavinania na vzniknutej škode. Vodička, ktorej navrhovateľ umožnil viesť motorové vozidlo, si
muselabyťtiežvedomátoho,žekonávrozporesprávnymipredpismi.Porušenieprávnejpovinnostineb.

I. W. spočívalo v jej aktívnom jednaní. Pokiaľ by I. W. pri dopravnej nehode nezomrela, bola by v prípade
vzniknutej škody na zdraví iného účastníka dopravnej nehody (napr. chodca, vodiča, posádky iného
motorového vozidla) zrejme trestne stíhaná pre trestný čin ublíženia na zdraví. Spáchanie trestného činu
a jednanie je vo všeobecnosti vždy protiprávnym úkonom v zmysle občianskoprávnej zodpovednosti.
Ale aj naopak, pokiaľ by nešlo o trestný čin, nie je vylúčené, že môže ísť o protiprávny úkon. Nie je

rozhodujúce, či jednajúca osoba vedela, že porušuje právnu povinnosť, že ju chcela alebo nechcela
porušiť, prípadne, či chcela alebo nechcela spôsobiť škodu. Prvostupňovým súdom stanovená prevažná
mieraspoluzavinenianavrhovateľapodľa§441Občianskehozákonníkavrozsahu2/3amierazavinenia
neb. I. W. v rozsahu 1/3 na škode vzniknutej na zdraví navrhovateľa je adekvátnym výsledkom jednania
vodičky motorového vozidla a navrhovateľa, ktorý za škodu zodpovedá iba pomerne. Navrhovateľ
vyjadril presvedčenie, že mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo

namieste, a to najmä s ohľadom na fakt, že v čase nehody mal len 22 rokov.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny

potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje

rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Vzhľadom na obsah podaných odvolaní považoval krajský súd za potrebné vysporiadať sa
argumentáciou oboch procesných strán formulovanou v podaných opravných prostriedkoch, dôsledne
pritom vychádzajúc zo zásady viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi jednotlivých odvolaní.

Žiada sa uviesť, že ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka berie do úvahy účasť poškodeného na

spôsobenej škode a pre takéto situácie predpokladá dva varianty: 1. Poškodený znáša celú škodu sám,
2. Poškodený znáša pomernú časť škody, ak svojím pričinením prispel k vzniku škody. Najvyšší súd
Českej republiky k povahe ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka konštatoval, že patrí k normám
s relatívne neurčitou hypotézou, t. j. k normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym
predpisom, a ktorá tak prenecháva súdu, aby podľa svojej úvahy v každom jednotlivom prípade sám

vymedzilhypotézuprávnejnormyzoširokého,vopredneobmedzenéhookruhuokolností(napr.rozsudok
NS ČR 22Cdo/1618/2007). Pri úvahe o pomernom rozdelení medzi škodcom a poškodeným ide teda o
určenie vzájomného vzťahu medzi konaním poškodeného a škodcu a o zváženie všetkých skutočností,
ktoré prispeli ku vzniku škody. Posudzujú sa všetky príčiny, ktoré viedli ku vzniku škody a rovnako, ako
pri škodcovi, aj pri poškodenom treba prihliadať len na také jeho konanie, ktoré bolo aspoň jednou z

príčin vzniku škody. Konečná úvaha o tom, nakoľko sa na škode podieľal sám poškodený, a teda v akom
rozsahu znáša škodu sám, závisí vždy od okolností konkrétneho prípadu po porovnaní všetkých príčin
vzniku škody ako na strane škodcu, tak aj na strane poškodeného.
Zovšeobecňovanie, t. j. vytvorenie všeobecného pravidla aplikovateľného na iné obdobné prípady, je
spravidla vylúčené (rozhodnutie NS ČR 25Cdo/91/2010). Jedna z výnimiek vyplýva z rozsudku súdu, v

ktorom sa posudzovala miera zavinenia poškodeného, ktorý vedome podstúpil jazdu vozidlom riadeným
osobou, o ktorej vedel, že jej vodičské schopnosti sú výrazne ovplyvnené požítím alkoholu a že z vozidla
nevystúpil, keď mohol a ďalej pokračoval s vodičom v riskantnej jazde. V uvádzanom prípade poškodený
podstatným spôsobom prispel ku vzniku škodlivého následku a súd potvrdil, že podiel poškodeného na
vzniku škody sa môže blížiť až k jednej polovici (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR 25Cdo/895/2008).

Konanie poškodeného, ktorým prispel ku vzniku škody alebo k zväčšeniu jej rozsahu musí mať povahu
protiprávneho konania, ktoré bolo príčinou vzniku škody alebo jej zväčšenia. Protiprávne konanie
poškodeného spravidla spočíva v porušení generálnej prevencie podľa § 415 Občianskeho zákonníka
alebo porušení zakročovacej povinnosti podľa § 417 Občianskeho zákonníka.Vzhľadom na námietky odporcu treba upriamiť pozornosť aj na potrebu preukázania príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym konaním a jeho následkom, a teda aj protiprávnym správaním sa poškodeného
majúcim za následok vznik jeho povinnosti čiastočne znášať pomernú časť vzniknutej škody (§ 441

Občianskeho zákonníka). Z judikatúry vyplýva, že atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia
príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah
príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí ak je iba sprostredkovaný
(rozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.2Cdo/292/2006).Spravidlasanavznikuškodypodieľaviacero
príčin. Pre tieto prípady súdna prax stanovila, že príčinnú súvislosť ako vzťah príčiny a následku je

potrebné v prípade pôsobenia viacerých príčin (a z nich vyplývajúcich následkov) chápať ako reťazenie
príčin a následkov nielen v postupnosti vecnej, ale i postupnosti časovej (Najvyšší súd ČR, sp. zn.
32Cdo/192/2007) a ďalej ak viac skutočností spolupôsobilo pri vzniku škody, je podstatné určiť, či
pôvodná skutočnosť je tou skutočnosťou, bez ktorej by nedošlo ku škodlivému následku, alebo či k tejto
skutočnosti pristúpila nová skutočnosť, ktorá bez ohľadu na pôvodné skutočnosti, samostatne pôsobila
ako príčina škody.

Z obsahu vykonaného dokazovania je zrejmé, že ku škode na zdraví u navrhovateľa došlo v dôsledku
viacerých príčin. Navrhovateľ zveril vedenie motorového vozidla osobe bez vodičského oprávnenia
- svojej priateľke, ktorá však riadenie vozidla nezvládla, v dôsledku čoho zomrela a navrhovateľ
utrpel mnohopočetné závažné zranenia. Je pravdou, že vo všeobecnosti hrubé porušenie povinností

navrhovateľom viedlo postupne k ďalším následkom - zvereniu vozidla I. W., ktorá nedisponovala
vodičským oprávnením, nezvládnutiu riadenia vozidla na mokrej vozovke a vzniku dopravnej nehody.
Konanie navrhovateľa nebolo jedinou príčinou vzniku škody a nemožno ho posúdiť ako bezprostrednú
a priamu príčinu škody na zdraví. Na tejto sa totiž bezprostredne podieľala neb. I. W., ktorej navrhovateľ
umožnil viesť vozidlo. Jeho podiel na vzniknutom škodlivom následku bol sprostredkovaný, a preto

ako poškodený nemôže znášať celý rozsah vzniknutej škody, ako to požadoval odporca. Pôvodná
skutočnosť - zverenie vozidla osobe bez oprávnenia neviedla samostatne k škodlivému následku, ale
pristúpila tu ďalšia okolnosť, a to konanie neb. I. W., ktorá dovŕšila proces protiprávnych úkonov vedúcich
k následku - škode. Aj s odkazom na vyššie spomínanú judikatúru Najvyššieho súdu ČR (ktorého
stanoviská sú vzhľadom na podobnosť českej a slovenskej právnej úpravy použiteľné aj na aktuálne

posudzovanú vec), nevidel krajský súd dôvod na prehodnotenie miery znášania škody poškodeným
ustálenej okresným súdom na dve tretiny. Osobitne treba poukázať na spomínaný prípad podstúpenia
jazdy motorovým vozidlom vedeným osobou pod vplyvom alkoholu, kde česká judikatúra dospela k
záveru, že v takom prípade miera spoluúčasti na spôsobenej škode dosahuje až 50%. Vzhľadom na
podobnosť uvádzaného prípadu s prejednávanou vecou možno považovať stanovenie dvojtretinovej

miery, v ktorej má navrhovateľ znášať vzniknutú škodu, za správnu a súladnú s ustálenou judikatúrou.

K ďalšej odvolacej argumentácii účastníkov treba uviesť, že predpokladom primeraného zvýšenia
čiastky zodpovedajúcej základnému počtu bodov ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia zistenému lekárom je existencia takých skutočností, ktoré umožňujú vytvorenie záveru,

že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia, ktoré už samo predstavuje náhradu za preukázateľné nepriaznivé dôsledky
pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie i plnenie jeho životných a spoločenských potrieb
a úloh. Mimoriadne zvýšenie základnej sumy odškodnenia je možné zvýšiť nad stanovené najvyššie
sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia, hlavne bez ohľadu na základný počet bodov zistený

lekárom v zmysle zásady plnej a tým i spravodlivej nápravy. Súd však musí takéto zvýšenie vykonané
v rámci voľnej úvahy vždy náležite odôvodniť s prihliadnutím k mimoriadnej povahe a okolnostiam
konkrétneho prípadu. Treba zdôrazniť, že vykonanie zvýšenia základného bodového ohodnotenia oboch
zmienených nárokov - bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia je možné len individuálnou analýzou
osobitne vo vzťahu ku každému nároku. Inak povedané, existencia dôvodov pre zvýšenie odškodnenia

za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa uvedeného ustanovenia neznamená zároveň aj existenciu
dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za bolesť a naopak.
Okresný súd uplatnené nároky na odškodnenie bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia správne
posúdil oddelene, pričom náležite pri hodnotení bolestného vychádzal aj zo stanovísk znalcov, ktorí
neodporúčali ďalšie zvýšenie danej náhrady (mimo zvýšenia realizovaného v znaleckom posudku

znalcom podľa bodu A I. ods. 7 Prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb.). Je pravdou, že posúdenie zvýšenia
náhrady za bolesť podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. je výlučne v kompetencii súdu, posúdenie
podmienok tohto zvýšenia je však viazané na vykonané dôkazy, ktorých obsah môže súdu napomôcť
pri prípadnom navýšení základnej náhrady odškodnenia. Odškodnenie bolesti bolo obsiahnuté vjednotlivých položkách, za ktoré bola navrhovateľovi priznaná náhrada, pričom tak MUDr. G., ako aj
MUDr. Potanko, využili možnosť (vzhľadom na intenzitu prežitej bolesti navrhovateľa) priznať vyššie
bodové ohodnotenie v rozsahu dvojnásobku základného počtu bodov. V konaní neboli produkované

dôkazy, z ktorých by mohol odvolací súd spoľahlivo vyvodiť, že takéto stanovenie odškodnenia je
nevyhnutné zvýšiť, pretože zvlášť mučivé útrapy, či neznesiteľné utrpenie nebolo u navrhovateľa
preukázané.

Pokiaľ ide o namietané zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia na 35-násobok,

aj tu považoval odvolací súd úvahy súdu prvého stupňa za logické a presvedčivé. Navrhovateľ utrpel
úraz v mladom veku, kedy mal priateľku, pracoval, venoval sa športom i činnosti dobrovoľného hasiča.
Aktuálne v dôsledku poškodenia mozgu trpí stredne ťažkou retardáciou (IQ 47), môže sa pohybovať,
avšaksamostatný(akototvrdilodporca)nieje.Jehomatkaprivýpovedipotvrdila,žehomusíkontrolovať
pri obliekaní, príprave jedla, prejavuje sa u neho agresivita a pravidelne absolvuje „preliečenie“
na psychiatrii. Za takejto situácie videl odvolací súd u navrhovateľa osobitne závažný stav, keď

predovšetkým trvalé následky na duševnom stave navrhovateľa znamenali prakticky úplné vyradenie z
pôvodne vedeného rodinného, pracovného či spoločenského života. Samotný fakt, že navrhovateľ sa
dokáže pohybovať, či pomôcť v záhrade nevypovedá nič o jeho nezvrátiteľnej neschopnosti zapojiť sa
do spoločenských vzťahov.

K namietanej položke 86f uvedenej v znaleckom posudku MUDr. G., ktorá mala byť nesprávne
vypočítaná, treba podotknúť, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z vykonaného znaleckého
dokazovania - teda zo znaleckého posudku MUDr. Potanka. Posudok MUDr. G. slúžil v konaní ako
listinný dôkaz, nie však ako odborný základ pre rozhodnutie súdu. Samotný okresný súd v odôvodnení
svojho rozsudku poukázal na fakt, že pri rozhodovaní vychádzal z posudku MUDr. Potanka, ktorý

bodové ohodnotenie bolestného ustálil na 1952,5 bodu (MUDr. G. určil toto ohodnotenie na 1630 bodov).
Pokiaľ bodové ohodnotenie, ktoré si navrhovateľ uplatnil je (len z hľadiska jeho výšky) opodstatnené
aj na základe posudku MUDr. Potanka, potom nebol dôvod nijako prehodnocovať položky uvádzané v
posudku MUDr. G., ktorého závery neboli použité v rozhodnutí okresného súdu.

O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože o nich rozhodne súd prvého stupňa
(§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.