Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/91/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715202695
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6715202695.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci navrhovateľa:

D. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom D.. V. XXX/XX, XXX XX O., t. času bytom E. XXX, XXX XX B. X.,
právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, proti odporcovi:
PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516,
o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka č. XXXXXXXXXX, uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným dňa 03. 08. 2012 je neplatná.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 311,30 € na náhradu trov právneho
zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa S.: T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: T.,
VS: XXXXXX, vedený vo VÚB, a. s., pobočka Zvolen, to v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala na tunajšom súde dňa 09. 03. 2015 návrh, ktorým sa domáhala, aby súd určil,
že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 03. 08. 2012 je neplatná.
Svoj návrh odôvodnila tým, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 03. 08. 2012 k uzavretiu Zmluvy o

revolvingovom úvere na finančnú čiastku 1.500,00 €. Toho istého dňa bola uzavretá Dohoda o zrážkach
zo mzdy medzi účastníkmi konania, na základe ktorej je zamestnávateľ navrhovateľky povinný podľa
tvrdenia žalovaného vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky zo mzdy. Zamestnávateľovi
navrhovateľky bola predložená žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy v prospech žalovaného. Je
nepochybné,ževtomtoprípadesajednáovzťahspotrebiteľskýaspoukazomnaustanovenie§5aods.1
Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky
alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa písm. a/ dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných

príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej
listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať tzv. neprijateľné podmienky, ibaže
by boli individuálne dojednané. Navrhovateľka tvrdila, že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy
nebola s ňou vopred individuálne dojednaná. Musela akceptovať uzavretie Dohody o zrážkach zo mzdy
ako súčasť Zmluvy o revolvingovom úvere, inak by jej úver poskytnutý nebol, čo v jej ťažkej životnej
situácii bolo neprípustné. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neprimeranú požiadavku zo strany

žalovaného disponovať s jej majetkom a navyše nespĺňa zákonom požadované kritériá Občianskeho
zákonníka, pretože neobsahuje označenie pohľadávky, o ktorú išlo ani rozsah zrážok zo mzdy. Týmto
považuje Dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú od jej počiatku a predstavuje pre navrhovateľku ako
spotrebiteľa neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vymedzenie zabezpečenej pohľadávky, rozsah zrážokzo mzdy sú neurčité, nepresné a preto neplatné. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú
zmluvu a spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech navrhovateľky ako
spotrebiteľa. Nebola s ňou individuálne dojednaná, ale bola jej predložená na podpis v sérii dokumentov

v rovnaký deň ako Zmluva o revolvingovom úvere. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola osobitným
dojednaním, ktoré však musela akceptovať, aby jej konanie nemalo následky vo vzťahu k získaniu
revolvingového úveru. Od počiatku nebola vo veci správne poučená, dôsledkom čoho bolo uzavretie
Dohody o zrážkach zo mzdy v jej neprospech a preto táto dohoda je od počiatku neplatná. Takýmto
postupom boli vážne porušené jej spotrebiteľské práva s poukazom na platnú judikatúru Európskeho

súdneho dvora a s poukazom na Smernicu rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993, ktorá bola implementovaná
do slovenského právneho poriadku dňom 01. 04. 2004. Navrhovateľka poukázala na to, že subjektom,
ktorý má právo určovať výšku mesačných zrážok zo mzdy bude takmer vždy žalovaný, čo zabezpečuje
jeho takmer úplnú dominanciu v zmluvnom vzťahu bez toho, aby pri vykonávaní jeho práv existovala
akákoľvek kontrola. Odporca od zamestnávateľa navrhovateľky požaduje o 200 % vyššiu sumu ako
jej bola na základe úverového vzťahu poskytnutá. V návrhu na začatie konania žiadala navrhovateľka

vydať aj predbežné opatrenie, ktorým by bolo zakázané odporcovi zdržať sa použitia Dohody o zrážkach
zo mzdy, ktorá bola napadnutá žalobou a rovnako žiadala uložiť svojmu zamestnávateľovi S.. Z. H. -
POEKOR, zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov navrhovateľkou podľa napadnutej
Dohody o zrážkach zo mzdy.

Súd rozhodol uznesením dňa 23. 03. 2015 tak, že predbežným opatrením nariadil odporcovi zdržať
sa použitia napadnutej Dohody o zrážkach zo mzdy a rovnako uložil zamestnávateľovi navrhovateľky
povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov navrhovateľky podľa napadnutej
Dohody o zrážkach zo mzdy. Na odvolanie odporcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn.
13Co 556/2015 zo dňa 28. 07. 2015 uznesenie o nariadení predbežného opatrenia v celom rozsahu

potvrdil.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril písomným podaním, doručené tunajšiemu súdu 10. 07. 2015,
v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru ochrana spotrebiteľa je založená na ochrane „priemerného
spotrebiteľa.“ Tým je zabezpečené zachovanie prvku právnej ochrany aj pre dodávateľa, pretože

spotrebiteľ nie je zbavený povinnosti konať s primeranou a očakávanou mierou opatrnosti, obozretnosti
a zodpovednosti za vlastné konanie. Pri poskytovaní ochrany v zmysle právneho poriadku nie je
možné a ani súdny orgán nie je oprávnený prekročiť rozsah ochrany poskytovanej priemernému
spotrebiteľovi. Odporca navrhol, aby bola navrhovateľovi uložená povinnosť predložiť zoznam všetkých
úverových vzťahov aj s inými subjektami. Tento návrh odôvodnil tým, že nie je možné poskytnúť

ochranuspotrebiteľoviľahkovážnemu,uzatvárajúcemuzmluvnévzťahybezakejkoľvekformyopatrnosti,
či dokonca bez elementárnej zodpovednosti. Z tohto dôvodu navrhol tiež, aby navrhovateľ preukázal
potvrdenie o príjme za posledných 12 mesiacov pred podaním návrhu a preukázanie, či z jeho mzdy
nie sú vykonávané zrážky na základe iných dohôd o zrážkach zo mzdy v prospech iných subjektov. Ak
by totiž navrhovateľ akceptoval vykonávanie zrážok zo mzdy v prospech iných subjektov na základe

dohôd o zrážkach zo mzdy, potom jeho tvrdenie napádajúce podstatu dohody o zrážkach zo mzdy
by boli pochybné, nevieryhodné a účelové. Ďalej odporca poukázal na to, že právna norma § 5a
ods.1 Zákona č. 250/2007 Z. z. bola zavedená s účinnosťou od 01. 05. 2014, pričom k Dohode o
zrážkach zo mzdy došlo dňa 03. 08. 2012. Podľa prechodných ustanovení novej právnej úpravy sa
touto právnou úpravou spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred jej zavedením, avšak vznik a nároky

z nich vzniknuté sa posudzujú podľa predpisov účinných do 30. 04. 2014. Jedná sa teda o nepravú
retroaktivitu, ktorej podstatou je, že sa uznávajú úkony a ich platnosť vykonané pred účinnosťou novej
právnej úpravy. Preto argumentácia navrhovateľa s poukazom na túto právnu úpravu je nedôvodná.
Dohoda o zrážkach zo mzdy je štandardným zabezpečovacím prostriedkom pohľadávky a patrí k
obozretnosti veriteľa predchádzať situácii, aby nedochádzalo k majetkovej strate spôsobenej nielen

neskoršou insolventnosťou protistrany, ale v prvom rade porušením povinností splniť svoje záväzky.
Prostredníctvom Dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, teda úhrady
splátok úveru. Jedná sa o tradičný prostriedok zabezpečenia záväzkov upravujúcich Občianskym
zákonníkom a veriteľovi vzniká právo použiť tento inštitút len čo je pohľadávka splatnou. Na jeho
použitie sa neviaže schválenie rozhodnutím súdu, ale existencia právnej skutočnosti napr. porušenie

povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok úveru. Nejedná
sa o formulárovú dohodu s tým, že formulárová podoba automaticky neznamená neplatnosť. Odporca
popiera dôvodnosť tvrdení ohľadne nutnosti uzavrieť Dohodu o zrážkach zo mzdy ako to prezentoval
navrhovateľ. Z konania a tvrdení navrhovateľky nevyplýva, že by o obsahu uzatváranej Zmluvy orevolvingovom úvere, ktorej nadväzujúcou súčasťou bola Dohoda o zrážkach zo mzdy, nevedela,
nesúhlasila s ňou a mala k nej výhrady. Dohoda o zrážkach zo mzdy riadne obsahuje označenie
pohľadávky aj určenie rozsahu zrážok. V čase uzavretia dohody a ani následne nie je vylúčená Dohoda

o zrážkach zo mzdy ako spôsob zabezpečenia záväzkov v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľ v
zmysležiadnehozákonanemáprávonaposkytnutieúverubezakéhokoľvekzabezpečenia.Pretožiadal,
aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Súd vo veci vykonal pojednávanie v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu, ktorí boli na

pojednávanie riadne a včas predvolaní. Svoju neúčasť ospravedlnili z dôvodu hospodárnosti súdneho
konania a súhlasili s pojednávaním a rozhodnutím v ich neprítomnosti. Tým boli splnené podmienky
ustanovenia § 101 ods.2 O. s. p. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky,
oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že spolu s priateľom sa rozhodli požičať si peniaze a našli

telefonický kontakt na spoločnosť odporcu. Tu sa kontaktovali so sprostredkovateľkou, ktorá prišla k nim
domov a oznámili jej, čo chcú. Uviedla, že na jednu zmluvu môžu získať pôžičku maximálne 1.500,00
€, preto podpísali dve zmluvy na sumu 1.500,00 €. Zmluvu vypísali spolu so sprostredkovateľkou a
asi o 2-3 dni im prišli peniaze na účet. Pri dojednávaní zmluvy im sprostredkovateľka oznámila, aký
bude úrok. Vedeli, keďže sa jedná o nebankový subjekt, že úrok je vyšší, ale chceli pôžičku splatiť aj

skôr. Neinformovali sa na prípad nesplácania pôžičku, ani sprostredkovateľka im to neoznámila, len
im predložila listiny a uviedla kde a čo majú podpísať. Oni všetky listiny podpísali. Je pravdou, že
ani poriadne nevie, čo podpisovala. Potom cez iné spoločnosti si vzala ďalšie dva úvery na sumu
600,00 € a 800,00 €. Peniaze potrebovali na splácanie hypotéky, ktorú splácali po 1.000,00 € mesačne.
V tom čase bývali v byte spolu s otcom a ich celkový príjem v domácnosti bol 1.000,00 € v čistom,

spoločne sa podieľali na výdavkoch. Predpokladali však, že úvery budú schopní splácať, pretože jej
priateľ sa mal zamestnať a nejaké peniaze aj zdedil. Trištvrte roka úver riadne splácali, avšak jej
partnerovi nevyšlo zamestnanie a finančne im to nevychádzalo. Preto žiadali o odklad splátok, na
čo k nim opäť prišla sprostredkovateľka, dala im podpísať odklad o jeden mesiac, čo navrhovateľka
podpísala. Následne si však listinu prečítala a zistila, že hoci došlo k odkladu splátky za jeden mesiac,

avšak bolo potrebné zaplatiť o jednu splátku navyše 80,37 €. Následne uhradil ešte asi jednu alebo dve
splátky, avšak finančne im to nevychádzalo. Nevedela, čo v danej situácii robiť, je pravdou, že odporcu
nekontaktovala, predpokladala, že sa to celé zosplatní. Následne im prišlo oznámenie, že majú uhradiť
celkovú sumu 3.500,00 €, avšak navrhovateľka nevedela, čo všetko je v uvedenej sume zahrnuté.
Telefonicky kontaktovali odporcu a prisľúbili, že budú naďalej splácať úver, tento však neplatili. Odporca

ich kontaktoval prostredníctvom sms s tým, že ak nebudú platiť, začne exekúcia. Potom sa dlho nič
nedialo, až následne jej oznámil zamestnávateľ, že mu prišlo oznámenie o vykonávaní zrážok zo mzdy.
Preto kontaktovala právnika a bola podaná žaloba na súd. Zo mzdy jej doposiaľ nebola vykonaná žiadna
zrážka. Tie ďalšie dve pôžičky spláca po 10,00 € mesačne. Keďže s odporcom uzavreli dve pôžičky,
na tunajšom súde sa vedie ešte jedno konanie o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy pod sp. zn.

6C 91/2015. V tejto veci bolo rozhodnuté 22. 10. 2015 tak, že žalobe bolo vyhovené, vec však nie je
právoplatná. Navrhovateľka uviedla, že na dlhu voči odporcovi odvtedy nič neuhradila.

Účastníci konania uzavreli dňa 03. 08. 2012 Zmluvu o revolvingovom úvere, v rámci ktorej poskytol
odporca navrhovateľke v súlade s jej žiadosťou úver - úverový limit vo výške 1.500,00 €. Bolo dojednané,

že úver je splatný v 42 mesačných splátkach vždy do každého 25-teho dňa v mesiaci vo výške splátky
80,37 € vrátane úrokov. Celková čiastka, ktorú dlžník bol povinný zaplatiť, t. j. úver a úroky za celú dobu
čerpania úveru bol vo výške 3.375,54 €. Bol dojednaný ročný úrok vo výške 70,01 %, RPMN vo výške
65,99 %, priemerná RPMN bola 46,52 %. Úver bol žiadaný za účelom rekonštrukcie nehnuteľnosti.
V rovnaký deň došlo k podpisu Dohody o zrážkach zo mzdy, kde v čl. 1 boli identifikované zmluvné

strany a bolo dojednané, že odporca bude mať voči navrhovateľke ako dlžníkovi pohľadávku, ktorá
vznikne poskytnutím úveru na základe žiadosti dlžníka vo výške 1.500,00 €, na základe Zmluvy o
revolvingovomúvere.Pohľadávkazabezpečovanátoutodohodoujetvorenáúveromvrátaneprípadných
všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými
pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a

ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú v súvislosti zo zmluvy a jej
prípadných dodatkov. V čl. 2 strany dojednali Dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho
zákonníka k zabezpečeniu pohľadávok spoločnosti identifikovaných v čl. 1, kedy zamestnávateľ dlžníka
je povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vo výške 80,37 €mesačne. Strany výslovne súhlasili s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy
vykonaná v dohodnutej výške z akéhokoľvek dôvodu, ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho
vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom

mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku a to na najvyššie prípustnú výšku v zmysle
všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia
a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní, dlžník s takýmto postupom výslovne
súhlasí. Podľa čl. 3 sa strany dohodli, že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom
dlžníka do doby, než spoločnosť zamestnávateľovi písomne oznámi, že jej pohľadávky sú splatené.

Podľa čl. 5, dohoda bola uzavretá na dobu do splatenia všetkých pohľadávok spoločnosti na základe
alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov a môže byť zrušená, či menená iba písomne
dohodou oboch strán. Dlžník nemá oprávnenie túto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od
nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť.

Oznámením zo dňa 23. 02. 2015 adresované spoločnosťou ANACO pre Ing. Z. H. - POEKOR, bolo

tomuto oznámené, že ako zamestnávateľ navrhovateľky, t. j. dlžníka, je povinný v zmysle priloženej
Dohody o zrážkach zo mzdy, vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka. Veriteľ uviedol, že jeho pohľadávka ku
dňu 23. 02. 2015 činí 3.584,16 €.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. podľa ods. 3 dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané.

Podľa § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa úč. od 1.5.2014, je neprípustné
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a) dohodou
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, 12cd) ibaže táto

dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a
mal možnosť ju odmietnuť, alebo b) zmenkou alebo šekom. 12ce).

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacieho návrhu,

musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným
určeným dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý
právny záujem sa viaže na konkrétny petit, teda to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha a súvisí s
riešením otázky, či sa týmto petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty.
Záver súdu o existencii naliehavého právneho záujmu predpokladá posúdenie, či je podaný určovací

návrh vhodným a správne zvoleným a prípustným procesným nástrojom ochrany práva. Naliehavý
právny záujem navrhovateľky mal súd preukázaný tým, že odporca začal realizáciu zabezpečovacieho
prostriedku, ktorý bol napadnutý žalobou, čím dochádza alebo môže dôjsť bez právneho dôvodu kzásahu do majetkovej sféry navrhovateľky. Naviac v tejto veci bolo vydané i predbežné opatrenie z
dôvodu potreby okamžitej ochrany práv navrhovateľky.

PredmetomkonaniajeurčenieneplatnostiDohodyozrážkachzomzdyakoprostriedkunazabezpečenie
peňažnej pohľadávky uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý má postavenie spotrebiteľa. Pre
dohodu platia tak isto všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. OZ). Základnými
náležitosťami Dohody o zrážkach zo mzdy je označenie veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy, označenie
pohľadávky, o ktorú ide ako aj výška dohodnutých zrážok. Ako každý právny úkon, aj uvedená dohoda

musí byť urobená slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne pod následkom neplatnosti. Súd musí
konštatovať, že už v minulosti boli súdmi SR posudzované dohody o zrážkach zo mzdy v obdobných
prípadoch poskytnutia úverov nebankovými subjektami, ktoré boli obvykle súčasťou samotnej Zmluvy o
úvere, čo bolo nebankovým subjektom vytknuté, keďže súdy konštatovali, že sa nejedná o individuálne
dojednanú zmluvnú podmienku. V tomto prípade žalovaný postupoval tak, že Dohodu o zrážkach zo
mzdy uzavrel s navrhovateľkou osobitnou dohodou. Súd však konštatuje, že takýto postup zo strany

odporcu je len formálny, pretože podstatou individuálneho dojednania je, že druhá zmluvná strana je
podrobne oboznámená s obsahom a následkami takéhoto individuálneho dojednania. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka žiadnym spôsobom nebola oboznámená zo strany odporcu
o obsahu tohto zabezpečovacieho inštitútu ani o jeho následkoch. V súvislosti s obranou odporcu
vo vzťahu k „priemernému spotrebiteľovi“ súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.

01. 2013 sp. zn. 6Ncdo 9/2012, bolo práve poukázané, že rešpektovanie princípu, neznalosť zákona
neospravedlňuje v spotrebiteľských právnych vzťahoch a jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa
bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj
v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa
dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských

právnych vzťahov, odporuje potom požiadavka podrobnej až detailnej znalosti právnych predpisov zo
stranyspotrebiteľa.Pretoneinformovanosť,resp.nedostatočnáinformovanosťspotrebiteľavtejtooblasti
mu nemôže byť na ujmu. Okrem toho v súlade s predpismi občianskeho práv je dôkazné bremeno
preukázania individuálneho dojednania na dodávateľovi, t.j. odporcovi, inak platí, že zmluvná podmienka
nebola individuálne dojednaná. Súd poukazuje aj na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle

navrhovateľky uzavrieť Dohodu o zrážkach zo mzdy. Hoci odporca popieral toto tvrdenie, z vyjadrenia
navrhovateľkybolopreukázané,žepodpisdohodyjejbolvnútený,pretoženemalainúmožnosťpodpísať
úverovú zmluvu bez toho, aby podpísala všetky listiny predložené sprostredkovateľom. Odporca nijako
nepreukázal, že aj bez podpisu Dohody o zrážkach zo mzdy by bol navrhovateľke úver poskytnutý. Súd
poukazuje na to, že odporca pri dodržaní elementárnych zásad poctivého obchodného styku mohol a

mal ponúknuť navrhovateľke dôslednejšie vysvetlenie o obsahu a rizikách vyplývajúcich z úverového
vzťahu a následnej Dohody o zrážkach zo mzdy. S poukazom na uvedené dôvody a konkrétne okolnosti
tohto prípadu potom súd hodnotí napadnutý právny úkon ako neplatný s poukazom na ustanovenie § 37
ods.1 Občianskeho zákonníka. Okrem toho, tento postup zo strany odporcu možno kvalifikovať aj ako
nekalú praktiku v zmysle ustanovení Smernice rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 ako aj ustanovení §

52 a nasl. Občianskeho zákonníka a preto nemôže požívať právnu ochranu. Vzhľadom na tieto závery
ďalšie dôkazné návrhy zo strany odporcu a to zistenie iných úverových vzťahov a zistenie výšky príjmu
navrhovateľky považoval za nadbytočné a preto ich zamietol. Na základe uvedeného súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Súd ešte dodáva, že hoci má odporca pravdu v tom, že právna úprava podľa § 5a ods. 1 zákona č.

250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa úč. od 1.5.2014 nedopadá na prejednávanú dohodu, je zrejmé,
že je súlade s posúdením súdu v tomto konkrétnom prípade a uvedená právna úprava bola zavedená
práve na zamedzenie nekalého postupu v obdobných prípadoch.

O trovách konania rozhodoval súd podľa § 142 ods.1 O. s. p. a priznal navrhovateľka ako úspešnej

účastníčke plnú náhradu trov konania. Navrhovateľka si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia,
pričom právny zástupca vyčíslil riadne a včas trovy právneho zastúpenia za štyri úkony právnej pomoci,
pričom hodnota jedného úkonu bola účtovaná vo výške 64,54 €, s výnimkou podania - vyjadrenie k
odvolaniu proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia v sume 32,27 €. Súd však určil výšku
jedného úkonu právnej pomoci po 64,53 € a jeden úkon po 32,27 € (prevzatie a príprava zastúpenia,

podanie žaloby, vyjadrenie k odvolaniu, účasť na pojednávaní). K úkonom patrí 4x režijný paušál po 8,39
€ a 20 % DPH, čo spolu činí 311,30 €. Odporca bude povinný takto priznanú náhradu trov právneho
zastúpenia zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľky v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku (§ 160 ods.1 O. s. p. a § 149 ods.1 O. s. p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá

veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).