Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 26, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/92/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114216245
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114216245.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14,
811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: H. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F., F. XX, o zaplatenie 728,77 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov zo dňa 4.12.2014 č. k. 25C/192/2014-51 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa pripustil, aby do konania popri žalovanému ako vedľajší
účastníkzúčastniloZdruženie-Pomocaochranaspotrebiteľa"POS",sosídlomPrešov,Nám.legionárov
5, IČO: 43343828.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa
09.06.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 728,77 Eur
spolu s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.

Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.07.2014 Združenie - Pomoc a ochrana
spotrebiteľa „POS" ako vedľajší účastník súdu oznámilo vstup do konania na strane žalovanej v zmysle

§ 93 ods. 2, ods. 3 a ods. 4 O.s.p.

Písomným podaním zo dňa 28.07.2014, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 01.08.2014, žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že na strane vedľajšieho účastníka nie sú splnené
podmienky na jeho vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Podľa jeho
názoru vedľajší účastník môže vstupovať do konaní, resp. podávať žaloby len vo veciach ochrany

práv spotrebiteľov, čo znamená, že môže vstupovať do konaní, v ktorých sa bude spotrebiteľ domáhať
ochrany práva spotrebiteľov na strane žalobcu, resp. spotrebiteľské združenie je oprávnené podávať
návrhy na začatie konania vo veciach ochrany práv spotrebiteľov. Má sa teda jednať o žaloby, resp.
konania, ktorých predmetom bude ochrana práv spotrebiteľov a nie individuálne prípady ochrany práv
jedného spotrebiteľa. Predmetom tohto konania totiž nie je ochrana práv spotrebiteľov, ale individuálna
žaloba na plnenie voči konkrétnej fyzickej osobe, t.j. zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom.

Žalobca ďalej poukázal na to, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania
je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu
vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Súd preto musí vždy účastníkov konania
právne relevantným spôsobom upovedomiť o procesnom úkone vedľajšieho účastníka, ktorým prejavil
vôľu vstúpiť do konania a zároveň musí mať vždy jasno, či účastník, ktorého chce vedľajší účastník

podporovať, s jeho podporou súhlasí,resp. či nevyjadril nesúhlas, pričom musí taktiež zákonom zodpovedajúcim spôsobom reagovať na
prípadný nesúhlasný procesný úkon účastníka. Zároveň však uviedol, že použitie ustanovenia § 101
ods. 3 O.s.p. neprichádza v tomto prípade do úvahy, nakoľko by nešlo o vyjadrenie sa k postupu a

vedeniu konania.

Zdôraznil aj, že podľa platnej právnej úpravy, ako aj rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej
únie je sudca všeobecného súdu povinný ex offo prihliadať na nečestné zmluvné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách, čo zabezpečuje, že spotrebiteľ bude mať vždy účinné právne prostriedky na

ochranu svojich práv. Preto vyjadrenia právneho zástupcu vedľajšieho účastníka nie sú potrebné a nie
sú žiadnou pridanou hodnotou pre spotrebiteľa.

Taktiež uviedol, že vedľajší účastník by vstupom do konania získal informácie o citlivých údajoch
týkajúcich sa spotrebiteľa ako účastníka konania na strane žalovaného, a to o jeho osobných údajoch
a jeho súkromí, pričom by zároveň došlo aj k porušovaniu ústavného práva žalobcu na ochranu pred

neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním a zneužívaním údajov týkajúcich sa žalobcu.

Na záver navrhol, aby súd nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania, pretože pre jeho vstup do
konania neboli a nie sú splnené zákonné podmienky, takéto aktivity spotrebiteľského združenia nie sú
žiadnou pridanou hodnotou pre spotrebiteľa a pripustením jeho vstupu do konania by došlo k porušeniu

čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, zákona o ochrane osobných údajov a telekomunikačného
tajomstva.

Súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 93 ods. 2, 3 O.s.p., § 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho
zákonníka,§25ods.1zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaadospelknasledovnýmzáverom.

Základným predpokladom účasti občianskeho združenia, predmetom činnosti ktorého je ochrana práv
podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, v konaní ako vedľajšieho účastníka vychádzajúc z výslovného
znenia ust. § 93 ods. 2 O.s.p. a sledovaného účelu tohto vedľajšieho účastníctva je, aby konanie vo
svojom predmete poskytovalo priestor na ochranu spotrebiteľského práva bez ohľadu na to, či sa jedná

o spotrebiteľskú vec individuálnu alebo sa týka skupiny spotrebiteľov a bez ohľadu na to, či spotrebiteľ
vystupuje na strane navrhovateľa alebo odporcu.

Ďalšími predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a/ výzva účastníka konania alebo
podnet vedľajšieho účastníka konania, b/ uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník

vystupovať, c/ preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde
o prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákon, d/ rozhodnutie súdu o prípustnosti
vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva),
e/ súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, íl súhlas (hlavného) účastníka
konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup dal sám vedľajší

účastník.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania.
Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi
s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do konania

ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do
konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie alebo keď
svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje rozhodnutie
súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej pozícii
vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa stal

vedľajším účastníkom konania. Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné,
alebo neprípustné; o (ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov
namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje
samotný vedľajší účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje
do konania, a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

Podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní je súhlas (hlavného) účastníka, na strane
ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní
podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Zustanovenia § 93 O.s.p. nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní
vystupovať napriek nesúhlasu „ním podporovaného" účastníka; svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom
tento účastník nemusí ani odôvodňovať.

Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v
konaní si neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v
procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná
pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť.

Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému)
účastníkovi konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník
vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva
vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť
do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého

chce vedľajší účastník v konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom
do konania. Treba mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže
vedľajší účastník v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a
ovplyvňovať ho.

Účastník konania má preto právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v
pozícii vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť v konaní si neželá.

Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšieho
účastníka do konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi nanútený.

Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania bolo žalovanému doručené dňa 29.10.2014.
Žalovaný nijako nereagoval a výslovný nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka- Občianskeho
združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov - nevyjadril.

Skutočnosť, že absentuje výslovný nesúhlas účastníka konania, na strane ktorého by mal vedľajší
účastník vystupovať, nebráni naplneniu samotného účelu účasti vedľajšieho účastníka v konaní. Tento
záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 5.2.2013, sp. zn. 3Cdo
188/2012.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a účasť Združenia -Pomoc a ochrana spotrebiteľa
„POS" v konaní ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného pripustil, pretože pre účasť tejto
právnickejosobyvkonaní,predmetomčinnostiktorejjeochranaprávspotrebiteľov,súsplnenéprocesné
podmienky podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého
stupňa zmenil tak, že vstup vedľajšieho účastníka do konania sa nepripúšťa a zaväzuje vedľajšieho
účastníka nahradiť žalobcovi trovy konania.

V podanom odvolaní poukázal ďalej na to, že vstup vedľajšieho účastníka do občianskoprávnych
konaní upravuje vládny návrh novely Občianskeho súdneho poriadku, ktorá má nadobudnúť účinnosť
dňa 1.1.2015. Uvedený návrh v dôvodovej správe reaguje na doterajšiu rozhodovaciu činnosť súdov
Slovenskej republiky v občianskoprávnych veciach. Návrh dopĺňa doterajšie ustanovenie §93 O.s.p. a
odstraňuje interpretačné problémy praxe súdov v otázke, či a za akých podmienok môže do občiansko-

súdneho konania ako vedľajší účastník vstúpiť právnická osoba, ktorej predmetom je ochrana práv podľa
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Návrh vychádza zo záveru judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že ani takýto „ vedľajší
účastník nemôže vstúpiť do konania proti vôli toho, proti komu chce v konaní vystupovať, resp. že

ani účasť takéhoto vedľajšieho účastníka nesmie byť navrhovateľovi alebo odporcovi nanútená, ak si
ju sám neželá. Podľa názoru odvolateľa podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka ( na
ktorého sa vzťahujú ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 O.s.p.), je súhlas hlavného účastníka, na strane ktoréhovedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho
účastníctva.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 384/2008 Z.z. bola s účinnosťou od
15.10.2008 zavedená druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní.

Nové ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. však práve v prípade právnických osôb zameraných na ochranu
práv spotrebiteľa nevyžaduje preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu. Cieľom navrhovanej
úpravy je vychádzajúc z dôvodovej správy rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých
existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov,
ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného

záujmu vstupovať do konania ako vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej situácii by bolo
takmer nemožné preukázať právny záujem na výsledku sporu. V praxi ide hlavne o právnické osoby v
postavení mimovládnych organizácií zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou,
o združenia na ochranu spotrebiteľov a podobne.

Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
nestanovuje, že združenia na ochranu spotrebiteľov musia mať právo vstupovať do sporov o
individuálnych záujmoch spotrebiteľov ako vedľajší účastníci. Článok 7 ods. 2 tejto smernice priznáva
týmto združeniam procesné práva pokiaľ ide o ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Smernica
teda nič nehovorí o prípadnej účasti združení na ochranu spotrebiteľov v individuálnych sporoch. Toto

mlčanie sa ale v žiadnom prípade nedá chápať ako zákaz takejto činnosti. Z článku 8 Smernice Rady č.
93/13 EHS vyplýva, že členské štáty môžu zaviesť opatrenia, ktoré sú priaznivejšie pre spotrebiteľa, ako
tie, ktoré sú stanovené v smernici. Takýmto opatrením môže byť aj pripustenie vedľajšieho účastníctva v
konaní. Občiansky súdny poriadok účinný do 31.12.2014 v ustanovení § 93 a ani v iných ustanoveniach
neupravoval, aby podmienkou pre vstup vedľajšieho účastníka do konania mal byť výslovný súhlas

účastníka, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať. Žalovaní uznesenie o pripustení vstupu
vedľajšieho účastníka do konania prevzali, proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote
odvolanie nepodali a doposiaľ žiaden nesúhlas s jeho vstupom do konania nevyslovili.

Vedľajší účastník v súlade s ustanovením § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014 do konania

mohol vstúpiť buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom
súdu. Možnosť vstupu do konania bola obmedzená len dobou trvania konania. Vedľajší účastník tak
mohol vstúpiť do konania kedykoľvek od momentu jeho začatia až do doby, kedy sa konanie skončilo.
Začiatokkonaniajedanýdňom,keďdošielsúdunávrhnajehozačatiealebokeďbolovydanéuznesenie,
podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu (§ 82 ods. 1 O.s.p.).

Ak Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31.12.2014 v prípade vedľajšieho účastníka ako
združenia na ochranu spotrebiteľa nevyžadoval preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu
a jeho vstup do konania nepodmieňoval výslovným súhlasom zo strany žalovaného, bolo pripustenie
vstupu vedľajšieho účastníka do konania vhodným prostriedkom pre dosiahnutie toho, aby žalovaný ako

spotrebiteľ mohol účinnejšie brániť svoje práva vyplývajúce z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy.

Na právnu úpravu vyplývajúcu z ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2015 prihliadať
nemožno, nakoľko vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu pred 1.1.2015, teda v dobe
keď v tom čase účinný Občiansky súdny poriadok nevyžadoval ako súčasť podnetu aj súhlas účastníka

so vstupom do konania.

Zákon č. 353/2014 Z. z. účinný od 01.01.2015 neobsahuje vlastné prechodné ustanovenia a preto je
potrebné jeho účinky vykladať v súlade s princípom zákazu pravej retroaktivity. Ak nie je v prechodnýchustanoveniach výslovne uvedené inak, je pri strete starej a novej úpravy nutné vychádzať zo všeobecne
platnej zásady nepravej retroaktivity procesných noriem, teda aplikácie nových procesných noriem
pre skôr začaté konania. V takom prípade sa v konaní pokračuje podľa neskoršieho zákona s tým,

že právne účinky úkonov uskutočnených skôr zostávajú v platnosti. Čo sa týka nepravej retroaktivity
v procesnom práve a názorov v odbornej literatúre na ňu, z povahy procesného práva vyplýva, že
nové procesné právo má pôsobiť odo dňa nadobudnutia účinnosti nového zákona a to aj pre konania
zahájené pred jeho účinnosťou. Účinky procesných úkonov súdu a účastníkov, ktoré s nimi spájala
či nespájala skoršia úprava však zostávajú zachované. Oznámenie o vstupe predstavuje procesný

úkon vedľajšieho účastníka, ktorým oznamuje svoj vstup do konania a preto na takýto procesný úkon
vedľajšieho účastníka sa musí vzťahovať právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 93 ods. 3 O.s.p. v
znení účinnom do 31.12.2014.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1, ods. 2
O.s.p. uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.