Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 22, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoPr/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114213395
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114213395.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: M. Y., nar. X. X. XXXX, bytom L.
XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Maruščákom, so sídlom Hrnčiarska 1619/42, Stropkov,
proti žalovanej: LENOIR SLOVAKIA, spol. s.r.o., so sídlom Ľubochnianska 5, Prešov, IČO: 36 512 516,
zastúpenému B. J., bytom C. XX, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru s
prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 9. 6. 2015 č.k. 19C/29/2014
- 111, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v ažalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 19C/29/2014 - 111 návrh zamietol. Náhradu trov konania odporcovi
nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ podaním z 12. 5. 2014 domáhal
sa určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom na základe okamžitého
skončenia pracovného pomeru odporcom zo dňa 7. 4. 2014 je neplatné a pracovný pomer medzi
navrhovateľom a odporcom trvá. Návrh odôvodnil tým, že dňa 7. 4. 2014 mu bolo doručené okamžité
skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z.. Odporca

okamžité skončenie pracovného pomeru vymedzil tým, že dňa 5. 4. 2014 mal navrhovateľ počas výkonu
zamestnania požiť alkoholické nápoje, čo bolo zjavne známe a čo môžu potvrdiť viacerí zamestnanci
odporcu. Tvrdenie odporcu sa nezakladá na pravde, nakoľko 5. 4. 2014 a nikdy predtým v pracovnej
dobe alkoholické nápoje nepožíval ani nenastupoval do práce pod ich vplyvom. Nechápe, z čoho
odporca usúdil, že dňa 5. 4. 2014 javil znaky požitia alkoholických nápojov. Navrhol vypočuť svedkov
- zamestnancov odporcu. Naviac 4. 4. 2014 v mieste E. - Interporto, kde bol svojim zamestnávateľom
vyslaný na pracovnú cestu, ukončil plnenie uložených pracovných úloh a čakal iba na vystriedanie.

Zamestnanec môže porušiť pracovnú disciplínu iba vtedy, ak sa tak stane za situácie, že plní pracovné
úlohy alebo vykonáva činnosť, ktoré sú v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Iné konanie
zamestnanca nemôže byť posúdené ako konanie, na ktoré by dopadali povinnosti vyplývajúce z
pracovnoprávneho vzťahu. Poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/644/2006 zo
dňa 15. 3. 2007 s tým, že prípadné porušenie pracovnej disciplíny na pracovnej ceste prichádza v úvahu,
ak sa to stane pri činnosti, ktorá má časový, miestny a najmä vecný pomer k výkonu závislej činnosti.
Záznam spísaný A. Z. riešil otázku napadnutia pána Z., pričom mal byť žalobca pod vplyvom alkoholu.

Súd v konaní mal preukázané, že dňa 15. 5. 2006 došlo k uzavretiu pracovnej zmluvy na výkon
práce vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy medzi navrhovateľom a odporcom. Podľa príkazu na
zahraničnú pracovnú cestu zo 7. 3. 2014 navrhovateľ mal vykonať ako vodiť medzinárodnej kamiónovejdopravy zahraničnú pracovnú cestu s nástupom v O. dňa 7. 3. 2014 o 10.00 hod. a miestom vykonania
práce v Európske únii. Ukončenie práce malo byť v O.. Preprava vodičov späť do O. mala byť vykonaná
mikrobusom.

Podľa záznamu z 5. 4. 2014 spísaného v E. A. Z. a podpísané B. O., Q. W., Y. C., M. V. a E. C.
„pri vystriedaní pána Z. pánom Y. došlo zo strany pána Y. najprv k slovnému a potom aj k fyzickému
napadnutiu mňa A. Z.. Keďže som vycítil, že pán Y. je pod vplyvom alkoholu, tak som ho zvalil na zem
a nijako inak som ho nenapadol. Mám k tomu aj viacerých svedkov incidentu, ktorí to videli. Zo strany

pána Y. sa stalo už v minulosti, že nerešpektoval ostatných vodičov pri striedaní osádok, a to tak, že
kabína nie je vyprataná a schválne naťahuje čas“. Listom zo dňa 7. 4. 2014 odporca okamžite skončil
pracovný pomer s navrhovateľom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pretože dňa 5. 4. 2014
v meste E. pri striedaní sa dopustil fyzického napadnutia svojho kolegu p. A. Z.. Bolo zjavné známe, že
požil alkoholické nápoje. Ako svedkovia tohto incidentu boli zamestnanci odporcu O. B., W. Q., V. M., C.
E., C. Y.. Na liste sú ako svedkovia odmietnutia prevzatia tejto listiny žalobcom uvedení O. M. a T. V..

Žalobca k veci uviedol, že nemal spory s pánom N. L., štatutárom žalovanej spoločnosti, ale s pánom Q.,
pričom súhlasil s tým, že je tu absolútny zákaz požívania alkoholických nápojov počas pracovnej cesty,
pričom pracovná cesta začala nástupom pracovného výkonu v O. do prepravnej dodávky a návratom
do O.. Pán J. ako dispečer dopravy určil vedúceho, ktorý zodpovedal za transport vodičov na miesto

striedania zo Slovenska do zahraničia, pričom pri ceste z O. do E. bol vedúcim transportu pán C. a
naspäť mal byť žalobca. Bol to zaužívaný postup. Čo sa týka samotného konfliktu. Z rána došiel k vozidlo
A. Z., ktorý ho mal striedať, búchal mu päsťou na dvere, vulgárne mu nadával. Nerozumie tomu, prečo p.
Z. následne jeho označil za osobu, ktorá vyvolala konflikt. Nevie ani posúdiť, prečo ostatní vodiči, ktorí sú
zapísaní v zázname ako svedkovia sa priklonili k tvrdeniu p. Z.. Keby mal naozaj vypité, iste by požiadali

pána Z. a pána L., aby nafúkal do detekčnej trubičky, nakoľko trubičky sú po dve vo vozidle. Keďže bol
vedúcim transportu, mohol určiť niektorého vodiča na šoférovanie späť. Preto on určil iných vodičov na
riadenie mikrobusu pri ceste z E. do O.. Keď bola riešená vec v O., tak pán Q. mu navrhol, aby si dal
výpoveď, že o týždeň ho príjme. Dôvodom malo byť požitie alkoholu. Keď sa pýtal, či pri späťvzatí do
pracovného pomeru dostane rovnako vysoký plat, tak bol vysmiaty s tým, že nie.

Vypočutý zástupca odporcu pán N. Q. povedal, že v pondelok po príchode do práce mal informáciu
o tom, že má niečo robiť s oznámením na pána žalobcu. Keď sa žalobca priamo pýtal na to či vypil,
tak povedal „no a čo“. Musel tak riešiť prípad požitia alkoholu, aj keď bol vcelku spokojný s prácou
navrhovateľa. Navrhol mu, že na dva mesiace prejde niekde inde pracovať a potom sa vráti na pôvodné

pracovisko, lebo ho musel nejakým spôsobom potrestať.

Svedok B. L. uviedol, že pri striedaní vodičov v E. sa dozvedel od kolegov, že bol tam menší incident.
Keď došiel za ním pán Z., tak mu podpísal papier, ktorý po príchode do O. dali pánovi Q. - šéfovi firmy.
Ten mal vedieť o tom, že bol nejaký problém. V priebehu cesty naspäť šoféroval s pánom W., pretože z

navrhovateľa bolo cítiť alkohol už od jeho príchodu do E.. Vie a pozná povahu navrhovateľa, ktorý keď
si vypije, je agresívny, vyťahuje staré veci. Keď má vypité, nie je s ním reč.

M. V. uviedol, že pri striedaní, po tom čo prišli do E., tak navrhovateľ napadol B. O., lebo mu chýbali
nejaké peniaze. Neskôr mu bol doložený papier na to, aby sa podpísal, či navrhovateľ bola lebo nebol

opitý. Podpísal ho, lebo bolo vidno, že navrhovateľ je opitý a skákal do B. O.. Vraj aj do pána Z., ale toto
nevidel, bol na návese. Keď sú vysielaní na pracovnú cestu, po celý turnus a nesmú požívať alkoholické
nápoje. Podľa neho, navrhovateľ má výbušnú povahu najmä vtedy, keď si vypije. Konflikt, ktorý tam bol,
už nebol bežný, bolo to nad bežný rámec. Naviac ho prekvapilo to, že po príchode ostatných vodičov
žalobca ani nepozdravil, len priamo napadol pána O.. Ostatní vodiči sa pána O. zastali. Nevie koho

napadlo, aby sa spísal papier.

M. W. uviedol, že bol svedkom agresívneho správania navrhovateľa voči dvom kolegom. Prv napadol
kolegu pána O. pre rozdiel 1,5 eura. Je toho názoru, že takto sa správa len človek, keď má vypité.
Pri ceste naspäť navrhovateľ nešoféroval, bolo z neho cítiť alkohol. Spísanému záznamu verí, pretože

pozná kolegu Z., že je to pedant.

Ďalší svedok Y. C. uviedol, že videl ústny konflikt medzi pánom O. a navrhovateľom. Išlo o nejaké
peniaze. Neskôr za ním zašiel pán Z. s tým, že bola tam nejaká bitka a že je potrebné spísať nejakúvýstrahu na papier. Nevie povedať, či navrhovateľ mal vypité, ale ostatní hovorili, že mal. Vodiči keď sú
vonku a nejazdia, majú pauzu, tak každý si vypije, čo nepovažuje za problém.

O. M. uviedol, že mal na starosti striedanie vodičov. Vypracoval návrh na striedanie vodičov a kópiu
zaslal pánovi Q., ako aj pánovi L.. Keď v pondelok sa dozvedel, že naspäť navrhovateľ nešoféroval,
preto sa o vec zaujímal, prečo sa tak stalo. Navrhovateľ mu odpovedal, že nešoféroval, pretože ho
nenechali. Následne z rozhovoru navrhovateľa a pána Q. vyplynulo, že navrhovateľ nešoféroval preto,
že deň predtým bolo M. a vypil si.

Svedok A. Z. konštatoval konflikt pre neupratanie vozidla, kde prv bol spor medzi navrhovateľom a
pánom O.. Neskôr navrhovateľ napádal aj svedka, roztrhal mu tričko a nadával mu. Navrhovateľ javil
známky opitosti. Preto napísal papier. Že bol žalobca opitý usudzoval z toho, že ťažko nastupoval a
vystupoval z kamióna.

Svedok B. O. potvrdil, že došlo ku konfliktu medzi ním a navrhovateľom pre chýbajúcich 1,- až 2,- eur
v pokladni. Navrhovateľ sa správal agresívne, vyrútil sa na neho. Neskôr si všimol, že z auta vystúpil aj
pán Z., ktorý mal roztrhané tričko na rukáve. To bol dôsledok konfliktu s navrhovateľom. Usudzoval, že
navrhovateľ mal vypité, pretože sa tak správal. Záznam podpísal s ostatnými vodičmi.

Súd na základe zisteného skutkového stavu vychádzal z § 68 ods. 1 Zákonníka práce, že zamestnávateľ
môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin a
b) závažne porušil pracovnú disciplínu.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru sa má urobiť písomne a musí
byť v ňom skutkovo vymedzený dôvod, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musia
ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatný. Súd na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi urobené v
súlade so zákonom. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočné, ak ide o skutočne závažné

porušenie pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ ho dáva v prípade, ak dôjde k neakceptovateľnej situácii
a od zamestnávateľa nie je možné spravidla požadovať, aby naďalej zamestnanca zamestnával až do
uplynutia výpovednej lehoty. Napr. prípady závažného porušenia dôvery medzi účastníkmi pracovného
pomeru, pričom správanie sa zamestnanca negatívne ovplyvňuje dodržiavanie pracovnej disciplíny na
pracovisku alebo hrozí alebo je spôsobená väčšia ujma. Tým môže byť napr. požitie alkoholických

nápojov na pracovisko. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k jednoznačnému záveru, že
okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom je platné a dôvodné. Navrhovateľ v rozpore
s príkazom zamestnávateľa požil na pracovnej ceste alkoholické nápoje a naviac pod ich vplyvom bol
agresívny voči kolegom. Nesplnil si ani pracovné povinnosti v časti vypratať kamión a ako vedúci skupiny
pri ceste na Slovensko neplnil si svoje povinnosti. Preto sa súd stotožnil so stanoviskom odporcu,

ktorý za požitie alkoholických nápojov, potvrdené výpoveďami svedkov, okamžite skončil pracovný
pomer s navrhovateľom. Navrhovateľ mal vedomosť o tom, že bude vedúcim jazdy pri ceste naspäť
a zodpovedá za bezpečnosť pri návrate. Požil alkoholické nápoje počas výkonu práce, čím porušil
základné všeobecné povinnosti vodiča, čím došlo k hrubému porušeniu pracovnej disciplíny, čo je
dôvodomnaokamžitéskončeniepracovnéhopomeru.Pretosúdnávrhžalobcuakonedôvodnýzamietol.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Pretože úspešný odporca si
náhradu trov konania nežiadal, odporcovi nebola priznaná náhrada trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie navrhovateľ. Keď zamestnávateľ konštatuje porušenie

pracovnej disciplíny závažným spôsobom, svoje tvrdenia musí preukázať. Zavinené nesplnenie či
porušenie povinností, ktoré majú dôsledky na porušenie pracovnej disciplíny, môže viesť k zákonom
stanoveným dôsledkom, ale takéto porušenie pracovnej disciplíny zamestnávateľom preukázané
nebolo. Podľa § 12 ods. 2 písm. k) zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri
práci, zamestnanec je povinný nepožívať alkoholické nápoje. Nebolo ale preukázané, aby navrhovateľ

odmietol podrobiť sa skúške na alkohol či vyšetreniu na požitie alkoholu. Navrhovateľ nebol podrobený
alkoholovému testu a nebolo ani preukázané, aby navrhovateľ nastúpil na pracovisko pod vplyvom
alkoholu. Ak bol tu problém s navrhovateľom, tak odporca mohol nariadiť vykonanie skúšky na alkohol,
pretože technické prostriedky na jeho zistenie sú v každom motorovom vozidle. Keď nebola vykonanáskúška na alkohol a ani vyšetrenie na alkohol, pričom navrhovateľ neodmietol vykonanie takejto skúšky,
tak odporca nemá žiaden vierohodný dôkaz na požitie alkoholických nápojov navrhovateľom. Podľa
navrhovateľa celú záležitosť zinscenoval odporca prostredníctvom A. Z., ktorý incident vyprovokoval.

Ak by skutočne došlo k požitiu alkoholických nápojov navrhovateľom, tak v žiadnom prípade, a čo by
bolo nelogické, nedával by mu odporca možnosť zotrvať v pracovnom pomere pri porušení základného
práva a požívanie alkoholických nápojov počas výkonu práce.

Samotné výpovede svedčia o tom, že vraj navrhovateľ mal javiť známky požitia alkoholu, ale nikto

nevidel navrhovateľa piť alkoholické nápoje v rozhodnom období. Pokiaľ sa vytýka, že došlo k porušeniu
pracovnej disciplíny počas výkonu zamestnania, tak navrhovateľ už nebol vo výkone zamestnania,
pretože navrhovateľ od 4. 4. 2014 čakal na vystriedanie. Nevykonával nijaké pracovné úlohy. Naviac u
odporcu za čas po 4. 4. 2014 nemal ani vyplácanú mzdu za výkon práce. Ak sa rieši otázka spätného
transportu vodičov spoločnosťou SLOVBEN-DASSA s.r.o., tak navrhovateľ nebol v zmluvnom vzťahu
s treťou osobou (SLOVBEN-DASSA s.r.o.), ani neviedol motorové vozidlo ako výkon zamestnanca

odporcu. Ak by bol navrhovateľ vo výkone práce aj po 4. 4. 2014, tak musela by mu byť vyplatená mzda.
Žiada zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a určiť, že okamžité skončenie pracovného pomeru s
navrhovateľom je neplatné a pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom trvá. Navrhuje vyplatiť
navrhovateľovi náhradu mzdy 463,30 eur za mesiac máj 2014 a počnúc júnom 2014 mesačne po 772,16
eur až do doby, pokiaľ odporca neumožní navrhovateľovi pracovať. Súčasne žiada zmeniť rozhodnutie

súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov konania.

Žalovaná obchodná spoločnosť k podanému odvolaniu navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa
ako vecne správne. Zástupca žalovaného N. Q., ako nadriadený vedúci zamestnanca, bol svedkom
toho, ako sa žalobca priznal k požitiu alkoholických nápojov za prítomnosti svedka B. L.. Naviac B. L.

potvrdil, že pri vystriedaní v sobotu okolo 12.00 hod. cítil alkohol u žalobcu. Aj svedok M. V. potvrdil,
že pri odovzdávke vozidla navrhovateľ napadol B. O.. Bolo zjavné, že je ešte od včera opitý a bolo z
neho cítil alkohol. Aj M. W. z hľadiska agresívneho správania navrhovateľ proti kolegovi O. nadobudol
dojem, že mal vypité. Triezvy človek by sa tak nesprával. Vypitý alkohol tam musel byť. Aj svedok O.
M. potvrdil, že pri jednaní s N. Q. žalobca sa priznal, že deň predtým si vypil, lebo oslavoval M.. Podľa

svedka A. Z. žalobca musel mať vypité, pretože sa pľantal. Len keď mal vypité, tak napádal svedka.
Aj B. O. dosvedčil, že žalobca bol pod vplyvom alkoholu. Agresívne sa správal ako k nemu, tak k A.
Z.. Žalovaná obchodná spoločnosť vo vec poukázal na judikované rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 21Cdo/633/2006, že zamestnanec môže porušiť povinnosť vyplývajúcu z pracovného pomeru a
tým prípadne porušiť pracovnú disciplínu i na pracovnej ceste avšak len vtedy, stane sa tak pri činnosti,

ktorá má časový, miestny a najmä vecný (vnútorný účelový) pomer k výkonu nesamostatnej (závislej)
práce, teda ak zamestnanec pri plnení pracovnej úlohe alebo vykonáva činnosti, ktoré sú v priamej
súvislosti s tým, že má dodržiavať zásady spolupráce s ostatnými zamestnancami. Navrhovateľ po
odovzdávke kamiónu mal zodpovedať za vedenie mikrobusu na spiatočnej ceste. Je to činnosť súvisiaca
priamosplnenímpracovnýchpovinnostízamestnancaamusídodržiavaťzásadyspoluprácesostatnými

zamestnancami. Súčasná prax považuje dôkaz o požití alkoholu, resp. prítomnosti alkoholu aj svedeckú
výpoveď, najmä v prípadoch, keď sa osoba odmieta podrobiť skúške alkoholu, resp. nie je možné zistiť
skúšku alkoholovému testu, (napr. výpoveď policajta pri odmietnutí testu pri dopravnej kontrole). Vozidla
v tej dobe nemuseli byť vybavené alkoholtesterom, ale je nesporné to, že navrhovateľ fyzicky napadol
dvoch zamestnancov.

Čo sa týka nevyplácania mzdy, tak tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé, pretože každý zamestnanec
má vyplácané cestovné náhrady (diéty a vreckové), ktoré sú vyplácané v mzdy za príslušný kalendárny
mesiac. Navrhuje odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a potvrdiť rozhodnutie súdu prvého
stupňa ako vecne správne.

Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutiaazistil,žerozhodnutiesúduprvéhostupňajepotrebnépotvrdiťakovecnesprávne.Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a
k tomu dodáva:

Odporca mal s navrhovateľom okamžite skončiť pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce, pretože navrhovateľ požíval alkoholické nápoje počas výkonu zamestnania. Svedkami fyzického
násilia navrhovateľa proti kolegovi A. Z. boli ostatní zamestnanci, a to B. O., Q. W., M. V., E. C. a Y. C..Odporca považuje požitie alkoholických nápojov za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Je potrebné
poukázať na to, že navrhovateľ bol vodičom motorového vozidla - kamiónu, kde riziká dopravnej nehody
v dôsledku požitia alkoholických nápojov a ich dôsledkov sú veľmi závažné. Nejde len o veľké materiálne

škody na vozidle, či na ostatných veciach, ale to, že nie je možné pripustiť do cestnej premávky vodiča
niekoľkotonového kamiónu, ktorý počas jazdy či pred jazdou požíval alkoholické nápoje. Absolútny
zákaz požívania alkoholických nápojov vyplýva z usmernení zamestnávateľov vo vzťahu k svojím
zamestnancom - vodičom, pretože v príkaze na zahraničnú pracovnú cestu zo 7. 3. 2014 žalovanej
obchodnej spoločnosti jasne vyplýva nariadenie zamestnávateľa, že počas výkonu práce, a teda počas

celého turnusu, na ktorý bol vyslaný zamestnávateľom, je striktný zákaz požívať alkoholické nápoje,
porušenie tohto príkazu je dôvodom na okamžité ukončenie pracovného pomeru. V tomto príkaze je
uvedená následná služobná cesta O. 7. 3. 2014, pričom skončenie pracovnej cesty je tak isto v O. s
dátumom neurčitým, to znamená, že počas zahraničnej pracovnej cesty vodiči majú zákaz požívania
alkoholických nápojov. Naviac v tomto prípade, pri kolóne ukončenie pracovnej cesty je uvedený O. s
dobou ukončenia neurčitou, ale je tam aj poznámka, preprava mikrobusom, to znamená, že každý vodič

mal vedomosť o tom, že aj počas prepravy mikrobusom do O. do ukončenia turnusu platí nariadenie
zamestnávateľa o nulovej tolerancii požívania alkoholických nápojov.

Bola zavedená bežná prax pri striedaní vodičov, to znamená odvoz vodičov z O. do zberných miest v
cudzine a spätne zo zberného miesta v O., tak v pokyne spoločnosti SLOVBEN-DASSA s.r.o. je jasne

uvedené, že začiatok a koniec pre všetkých vodičov je sídlo firmy v O.. Určený vedúci zodpovedá za
pravidelne striedanie vodičov, pričom u navrhovateľa zodpovednou osobou za výmenu vodičov a určenie
vedúceho prepravy bolo záležitosťou pána M., ktorý zabezpečoval striedanie vodičov a oznamoval SMS
vodičom, kto bude vedúcim spätnej prepravy mikrobusom. Pán M. stanovil navrhovateľa za vedúceho
prepravy z E. do O., takže navrhovateľ si musel byť dvojnásobne vedomý toho, že nesie zodpovednosť

za spätnú prepravu vodičov a tak isto mal byť jednou z osôb, ktorá mala šoférovať vozidlo naspäť.
Ostatnívodiči,ktoríšoférovalijasneuviedli,ženemohlipoveriťnavrhovateľavedenímmikrobusunaspäť,
pretože javil známky požitia alkoholu. Aj keď priamo nebolo zistené požitie alkoholu navrhovateľ pri
striedaní dňa 5. 4. 2014 v meste E., ale nesporne vyššie uvedení svedkovia jasne potvrdili skutočnosť,
že navrhovateľ javil známky požitia alkoholických nápojov. Z hľadiska príkazu na zahraničnú pracovnú

cestu sa jednalo o porušenie striktného zákazu požívania alkoholických nápojov, čo môže byť príčinou
na okamžité skončenie pracovného pomeru. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru,
že navrhovateľ javil známky požitia alkoholu. Naviac pri konfrontácii v O. túto skutočnosť ani navrhovateľ
nepoprel, pokiaľ je vyjadrenie o tejto skutočnosti ako povereným zástupcom žalovanej obchodnej
spoločnosti pánom Q., tak aj svedkom O. M.. Túto skutočnosť nemôže ani súd prvého stupňa, ani

odvolací súd v žiadnom prípade obísť. Aj keď neexistuje presný záznam o množstve požitého alkoholu,
tak je nesporné, že navrhovateľ 5. 4. 2014 javil známky požitia alkoholu, bolo to v dobe, keď požívanie
alkoholu. Bolo u vodičov absolútne zakázané a naviac navrhovateľ mal byť jedným z vodičov, ktorí mali
zabezpečovať spätnú prepravu ostatných vodičov kamiónov z E. do O..

Keď zástupca navrhovateľa spochybňoval požitie alkoholu u navrhovateľa, resp. trval na tom, že nebolo
to počas výkonu zamestnania, pretože navrhovateľ čakal na vystriedanie od 4. 4. 2014, tak navrhovateľ
bol stále vo výkone práce pre odporcu, pretože podľa príkazu na zahraničnú pracovnú cestu táto
končila až v O. po zavŕšenej preprave mikrobusom. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi napadnutého
rozhodnutia, keď súd považoval okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom v súlade so

zákonom, pretože podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť
pracovný pomer výnimočne, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Ako je naznačené
vyššie, je absolútne neprípustné, aby vodiči motorového vozidla, naviac vodiči kamiónov, požívali počas
výkonu svojej pracovnej činnosti alkoholické nápoje. Krajský súd preto potvrdil rozhodnutie súdu prvého
stupňa ako vecne správne.

Odvolací súd potvrdzuje aj rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov konania,
nakoľko o nich bolo rozhodnuté správne. Neúspešný navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy
prvostupňového konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže odporca si náhradu trov konania pred
súdomprvéhostupňanežiadal,pretoúspešnémuodporcovinebolomožnépriznaťnáhradutrovkonania,

nakoľko sa tu jedná o návrhové konanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Neúspešný navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania. Keďže odporca sináhradu trov odvolacieho konania nežiadal, preto úspešnému odporcovi nebola priznaná náhrada trov
odvolacieho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomu rozsudku nie je odvolanie prípustné.