Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 20, 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 6C/121/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212476
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Dulovičová
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6912212476.1

Rozhodnutie

OkresnýsúdRimavskáSobotasamosudkyňouJUDr.AdrianouDulovičovouvprávnejvecinavrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
IČO: 36 864 421, so sídlom Bratislava, Grösslingova 4 proti odporcovi: Slovenská republika - v jej mene:
Ministerstvo spravodlivosti SR, IČO: 00166073, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13 o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa domáhal na odporcovi zaplatenia náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa
zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci.Návrhodôvodnil

tým, že postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu proti dlžníkovi Y.. Vec je vedená pod č. EX 3546/2005. Exekučný súd poveril exekútora
vykonaním exekúcie a dňa 02.11.2009 podal postupom podľa § 44 ods.8 Exekučného poriadku
exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora, pričom o tejto zmene súd nerozhodol v zákonom
stanovenej 30 dňovej lehote od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. V predmetnom
prípade pritom neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a

so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi
dlhej dobe. Navrhovateľ sa dozvedel o všetkých okolnostiach, ktoré vyústili podľa neho do porušenia
jeho práv a spôsobeniu škody po vydaní rozhodnutia o zmene exekútora až po veľmi dlhej dobe, po
doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 13.09.2010, ktorým súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú.
Takto vznikla navrhovateľovi majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré

zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom, teda navrhovateľ
vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov
pomocou informačného systému sumu 70,00 Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu
40,00 Eur a na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,00 Eur,
ďalej na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu

15,00 Eur, teda celkove sumu 175,00 Eur, ktorá suma by nezaťažila navrhovateľa, ak by exekučný súd
postupovalsprávneaprirozhodovaníozmenesúdnehoexekútorabydodržalzákonomstanovenúdobu.
Zároveň si navrhovateľ uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 553,20 Eur, pričom
navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 Eur za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu a to na základe aplikácie v návrhu citovaných nálezov ústavného súdu, teda
663,88 Eur : 12 mesiacov v roku = 55,32 Eur za mesiac a v tejto veci bol exekučný súd bezdôvodne

nečinný viac ako 320 dní. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. požiadal odporcu o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, odporca však na jeho žiadosť pozitívne nereagoval.Odporca sa k obsahu návrhu písomne vyjadril a žiadal návrh ako neopodstatnený zamietnuť. Podľa
jeho názoru návrh je zmätočný, keď chýbajú základné údaje o exekučnom konaní a tiež nie je zrejmé,

či si navrhovateľ uplatňuje právo z titulu nezákonného konania alebo z titulu nesprávneho úradného
postupu. Nárok považuje za predčasne uplatnený na súde, lebo podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sa
poškodený môže domáhať práva na náhradu škody až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti,avšaktým,ženavrhovateľneposkytolžiadnusúčinnosť,nebolomožnépredbežnéprerokovanie
podaných žiadostí. Postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí nemôže

byťnesprávnymúradnýmpostupomanemôžeísťaniozodpovednosťzaškoduspôsobenúnezákonným
rozhodnutím, lebo nezákonnosť rozhodnutia by musela byť konštatovaná príslušným orgánom, ktorý by
toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmenil alebo zrušil. Pokiaľ ide o namietaný nesprávny úradný
postup súdu a to nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote,
odporca uviedol, že vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora) zákonom
ustanovenú lehotu, lehotu v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť samotného navrhovateľa a nevyhnutnosť

vykonať pred resp. súčasne s rozhodnutím aj iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi,
vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie
novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora) nie je možné nerozhodnutie o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy a
teda za nesprávny úradný postup. Odporca tiež poukázal na ustanovenie § 44 ods.8 a 9 Exekučného

poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do
času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho
exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo
dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní
pohľadávky, na ktorú mal poverenie. Navrhovateľ nepreukázal, že by bolo konštatované porušenie práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom orgánom kompetentným preskúmavať, či došlo
k zbytočným prieťahom, je ústavný súd. Odporca namietal, že by navrhovateľ bol preukázal jednak
vznik a jednak výšku škody. Pri uplatnení náhrady nemajetkovej ujmy poukázal na skutočnosť, že nie je
preukázaný vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch, pričom
navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne. Navrhovateľ nepreukázal splnenie

základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., preto
je návrh právne neopodstatnený.

Na pojednávanie sa nedostavil zástupca navrhovateľa, ktorý mal doručenie predvolania vykázané a síce
navrhol zrušenie nariadeného pojednávania a prerušenie konania, avšak tento návrh bol zamietnutý

osobitným rozhodnutím a uvádzané dôvody súd nepovažoval za dôležité pre odročenie pojednávania,
preto súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa ako aj odporcu, ktorý žiadal svoju neúčasť
na pojednávaní ospravedlniť a nežiadal odročenie pojednávania, preto súd pojednával a rozhodol aj v
neprítomnosti zástupcu navrhovateľa a odporcu a to v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.

Súdvovecivykonaldokazovanieokrempísomnéhovyjadreniaúčastníkovaoboznámeniasasobsahom
návrhu, oboznámením sa s obsahom spisu 2Er/1609/2005 tunajšieho súdu a vec posúdil takto:

Navrhovateľ opiera svoj návrh o nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo veci 2Er/1609/2005 z
dôvodu nevydania rozhodnutia o zmene exekútora v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom

čase a bez zbytočných prieťahov a na tomto základe žiada náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení neskorších predpisov, keď odporca na jeho žiadosť podľa § 15 ods. 1 tohto zákona o
predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody pozitívne nereagoval.

Podľa § 3 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 4 ods.1, písm.a) citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods.1 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods.2 citovaného zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu

spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného

rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Zo spisu 2Er/1609/2005 tunajšieho súdu bolo zistené, že dňa 02.11.2009 bolo doručené exekučnému
súdu podanie navrhovateľa označené ako návrh na zmenu exekútora. Písomnou výzvou exekučného
súdu zo dňa 05.11.2009 bol súdny exekútor vyzvaný na vyčíslenie trov exekúcie spolu s exekútorským
spisom. Dňa 23.11.2009 bolo doručené vyjadrenie súdneho exekútora spolu s vyúčtovaním trov
exekúcie a exekučného spisu. Dňa 22.12.2009 zaslal exekútor súdu doklady k vyúčtovaniu trov

exekučného konania. Uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 13.09.2010 č.
2Er/1609/2005 súd rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože oprávnený žiadal vykonať
exekúciu na základe notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti riadneho exekučného titulu, pretože
bola napísaná na základe vyhlásenia povinného v zastúpení zástupcu bez riadneho splnomocnenia.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený dňa 11.10.2010, ktoré bolo doručované účastníkom

konania a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 13CoE/5/2011 zo dňa 28.01.2011 bolo
predmetné uznesenie okresného súdu potvrdené. Uznesením zo dňa 08.04.2011 súd exekúciu zastavil
a to v zmysle § 57 ods.1 písm.g) Exekučného poriadku. Aj voči tomuto uzneseniu podal oprávnený
odvolanie a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 2CoE/163/2012 zo dňa 30.05.2012 bolo
toto uznesenie okresného súdu potvrdené. Následne oprávnený podal aj dovolanie, ktoré Najvyšší súd

SR svojim uznesením č. 6Cdo/55/2013 zo dňa 05.02.2014 odmietol. Z uvedeného je zrejmé, že o návrhu
na zmenu exekútora ani nebolo potrebné rozhodovať.

Podľa § 44 ods.8,9 Zák. č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení
oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušný

okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Súd v rozhodnutí o zmene exekútora zároveň vykonaním
exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom
súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa

vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrh navrhovateľa
zamietol, keď vykonaným dokazovaním nebola preukázaná dôvodnosť návrhu. Navrhovateľ
nepreukázal naplnenie atribútov zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú nesprávnym úradnýmpostupom exekučným súdom. Nepreukázal najmä nesprávny úradný postup, pretože tvrdenie
navrhovateľa o bezdôvodnej nečinnosti exekučného súdu od podania návrhu na zmenu exekútora
do vydania rozhodnutia o neprípustnosti exekúcie, ako aj rozhodnutia o zastavení exekúcie nebolo

pravdivé, keďže v konečnom dôsledku súd exekúciu v plnom rozsahu zastavil, pretože notárska
zápisnica na základe ktorej navrhol oprávnený výkon exekúcie v tejto veci, nemôže byť exekučným
titulom pre exekúciu, pretože nezodpovedá požiadavkám, ktoré sú na notársku zápisnicu ako exekučný
titul kladené. Súd poukazuje aj na to, že podľa Exekučného poriadku pôvodný súdny exekútor vykonáva
úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, teda pôvodnému

exekútorovi nič nebránilo vykonávať potrebné úkony, avšak ako to vyplýva z uznesenia súdu o
zastavení exekúcie, ktoré bolo potvrdené aj krajským súdom, návrh na vykonanie exekúcie nemal byť
navrhovateľom ako oprávneným vôbec podaný. Nedošlo preto k žiadnemu nesprávnemu úradnému
postupu, ako ani nezákonnému rozhodnutiu, keďže exekučný titul nebol spôsobilý pre pokračovanie v
exekúcii. Tým bol vyvrátený samotný skutkový základ primárneho atribútu zodpovednostného vzťahu,
v dôsledku čoho bol návrh zamietnutý. Štát nezodpovedá za správanie účastníka konania, v danom

prípade navrhovateľa ako oprávneného v exekučnom konaní.

Podľa judikatúry Ústavného súdu SR samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty (v danom
prípade nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote 30 dní) sa nepovažuje
automaticky za porušenie základného práva účastníka konania, pretože je potrebné zohľadniť všetky

okolnosti prípadu, naviac uznesenie o zmene exekútora nepredstavuje skončenie konania a uplynutie
času od podania návrhu na zmenu súdneho exekútora do rozhodnutia súdu mohlo byť právne významné
len pri hodnotení primeranosti celého konania. Navrhovateľ však nepreukázal zásah do jeho práva
prekročením lehoty, keďže súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do rozhodnutia o
zmene súdneho exekútora. Navrhovateľ preto nepreukázal primárny atribút zodpovednostného vzťahu

a to nesprávny úradný postup, v dôsledku čoho bol návrh zamietnutý. Súd ďalej podotýka, že pre
záver o zbytočných prieťahoch exekučného súdu nestačí len samotné prekročenie 30 dňovej lehoty,
ale aj naplnenie ďalších okolností prípadu medzi ktoré patrí správanie sa oprávneného, jeho súčinnosť,
súčinnosť súdneho exekútora, iné procesné prekážky, vrátane ďalšieho priebehu konania, postup
exekútora. Novelizovaná právna úprava ustanovenia § 9 ods.2 Zák. č. 514/2003 Z. z. zakotvila už

aj požiadavku posúdenia nesprávneho úradného postupu v závislosti od výsledkov právoplatných
rozhodnutí označených súdov (Európsky súd pre ľudské práva alebo Ústavný súd SR), alebo vybavenia
sťažnosti na prieťahy, prípadne žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy a v tomto konaní
nebolo preukázané, že by takéto sťažnosti boli vybavované. Práve navrhovateľ, ktorý poukazoval na
zásahdosvojichpodnikateľskýchaktivítsavichdôsledkustalcentrompozornostiochranyspotrebiteľaa

podmienky poskytovania úverov, na základe ktorých boli vydávané exekučné tituly predstavujúce najmä
rozhodcovské rozsudky, boli kvalifikované ako neprijateľné podmienky, osobitne je potrebné poukázať
na uznesenie Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu zo dňa 16.11.2010, POHOTOVOSŤ, s.r.o.
proti T.C., C-76/10, ktorý práve vo vzťahu k navrhovateľovi rozhodol, že Smernica Rady 93/13/EHS z
05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý

rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia vydaného bez účasti
spotrebiteľa, povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere
uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom a uplatnenej v tomto rozhodnutí, ak tento súd má na
tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a podľa vnútroštátnych
procesnýchpravidielmôžeuvedenýsúdvykonaťtakétoposúdenievrámciobdobnýchkonanínazáklade

vnútroštátneho práva.

Nedodržanieuvedenejzákonomstanovenejlehotynemohlobyťnaúkorriadnemuvýkonuspravodlivosti,
rešpektovania základných princípov konania, pretože v predmetnom exekučnom konaní došlo k
zastaveniu exekúcie v plnom rozsahu a to práve v dôsledku skutočností skonštatovaných v uznesení

tunajšieho súdu č. 2Er/1609/2005, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici a
bolo odmietnuté aj dovolanie podané oprávneným voči uvedeným uzneseniam a to uznesením NS SR č.
6Cdo/55/2013 zo dňa 05.02.2014. Navrhovateľ ako oprávnený inicioval exekučné konanie nedôvodne,
v dôsledku čoho je potrebné vyhodnotiť aj plynutie lehôt, keďže návrh na vykonanie exekúcie nemal
byť vôbec podaný.

Výkon práva navrhovateľa by bol aj v rozpore s dobrými mravmi, pretože predstavuje účelovo
vykonštruovaný nárok.Z dôvodu nepreukázania základu nároku zodpovednosti za vznik škody, nebol daný dôvod vykonávať
ďalšie dokazovanie a zaoberať sa námietkami vo vzťahu k ďalším atribútom zodpovednostného
vzťahu vrátane námietky premlčania vznesenej odporcom. Nebol tiež dôvod na vydanie medzitýmneho

rozsudku, ktorý má svoje opodstatnenie len v prípade preukázaného základu nároku. V čase vyhlásenia
rozsudku už došlo k uplynutiu zákonom stanovenej lehoty v súvislosti s predbežným prerokovaním
nároku.

Odporca si pri podaní vyjadrenia uplatnil právo na náhradu trov konania, ale bez ich vyčíslenia, náhrada

trov mu pri vyhlásení rozsudku bola priznaná, avšak odporca si tieto trovy nevyčíslil podľa § 151 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku do troch pracovných dní po vyhlásení rozsudku, preto mu súd náhradu
trov konania podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nepriznal, pretože zo spisu nevyplýva,
že by odporcovi nejaké trovy vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v

Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v 2 vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže navrhovateľ podať návrh na
vykonanie exekúcie.