Decision was made at the court Okresný súd Rimavská Sobota
Judgement was issued by Ján Bodnár
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 2T/184/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914010697
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ján Bodnár
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6914010697.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota v trestnej veci obžalovaného K. H., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin marenia
spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) Tr. zákona a prečin krivej výpovede a krivej prísahy v štádiu
návodu podľa § 21 ods. 1 písm. b), § 346 ods. 1 Tr. zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.
októbra 2014 samosudcom Jánom Bodnárom takto
r o z h o d o l :
Podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku samosudca obžalovaného K. H., nar. XX.XX.XXXX v I. T., trvale bytom
H. J. XXX, okres I. T.,
o s l o b o d z u j e
spod skutku, ktorý bol právne kvalifikovaný ako zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm.
d) Tr. zákona a prečin krivej výpovede a krivej prísahy v štádiu návodu podľa § 21 ods. 1 písm. b), §
346 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak,
ž e
26.03.2014 v čase o 16,30 h telefonicky z presne nezisteného miesta sa vyhrážal V. Q., ktorý sa v
tom čase nachádzal na adrese svojho trvalého pobytu v H. J. XX, že keď pustia jeho syna K. H.,
nar. XX.XX.XXXX, tak ten ho zbije a následne 26.03.2014 asi o 17,45 h v spálni rodinného domu
XXX v H. J., okres I. T. navádzal V. Q., aby stiahol svoju výpoveď a aby na polícii povedal, že
bol s K. H., nar. XX.XX.XXXX a Š. K., nar. XX.XX.XXXX, 25.03.2014 vo Z. predať telefón, lebo tak
vypovedal aj K. H. a Š. K. a že potom z toho nebude mať problém on, ani K. H., ani Š. K., pričom tieto
vyhrážky telefonoval a následne navádzal V. Q. na zmenu výpovede za účelom pôsobiť na svedka v
prebiehajúcom trestnom konaní vedenom pod ČVS:ORP-152/1-VYS-RS-2014 na Odbore kriminálnej
polície Okresného riaditeľstva PZ v Rimavskej Sobote, vo veci obvinených K. H. a Š. K., stíhaných za
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi formou spolupáchateľstva podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona,
§ 20 Tr. zákona, v ktorej veci V. Q. vypovedal ako svedok 25.03.2014 o 22.55 h a následne po vyššie
uvedených vyhrážkach zo strany páchateľa v obave, že tieto vyhrážky uskutoční 26.03.2014 o 20.15
h po vznesení obvinenia K. H. a Š.B. K. za vyššie citovaný zločin pri výsluchu v procesnom postavení
svedka odmietol vypovedať,
t e d a
- v trestnom konaní mal použiť hrozbu násilia aby pôsobil na svedka,
- úmyselne mal naviesť iného na spáchanie trestného činu, aby ako svedok v trestnom konaní uviedol
nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie,
lebo nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný. o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podal na Okresný súd Rimavská Sobota obžalobu
v trestnej veci sp. zn. 2T/184/2014 na obvineného K. H. pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344
ods. 1 písm. d) Tr. zákona a prečin krivej výpovede a krivej prísahy v štádiu návodu podľa § 21 ods. 1
písm. b), § 346 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v tejto obžalobe.
Samosudca na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného K. H., ktorý
vypovedal, že sa necíti byť vinným, lebo tento skutok nespáchal. V prípravnom konaní vypovedal, že
26.03.2014 družka H. Q. prezváňala jeho dcéru F., ktorá nedvíhala telefón. Keď zdvihla telefón, táto
družka dcére povedala, že V. Q. chce obžalovanému niečo povedať. Neskoršie sa stretli na začiatku
dediny za benzínkou a potom išli k nim do bytu. V. povedal obžalovanému, aby sa na neho nehneval,
ale nevie čo povedal na polícii, lebo sa zľakol a dostal šok. Obžalovaný na to zareagoval tak, že sa
nemá čoho báť, lebo mu zvolí advokáta a ten bude pri výsluchu a tam už môže smelo vypovedať o
všetkom.Obžalovanýajnahlavnompojednávanízotrvalnasvojejobrane,žeskutok,ktorýjevobžalobe,
nespáchal, pokiaľ ho svedkovia usvedčujú z tejto trestnej činnosti, tak nehovoria pravdu. Obžalovaný
sa nevyhrážal V. Q., ani ho nenavádzal na zmenu výpovede v prospech svojho syna, ani nikomu inému
sa nevyhrážal a pokiaľ niektorí svedkovia toto tvrdia, tak nehovoria pravdu, lebo on sa takého konania
nedopustil. Na záver dodal len toľko, že on na V. Q. nekričal ani sa mu nevyhrážal, ani ho nenavádzal,
aby stiahol svoju výpoveď a pokiaľ to svedkovia tvrdia, tak nehovoria pravdu.
Na hlavnom pojednávaní vykonal samosudca dokazovanie výsluchom svedkov, a to R. Q., D. J., H. Q.,
V. Q., ďalej vypočul svedkyňu Q.. J.. O. R., R.. S.. L. R..
Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. bola prečítaná výpoveď svedkyne F. H. z prípravného konania z čl. 56-58.
Ďalej súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov podľa § 269
Tr. poriadku, a to zápisnice o trestnom oznámení, zápisnice o konfrontáciách, odpoveď na výpis
odchádzajúcich hovorov a SMS-správ, výpis hovorov, odpoveď a stanovisko spoločnosti N., úradné
záznamy, odpis RT, výpis z ÚEP MV SR, správy o povesti na obžalovaného a ostatných listinných
dôkazov.
Svedok R. Q. ako policajt N. I. T., ktorý pracoval na uvedenom prípade, uviedol, že sa nepamätal na
okolnosti, kto podal trestné oznámenie na obžalovaného, či to bol V. Q. alebo niekto iný. Nebol pri
dokumentovaní tejto trestnej činnosti, ktorá sa týka obžalovaného H., lebo v tom čase, keď sa to robilo,
nepracoval. Ďalšie bližšie podrobnosti k tejto trestnej veci nevedel uviesť.
Svedkyňa D. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že prezvonila obžalovaného, lebo V. Q. chcel
vedieť, čo sa stalo so synom obžalovaného a s tým druhým, po tom čo boli zadržaní policajtami. Na
hlavnom pojednávaní však podstatným spôsobom pozmenila výpoveď, lebo uviedla takú skutočnosť, že
nepočula, že by sa obžalovaný pri rozhovore s V. Q. tomuto mal vyhrážať, že keď nezmení výpoveď,
že ho zbije jeho syn ani nepočula tú skutočnosť, že by obžalovaný mal navádzať svedka V. Q. na
zmenusvojejvýpovedevprospechsynaobžalovaného.Nazáverdodala,žeanitentoobžalovanýnikoho
nenavádzal na zmenu výpovede, keď bol na návšteve u nich, ale pokiaľ takéto skutočnosti uviedla vo
svojich výpovediach v prípravnom konaní, tak nevedela riadnym spôsobom vysvetliť, prečo to tvrdila
vtedy, že sa obžalovaný mal vyhrážať V. Q. a prečo na hlavnom pojednávaní podstatne zmenila svoju
výpoveď v prospech obžalovaného. Podľa vyjadrenia tejto svedkyne na hlavnom pojednávaní sa jej nikto
nevyhrážal ani nikto ju nenahováral na zmenu svedeckej výpovede a svedeckú výpoveď zmenila bez
ďalšieho náležitého objasnenia a dôvody svojej výpovede nevedela vysvetliť.
Poškodený H. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa nepamätá, čo vypovedal na polícii v
prípravnom konaní, kritického dňa mal vypité, a keď bol u nich obžalovaný, tak sa pekne rozprávali,
obžalovaný sa rozprával aj s jeho synom V. Q., na neho tiež nekričal ani ho nenavádzal na zmenu jeho
výpovede. Nevedel uviesť dôvod, že prečo jeho syn podal na obžalovaného trestné oznámenie, ani
počas návštevy u nich, pokiaľ sa obžalovaný rozprával s jeho synom, tak ho na nič nenavádzal, ani ho
nenavádzal na zmenu svedeckej výpovede. Pokiaľ tento svedok vypovedal na hlavnom pojednávaníodlišne ako v prípravnom konaní, túto zmenu svojej svedeckej výpovede nevedel zdôvodniť a na záver
dodal, že sa obžalovaného nebojí, ani jemu sa nikto nevyhrážal.
Svedok a poškodený V. Q. na hlavnom pojednávaní tiež zmenil svoju výpoveď v tom, že telefonoval
s obžalovaným a pýtal sa, čo sa stalo s jeho synom a s K., lebo týchto zadržali policajti. Potom volal
obžalovaného, aby prišiel k nim do domu č. X a tam mu povedal, že ho policajti zbili a to čo vypovedal
proti obžalovanému, tak to vypovedal pod nátlakom, lebo policajti mu povedali, čo má povedať. Ďalej
vypovedal, že obžalovaný sa mu nevyhrážal, že ho jeho syn zbije, keď príde z výkonu trestu, ani ho
nenavádzal na zmenu jeho svedeckej výpovede, len mu obžalovaný povedal, že pokiaľ ho policajti nútili,
aby niečo vypovedal, že mu zvolí obhajcu a potom už takto nebudú môcť konať. Svedok ďalej uviedol,
že obžalovaný sa proti nemu nedopustil pri rozhovore žiadneho protiprávneho konania a v prípravnom
konaní vypovedal odlišne z toho dôvodu, že sa bál policajtov a vypovedal to čo chceli policajti. Na záver
dodal len toľko, že trestné oznámenie podal, lebo to chceli policajti, ale bližšie to nevedel zdôvodniť.
Svedkyňa J.. O. R., rod. Q., ako Y. L. sa nevedela presne vyjadriť k jednotlivým úkonom, ktoré robila v
tejto trestnej veci, pokiaľ sa pamätala, tak výsluchy robila podľa Trestného poriadku, svedkov, ktorých
vypočúvala, riadne poučila a zaznamenala ich svedecké výpovede tak ako presne jednotliví svedkovia
vypovedali. Na ďalšie podrobnosti si vzhľadom na odstup času nevedela spomenúť.
Svedok R.. S.. L. R. ako L. uviedol, že vypočúval svedkov V. Q. a svedka H. Q., pri výsluchoch mu
nikto nepovedal z nich že by sa im mal niekto vyhrážať, výsluchy boli robené bez nátlaku a podľa
neho boli urobené zákonným spôsobom podľa Trestného poriadku. Pokiaľ títo svedkovia v jednotlivých
výpovediach odmietli vypovedať podľa § 130 ods. 2 Tr. poriadku v tejto trestnej veci, tak to zaznamenal
tak, ako je to presne zachytené v zápisniciach o výsluchu svedkov. Ani tento svedok nič viac podstatného
k veci nevedel uviesť.
Svedkyňa F. H. v prípravnom konaní vypovedala, že ako dcéra obžalovaného bola s ním kritického dňa
v dome, kde býval V. Q., jeho otec a družka D. J.. Jej otca tam zavolal telefonicky V. Q.. Keď boli u nich
na byte, tak V. Q. hovoril obžalovanému ,že ho zbili policajti aj sa mu vyhrážali, že ho dajú do ústavu,
ale ona po celý čas kým tam boli, nepočula, že by jej otec t.j. obžalovaný sa tam vyhrážal niekomu
alebo by bol navádzal V. Q. na zmenu svedeckej výpovede. Také niečo sa tam nestalo. Boli tam krátku
dobu a potom odišli odtiaľ preč.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípadujednotlivo,ivichsúhrne,nezávisleodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom
konaní.
Samosudca sa riadil pri dokazovaní týmito základnými zásadami trestného konania a po vyhodnotení
všetkých dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne dospel k takému záveru, že nebolo jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, spáchal obžalovaný.
Samosudca vyhodnotil jednotlivé svedecké výpovede z hlavného pojednávania takým spôsobom, že
ani jeden z vypočutých svedkov R. Q., D. J., H. Q., V. Q., svedkyňa J.. O. R. , ani svedok S.. L. R.
vo svojich svedeckých výpovediach neuviedli také skutočnosti, ktoré by podstatným spôsobom potvrdili
tie rozhodujúce skutočnosti, ktoré sú uvedené v skutku obžaloby, ktorý mal spáchať obžalovaný K. H..
Svedkyňa D. J. zmenu svojej svedeckej výpovedi nevedela zhodnotiť a svedok V. Q. a čiastočne aj
svedok H. Q. zmenu svojej svedeckej výpovede v prospech obžalovaného odôvodnili tým, že sa báli
policajtov a že bol urobený na nich nátlak zo strany policajtov pri výsluchu v prípravnom konaní a preto
vypovedali odlišne, ale po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní zotrvali na tom, že sú pravdivé
ich svedecké výpovede, ktoré vypovedali na hlavnom pojednávaní, a preto samosudca nemal dôvodneuveriť týmto výpovediam a výpovede týchto svedkov z prípravného konania vyhodnotil ako tendenčné
a nevieryhodné.
Samosudca na základe vyhodnotenia svedeckých výpovedí z hlavného pojednávania ako aj po
vyhodnotení ostatných listinných dôkazov dospel k takému záveru, že nebolo jednoznačne bez
akýchkoľvek pochybností preukázané, že by obžalovaný K. H. spáchal skutok takým spôsobom, ako
je to presne popísané v obžalobe, a preto svojím konaním ani nemohol naplniť všetky zákonné znaky
skutkovej podstaty zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, lebo nebolo
preukázané, že by v trestnom konaní použil hrozbu násilia, aby pôsobil na svedka a tiež nebolo
preukázané, aby naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu krivej výpovede a krivej
prísahy v štádiu návodu podľa § 21 ods. 1 písm. b), § 346 ods. 1 Tr. zákona, lebo nebolo preukázané, že
by úmyselne naviedol iného na spáchanie trestného činu a aby ako svedok v trestnom konaní uviedol
nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
samosudca prišiel k takému záveru, že za použitia zásady „in dubio pro reo“, t. j. v pochybnostiach
v prospech obžalovaného ho spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku, lebo nebolo
dokázané jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný K. H..
- v trestnom konaní mal použiť hrozbu násilia aby pôsobil na svedka,
- úmyselne mal naviesť iného na spáchanie trestného činu, aby ako svedok v trestnom konaní uviedol
nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.