Decision was made at the court Krajský súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Stanislava Marková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/907/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112226226
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112226226.4
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: X. s.r.o., D.: XX XXX XXX, X. XX, B., zastúpený: G.
X. s. r. o., IČO: XX XXX XXX, U. 4, B., proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa
08. apríla2015, č. k. 15C/206/2012-124, v senáte jednomyseľne, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd zastavil dovolacie konanie . V odôvodnení uviedol, že Okresnému súdu Trenčín bolo
dňa 21.01.2015 doručené dovolanie navrhovateľa proti potvrdzujúcemu rozsudku Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 03.12.2014 č. k. 5Co/308/2014-85. Na podané dovolanie sa vzťahovala zákonná
poplatková povinnosť v zmysle Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon"). Navrhovateľ bol výzvou zo dňa
26.02.2015 č. k. 15C/206/2012-117 vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie vo výške
40,00 € v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov
v spojení s § 2 ods. 1 písm. a/, ods. 4, § 5 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 1, ods. 2, § 10 ods. 1
zákona a s prihliadnutím na § 18ca zákona s tým, že dovolacie konanie je konaním samostatným
a dovolanie navrhovateľa smeruje voči potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ktoré bolo
vydané po 30.09.2012. Výzva bola právnemu zástupcovi navrhovateľa doručená dňa 06.03.2015.
Do dňa predchádzajúcemu dňu vydaniu tohto rozhodnutia navrhovateľ súdny poplatok na výzvu súdu
nezaplatil. Voči výzve podal navrhovateľ tiež odvolanie, ktoré súdu doručil dňa 26.05.2015. Namietal,
že neobsahuje podstatnú náležitosť, a to odôvodnenie v zmysle § 169 ods. 1 O.s.p. Uviedla, že podľa
Položky 7a sadzobníka sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody, teda, že spoplatneniu
podlieha len podanie žaloby, ale nie dovolanie ako je tomu pri Položke 1 sadzobníka. Dodal, že podal
dovolanie a nie žalobu, pričom súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich
súdnemu poplatku. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo 39/2007, podľa ktorého sa
súdne poplatky nevyberajú za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v sadzobníku, pretože v takomto
prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do
úvahy. Uviedol, že v sadzobníku nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie
dovolania pri tomto druhu žalôb. Podotkol , že podľa ustanovenia § 18ca zákona z úkonov navrhnutých
alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i
keď sa stanú splatnými po 30.09.2012, pričom žaloba bola podaná pred týmto dátumom a preto je nutné
aplikovať právny stav pred 30.09.2012. Navrhol napadnutú výzvu zrušiť v celom rozsahu bez náhrady. V
danej veci nebolo možné aplikovať ani ustanovenie zákona, podľa ktorého z úkonov navrhnutých alebo
za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď
sa stanú splatnými po 30.09.2012 (§ 18ca). V uvedenej veci totiž začalo dovolacie konanie, ktoré je
konaním samostatným, až po 30.09.2012. Podaním dovolania tak vznikla navrhovateľovi poplatková
povinnosť, ktorá sa stala jeho podaním splatnou (§ 5 ods. 1 písm. a/ a § 8 ods. 1). Keďže v sadzobníkusúdnych poplatkov je v prípade Položky 7a ustanovený súdny poplatok za konanie vo výške 20,00 €,
v prípade dovolacieho konania sa súdny poplatok za dovolanie vyberá vo výške 40,00 € (§ 6 ods. 2).
Nakoľko navrhovateľ vyrubený súdny poplatok za dovolanie na výzvu súdu a v určenej lehote nezaplatil,
i keď o následkoch jeho nezaplatenia bol riadne poučený, súd dovolacie konanie zastavil.
Na danú vec aplikoval okresný súd ust. § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, 4 veta prvá, 5 ods. 1 písm. a), §
6 ods. 1, 2 § 8 ods. 1, § 10 ods. 1, 3, § 18a zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení
neskorších predpisov, s odkazom na ktoré v odôvodnení uviedol, že jednou z procesných
podmienok konania je aj splnenie poplatkovej povinnosti navrhovateľom. Navrhovateľ túto podmienku
nesplnil, poplatok v súdom stanovenej lehote nezaplatil, preto súd v zmysle § 10 ods. 1 uvedeného
zákona konanie o dovolaní zastavil.
Uznesenie súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol navrhovateľ a žiadal
odvolací súd o zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Predovšetkým dôvodil, že súd prvého stupňa ho nesprávne vyzval na zaplatenie súdneho poplatku
výzvou a nie tak, ako správne mal, t. j. uznesením, pričom predmetná výzva nespĺňa náležitosti
stanovené zákonom, keď neobsahuje odôvodnenie, teda je nepreskúmateľná, čím uplatnil dôvod
odvolania uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojitosti s § 221 ods. 1 písm. f)
O.s.p. Ďalej argumentoval tým, že podľa položky 7a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, sa poplatok
vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej
moci, alebo nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatňovaného úkonu,
podanie návrhu na náhradu škody, spoplatneniu podliehalo. Nepodliehajú mu však ďalšie úkony ako sú
odvolanie a dovolanie, ako je tomu pri pol. č. 1 Sadzobníka. On podal dovolanie proti rozsudku vo veci
samej, a nie žalobu. Namietal, že súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich
súdnemu poplatku, preto nemôže byť vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie.
Poukázal na to, že uvedené právne závery, sú v súlade s publikovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. 4Cdo 39/2007, podľa ktorého "za súdne konania, ktoré
nie sú uvedené v Prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov), sa súdne poplatky
nevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho
poplatku neprichádza do úvahy." Uviedol, že v prílohe zákona č. 71/1992 Zb., nie je jasne a jednoznačne
stanovenápoplatkovápovinnosťzapodaniedovolaniavočirozhodnutiusúduožalobenanáhraduškody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom, preto mu v rozpore s
týmto zákonom bola uložená poplatková povinnosť napriek tomu, že ju nemal. Považuje to za zásah
do základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej
republiky.Zdôraznil, žepoužitieanalógielegisjevprípadochvyrubeniasúdnehopoplatku,vzhľadom
na čl. 59 ods. 2 ústavy, vylúčené. Navyše, podľa ustanovenia § 18ca/ Zákona o súdnych poplatkoch
z úkonov navrhnutých, alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa
predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30.septembri 2012. V danom
prípade bol návrh navrhovateľom podaný pred 01. 10. 2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zák.
č. 286/2012 Z. z., preto je nutné v súvislosti s podaným dovolaním, aplikovať právny stav platný do 30.
09. 2012, kedy bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci, alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené, čím uplatnil
dôvod odvolania spočívajúci v tom, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Z uvedených dôvodov navrhoval, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil.
Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu, podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa, je potrebné
ako vecne správne, podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť a to z nasledovných dôvodov:
V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že návrhom podaným dňa 27.09.2012 sa
navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 1.988,56 eur z titulu majetkovej škody
a sumu 397,71 eur z titulu nemajetkovej ujmy a náhradu trov konania. V predmetnej veci súd rozhodol
rozsudkom č. k. 15C/206/2012 -50 zo dňa 10.12.2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu
v Trenčíne č. k. 5Co/308/2014 - 85 zo dňa 03.12.2014, právoplatným dňa 29.12.2014. Proti rozsudku
odvolacieho súdu podal v zákonnej lehote navrhovateľ dovolanie.Spolu s dovolaním navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok, preto bol výzvou č. k. 15C/206/2012 - 117
zo dňa 26.02.2015 vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie vo výške 40,- eur v lehote
10 dní od doručenia výzvy a poučený o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku. Právny zástupca
navrhovateľa výzvu prevzal dňa 06.03.2015. Navrhovateľ súdny poplatok v stanovenej lehote nezaplatil.
Preskúmaním rozhodujúcich skutočností odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaného
odvolania.
Navrhovateľ predovšetkým v odvolaní namietal vadný postup prvostupňového súdu, ktorý o uložení mu
povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané dovolanie, rozhodoval výzvou a nie uznesením, pričom
výzva nemala náležitosti stanovené zákonom, t. j. neobsahovala odôvodnenie.
Výzva na zaplatenie súdneho poplatku (§ 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch), je poplatníkovi
zasielaná v prípade nezaplatenia súdneho poplatku z platného podania návrhu na začatie konania alebo
dovolania; následkom nezaplatenia SP je zastavenie konania. Účelom výzvy nie je uloženie povinnosti
zaplatiť súdny poplatok, ale upozornenie na jej nesplnenie. Samotná povinnosť vyplýva zo zákona a je
podmienkou preto, aby súd mohol pokračovať v konaní. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku teda nie
je rozhodnutím, neukladá sa ňou povinnosť účastníkovi konania a nevzťahujú sa teda na ňu požiadavky
kladené na obsahové a formálne náležitostirozhodnutia, teda uznesenia. Uznesenie, ktorým sa vyrubuje
súdny poplatok, je vydávané v prípadoch, kedy súdu zo zákona vyplýva povinnosť o návrhu konať bez
ohľadu na zaplatenie súdneho poplatku, alebo kedy došlo k situácii, že súd napriek nezaplatenému
súdnemu poplatku konanie nezastavil, ale v ňom pokračoval, o ktorý prípad v preskúmavanej veci nejde.
Pokiaľ súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku výzvou podľa § 10 ods.
1 zákona o súdnych poplatkoch, ktorej následkom je zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho
poplatku, postupoval správne, pretože neboli splnené taxatívne podmienky na vydanie uznesenia,
ktorým by bol navrhovateľ vyzývaný podľa § 10 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch. Odvolacia
námietka navrhovateľa v tomto smere, t.j. že súd mal o poplatkovej povinnosti rozhodnúť uznesením,
rovnako že výzva nespĺňa predpísanú náležitosť uznesenia a to odôvodnenie, je teda nedôvodná.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov /
ďalej len "zákon o SP"/ v znení účinnom v čase podania dovolania, súdne poplatky /ďalej len
"poplatky"/, sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh, a za úkony
orgánovštátnejsprávysúdovaprokuratúry/ďalejlen"poplatkovýúkon"/uvedenévSadzobníkusúdnych
poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "Sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
Podľa § 2 ods. 4 Zákona o SP, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní
ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu
správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ Zákona o SP poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a
dovolania, alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.
Podľa§6ods.1ZákonaoSP, sadzbapoplatkujeuvedenávSadzobníkupercentomzozákladupoplatku
(ďalej len "percentná sadzba"), alebo pevnou sumou.
Podľa§6ods.2ZákonaoSP,akjesadzbapoplatkuustanovenázakonanie, rozumiesatýmkonaniena
jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok
za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v Sadzobníku.
Podľa § 10 ods. 1 Zákona o SP ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania,
alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla
v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd
konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.Podľa § 18ca zákona o SP, z úkonov navrhnutých, alebo za konania začaté do 30. septembra
2012, sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými
po 30. septembri 2012.
Podľa položky 7a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, je súdny poplatok zo žaloby na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, alebo jeho nesprávnym úradným
postupom 20,- eur.
Občianske súdne konanie na prvom stupni i na druhom stupni tvorí jeden celok, keďže sa končí
až právoplatnosťou prvostupňového rozhodnutia. Na účely plnenia poplatkovej povinnosti účastníkov
konania však prvostupňová i druhostupňová fáza konania predstavujú samostatné konania /§ 6 ods.
2 prvá veta zákona o SP/. Znamená to, že súdny poplatok sa predovšetkým platí za podaný
návrh na začatie občianskeho súdneho konania v prvom stupni. Ak konanie prechádza do fázy
druhostupňovej, treba súdny poplatok zaplatiť opätovne, a to podľa rovnakej sadzby, ako tomu bolo v
konaní uskutočnenom na prvom stupni /§ 6 ods. 2 druhá veta ZoSP/. Poplatok za dovolanie predstavuje
dvojnásobok takejto sadzby /§ 6 ods. 2 veta tretia ZoSP.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd postupoval správne. Z obsahu
spisu je nepochybné, že dovolanie podal navrhovateľ a to proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 24.04.2015. Navrhovateľovi tak vznikla poplatková
povinnosť za podanie dovolania v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) ZoSP. V danom prípade predmetom
konania je nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jehonesprávnymúradnýmpostupom,kdeje zmyslepoložky7a/ Sadzobníkasúdnychpoplatkov určený
súdny poplatok 20,- Eur, teda je určený pevnou sumou /§6 ods.1 ZoSP/. Poplatok za dovolanie sa
vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku /§6 ods. 2 ZoSP/. Prvostupňový
súd správne preto za dovolanie vyrubil súdny poplatok, ktorý predstavuje dvojnásobok poplatku
ustanoveného v sadzobníku.
Je pravdou, že v čase podania návrhu, bolo súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle
ust. § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o SP, od poplatku oslobodené. Dňom 1.10.2012 však nadobudol
účinnosť zák. č. 286/2012 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon o SP, bolo zrušené ust. § 4 ods. 1 písm.
k/ a súčasne bola stanovená v Sadzobníku, ktorý tvorí prílohu zákona o SP, v pol. 7a/ sadzba poplatku
za toto konanie vo výške 20,- Eur. Aj na položku 7a/ Sadzobníka sa podľa názoru odvolacieho súdu
vzťahuje bod 3. poznámok k pol. 1 Sadzobníka.
Vychádzajúc tak z ust. § 6 ods. 2 veta prvá, druhá a tretia ZoSP, by v súvislosti s ust. § 18ca zák. o SP
navrhovateľovi nebolo možné uložiť povinnosť zaplatiť poplatok za dovolanie len v prípade, ak by toto
bolo podané pred účinnosťou zák. č. 286/2012 Z.z., teda pred 1.10.2012. V preskúmavanej veci však
navrhovateľ preukázateľne podal dovolanie už za účinnosti zákona o SP v znení zák. č. 286/2012 Z.z..
Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolacie námietky navrhovateľa spočívajúce v tom, že spoplatneniu
podlieha len podanie žaloby na náhradu škody, nepodliehajú mu však ďalšie úkony vo veci samej, ako
je aj dovolanie a že tak rozhodnutím prvostupňového súdu došlo k svojvoľnému rozširovaniu okruhu
úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku a použitiu analógie legis pri vyrubení súdneho poplatku,
vyhodnotil odvolací súd, ako v celom rozsahu nedôvodné. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na právny
názor vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 4Cdo 39/2007, spočívajúci v tom, že pokiaľ
určité konanie nie je ako poplatkový úkon uvedené v Sadzobníku, v rámci tohto konania nevzniká ani
poplatková povinnosť za dovolacie konanie, tento nie je na danú vec aplikovateľný, pretože v tomto
prípade, v čase podania dovolania už tento druh konania spoplatnený bol a to pol. 7a/ Sadzobníka.
Z citovaných zákonných ustanovení teda jednoznačne vyplýva, že spoplatneniu podlieha tak podanie
žaloby na náhradu škody, ale aj ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie a podanie dovolania.
Súd tak v žiadnom prípade svojvoľne nerozšíril okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku a
navrhovateľ bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podanie dovolania v súlade so zákonom o
súdnych poplatkoch. V prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (sadzobník súdnych poplatkov) je jednoznačne
stanovenápoplatkovápovinnosťzapodaniedovolaniavočirozhodnutiusúduožalobenanáhraduškody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Sadzobník súdnychpoplatkov nemožno aplikovať oddelene bez znenia celého zákona o súdnych poplatkoch, ktorý
zrozumiteľným spôsobom určuje poplatkovú povinnosť účastníkom konania.
Keďže teda konanie vo veci náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom v čase vzniku poplatkovej povinnosti za podanie
dovolania neboli od poplatku vecne oslobodené, navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny
poplatok. Preukázateľne tento poplatok za dovolanie napriek riadne doručenej mu výzve na zaplatenie,
súčasťou ktorej bolo poučenie o následkoch jeho nečinnosti navrhovateľ nezaplatil, preto prvostupňový
súd postupoval správne, keď dovolacie konanie zastavil podľa § 10 ods. 1 ZoSP.
S poukazom na uvedené, odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne, za použ. ust. §
219, ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.