Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 15, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/234/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312209766
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5312209766.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi Slovenská republika, za
ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k.
4C/173/2012-87 zo dňa 5. novembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd (v celom rozsahu) zamietol návrh navrhovateľa. Vychádzal z
toho, že k prieťahom v dotknutom exekučnom konaní (sp. zn. Okresného súdu Čadca 6Er/813/2010)
nedošlo. Zdôraznil, že exekučný súd žiadosť o vydanie poverenia zamietol, voči ktorému uzneseniu
navrhovateľ (v pozícii oprávneného) odvolanie nepodal. Okresný súd konštatoval, že je potrebné na
prejednávaný prípad aplikovať novelu Exekučného poriadku účinnú od 1.6.2010, podľa ktorej na vydanie
poverenia neplatí lehota 15 dní, ak exekučným titulom - ako v posudzovanom prípade - je rozhodcovský

rozsudok. Navyše, predmetná lehota sa viaže len na pozitívne rozhodnutie - t.j. na vydanie poverenia.
V danej spojitosti doplnil, že nesprávny úradný postup nepredstavuje samotná rozhodovacia činnosť,
ktorá je podstatou súdnictva, pričom exekučný súd automaticky nevydáva poverenia, ale vychádza z
individuálneho posúdenia jednotlivej veci.
Z uvedených dôvodov dospel okresný súd k záveru, že navrhovateľ nepreukázal (ani) prvú z
kumulatívnych podmienok zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, t.j.
samotnýnesprávnyúradnýpostupexekučnéhosúdu.Bezohľadunauvedenépodrobnerozobraliďalšie

dve podmienky predmetnej zodpovednosti, vo vzťahu ku ktorým taktiež uzavrel, že v súdenej veci nie
sú dané.
Samostatným výrokom okresný súd zamietol návrh na prerušenie konania do právoplatnosti rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti navrhovateľa pre porušenie práva na zákonného sudcu a
nestrannýsúd.Prioritnepoukazovalnato,ženadriadenýsúdrozhodolonevylúčenízákonnejsudkyne,o
ktorej otázke rozhodoval z iniciatívy konajúceho súdu a nie na návrh (námietku zaujatosti) navrhovateľa,
preto jeho procesné právo nemohlo byť porušené. Následne okresný súd dospel k záveru, že nebol

daný dôvod pre prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a taktiež neprebieha konanie,
v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre súdenú vec (§ 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Rovnako
nebol dôvod odročiť nariadené pojednávanie, pričom tento procesný návrh navrhovateľ uplatnil až v deňpojednávania 5.11.2013, pričom okresný súd navrhovateľovi oznámil podľa § 119 O.s.p. nevyhovenie
predmetnému návrhu.
O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že v spore úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal,

lebo si tieto v zákonom stanovenej lehote nevyčíslil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na nové prejednanie. Namietal, že nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania; taktiež však (súčasne) namietal, že okresný súd nesprávne prejednal vec v jeho

neprítomnosti, lebo (on) predložil riadne zdôvodnenú žiadosť o zrušenie pojednávania. V tejto spojitosti
tvrdil, že nemal možnosť vyjadriť sa k prednesom odporcu, k vykonaným dôkazom a ani sám
nemohol navrhnúť dôkazy na podporu jeho tvrdení. Zdôrazňoval, že nebol oboznámený s vyjadrením
protistrany. Odvolateľ upozornil tiež na to, že pôvod listinných dôkazov nie je z odôvodnenia rozhodnutia
poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Zároveň si okresný súd obsah
a rozsah dokazovania určil (bez akéhokoľvek zdôvodnenia) sám. Meritórne rozhodnutie označil taktiež

za predčasné z dôvodu, že konajúci súd nevyčkal na právoplatnosť rozhodnutia o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania.
Navrhovateľ (opakovane) poukázal na svoje tvrdenia o tom, že konajúceho sudcu bolo potrebné z
rozhodovania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na
vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v jeho očiach a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto

sudcu považovať za nestranného. Súdu prvého stupňa navrhovateľ vytýkal (i) viacero omylov; napr.
mal konštatovať, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, hoci v
odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Osobitne navrhovateľ zdôraznil, že pokiaľ
odporca nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, mal okresný
súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie.

Odvolateľ ďalej uviedol, že okresný súd ignoroval všetky tvrdenia o vzniku škody z titulu (celkových)
administratívnych výdajov. V tejto časti považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Nakoľko je skutkový základ danej veci jedinečný, je neakceptovateľné, aby okresný súd svoje
rozhodnutie odôvodnil úplne rovnakými vetami ako v iných rozhodnutiach, v rámci ktorých vystupuje
identický navrhovateľ a odporca. Odvolateľ tiež nesúhlasil s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky

počas nečinnosti exekučného súdu zapríčinil dlžník - povinný. V konaní hodlal prostredníctvom
znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil, predložiť dôkaz o výške majetkovej škody,
okresný súd však dokazovanie neprípustne skrátil, pričom onavrhovateľa nepoučil ani podľa § 120 ods.
4 O.s.p.

Odporca ostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1, 2
písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.)
napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Len vo všeobecnosti je akceptovateľná úvaha odvolateľa, že súčasťou kontradiktórneho konania je
právo byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásada
kontradiktórnosti totiž predovšetkým pojmovo predvída procesnú aktivitu účastníkov konania. Ťažiskom
realizácie procesných práv účastníkov súdneho konania je práve pojednávanie, na ktoré bol navrhovateľ

riadne a včas predvolaný. Svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou - sa o ich bezprostredné
naplnenie sám obral. V prípade účasti na pojednávaní by sa navrhovateľ zúčastnil vykonávania
dokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie, resp. sa k vykonanému dokazovaniu vyjadriť.
Vyjadrenie odporcu bolo prvostupňovému súdu doručené 4.11.2013 (t.j. deň pred termínom
pojednávania), čo vylučuje reálnu možnosť doručenia vyjadrenia protistrane ešte pred pojednávaním.

V postupe okresného súdu tak nedošlo k žiadnemu postupu, ktorým by zmaril navrhovateľovi jeho
procesné práva. Navyše, vyjadrenie odporcu je navrhovateľovi chronicky známe z tisícok obdobných
súdnych sporov medzi účastníkmi.

Termín pojednávania v súdenej veci (na deň 5.11.2013) prvostupňový súd určil 1.10.2013 a

právnemu zástupcovi navrhovateľa bolo predvolanie doručené dňa 15.10.2013. V rámci predvolania bol
navrhovateľ riadne poučený (i) v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. Až v deň pojednávania bol konajúcemu
súdu doručený elektronickým podaním návrh navrhovateľa „na zrušenie nariadeného pojednávania zdôvodu objektívneho posúdenia porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu“. Okresný súd obratom
(tiež elektronicky) oznámil navrhovateľovi, že pojednávanie odročené nebude.
Zároveň správne vyhodnotil uplatnený dôvod odročenia ako nie dôležitý (čo zodpovedá nižšie

uvedenému). Ustanovenie § 101 ods. 2 v spojení s § 119 O.s.p. umožňuje súdu zvážiť dôvodnosť
návrhu na odročenie pojednávania a nadväzne konať i v neprítomnosti účastníkov. Odlišné chápanie
predmetného ustanovenia by viedlo k jeho obsolentnosti a zároveň k nežiaducim prieťahom v konaní.
Inými slovami, v prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka za podmienok predpokladaných
zákonom nemôže dôjsť k odňatiu práva konať pred súdom (bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 4 Cdo 116/1993) a zároveň tým nie je porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania.

Bezpredmetnou je námietka odvolateľa o neprípustnom konaní vylúčeného sudcu. Zodpovedá totiž
doterajšiemu priebehu konania a stavu veci, že zákonná sudkyňa (správne) postupovala v intenciách
záväzného rozhodnutia nadriadeného súdu o jej nevylúčení. Odvolateľ ani v žiadosti o odročenie
pojednávania (a prerušenie konania) a ani v posudzovanom odvolaní neuviedol žiadne

iné/ďalšie okolnosti, ktoré by mali zakladať jej vylúčenie, než tie, ktoré už boli predmetom posúdenia
nadriadeného súdu. Zároveň dotknutý záver o nevylúčení rešpektuje rozhodovaciu prax Najvyššieho
súdu SR (napr. uznesenia sp. zn. 3 Nc 14/2010 z 31.5.2010; 6 Cdo 201/2013 z 19.6.2013 či 4 Cdo
317/2013 z 25.6.2014) v otázkach posudzovania inštitútu sudcovskej nestrannosti.
Vzhľadom na konštatované nebolo potrebné ani vyčkať na právoplatnosť rozhodnutia o zamietnutí

žiadosti o prerušenie konania. Vnútorne protirečivým je odvolanie v časti, v ktorej navrhovateľ
na jednej strane vytýka okresnému súdu vykonanie pojednávania, zároveň však zdôrazňuje, že bolo
neprípustné rozhodnúť bez jeho nariadenia. V súdenej veci je totiž nepochybné, že pojednávanie
nariadené a vykonané bolo.

Neopodstatnenými sú tvrdenia odvolateľa o nevykonaní dokazovania (vôbec), či osobitne o nevykonaní
dokazovania exekučným spisom (sp. zn. Okresného súdu Čadca 6Er/813/2010). Zo zápisnice o
pojednávaní je nepochybné, že dokazovanie bolo vykonané (aj) oboznámením podstatného obsahu
dotknutéhoexekučnéhospisu;ktorýdôkazvýslovnepožadovalnavrhovateľ.Inúskutočnosťniejemožné
vyvodiť ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

Taktiež je nesprávnou požiadavka odvolateľa, že v prípade, ak sa odporca k návrhu nevyjadril, mal
okresný súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Je totiž výlučne vecou procesnej autonómie odporcu,
či sa k podanému návrhu vyjadrí a nadväzne je vecou posúdenia listinných dôkazov konajúcim súdom, či
predstavujú podklad pre pozitívne rozhodnutie o uplatnenom nároku. Samotné nevyjadrenie sa odporcu
(odhliadnuc od okolnosti, že v súdenej veci sa odporca vyjadril) nepochybne bez ďalšieho neznamená

povinnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.

V rámci meritórneho posúdenia veci odvolací súd poukazuje na zodpovednosť navrhovateľa za
obsahové vymedzenie odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 212 ods.
1 O.s.p.). Z tohto aspektu je zjavné, že navrhovateľ (nepochybne z dôvodu predkladania enormného

množstva typových podaní) v odvolaní rezignoval na akúkoľvek konkrétnu úvahu vo vzťahu k vecným
dôvodom, ktoré okresný súd viedli k zamietnutiu návrhu. K žiadnemu zo zásadných záverov okresného
súdu (t.j. predovšetkým k „neplatnosti“ 15-dňovej lehoty v posudzovanej exekučnej veci), na ktorých
založil svoje meritórne zamietajúce rozhodnutie, odvolateľ nepredložil relevantnú, resp. vôbec žiadnu
protiargumentáciu

Zároveň platí, že nie je prípustné konfrontovať prvostupňový súd so závermi, ktoré v konaní nevyslovil.
Z tohto pohľadu odvolacie námietky spočívajúce v tvrdení, že okresný súd pochybil „keď konštatoval,
že namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané“, resp. „že náklady na správu pohľadávky
počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník“ nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami,
na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Ide o zjavné pochybenia odvolateľa pri formulovaní

odvolacích dôvodov.

Nenáležitým je napokon tvrdenie navrhovateľa o neakceptovateľnosti takého postupu súdu, keď vytvára
odôvodnenie rozsudku formulárovým spôsobom, nerešpektujúcim jedinečné skutkové okolnosti. Práve
navrhovateľom predložené odvolanie je totiž svojou vyššie opísanou zmätočnosťou, ako aj odôvodneniu

rozsudku nekorešpondujúcim obsahom ilustráciou nenáležitého šablónovitého/typového podávania
odvolaní. V protiklade s uvedeným, odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia spĺňa všetky parametre
zákonného odôvodnenia.Nakoľko odvolacie dôvody navrhovateľa boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe
okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.), potvrdil
napadnutý rozsudok v meritórnej časti ako vecne správny.

Viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi dôvodmi odvolania bola významná i pre potvrdenie výroku o
zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania. Odvolateľ síce výslovne uvádzal, že napáda
rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k predmetnému výroku neposkytol žiadnu
konkrétnejšiu argumentáciu. Nedôvodnosť tvrdenia navrhovateľa o konaní a rozhodovaní vylúčeným
sudcom (ktoré hypoteticky okrajovo mohlo spochybňovať daný výrok) je vysvetlená a konštatovaná

vyššie.
Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním bezprostredne nenapadnutý, ale od rozhodnutia
vo veci samej závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu
úspechu v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.

Odvolateľ - navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu jeho trov. Naproti tomu odporca si náhradu trov aktuálneho
odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.