Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Zvolen

Judgement was issued by JUDr. Juraj Lehotský

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13Cpr/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714216289
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714216289.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci navrhovateľa:

X. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q.. F. XXXX/XX, XXX XX V. S. W., prechodný pobyt X. S.Š. XXXX/
XX, Č.. M.. XX, XXX XX Q. štátny občan SR, proti odporcovi: Geis SK s.r.o., so sídlom Trňanská 6, 960
01 Zvolen, IČO: 31 324 428, právne zastúpený: Advokátska kancelária GABE - BB, s.r.o., so sídlom
Profesora Sáru 3873/44, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 855 936, o vyslovenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru dohodou, o vyplatenie mzdy za mesiace august a september a o zaplatenie sumy
vo výške 1.800,- € takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo
výške 610,96 €, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným na tunajší súd dňa 24.11.2014 domáhal toho, aby súd určil,
že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom skončený dohodou zo dňa 19.09.2014 nebol
platne ukončený a naďalej trvá. Ďalej sa svojim návrhom domáhal toho, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie ušlej mzdy, a to nevyplatenej mzdy za mesiac august a september, dovolenku, stravné
lístky vo výške 1.800 €, ako aj náhradu trov konania, a to na tom základe, že odo dňa 07.01.2014

je zamestnaný ako obchodný manažér vo firme odporcu so zameraním na dopravu a logistiku, čoho
dôkazom je podpísaná pracovná zmluva. K výpovedi uviedol, že táto mu nebola doručená do vlastných
rúk, čím nie je naplnený zákonný predpoklad na platnosť a účinnosť výpovede. Uvedené vyplýva
z ustanovenia § 38 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého je pre doručovanie stanovená zákonná
povinnosť, čiže ide o kogentné ustanovenie, ktorého sa zamestnávateľ nemôže zbaviť. K veci ďalej
uviedol, že mu neboli doručené zápočtové listy v lehote na to určenej, čo je v rozpore so Zákonníkom
práce. Ďalej k veci uviedol, že bol sfalšovaný aj jeho podpis na výplatnej páske za mesiac august, kde

si mal osobne prevziať mzdu. V danej veci podal trestne oznámenie na policajnom zbore v Prešove.
Taktiež mu neboli vyplatené odmeny a bonusy, ktoré boli dohodnuté a sľúbene. Z týchto dôvodov trval
na podanom návrhu. Navrhovateľ okrem písomne podaného návrhu nepredložil súdu žiadne listinné
dôkazy.

Odporca sa podrobne písomne vyjadril k predmetnému návrhu a žiadal návrh v celom rozsahu
zamietnuť z dôvodov uvedených v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 27.07.2015.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.10.2015, pričom pojednával v neprítomnosti navrhovateľa,
ktorý doručenie predvolania mal vykázané a svoju neúčasť neospravedlnil. Tak isto súd pojednával v
neprítomnosti odporcu, ktorého neúčasť ospravedlnil jeho právny zástupca.Súd aplikoval zákonné ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. a z dôvodu hospodárnosti pojednával v
neprítomnosti navrhovateľa a odporcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom právneho zástupcu odporcu,
pracovnou zmluvou, dohodou o zmene pracovnej zmluvy, dohodou o rozviazaní pracovného pomeru,
ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Súd z prednesu právneho zástupcu odporcu zistil, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú svojho písomného
vyjadrenia zo dňa 27.07.2015. Z týchto dôvodov žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. V prípade
úspechu v spore si uplatňovali trovy konania.

Súd z pracovnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom ako
zamestnávateľom zistil, že táto pracovná zmluva bola uzatvorená dňa 07.01.2014. V zmysle tejto

pracovnej zmluvy zamestnanec nastupuje do zamestnania dňa 07.01.2014 na pozíciu obchodný
manažér. Pracovný pomer sa uzatvára na dobu: 31.12.2015. Zamestnancovi bude vyplácaná základná
mzda vo výške 800 €.

Súd z dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.06.2014 zistil, že touto dohodou sa zamestnanec

a zamestnávateľ, tzn. navrhovateľ a odporca dohodli, že miesto výkonu práce je pobočka Prešov a
základná mzda je vo výške 900 €.

Súd ďalej z dohody o rozviazaní pracovného pomeru zistil, že na tejto dohode je uvedený
dátum 19.09.2014 a táto dohoda bola uzatvorená medzi odporcom ako zamestnávateľom v zast.

Luboš Scheinost - konateľ spoločnosti a navrhovateľom ako zamestnancom. V tejto dohode o
rozviazaní pracovného pomeru je presne uvedené: „Podľa pracovnej zmluvy pracuje p. Milan Šteiner
v spoločnosti Geis SK s.r.o. Zvolen ako obchodný manažer. Tento pracovný pomer končí dňom
19.9.2014 podľa § 60 odst. 1 ZP. Dôvodom skončenia pracovného pomeru je vzájomná dohoda medzi
zamestnancom a zamestnávateľom. Dohoda bola napísaná v dvoch vyhotoveniach, z ktorých jedno

prevzal zamestnávateľ a druhé zamestnanec.“ Na pravej strane tejto dohody sa nachádza pečiatka
a podpis zamestnávateľa oprávneného konať v jeho mene, na ľavej strane sa nachádza podpis
zamestnanca a „Vo Zvolene 19.9.2014“ Zároveň je tu uvedené: „Prevzali a súhlasia.“

Súd z pripojených listinných dôkazov, a to z prehľadov o odobratých stravných lístkoch za mesiace

január 2014 až september 2014 zistil, že na týchto prehľadoch sa nachádza meno navrhovateľa, kde je
uvedené: počet pracovných dní, krátenie z min. mes., nárok bežného mesiaca, cena za kus a nachádza
sa tu aj podpis zamestnanca, v tomto prípade navrhovateľa.

Súd z výplatnej pásky navrhovateľa za mesiac august 2014 zistil, že z tejto výplatnej pásky vyplýva,

že mu bola vyplatená suma 446,75 € s tým, že v čistom mzda predstavovala sumu 659,41 € a hrubá
mzda predstavovala sumu 951,92 €. Z tejto výplatnej pásky vyplýva, že bola poukázaná suma titulom
exekúcie vo výške 193,91 €.

Súd ďalej z výplatnej pásky za obdobie september 2014 u navrhovateľa zistil, že mu bola vyplatená

suma v hotovosti 0,00, na osobný účet 126,75 €. Hrubá mzda vo výške 969,65 €, čistá mzda 671,84 €. Z
tejto výplatnej pásky vyplýva, že bola poukázaná suma exekútorovi vo výške 206,34 €. Bola zaúčtovaná
suma 170,- € a vyplatená vopred bola suma 150,- €.

Súd z príkazu na začatie exekúcie sp. zn. Ex 17849/14 zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý,

PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, vydal predmetný príkaz na začatie exekúcie voči
navrhovateľovi s tým, že tento príkaz na začatie exekúcie bol vydaný zrážkami zo mzdy a iných príjmov
a bol zaslaný odporcovi ako zamestnávateľovi navrhovateľa. Tento exekučný príkaz bol doručený
odporcovi dňa 14.08.2014.

Súd z dohody o uznaní záväzku nahradiť škodu a o spôsobe jej úhrady zistil, že táto dohoda bola
uzavretá dňa 19.09.2014 medzi odporcom a navrhovateľom s tým, že v tejto dohode navrhovateľ ako
dlžník uznal svoj záväzok nahradiť poškodenému škodu 170,- €. Škoda vznikla v mesiacoch január až
september 2014 na pracovisku pobočka Prešov, a to titulom nedotankované PHM (nafta) zasúkromné km na mot. vozidlo C. XXX G. a C. XXX G.. V bode 3. bolo dohodnuté: „V prípade, že dôjde k
rozviazaniu pracovného pomeru, dlžník súhlasí s uplatnením jedno rázovej zrážky zo mzdy, zostatkovej
sumy za škodu.“

Súd ďalej z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 16.09.2014 zistil, že navrhovateľovi bola
vyplatená čiastka 446,75 €, nachádza sa tu podpis príjemcu.

Súd z výpisu bankového účtu odporcu zistil, že bola poukázaná mzda na účet navrhovateľa vo výške

126,75 €.

Súd z ďalšieho listinného dôkazu, a to žiadosti o vyplácanie mzdy na účet zistil, že navrhovateľ požiadal
mzdové oddelenie odporcu o zasielanie mzdy na č. účtu XXX XXX XXXX /. XXXX vedený v Q. M. V.,
L..V...

Súd ďalej z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 17.09.2014 zistil, že odporca vyplatil
navrhovateľovi sumu 150,- € s tým, že sa tu nachádza podpis príjemcu s uvedením účelu: Záloha.

Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení
pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Podľa § 60 ods. 2 toho istého zákona, dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a
zamestnanecuzatvárajúpísomne.Vdohodemusiabyťuvedenédôvodyskončeniapracovnéhopomeru,
ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v §
63 ods. 1 písm. a) až c).

Podľa § 60 ods. 3 toho istého zákona, jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá
zamestnávateľ zamestnancovi.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 36 Zákonníka práce, k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza
len v prípadoch uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 87a ods.

7, § 193 ods. 2 a § 240 ods. 9. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na
zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu
nedôvodný, a preto ho zamietol. Jednotlivý návrh navrhovateľa pozostával z viacerých čiastkových
nárokov.

Čo sa týka neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy z uvedeného dôvodu, súd k tomu
poukazuje: Zo samotného návrhu navrhovateľa nevyplýva žiaden dôvod, pre ktorý by mala byť dohoda o
ukončení pracovného pomeru neplatná. Skutočnosti uvádzané navrhovateľom, a to že výpoveď nebola
doručená do vlastných rúk, nedoručené zápočtové listy a údajne sfalšovaný podpis na výplatnej páske,

nezakladajú a ani sprostredkovanie nemôžu zakladať dôvod neplatnosti dohody o skončení pracovného
pomeru.

V predmetnom prípade predmetný návrh navrhovateľa bol zamietnutý z dôvodu márneho uplynutia
dvojmesačnej prekluzívnej lehoty na podanie návrhu v zmysle ustanovenia § 77 Zákonníka práce (ZP).

Dvojmesačná lehota uvedená v § 77 ZP je lehotou prekluzívnou a zároveň ide o lehotu hmotnoprávnu
(§ 36 ods. 1 ZP). Ak nie je nárok na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru uplatnený včas,
teda aspoň posledný deň lehoty vyplývajúcej z § 77 ZP, právo na určenie neplatnosti právneho úkonu
smerujúceho ku skončeniu pracovného pomeru zaniká, v dôsledku čoho je skončenie pracovnéhopomeru účinné, a to aj v prípade, že by bolo neplatné. Márne uplynutie dvojmesačnej lehoty má za
následok, že sa súd už nemôže zaoberať posudzovaním otázky platnosti tohto právneho úkonu, a to ani
formoupredbežnejotázky,tzn.,žeaknebolaneplatnosťprávnehoúkonuoskončenípracovnéhopomeru

určená právoplatným rozhodnutím súdu, musí súd v prípadnom inom konaní medzi účastníkmi vychádza
z toho, že pracovný pomer bol skončený platne. Zo samotného návrhu navrhovateľa vyplýva, že tento
bol doručený konajúcemu súdu dňa 24.11.2014. Nakoľko v zmysle dohody o skončení pracovného
pomeru zo dňa 19.09.2014 vyplýva, že pracovný pomer sa mal skončiť dňa 19.09.2014, je nepochybné,
že prekluzívna hmotnoprávna lehota na podanie návrhu uplynula dňa 19.11.2014 (uvedený deň pripadol

na pracovný deň na stredu). Z uvedeného je podľa názoru súdu zrejmé, že návrh o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru bol doručený na súd po uplynutí prekluzívnej dvojmesačnej lehoty a z
uvedeného dôvodu ho súd, bez ďalšieho, zamietol v tejto časti.

Z vyššie uvádzaného dôvodu súd návrh navrhovateľa zamietol aj ohľadne toho, že sa domáhal
vyplatenie ušlej mzdy, ktorú si navrhovateľ uplatnil z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru,

a to z toho dôvodu, že neplatné je len také rozviazanie pracovného pomeru, ktorého neplatnosť
bola určená právoplatným rozhodnutím súdu. Ak nedošlo k podaniu návrhu o určenie neplatnosti
rozviazania pracovného pomeru alebo tento bol podaný oneskorene, aj keď dotknutý pracovnoprávny
úkon by bol postihnutý dôvodom neplatnosti, má v pracovnoprávnych vzťahoch také právne následky,
ako pracovnoprávny úkon bez vady. Predpokladom vzniku nároku na náhradu mzdy zamestnanca pri

neplatnom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je rozhodnutie súdu o neplatnosti
tohto skončenia pracovného pomeru. Vzhľadom na to, že súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa
na určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru s odporcom je prekludovaný, nebol dôvod na to,
aby súd vecne preskúmaval nárok z titulu náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru,
pretože je zrejmé, že nie sú na strane navrhovateľa za tohto stavu splnené zákonné podmienky pre to,

aby vôbec takýto nárok na jeho strane mohol vzniknúť. Z tohto dôvodu súd návrh ohľadne ušlej mzdy
navrhovateľa zamietol.

Čo sa týka ďalšieho nároku navrhovateľa, ktorým sa dožadoval nevyplatenej mzdy za mesiac august
a september 2014, dovolenky a stravných lístkov v sume 1800 €, tu súd poukazuje na tú skutočnosť,

že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočností vyjadrených v návrhu, nakoľko
neprodukoval žiadne listinné dôkazy a z toho dôvodu súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný aj v tejto
časti zamietol.

Naopak súd poukazuje na tú skutočnosť, že samotný odporca preukázal predloženými listinnými

dôkazmi, že nárok navrhovateľa nie je dôvodný, nakoľko z prehľadu o odobratých stravných lístkov za
mesiace január až september 2014, t. j. odo dňa vzniku pracovného pomeru až do jeho ukončenia je
nepochybné, že navrhovateľ prevzal za každý mesiac stravné lístky v počte zodpovedajúcom počtu
odpracovaných dní v mesiaci a uvedenú skutočnosť potvrdil svojim podpisom na konkrétnom prehľade.

Ďalej k veci uvádza, že odporca súdu predložil výplatnú pásku za mesiac august 2014, z ktorej vyplýva,
že navrhovateľ má nárok na hrubú mzdu 951,92 € pozostávajúcu zo základného platu 642,86 €, z
náhrady na dovolenku vo výške 257,55 € a z náhrady za sviatok vo výške 51,51 €. Čistá mzda za mesiac
august 2014 tak bola vo výške 659,41 €, z ktorej odporca (ako zamestnávateľ) zrazil navrhovateľovi (ako
zamestnancovi) sumu vo výške 193,91 € na základe príkazu na začatie exekúcie zo dňa 01.08.2014

vydaného súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn. Ex 17849/14. Suma vo výške 446,75
€ bola navrhovateľovi uhradená v hotovosti v zmysle výdavkového pokladničného dokladu č. 3702.

Odporca predložil súdu výplatnú pásku za mesiac september 2014, z ktorej vyplynulo, že navrhovateľ
mal nárok na hrubú mzdu 969,65 € pozostávajúcu zo základného platu 531,82 € a z náhrady na

dovolenku vo výške 334,81 a z náhrady za sviatok vo výške 103,02 €, čistá mzda za mesiac september
2014takbolavovýške671,84€,zktorejodporcazrazilnavrhovateľovisumuvovýške206,34 nazáklade
príkazu na začatie exekúcie zo dňa 01.08.2014 vydaného súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým
pod sp. zn. Ex 17849/14. Z uvedenej sumy 671,84 € odporca taktiež zrazil preddavok na poskytnutú
mzdu vo výške 150,- €, ktorý bol poskytnutý navrhovateľovi dňa 03.09.2014 v zmysle výdavkového

pokladničného dokladu zo dňa 17.09.2014. Suma vo výške 170,- € bola zrazená na základe dohody o
zrážke zo mzdy zo dňa 19.09.2014 z titulu škody. Zostatok čistej mzdy vo výške 126,75 € bol poukázaný
na bankový účet navrhovateľa vedený v Q. M. V. L..V.. s tým, že ide o účet, na ktorý sám navrhovateľ
požiadal, aby mu odporca zasielal mzdu.Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval nároky navrhovateľa aj v týchto častiach za nedôvodné,
a preto ich v celom rozsahu zamietol.

Súd zároveň rozhodoval aj o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V predmetnom prípade bol úspešný odporca, keďže
návrh bol zamietnutý, a preto mal nárok na účelne vynaložené trovy konania. Súd považoval za účelne

vynaložené trovy konania trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 610,96 €. K výpočtu týchto trov
súd dospel týmto spôsobom:
Predmetom konania boli 4 samostatné čiastkové nároky:
1. určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou,
2. náhrada mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru,
3. nevyplatená mzda za mesiace 08/2014 a 09/2014 - ktorej výška z výplatných pások predstavuje sumu

671,84 € a 659,41 € = 1.331,25 €,
4. stravné lístky v hodnote 1.800,- €,
ktoré nároky si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi a ktoré mohli byt' zo strany navrhovateľa
uplatnené aj samostatnými žalobami. Nakoľko hodnotu práva vo vzťahu k nároku č. 1 a 2 nie je možné
vyjadriť v peniazoch, základná sadzba tarifnej odmeny predstavuje v súlade s ustanovením § 11 ods. 1

písm. a) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. sumu vo výške 64,53 € (1/13 výpočtového základu pre rok 2015). V
zmysle ustanovenia § 13 ods. 3) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa
základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu
základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných veciach. Základná sadzba
tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou, t. j. nárok č. 4. vo výške 1.800,-

€, predstavuje sumu vo výške 81,33 €. Vo zvyšnom nároku č. 1 by patrila advokátovi tarifná odmena
vo výške 64,53 € za takýto čiastkový nárok, z ktorého 1/3 predstavuje sumu vo výške 21,51 € za tento
zvyšný čiastkový nárok. Vo zvyšnom nároku č. 2 by patrila advokátovi tarifná odmena vo výške 64,53 €
za takýto čiastkový nárok, z ktorého 1/3 predstavuje sumu vo výške 21,51 € za tento zvyšný čiastkový
nárok. Vo zvyšnom nároku č. 3 by patrila advokátovi tarifná odmena vo výške 71,37 € za takýto čiastkový

nárok, z ktorého 1/3 predstavuje sumu vo výške 23,79 € za tento zvyšný čiastkový nárok. Základná
sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby tak predstavuje v súlade s ustanovením § 11 ods.
1 v spojitosti s § 13 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. sumu vo výške 148,14 € (t. j. 81,33 € z hodnoty
veci s najvyššou hodnotou, ktorá je 2x zvýšená o sumu 21,51 € a 1 x zvýšená o sumu 23,79 €). Tarifná
odmena teda predstavuje sadzbu za 1 úkon právnej služby 148,14 €. Súd priznal tieto úkony:

1. prevzatie a príprava zastúpenia r. 2015 vo výške 148,14 €,
2. spracovanie vyjadrenia k žalobnému návrhu vo výške 148,14 €,
3. účasť na pojednávaní pred Okresným súdom Zvolen dňa 12.10.2015 v sume 148,14 €, teda
spolu 3 úkony: 444,42 €; ďalej súd priznal režijný paušál v zmysle ustanovenia § 16 ods. 3 Vyhlášky č.
655/2004 Z. z. vo výške 1/100 výpočtového základu, t. j. od 01.01.2015 vo výške 8,39 €, t. j. 3 x 8,39

€ = 25,17 €, teda spolu 3 x režijný paušál: 25,17 €; ďalej súd priznal náhradu za stratu času v zmysle
ustanovenia § 17 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 1/60 výpočtového základu za každú aj
začatú polhodinu, t. j. od 01.01.2015 vo výške 13,98 €:
pojednávanie pred Okresným súdom Zvolen dňa 12.10.2015, Banská Bystrica - Zvolen, Zvolen - Banská
Bystrica, 1,0 h (2 x 13,98 €), teda spolu náhrada za stratu času: 27,96 €; ďalej súd priznal náhradu

cestovného za vykonané cesty v zmysle ustanovenia § 15 písm. a) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a to vo
výške 11,58 € za účasť na pojednávaní dňa 12.10.2015 na trase Banská Bystrica - Zvolen: 22 km x
základná sadzba 0,18 € = 3,96 € a na trase Banská Bystrica - Zvolen: pohonné hmoty: 1,83 €, Zvolen -
Banská Bystrica: 22 km x základná sadzba 0,18 € = 3,96 €, Zvolen - Banská Bystrica: pohonné hmoty:
1,83 € pri priemernej spotrebe 6,7 1/100 km, cena PHM = 1,240 €/1 l, čo dáva dokopy spolu náhradu

cestovného 11,58 €; dokopy tieto trovy predstavujú sumu 509,13 €, a keďže právna zástupkyňa odporcu
je platiteľom DPH, má nárok na 20 % DPH zo sumy 519,13 €, čo predstavuje sumu 101,83 €.
Z tohto dôvodu súd zaviazal navrhovateľa na náhradu trov právneho zastúpenia odporcu vo výške
610,96 €.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.