Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/317/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114229995
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5114229995.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: Quantum
Credit a.s., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpený spoločnosťou
PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti
žalovanému: I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. V. X, o zaplatenie 248,95 Eur s príslušenstvom,
v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 8C/345/2014-21 zo dňa 18.
decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol, žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.09.2014 domáhal voči
žalovanému zaplatenia istiny 248,95 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 248,95
Eur od 26.09.2011 do zaplatenia. Označený peňažný nárok predstavoval zmluvnú pokutu, ktorú si
žalobca uplatnil z dôvodu, že žalovaný si podľa Zmluvy o pripojení zo dňa 13.08.2010 a jej Dodatku

z toho istého dňa uzavretej so spoločnosťou Slovak Telekom neplnil zmluvné povinnosti. Žalobca
zároveň poukázal na skutočnosť, že so spoločnosťou Slovak Telekom uzavrel dňa 20.11.2013 Zmluvu o
postúpení pohľadávok, ktoré postúpenie bolo žalovanému oznámené listom jeho právneho predchodcu
zo dňa 27.11.2013.
Okresný súd z listinných dôkazov zistil, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako dodávateľ na základe
Zmluvy o pripojení zo dňa 13.08.2010 poskytoval žalovanému mobilné hlasové služby. Podľa dodatku
k zmluve o pripojení sa zmluvné strany dohodli, že podnik odpredá účastníkovi mobilný telefón značky

Nokia 220 za cenu 1,00 Eur, účastník sa zároveň zaviazal zotrvať 24 mesiacov v zmluvnom vzťahu s
podnikom minimálne v programe služieb Fix 0, resp. svojím správaním nedá v uvedenej lehote dôvod
na odstúpenie od zmluvy. Táto povinnosť bola sankcionovaná zmluvnou pokutou vo výške 248,95 Eur.
Právny predchodca žalobcu faktúrou č. 7108859700 splatnou dňa 25.09.2011 fakturoval žalovanému
zmluvnú pokutu v uvedenej výške. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 spoločnosť
Slovak Telekom, a.s. postúpila pohľadávky vrátane pohľadávky proti žalovanému na žalobcu.
Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia citujúc viaceré ustanovenia zák. č. 351/2011 Z. z. o

elektronických komunikáciách a tiež viaceré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej už len „OZ“)
dospel k záveru, že žalobný návrh nie je dôvodný. V podrobnostiach v tomto smere uviedol, že
zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným včítane jej dodatku podlieha
právnej úprave spotrebiteľských zmlúv. Pokiaľ ide o žalovanú zmluvnú pokutu, okresný súd ju vnímalako paušalizovanú náhradu škody, ktorá vyplýva zo zmluvy. Za faktor hodnotenia zabezpečovanej
povinnosti u zmluvnej pokuty okresný súd neuznal to, že dodávateľ služieb, zároveň ako predávajúci
technologického zariadenia, toto zariadenie odpredal za symbolickú cenu podľa skutkovej koncepcie

danej zmluvy o pripojení sa žalovaný zaviazal na peňažné úhrady po dobu tzv. viazanosti, pričom
tento záväzok je pri uzatváraní zmluvy marketingovo iba okrajovo definovaný odkazom na druh
služieb. Bolo vecou podnikateľa, akú cenu služieb u technologického zariadenia predloží. V tomto
zmysle je zabezpečovanou povinnosťou racionálne nanajvýš násobok povinných mesačných platieb.
Žalovaný nemohol spôsobiť predávajúcemu technologického zariadenia škodu počítanú z hodnoty

technologického zariadenia svojím ďalším správaním, lebo podnikateľ mal právo na zaplatenie konečnej
kúpnej ceny podľa základného zmluvného dojednania. Napokon hodnota zmluvy spočívajúca v
mesačných platbách dlžníka je ovplyvnená tým, že je právom, ale nie povinnosťou veriteľa pri porušení
povinnosti dlžníka odstúpiť od zmluvy, aj toto správanie je vecou podnikateľa. Navyše dojednanie
zmluvnej pokuty bolo v danom prípade široko koncipované nielen s odkazom na dodržanie lehoty
viazanosti podľa dodatku v zmluve, ale aj s odkazom na ďalšie povinnosti podľa všeobecných

obchodných podmienok, ktoré žalobca nepredložil. Zmluvnú pokutu v spotrebiteľskej zmluve by bolo
možné považovať za prijateľnú, iba ak by bola primeraná bežným vecným nákladom upomínania a
určitej odbornej pozornosti pri porušení zmluvy. V tomto prípade jej formálne dojednaná výška takúto
prirodzenú hranicu presahuje. Okresný súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a ust. § 53 ods.
5 s prihliadnutím na ods. 10 OZ žalobný návrh žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa §

142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého by žalovanému prináležala náhrada trov konania, nakoľko bol úplne
úspešný. Žalovaný si však náhradu trov konania neuplatnil ani nevyčíslil.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý ho navrhol zmeniť tak, že jeho návrhu sa v celom rozsahu
vyhovie.

V dôvodoch odvolania uviedol, že žalovaný vstúpil do zmluvného vzťahu so spoločnosťou Slovak
Telekom, a.s. (ďalej už len „podnik“) na základe slobodného rozhodnutia, a to za účelom využívania
telekomunikačných služieb operátora. Žalovaný svojím konaním, resp. nekonaním absolútne potlačil
význam a podstatu synalagmatického záväzku, nakoľko svoje povinnosti, ku ktorým sa slobodne
zaviazal, neplnil. Podnik si v súlade so zákonom dohodol so žalovaným zmluvnú pokutu pre prípad

porušenia zmluvných povinností. Možno teda konštatovať, že uloženie zmluvnej pokuty bolo v
tomto prípade naviazané presne na úkon nedobíjania kreditu na SIM karte v súlade so zmluvnými
dokumentami. Nakoľko dohoda o zmluvnej pokute má písomnú formu, je v nej tiež určená výška
zmluvnej pokuty, možno konštatovať platnosť tejto dohody. Žalovaný svojím podpisom potvrdil dohodu
o zmluvnej pokute. V ďalšej časti odvolania uviedol, že ja napriek tomu, že v bode 3 dodatku k

zmluve o pripojení sa nachádza slovné spojenie „v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti“, myslí
sa tým porušenie akejkoľvek z povinností následne vymenovaných. Ide teda o výpočet taxatívny, nie
exemplifikatívny. V intenciách relevantných ustanovení právnych predpisov či už na národnej alebo
európskej úrovni vymáhanú zmluvnú pokutu v predmetom konaní nemožno považovať za neplatnú z
dôvodu jej neprijateľnosti, a to najmä z dôvodu, že žalovanému bol poskytnutý mobilný telefón za

akciovú cenu, pričom žalovaný nenaplnil minimálne očakávania hospodárskeho výsledku, ktorý podnik
pri uzatváraní zmluvného vzťahu predpokladal. Pokiaľ ide o postup podniku pri porušení zmluvných
povinností, tento postupuje tak, že po nedobití kreditu na SIM karte poskytne účastníkovi priestor na
dodatočnú nápravu protiprávneho stavu tým, že zasiela rôzne výzvy, resp. upomienky. Tento proces trvá
4 mesiace a podnik počas tohto obdobia nepristúpi k deaktivácii SIM karty. Ak v tomto procese dôjde k

náprave protiprávneho stavu, nahliada sa na danú situáciu, ako by účastník plnil v súlade so zmluvou. Ak
však nedôjde k obnove riadneho plnenia počas tohto obdobia, podnik SIM kartu deaktivuje a vyfakturuje
zmluvnú pokutu. Ak by chcel účastník kartu následne využívať, muselo by dôjsť k uzatvoreniu nového
zmluvného vzťahu, nakoľko deaktivovaná karta sa nedá reaktivovať. Z toho vyplýva, že účastníkovi
je poskytnutý dostatočný časový priestor na nápravu protiprávneho konania. V nadväznosti na vyššie

uvedené teda možno konštatovať, že nemôže nastať situácia, že by podniku vzniklo právo na opätovnú
fakturáciu zmluvnej pokuty. Prijateľnosť zmluvnej pokuty sa nemá posudzovať iba na základe toho, či
je primeraná bežným vecným nákladom upomínania a určitej odbornej pozornosti pri porušení zmluvy.
Naviac žalovaný v rámci svojho dôkazného bremena neprodukoval žiadne skutočnosti na preukázanie
toho, že by kedykoľvek počas dojednanej doby viazanosti svoje povinnosti plnil. Pokiaľ by sa žalovaný

v rámci konania chcel úspešne brániť, musel by tvrdiť, že zo zmluvy plnil a na svoje tvrdenia by musel
označiť dôkazy. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z
existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. V prejednávanej veci však
žalovaný zaujal pasívny postoj a k danému prípadu sa vôbec nevyjadril.Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.), podľa § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku okresného súdu i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú
vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku
zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd konštatuje správnosť týchto

dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
Odvolací súd sa plne stotožnil najmä so záverom okresného súdu, že dojednanie zmluvnej pokuty
bolo v predmetnom zmluvnom vzťahu široko koncipované, a to nielen s odkazom na dodržanie lehoty

viazanosti podľa Dodatku k zmluve o pripojení (ďalej už len „Dodatok“), ale i s odkazom na ďalšie
povinnosti. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na text bodu 1 písm. b/ a zároveň na bod 3 Dodatku,
ktorých obsahom je nielen neurčitý, ale i pre bežného spotrebiteľa ťažko zrozumiteľný výpočet rôznych
povinností, za porušenie ktorých mal podniku vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1
Dodatku. Viazať zmluvnú pokutu na porušenie povinností, ktoré sú označené indikatívne a ich výpočet je

pre bežného spotrebiteľa len ťažko zrozumiteľný, je podľa odvolacieho súdu neakceptovateľné a preto
najmä z tohto dôvodu treba považovať takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve o zmluvnej pokute
za neprijateľné.
Nakoľko stavu veci a zákonu zodpovedá i výrok o trovách konania, odvolací súd rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdil. Žalovanému ako úspešnému účastníkovi odvolacieho konania nebola

priznaná náhrada trov tohto konania, pretože si ich neuplatnil a zo spisu žiadne trovy, ktoré by
žalovanému vznikli v súvislosti s týmto odvolacím konaním, nevyplývajú. O náhrade trov odvolacieho
konania bolo preto rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.